Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. september 2012

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 24C/22/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110204595
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Čisovská

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2012:7110204595.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Zuzanou Čisovskou vo veci navrhovateľky: N. O., nar. X.XX.XXXX,

bytom vo Q. O., Y..M..Š. XXXX/XX zastúpenej: JUDr.Martina Gombosová, advokátka, so sídlom v
Košiciach, Moldavská cesta 6 proti odporcovi: Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom v Košiciach,
Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, zastúpenému: JUDr. Gabriel Gulbiš, advokát, so sídlom v Košiciach,
Němcovej 22, v konaní o určenie, že poistný vzťah trvá, takto

r o z h o d o l :

U r č u j e , že poistný vzťah medzi navrhovateľkou a odporcom, vyplývajúci zo zmluvy o poistení osôb
č.XXXXXXXXXX N. T.Y. XX.X.XXXX, trvá.

Návrh v časti o určenie, že „navrhovateľka a odporca sú touto zmluvou o poistení viazaní“ zamieta.

Priznáva navrhovateľke právo na náhradu trov konania proti odporcovi vo výške 532,21 EUR (trovy
právneho zastúpenia), ktorú je odporca povinný zaplatiť navrhovateľke k rukám jej právnej zástupkyne
JUDr.Martiny Gombosovej, advokátky, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 17.2.2010 domáhala, aby súd určil, že poistný vzťah medzi
navrhovateľkou a odporcom, vyplývajúci zo zmluvy o poistení osôb č.XXXXXXXXXX N. T. XX.X.XXXX,
trvá a navrhovateľka a odporca sú touto zmluvou o poistení viazaní. Zároveň sa domáhala aj náhrady

trov konania.

Svoj návrh navrhovateľka odôvodnila skutočnosťami, že dňa 16.3.2001 uzavrela s odporcom ako
poisťovateľompoistnúzmluvu,predmetomktorejbolopoisteniepreprípadsmrtiadožitia,pričomsisvoje
povinnostizpredmetnejzmluvyriadneplnila.Žiadnymúkonomnezadalapríčinunaukončeniepoistného
vzťahu, ani o ukončenie nepožiadala. Napriek tomu jej odporca listom zo dňa 20.6.2008 oznámil
ukončenie poistenia z dôvodu nesprávne nakalkulovaného poistného produktu. Ako spotrebiteľka

domáhajúca sa ochrany svojho práva považovala takúto praktiku odporcu za zakázanú a teda, za
neplatnú. Odporca nemohol platne zrušiť poistnú zmluvu jednostranným úkonom. Nikdy sa s odporcom
nedohodla na zmene poistnej zmluvy, ani na jej zrušení a ukončení poistného vzťahu. Prípadný omyl
odporcu pri uzatváraní poistnej zmluvy nezakladá jej povinnosť zmeniť podmienky zmluvy alebo doplatiť
nejaké čiastky. Mala za to, že nie sú splnené ani podmienky omylu v zmysle ust. § 49a Občianskeho
zákonníka, keďže o prípadnom omyle odporcu nevedela, vedieť nemohla a ani ho nevyvolala, preto
právo odporcu namietať relatívnu neplatnosť poistnej zmluvy z dôvodu omylu nie je dané a aj v

prípade, že by bolo dané, namieta jeho premlčanie. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení
odôvodňovala tým, že v dôsledku konania odporcu je v stave neistoty, či jej poistná zmluva naďalej
trvá, nevie zhodnotiť mieru, do ktorej je chránená pred rizikom prípadných nepredvídateľných životných
udalostí a teda, nevie, či si má zabezpečiť poistenie týchto rizík u iného poistiteľa.Odporca sa bránil tvrdením, že nemôže niesť zodpovednosť za nesprávne stanovenú výšku
poistného v predmetnej poistnej zmluve, pretože pri stanovení výšky poistného vychádzal zo štátom

schválených kalkulačných vzorcov. Za správnosť výpočtu poistného teda zodpovedá orgán dohľadu nad
poisťovníctvom.Odporcavychádzalpriurčenípoistnéhozprezumpciesprávnostiúradnéhorozhodnutia,
teda konal v dobrej viere, že pokiaľ používa pre výpočet výšky poistného vzorce, schválené príslušným
orgánom štátu, tieto sú správne. Odporca v priebehu trvania poistného vzťahu vzhľadom na zistenie, že
výška dojednaného poistného nezodpovedá výške poistného plnenia, na ktoré sa zaviazal v prípadoch

poistných produktov pre prípady dožitia, musel zosúladiť obsah poistných zmlúv s platnou právnou
úpravou,pretonavrholsvojimklientomalternatívyriešeniatejtosituácie.Vprípade,ženedošlokdohode,
čo sa stalo aj u navrhovateľky, odporcovi neostávalo iné, než oznámiť ukončenie poistného vzťahu.
Odporca taktiež namietal, že navrhovateľka nepreukázala naliehavý právny záujem na požadovanom
určení.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu a na základe týchto
dôkazných prostriedkov zistil skutkový stav veci.

