Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 13. apríl 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 6P/19/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713210487
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dalibor Miľan

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6713210487.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Daliborom Miľanom v právnej veci navrhovateľky Ľ. J.,

nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomP.S.XXX,občiankySR,zast.JUDr.VlastimilomOndrejkom,advokátom
AK Ondrejka & Partners, s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Kozáčeka 5, 960 01 Zvolen, IČO: 47
235 985, proti odporcovi Y. W., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Š. XXXX/XX, Z., prechodne Q. XXX, t.
č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ú. Ž., B. P., občanovi SR, zast. Mgr. Jozefom Vidom, advokátom
AK Nové Zámky, so sídlom Turecká 36, 940 01 Nové Zámky, za účasti mal. detí Y., nar. XX. XX. XXXX a
Ľ., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, zast. kolíznym opatrovníkom - Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Zvolen, úsek sociálnych vecí a rodiny Detva, o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských

práv a povinností k maloletým deťom, takto

r o z h o d o l :

Súd z v e r u j e mal. Y. W., nar. XX. XX. XXXX a mal. Ľ. W., nar. XX. XX. XXXX do výchovy a osobnej
starostlivosti matky Ľ. J., nar. XX. XX. XXXX.

Otec maloletých detí Y. W., nar. XX. XX. XXXX je p o v i n n ý platiť výživné na mal. Y. W., nar. XX. XX.
XXXX a mal. Ľ. W., nar. XX. XX. XXXX na každého osobitne vo výške 30 % zo sumy životného minima
pre nezaopatrené maloleté dieťa splatné vždy do 20-teho dňa v mesiaci, počnúc dňom právoplatnosti

rozsudku.

Súd styk otca s maloletými deťmi n e u p r a v u j e .

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Matka sa svojim návrhom zo dňa 10. 06. 2013 domáhala úpravy práv rodičovských práv a povinností
k maloletým deťom.

Odporca pôvodne s návrhom zásadne nesúhlasil.

Súd výsluchom účastníkov konania - rodičov maloletých detí, na základe predložených listinných
dôkazov a to rodných listov maloletých detí, písomných vyjadrení rodičov, prednesov právnych
zástupcov účastníkov konania, správy Mesta Hriňová zo dňa 08. 10. 2013, správy Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Zvolen - úsek služieb zamestnanosti, pracovisko Detva, zo dňa 08. 10. 2013,
správy Mestského úradu Detva zo dňa 01. 10. 2013, správy Sociálnej poisťovni - pobočky Zvolen zo

dňa 09. 10. 2013, správy o šetrení rodinných pomerov Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec,
odbor sociálnych vecí a rodiny zo dňa 10. 10. 2013, správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen,
úsek sociálnych vecí a rodiny Zvolen, pracovisko Detva zo dňa 10.10.2013, zo dňa 14. 10. 2013, správy
z obce Mýtna zo dňa 10.10.2013, správy zo šetrenia rodinných pomerov Úradu práce sociálnych vecía rodiny Zvolen, úsek sociálnych vecí a rodiny, pracovisko Detva zo dňa 16. 10. 2013, ako aj ďalších
listinných a ostatných dôkazov, zistil tento skutkový stav:

Matka sa svojim písomným podaním domáhala zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti s
uložením povinnosti otcovi maloletých detí prispievať na výživu každého z nich vo výške 80,- Eur
mesačne.

Svoj návrh odôvodnila tým, že nie sú manželia, z ich vzájomného vzťahu pochádzajú dve maloleté deti

a to Y., nar. XX. XX. XXXX a Ľ.T., nar. XX. XX. XXXX. Spočiatku žili v spoločnej domácnosti a to v
byte matky otca maloletých detí. Spoločný vzťah trval 10 rokov, pričom plány o spoločnej budúcnosti
sa nezrealizovali, pretože vzájomný vzťah sa po žiadnej stránke nenapĺňal, a to aj vzhľadom k tomu že
počas existencie vzťahu bol otec maloletých detí opakovane vo výkone trestu odňatia slobody. Matka
maloletých detí s ich otcom vzťah ukončila v decembri 2012, s deťmi sa odsťahovala do bytu odporcovej
sestry, ktorá jej poskytla prenájom. V čase podania návrhu jej finančne vypomáhala matka, pričom

mesačné náklady navrhovateľka uviedla nájomné vo výške 100,- Eur, preddavok na elektrinu a plyn vo
výške 44,- Eur, stravu v škôlke vo výške 6,- Eur vzhľadom k tomu že jej úrad práce sociálnych vecí a
rodiny poskytol dotácie na deti v základnej škole a materskej škole. Na pojednávaní v novembri 2013
matka maloletých detí uviedla, že odo dňa podania návrhu došlo do určitej miery ku zmene pomerov na
jej strane, nebýva už v podnájme sestry otca maloletých detí, ale býva spolu so svojimi rodičmi v P.. V