Z písomnej poistnej zmluvy č.XXXXXXXXXX, S. poistnej zmluvy ÚDP-K + úraz (č.l. 76 a nasl. spisu) súd
zistil, že navrhovateľka ako poistník, resp. poistený a odporca ako poisťovateľ uzavreli dňa 16.3.2001

poistnú zmluvu, predmetom ktorej bolo poistenie osoby navrhovateľky pre prípad smrti a prípad dožitia
(životné poistenie). Začiatok poistenia bol dohodnutý na 17.3.2001 a koniec poistenia na 17.3.2016.
Poistné plnenie pre prípad smrti bolo dohodnuté vo výške 70.000,- Sk a pre prípad dožitia vo výške
105.640,-Sk. Doba platenia poistného bola dohodnutá na 10 rokov. Navrhovateľka prehlásila, že sa
oboznámila so Všeobecnými poistnými podmienkami a Osobitnými podmienkami odporcu pre daný druh

poistenia.

Z potvrdenia odporcu o uzavretí poistnej zmluvy (Poistka) zo dňa 10.8.2007 (č.l. 8 spisu) súd zistil,
že odporca potvrdil, že účastníci konania uzavreli predmetnú poistnú zmluvu, s takými zmluvnými
podmienkami, ako boli v tejto zmluve dohodnuté.

Z listu odporcu zo dňa 15.5.2008 (č.l.94 spisu) označeného ako Prepočet a zvýšenie poistného
k poistnému produktu ÚDP-K súd zistil, že odporca navrhovateľke oznámil, že v dôsledku pokynu
Národnej banky Slovenska je nútený prepočítať produkt ÚDP-K a zvýšiť poistné od počiatku tak,
aby bolo možné poistno-matematicky zachovať poistné plnenie. V tejto súvislosti odporca zároveň

navrhol odporkyni tri alternatívy ďalšieho riešenia poistného vzťahu a vyzval ju, aby sa k nim vyjadrila
v stanovenej lehote do 15.6.2008 zaslaním návratky, ktorá bola označená ako Stanovisko k zvýšeniu
poistného k poistnej zmluve (č.l.99 spisu) a tvorila prílohu predmetného listu. Navrhovateľka mala na
návratke vyznačiť jednu z troch ponúknutých alternatív.

Podľa alternatívy a/ navrhovateľka ako poistená mohla žiadať o ďalšie trvanie poistenia bez faktického
navýšenia poistného, a teda, o zachovanie pôvodnej faktickej výšky poistného bez zvyšovania v
dôsledku spätného poistno-matematického prepočtu, s tým, že rozdiel medzi nanovo stanoveným a
prepočítaným poistným a pôvodne stanoveným poistným sa môže vysporiadať poisťovňou, metódou a
postupom určeným poisťovňou.

Podľa alternatívy b/ mohla navrhovateľka súhlasiť s dopočítaním poistného a s jeho ďalším zvýšením
podľa metodiky stanovenej Národnou bankou Slovenska s tým, že za týchto podmienok jej poistenie
naďalej pokračuje.

Podľa alternatívy c/ poistený nesúhlasí s alternatívami a/ a b/ a po ukončení poistenia žiada o zaslanie
odkupnej hodnoty stanovenej a vypočítanej poisťovňou k 15.5.2008 po odpočítaní dlžného poistného
podľa metodiky NBS, najneskôr do 90 dní od 15.5.2008.

Odporca v závere uvedeného listu uviedol, že pokiaľ neobdrží na priloženej návratke žiadnu reakciu

zo strany navrhovateľky, bude poistenie zo strany poisťovne jednostranne zrušené k 15.5.2008 v
zmysle alternatívy c/. Zároveň bude vypočítaná odkupná hodnota, ktorá bude poistenému poukázaná
a poistenie sa tým skončí.Z listu navrhovateľky zo dňa 12.5.2008 doručeného odporcovi súd zistil, že táto sa vyjadrila k jeho listu
- návrhu na prepočet a zvýšenie poistného tak, že nesúhlasí ani s jednou z ponúknutých alternatív
a teda, ani s prepočtom, ani zvýšením poistného a napokon, ani so zrušením zmluvy. Ďalej uviedla,

že návratku, tvoriacu prílohu listu odporcu, nevyplňuje, pretože s jej obsahom nesúhlasí a údaje v nej
uvedené pokladá za nejasné a nepresné.

Z listov odporcu zo dňa 20.6.2008 označených ako 1./ Oznámenie o zániku poistenia a 2./ Oznámenie
o zániku poistenia s výplatou odkupnej hodnoty (č.l. 9 a č.l. 10 spisu) súd zistil, že odporca oznámil

navrhovateľke, že od nej neobdržal voľbu medzi troma ponúknutými alternatívami, preto jej poistenie
skončilo, s tým, že poistné udalosti, ktoré nastanú po zániku poistenia, už nie sú kryté poistením. V
zmysle jedného z týchto listov malo dôjsť k zániku poistenia ku dňu 16.5.2008 a v zmysle ďalšieho z
listov ku dňu 15.6.2008. Odporca ďalej v listoch uvádza, že právnym základom pre skončenie poistného
vzťahu sú ustanovenia Občianskeho zákonníka, s tým, že navrhovateľke vznikol nárok na výplatu
odkupnej hodnoty podľa § 788 ods. 2 písm. f/ Občianskeho zákonníka vo výške 27.366,- Sk.

Zlistunavrhovateľkyzodňa9.7.2008(č.l.91spisu)označenéhoakoReakcianalist„Oznámenieozániku
poistenia“, ktorý bol odporcovi doručený dňa 14.7.2008 súd zistil, že navrhovateľka oznámenie odporcu
o zániku poistenia považuje za bezpredmetné, pretože nenastala žiadna skutočnosť, na základe ktorej
by malo dôjsť k zániku poistenia. Navrhovateľka oznámila, že poistnú zmluvu považuje za platnú, s tým,

že si bude naďalej plniť povinnosti, ktoré z nej vyplývajú, za podmienok, ako boli pôvodne dojednané.
Zároveň žiadala, aby jej odporca neposielal odkupnú hodnotu a tiež, aby si naďalej plnil povinnosti z
poistnej zmluvy.

Z článku 7 Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie (ďalej len Všeobecné poistné

podmienky) platných pre poistné zmluvy uzavreté od 1.6.1995 (č.l. 82 a nasl.spisu) vyplýva, že
výška poistného sa určuje podľa sadzieb pre jednotlivé druhy poistení stanovených poisťovňou podľa
kalkulačných zásad a jeho výška je uvedená v poistnej zmluve.

Z článku 3 bodu 8 Všeobecných poistných podmienok vyplýva, že v prvých dvoch mesiacoch od

uzavretia zmluvy môže poisťovňa i poistník odstúpiť od poistnej zmluvy bez udania dôvodu.

Zčlánku4(Začiatokakoniecpoistenia)bodu2Všeobecnýchpoistnýchpodmienok vyplýva,žepoistenie
dojednané na dobu určitú končí najneskôr uplynutím stanoveného počtu rokov (mesiacov), v deň a
hodinu zhodnú so začiatkom poistenia, pokiaľ je tak dojednané v poistnej zmluve, inak o 00,00 hod. dňa

dojednaného ako koniec poistenia.

Z článku 5 (Zánik poistenia) bodu 1 Všeobecných poistných podmienok vyplýva, že ak poisťovňa
v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka odmietne plniť pre vedomé porušenie povinnosti
pravdivo a úplne odpovedať na písomné dotazy poisťovne, poistenie zanikne dňom odmietnutia plnenia.

Podľa článku 5 bodu 2 Všeobecných poistných podmienok, ak odstúpi poisťovňa od poistnej zmluvy
z dôvodu vedome nepravdivého a neúplného zodpovedania dotazov, pričom pri ich pravdivom
zodpovedaníbyzmluvuneuzavrela,vrátipoistníkovizaplatenépoistnézníženéonáklady,ktoréjejvznikli
s uzavretím poistnej zmluvy.

Podľa článku 5 bodu 3 Všeobecných poistných podmienok, ak zanikne poistenie z iných dôvodov než
sú uvedené v odsekoch 1 a 2, nie však preto, že poistnou udalosťou odpadol dôvod ďalšieho poistenia,
je poisťovňa povinná vrátiť zostávajúcu časť poistného.
Podľa ust. § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v

dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

Podľa ust. § 788 ods. 2 Občianskeho zákonníka, poistná zmluva obsahuje najmä:
a/ výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej zmluvy,

b/ výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné,
c/ poistnú dobu,
d/ údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na
výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom,e/ práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu,
f/ výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb, pri predčasnom ukončení
poistenia.

Podľa ust. § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka, súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné
podmienkypoistiteľa(poistnépodmienky),naktorésapoistnázmluvaodvolávaaktorésúknejpripojené
alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

Podľa ust. § 788 ods. 4 Občianskeho zákonníka, v poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok
odchýliť len v prípadoch v nich určených. V iných prípadoch sa možno odchýliť, len pokiaľ je to na
prospech poisteného.