súčasnosti je poberateľkou dávok v hmotnej núdzi, ako aj príspevkov k dávke v hmotnej núdzi ako matka
dvoch maloletých detí. Aj napriek stredoškolskému vzdelaniu ukončenou maturitou, matka maloletých
detí má problém nájsť si vhodné pracovné zamestnanie vzhľadom na dlhodobo pretrvávajúci stav v
oblasti zamestnanosti a preto sa celodenne venuje výchove detí. Koncom roku 2013 matka maloletých
detí uviedla, že je v režime psychologického procesu, kedy očakávala určenie termínu predvolania k

psychologičke.Kuzmenevýchovnéhoprostrediamaloletýchdetídošlovjúni2013,kedy saodsťahovala
spolu s nimi od sestry otca maloletých detí ku svojim rodičom, pričom podľa jej názoru táto zmena po
psychickej stránke deťom len prospela. Deti sú zvyknuté na voľnejší pohyb na dvore na dedine, majú
radi hospodárske zvieratá, ktoré u starých rodičov nachádzajú.

Otec maloletých detí na pojednávaní v novembri 2013 uviedol, že zásadne nesúhlasí s návrhom matky,
pretože skutočnosti ňou opísané v odôvodnení podaného návrhu sa nezakladajú na pravde, okrem
jednej skutočnosti a to že bol 3-krát vo výkone trestu odňatia slobody. Uviedol že je pravdou, že istý
čas bývali u jeho rodičov, neskôr však keď si matka maloletých detí našla známosť s iným mužom,
odsťahovalasa dobytujehosestry,kdeistýčasdokoncabývalabezelektriny.Údajnetotopresťahovanie

matka detí urobila z toho dôvodu, aby sa mohla stretávať a pokračovať v známosti s iným mužom.
V čase keď bývali u jeho rodičov, deti mali svoju izbu, podľa neho to bolo pre deti oveľa lepšie. Ako
ďalší dôvod nesúhlasu so zverením detí matke uviedol, že táto zavádzala nielen súd, ale aj „sociálku“,
pretože má informácie, že bola pracovať v zahraničí, kedy sa objektívne o deti nestarala a starostlivosť
bola prenechaná na jej rodičov. On v čase výsluchu mal v prenájme rodinný dom v Q., kde má takisto

veľký dvor, kde sa môžu deti zdržiavať a kde sa môžu deti hrať. Neskôr otec maloletých detí opätovne
nastúpil do výkonu trestu odňatia slobody, kedy v závere dokazovania mal zabezpečené aj zastúpenie
advokátom.

Vzhľadom k tomu, že v poslednom čase, a to krátko pred meritórnym rozhodnutím vo veci samej,

došlo v podstatnej zmene na strane otca maloletých detí, matka maloletých detí upravila výrok
navrhovaného rozhodnutia v časti týkajúcej sa povinnosti platiť výživné, kedy uviedla, že žiada, aby bol
otec maloletých detí zaviazaný k povinnosti platiť výživné na každé z maloletých detí zvlášť vo výške 30
% zo sumy životného minima pre nezaopatrené a maloleté dieťa a to dňom právoplatnosti rozsudku.
Právny zástupca otca maloletých detí uviedol, že komunikoval s matkou maloletých detí a jej právnym

zástupcom pred pojednávaním, kedy interpretoval posledné rozhodnutie otca, kedy tento vyslovil súhlas
s tým, aby súd zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti a výchovy matke, vyslovil súhlas aj s výšou
výživného 30 % zo sumy životného minima pre nezaopatrené maloleté dieťa na každé z nich osobitne.

Na dôvažok však, aj napriek snahe vysvetliť po právnej stránke požiadavku otca vo vzťahu k reálnemu

stavu, otec maloletých detí trval na tom, aby súd rozhodol aj o úprave práv a povinností k maloletým
deťom na čas po zverení detí do osobnej starostlivosti matke a to vo vzťahu úpravy styku, kedy otec
maloletých detí požadoval, aby bol oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každú prvé sobotu
každého párneho kalendárneho mesiaca v čase od 9.00 hod. do 13.00 hod. s tým, že matka obidvedeti na stretnutie s otcom náležite pripraví príde s deťmi do miesta výkonu trestu odňatia slobody, deti
mu o 9.00 hod. fyzicky odovzdá a o 13.00 hod. si deti opäť fyzicky prevezme. Právny zástupca otca
maloletých detí požiadavku otca odôvodnil tým, že napriek tomu že je v súčasnosti otec maloletých detí

obmedzený na osobnej slobode prejavuje záujem stretávať sa s deťmi podľa možnosti byť s nimi vo
fyzickom kontakte. Uviedol i to, že z odpisu trestov je možné skonštatovať, že otec maloletých detí má
určitú „trestnú“ minulosť, keď v minulosti bol viackrát vo výkone trestu odňatia slobody, kedy bola jeho
osobná sloboda obmedzená a vtedy matka aj s deťmi v cyklických mesačných intervaloch realizovala
návštevy v mieste výkonu trestu odňatia slobody.