Podľa ust. § 790 písm. b/ Občianskeho zákonníka, poistiť možno najmä fyzickú osobu pre prípad jej
telesného poškodenia, smrti, dožitia sa určitého veku alebo pre prípad inej poistnej udalosti (poistenie

osôb).

Podľa ust. § 791 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pre právne úkony týkajúce sa poistenia je potrebná
písomná forma, ak nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak.

Podľa ust. § 800 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistenie, pri ktorom je dojednané bežné poistné,
zanikne výpoveďou ku koncu poistného obdobia; výpoveď sa musí dať aspoň 6 týždňov pred jeho
uplynutím.

Podľa ust. § 800 ods. 3 Občianskeho zákonníka, poistiteľ nemôže podľa ods. 1 vypovedať poistenie

osôb s výnimkou poistenia pre prípad úrazu.

Podľa ust. § 801 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, poistenie zanikne aj tak, že poistné za prvé
poistné obdobie alebo jednorazové poistné nebolo zaplatené do troch mesiacov odo dňa jeho splatnosti.
Poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené do jedného mesiaca

odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie, ak nebolo poistné zaplatené pred doručením
tejto výzvy.

Podľa ust. § 802 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri vedomom porušení povinností uvedených v ust.
§ 793 môže poistiteľ od poistnej zmluvy odstúpiť, ak pri pravdivom a úplnom zodpovedaní otázok

by poistnú zmluvu neuzavrel. Toto právo môže poistiteľ uplatniť do 3 mesiacov odo dňa, keď takúto
skutočnosť zistil; inak právo zanikne.

Podľa ust. § 802 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa poistiteľ dozvie až po poistnej udalosti, že
jej príčinou je skutočnosť, ktorú pre vedome nepravdivé alebo neúplné odpovede nemohol zistiť pri

dojednávaní poistenia a ktorá pre uzavretie poistnej zmluvy bola podstatná, je oprávnený plnenie z
poistnej zmluvy odmietnuť; odmietnutím plnenia poistenie zanikne.

Podľa ust. § 816 Občianskeho zákonníka, z poistenia osôb má poistený právo, aby mu bola vyplatená
dohodnutá suma alebo ak by mu bol vyplatený dohodnutý dôchodok alebo aby mu bolo poskytnuté

plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak u neho nastane poistná udalosť.

Podľa ust. § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť plniť záväzok.

Podľa ust. § 493 Občianskeho zákonníka, záväzkový vzťah nemožno meniť bez súhlasu jeho strán,
pokiaľ tento zákon neustanovuje inak.

Podľa ust. § 497 Občianskeho zákonníka, každý z účastníkov si môže vymieniť odstúpenie od zmluvy a
dojednať pre ten prípad odstupné. Kto zmluvu splní aspoň sčasti alebo prijme hoci len čiastočné plnenie,

nemôže už od zmluvy odstúpiť ani keď poskytne odstupné.

Podľa ust. § 570 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa veriteľ dohodne s dlžníkom, že doterajší záväzok
sa nahrádza novým záväzkom, doterajší záväzok zaniká a dlžník je povinný plniť nový záväzok.Podľa ust. § 570 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa nahrádza záväzok zriadený písomnou formou,
musí sa dohoda o zriadení nového záväzku uzavrieť písomne.

Podľa ust. § 572 ods. 2 Občianskeho zákonníka, strany sa môžu dohodnúť, že nesplnený záväzok alebo
jeho časť sa zrušuje bez toho, aby vznikol nový záväzok. Ak z dohody nevyplýva niečo iné, zrušovaný
záväzok zaniká, keď návrh na jeho zrušenie prijala druhá strana.

Podľa ust. § 572 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dohoda o zrušení záväzku sa musí uzavrieť písomne,
ak sa zrušuje záväzok dojednaný písomne.

Podľa ust. § 574 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ sa môže s dlžníkom dohodnúť, že sa vzdáva
svojho práva alebo že dlh odpúšťa; táto dohoda musí byť uzavretá písomne.

Podľa ust. § 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa plnenie stane nemožným, povinnosť dlžníka
plniť zanikne.
Podľa ust. § 575 ods. 2 Občianskeho zákonníka, plnenie nie je nemožné, najmä ak ho možno uskutočniť
aj za sťažených podmienok, s väčšími nákladmi alebo až po dojednanom čase.

Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

V danom prípade sa navrhovateľka domáhala určenia, že poistný vzťah, založený poistnou zmluvou,
naďalej trvá. Svojou povahou je predmetná žaloba určovacou.

Podľa ustanovenia § 80 písm. c/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo
najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Z vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, že predpokladom úspešnosti žaloby o určenie podľa

ustanovenia § 80 písm. c/ O.s.p. je, že navrhovateľ má na určení naliehavý právny záujem. O naliehavý
právny záujem môže zásadne ísť len vtedy, ak by bez súdom vysloveného určenia, že právny vzťah
alebo právo existuje, bolo právo navrhovateľa buď ohrozené, alebo by sa jeho právne postavenie stalo
neistým. To znamená, že u navrhovateľa musí ísť buď o právny vzťah (právo) už existujúci ( alebo aspoň
v dobe vydania rozhodnutia), alebo o takú jeho procesnú, prípadne hmotnoprávnu situáciu, v ktorej

by objektívne v už existujúcom právnom vzťahu mohol byť ohrozený. Naliehavý právny záujem bude
spravidla daný v prípade, keď sa nemožno domáhať priamo plnenia.

Súd mal za to, že navrhovateľka preukázala naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Je
totiž nepochybné, že za situácie, kedy sa odporca ako jedna zo zmluvných strán správa, akoby došlo

k zániku poistného vzťahu, pretože to deklaroval doručením oznámenia o zániku poistného vzťahu
navrhovateľke, v ktorom uviedol, že táto už nie je krytá poistením, je nesporne právom navrhovateľky
ako druhej zmluvnej strany vedieť, či zmluvný vzťah naďalej trvá a teda, či je aj naďalej krytá poistením
v prípade, ak by došlo k nejakej poistnej udalosti, na ktorú sa zmluva vzťahuje. Z obsahu poistnej
zmluvy vyplýva, že doba poistenia bola dojednaná tak, že koniec poistenia pripadá na 17.3.2016; je

teda nesporné, že pokiaľ poistný vzťah založený poistnou zmluvou naďalej trvá a v čase podania
návrhu na začatie konania ( ani v čase rozhodovania) ešte nenastala poistná udalosť zakladajúca právo
navrhovateľky na poistné plnenie, navrhovateľka sa nemohla domáhať svojho nároku priamo žalobou
na plnenie.

V danom prípade bolo medzi účastníkmi konania nesporné a vykonaným dokazovaním bolo
nepochybne preukázané, že navrhovateľka ako poistník (poistenec) a odporca ako poisťovateľ dňa
16.3.2001 uzavreli v písomnej forme poistnú zmluvu typ UDP-K. Predmetom tejto poistnej zmluvy je
poistenie osoby navrhovateľky pre prípad poistných udalostí - smrti a dožitia. Začiatok poistenia bol
dohodnutý na 16.3.2001 a koniec poistenia na 16.3.2016 (poistná doba 15 rokov). Dohodnutá bola aj

výška poistného, ako aj výška poistného plnenia pre jednotlivé typy poistných udalostí predpokladaných
zmluvou. Súd mal za to, že predmetná poistná zmluva bola uzavretá platne, v súlade s ust. § 788
Občianskeho zákonníka. Obsahuje všeobecné, ako aj špeciálne náležitosti predpísané zákonom.
Neplatnosť poistnej zmluvy netvrdili ani účastníci konania. Jej neoddeliteľnú súčasť v zmysle ust. §788 ods. 3 Občianskeho zákonníka tvorili Všeobecné poistné podmienky pre životné poistenie, platné
od 1.6.1995. Účastníci konania sa v poistnej zmluve zároveň dohodli, že v zmysle ust. § 800 ods. 2
Občianskeho zákonníka poistenie môže vypovedať každá zo zmluvných strán do dvoch mesiacov po

uzavretí zmluvy s 8 dennou výpovednou lehotou; inak môže poistenie vypovedať iba poistený, najneskôr
6 týždňov pred koncom každého poistného obdobia.

Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že počas trvania predmetného poistno-právneho vzťahu
odporca zistil, že dohodnuté poistné nezohľadňuje niektoré budúce plnenia z poistenia, na ktoré sa

zaviazal, pretože reálne inkasované poistné je nižšie, ako by podľa poistno-matematických metód a
postupov malo byť; k tomuto záveru dospel na základe zistenia orgánu dohľadu nad poisťovníctvom.
Uvedenú situáciu vo vzťahu k svojim klientom, vrátane navrhovateľky, riešil zaslaním listu zo dňa
15.5.2008označenýmakoPrepočetazvýšeniepoistnéhokpoistnémuproduktuUDP-K,ktorýmjuvyzval
na vyjadrenie svojho stanoviska, pričom jej ponúkol 3 alternatívy riešenia ďalšieho trvania poistného
vzťahu, s tým, že ak svoj názor v stanovenej lehote nevyjadrí a niektorú z alternatív si nezvolí, odporca

ako poisťovateľ jednostranne ukončí poistenie podľa alternatívy c/ a navrhovateľke poukáže finančné
prostriedky predstavujúce odkupnú hodnotu poistenia vo výške ním určenej.