Kolízny opatrovník deklaroval vôľu rodičov a vyslovil súhlas vo vzťahu zverenia maloletých detí do
osobnej starostlivosti a výchove matke, ako aj vo vzťahu k navrhovanej výške výživného. Pokiaľ išlo o
úpravu styku otca s maloletými deťmi, vyslovil súhlas, že nie je dôvod k tomu aby súd návrhu vyhovel,
pričom otec maloletých detí po ukončení výkonu trestu odňatia slobody má možnosť si podať návrh,
eventuálne sa s matkou dohodnúť na úprave styku a návštevách s deťmi. V súčasnosti podľa kolízneho

opatrovníka je tento návrh podaný predčasne, pretože nikdy nemožno zaručiť, že či matka alebo otec
bude v čase tak, ako to tento navrhuje mať voľno a bude môcť mať fyzicky k dispozícii deti a náležite
sa im venovať.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek

dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 citovaného
ustanovenia, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ods. 3 citovaného
ustanovenia, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný
plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na

nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

S poukazom na zhora citované zákonné ustanovenia, súd zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti
matky majúc za to, že táto je schopná zabezpečiť deťom náležitú starostlivosť a postarať sa o ich
zdravý tak psychický ako aj duševný vývin. Súčasne uložil povinnosť maloletých detí platiť výživné v

minimálnej čiastke tak, ako to uvádza, zákonné ustanovenie § 62 ods. 3 Zákona o rodine. V tejto časti
súd deklaroval vzájomnú dohodu rodičov maloletých detí, kedy otec maloletých detí vyslovil súhlas so
zverením maloletých detí v tomto čase do osobnej starostlivosti matke vzhľadom k tomu, že zrejme nie
je schopný im zabezpečiť starostlivosť z dôvodu výkonu trestu odňatia slobody, kedy je obmedzený na
osobnej slobode.

Súd neupravil styk otca s maloletými deťmi aj napriek tomu, že tento sa jej výslovne dožadoval. Z
úradného listu riaditeľa Ústavu na výkon trestu odňatia slobody B. P., Ž., zo dňa 21. 10. 2014 súd zistil,
že otec maloletých detí má začiatok trestu dňa 20. 03. 2014 a predpokladaný koniec trestu na deň
05. 07. 2015. S poukazom na uvedené, vzhľadom k tomu že súd vo veci rozhodoval v apríli 2015 a

otec maloletých detí sa dožadoval stretávania sa s nimi každý druhý mesiac, súd dospel k názoru, že
otcom navrhovaná úprava styku by minula svoj účel a význam. Ďalším dôvodom neupravenia styku otca
s maloletými deťmi bol ten, že súd bol toho názoru, že po psychickej stránke nie je vhodné aby maloleté
deti navštevovali a zotrvali hodiny so svojim otcom, ktorý vykonáva trest odňatia slobody. Súd bol toho
názoru, že areál kde sa vykonáva trest odňatia slobody nie je miestom, ktoré by vôbec maloleté deti

mali z akéhokoľvek dôvodu navštevovať. Pokiaľ otec maloletých detí uvádzal prostredníctvom svojho
právneho zástupcu, ako mu veľmi záleží na sociálnych väzbách s maloletými deťmi, na ich vývoji, na
osobnom kontakte s nimi a možnosti pôsobiť na ich výchovu; súd bol toho názoru, že tieto veci je
potrebné, aby si otec maloletých detí uvedomil v čase kedy nie je obmedzený na slobode a aby svoj život
viedol takým spôsobom, aby sa opätovne nemusel vracať po páchaní trestnej činnosti do výkonu trestu,

ale naopak aby sa správal tak, aby sa mohol venovať výchove svojich maloletých detí na slobode.Vzhľadom na charakter sporu, súd o trovách konania rozhodne v zmysle § 151 ods. 3 OSP v lehote do
30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; kedy rozhodne jednak o trovách znaleckého
dokazovania, ako aj ostatných trovách konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá
veta OSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden

rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho rovy (§ 42 ods. 3 OSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 33/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 OSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP t.j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený

4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát

8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d)súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), t.j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 OSP,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2

OSP).