Súd mal ďalej nesporne za preukázané, že navrhovateľka na vyššie uvedený list odporcu reagovala
listom, ktorým vyjadrila zásadný nesúhlas s ktoroukoľvek z ponúknutých alternatív a výslovne uviedla,

že návratku, ktorú jej odporca zaslal za účelom označenia niektorej z alternatív, nevyplní, pretože s jej
obsahom nesúhlasí. Následne odporca listami zo dňa 20.6.2008 navrhovateľke oznámil zánik poistenia.

Vzhľadom na predmet konania sa súd primárne zaoberal otázkou, či v danom prípade došlo k zániku
záväzkovo-právneho vzťahu, ktorý vznikol medzi účastníkmi konania uzavretím poistnej zmluvy.

Zákon rozoznáva osobitné a všeobecné dôvody zániku zmluvy. Osobitné dôvody zániku poistenia
upravuje Občiansky zákonník v ustanoveniach § 788 a nasl. upravujúcich poistnú zmluvu. Ako to vyplýva
z ust. § 800, § 801 a § 802 Občianskeho zákonníka (4. oddiel upravujúci zánik poistenia), poistenie
môže zaniknúť nasledovne:

1. výpoveďou ( § 800 ),
2. nezaplatením poistného ( § 801 ),
3. odstúpením poistiteľa od poistnej zmluvy ( § 802 ods.1 ) alebo
4. odmietnutím plnenia zo strany poistiteľa ( § 802 ods.2 ).

Z ust. § 800 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva právo každého z účastníkov poistnej zmluvy
poistenie vypovedať do dvoch mesiacov po uzavretí poistnej zmluvy. Tento prípad zániku poistenia
predpokladá aj samotná poistná zmluva, uzavretá medzi účastníkmi konania. V danom prípade k zániku
poistnej zmluvy z dôvodu výpovede ( pre možnosť dania ktorej zákon ustanovuje lehotu dvoch mesiacov
od uzavretia zmluvy) nedošlo, čo medzi účastníkmi konania ani nebolo spochybňované.

Výpoveď v zmysle ust. § 800 ods. 1 Občianskeho zákonníka v prípade poistenia s dojednaným
bežným poistným v danom prípade neprichádza do úvahy vôbec, pretože v danom prípade sa jedná o
poistenie osoby navrhovateľky (tzv.životné poistenie). Ako to vyplýva z ust. § 800 ods. 3 Občianskeho
zákonníka, zákon totiž vylučuje možnosť výpovede poistenia zo strany poistiteľa pri poistení osôb

(s výnimkou poistenia pre prípad úrazu, čo však nie je tento prípad). Zákaz výpovede poistenia zo
strany poistiteľa je totiž daná rezervotvornou povahou tohto druhu poistenia, v ktorom platí podmienená
návratnosť finančných prostriedkov poskytnutých poisteným poistiteľovi po dobu trvania poistného
vzťahu a zabezpečuje poistenému istotu, že jednostranným úkonom poistiteľa nepríde o dohodnuté
plnenie. Ide o kogentné ustanovenie zákona.

V danom prípade nedošlo k zániku poistenia ani z dôvodu nezaplatenia poistného v zmysle ustanovenia
§ 801 Občianskeho zákonníka, čo napokon v konaní ani nebolo tvrdené.

Podľa ust. § 802 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistná zmluva môže zaniknúť aj v dôsledku odstúpenia

od zmluvy ako jednostranného právneho úkonu poistiteľa. Toto právo poistiteľovi patrí len v prípade, ak
by zo strany navrhovateľky ako poistenej došlo k vedomému porušeniu povinností uvedených v ust. §
793Občianskehozákonníka(povinnosťpoistníkaodpovedaťpravdivoaúplnenavšetkypísomnéotázky
poistiteľa týkajúce sa dojednávaného poistenia). V danom prípade neboli zistené žiadne skutočnosti,ktoré by nasvedčovali záveru, že by k zániku poistného vzťahu došlo odstúpením z dôvodu vedomého
porušenia povinností navrhovateľky uvedených v ust. § 793 Občianskeho zákonníka. Uvedené netvrdil
ani sám odporca.

Podľa ust. § 802 ods.2 Občianskeho zákonníka poistenie zaniká aj odmietnutím poistného plnenia.
Takétoprávozákonpriznávapoisťovateľovivprípade,aksaažpopoistnejudalostidozvie,žejejpríčinou
je skutočnosť, ktorú pre vedome nepravdivé alebo neúplné odpovede nemohol zistiť pri dojednávaní
poistenia a ktorá pre uzavretie poistnej zmluvy bola podstatná. Súd konštatoval, že v danej veci sa

nejedná ani o tento prípad zániku poistenia. Uvedené netvrdil ani sám odporca a napokon, v danom
prípade (zatiaľ) ani nedošlo k žiadnej poistnej udalosti, ktorá by zakladala právo navrhovateľky na
poskytnutie poistného plnenia.

Keďže k zániku poistenia na základe vyššie uvedených osobitných skutočností nedošlo, súd sa zaoberal
aj všeobecnými dôvodmi zániku záväzkovo-právnych vzťahov, ktoré sú upravené v ust. § 488 a nasl.

Občianskeho zákonníka v VIII.časti (Záväzkové právo), I.hlave (Všeobecné ustanovenia).

Občiansky zákonník rozoznáva niekoľko spôsobov - dôvodov zániku záväzkovo-právneho vzťahu.
Vzhľadom na povahu úkonu odporcu - Oznámenia o zániku poistenia súd skúmal, či tento úkon
predstavuje niektorý zo zákonom predpokladaných spôsobov skončenia záväzkovo-právneho vzťahu,

pričom sa zameral jednak na jednostranné, ale aj dvojstranné právne úkony, smerujúce k zániku
právnych vzťahov, ako aj na právnu skutočnosť, ktorou je nemožnosť plnenia, ktorá taktiež spôsobuje
zánik právnych vzťahov.

V ust. § 497 Občianskeho zákonníka je zakotvená možnosť zrušenia zmluvy odstúpením od nej, v

prípade, ak je to zmluvnými stranami dohodnuté. V danom prípade, z článku 3 bodu 8 Všeobecných
poistných podmienok vyplýva, že účastníci konania sa dohodli na možnosti oboch zmluvných strán
odstúpiť od zmluvy aj bez uvedenia dôvodu, ale len v lehote prvých dvoch mesiacov od uzavretia zmluvy.
V danom prípade je zrejmé, že k odstúpeniu od zmluvy v dohodnutej lehote nedošlo.

V konaní taktiež nebolo preukázané ani tvrdené, že by účastníci konania v zmysle ust. § 570
ods. 1 Občianskeho zákonníka uzavreli dohodu o tom, že ich doterajší záväzok sa nahrádza novým
záväzkom ( tzv.privatívna novácia ). O takúto dohodu by sa mohlo jednať v prípade, že by navrhovateľka
akceptovala alternatívne riešenia ponúknuté navrhovateľom pod písm. a/ a b/.

Súd ďalej konštatoval, že k zániku poistno-právneho vzťahu medzi účastníkmi konania nedošlo ani na
základe vzájomnej dohody zmluvných strán o zrušení poistnej zmluvy, tak ako je to ustanovené v §
572 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa strany môžu dohodnúť, že nesplnený záväzok sa
zrušuje bez toho, aby vznikol nový záväzok (tzv. dissolúcia ).

Zrušenie záväzku v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia sa však môže uskutočniť len na
základe dohody zmluvných strán a teda, nie jednostranným právnym úkonom jednej zo zmluvných strán.
Druhá zmluvná strana totiž môže mať podstatný záujem na trvaní a splnení záväzku. Dohoda o zrušení
zmluvy je teda dvojstranným právnym úkonom, ktorý predpokladá zhodný prejav vôle oboch zmluvných
strán smerujúci k zániku zmluvy. Záväzok zaniká prijatím návrhu na jeho zrušenie druhou zmluvnou

stranou, tzv. akceptáciou ( ust. § 43c v spojení s ust. § 44 ods.1 Občianskeho zákonníka ).

Vzhľadom k tomu, že poistná zmluva bola uzavretá v písomnej forme, v súlade s ust. § 572 ods. 3
Občianskeho zákonníka musí byť aj dohoda o zrušení záväzku uzavretá v písomnej forme. Uvedený
záver je umocnený aj dikciou ust. § 791 ods.1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na platnosť

právnych úkonov týkajúcich sa poistenia je vždy potrebná písomná forma (pokiaľ zákon alebo poistné
podmienky neustanovujú inak).

Vdanomprípadejezrejmé,žeodporcaučinilprejavvôlesmerujúcikzánikuzmluvy (ofertu)atolistomzo
dňa 22.4.2008, ktorým v rámci ponúknutých alternatív riešenia poistného vzťahu navrhovateľke navrhol

aj zrušenie poistnej zmluvy s výplatou odkupnej hodnoty poistenia (alternatíva c/).

Podľa ust. § 43c ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka, včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol
návrh doručený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.Včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde
navrhovateľovi.

Podľa ust. § 44 ods.2 Občianskeho zákonníka, prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady,
obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh.

V danom prípade z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že navrhovateľka návrh odporcu
na zrušenie zmluvy neakceptovala. Svedčí o tom list navrhovateľky zo dňa 12.5.2008 a nevyplnená

návratka označená ako Stanovisko k zvýšeniu poistného, v ktorej mala navrhovateľka označiť niektorú z
ponúknutých alternatív (vrátane návrhu na zrušenie poistnej zmluvy). Navrhovateľka výslovne uviedla,
že trvá na pôvodnej zmluve a splnení tých podmienok, ktoré boli pôvodne v zmluve dohodnuté. Už
vôbec nemožno súhlasiť s tvrdením odporcu, že nevyznačením niektorej z ponúknutých alternatív
navrhovateľka vlastne konkludentne akceptovala návrh odporcu na zrušenie poistenia. Okrem toho,
že konkludentný prejav nemá v poistných vzťahoch žiadnu relevanciu, pretože podľa ust. § 791 ods.1

Občianskeho zákonníka je pre platnosť právnych úkonov týkajúcich sa poistenia (vrátane dohody o
zrušení poistnej zmluvy resp.o zániku poistenia) potrebná písomná forma, takýto postup nemá žiadnu
oporu v zákone a vo svojej podstate predstavuje akýsi svojvoľný nátlak jednej zo zmluvných strán na
druhúzmluvnústranuajepotrebnésúhlasiťsnázoromnavrhovateľky,žepredstavujeajpostupvrozpore
s dobrými mravmi.

K zániku právneho vzťahu môže dôjsť aj v dôsledku tzv. dodatočnej nemožnosti plnenia v zmysle ust.
§ 575 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak sa plnenie stane nemožným, povinnosť dlžníka plniť
zanikne.

Za právny dôvod zániku dlžníkovej povinnosti plniť a tým aj k zániku celého záväzkového vzťahu
možno považovať iba dodatočnú nemožnosť plnenia, t.j. nemožnosť plnenia, ktorá nastala až po vzniku
záväzku. Ide tu o objektívnu nemožnosť plnenia, t.j. o taký stav záväzku, že jeho splnenie je všeobecne
nemožné. Ak je splnenie nemožné iba subjektívne, t.j. iba pre dôvody v osobe dlžníka (napríklad jeho
platobná neschopnosť), záväzok nezaniká a dlžník je povinný plniť; inak je postihnutý následkami

zavineného nesplnenia záväzku.

Pri objektívnej nemožnosti, t.j. ak je plnenie nemožné aj pre kohokoľvek iného, nielen pre osobu dlžníka,
záväzok zaniká vždy. Objektívna nemožnosť nezávisí na osobe dlžníka ani na jeho vôli. Sú ňou prekážky
právneho charakteru alebo faktická nemožnosť plniť pre objektívne okolnosti, či pre fyzickú nemožnosť

predmetu plnenia (napríklad prírodné okolnosti).

Subjektívna nemožnosť (úplne z dôvodov na strane dlžníka) spôsobí zánik záväzku len vo výnimočných
situáciách (napríklad trvale zhoršený zdravotný stav dlžníka brániaci mu splniť záväzok čisto osobnej
povahy). So subjektívnou nemožnosťou úzko súvisí tzv. hospodárska nemožnosť plnenia. Pri tejto je

síce plnenie objektívne možné, ale z hospodárskeho hľadiska natoľko obtiažne, že ho nemožno od
dlžníka rozumne vyžadovať. Ak je však záväzok fakticky i právne splniteľný, samotná hospodárska
nemožnosťnemázanásledokzánikzáväzku(porovnaj§575ods.2Obč.zák.).Okremfaktickej(fyzickej)
nemožnosti plnenia, ktorá spočíva v tom, že záväzok je objektívne neuskutočniteľný, môže nastať
prekážka právna, kedy plnenie, na ktoré je dlžník zaviazaný, je zakázané právnym predpisom vydaným

po vzniku záväzku. V podstate ide o nedovolenosť plnenia.

Posúdenie, či je plnenie nemožné, závisí najmä na obsahu záväzku, prípadne na predmete plnenia. Pre
nemožnosť plnenia sotva prichádza do úvahy zánik záväzku, ktorého predmetom je peňažné plnenie
alebo iné plnenie vecí druhovo určených. Naproti tomu, záväzok vydať konkrétnu, individuálne určenú

vec, zaniká skazou veci.

Zásadne je potrebné vychádzať z toho, že vzťah zaniká pre nemožnosť plnenia iba pre nemožnosť
takého charakteru, ktorá je objektívna a trvalá. Vodítko pre rozlíšenie plnenia nemožného od plnenia
obtiažneho, je obsiahnuté v ust. § 575 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré výslovne stanovuje, že

plnenie nie je nemožné, ak je ho možné uskutočniť za sťažených podmienok, s väčšími nákladmi alebo
až po dojednanom čase.V danom prípade mal súd za to, že nejde o objektívnu nemožnosť plnenia. Je nepochybné, že v danom
prípade sa odporca poistnou zmluvou zaviazal na plnenie peňažného charakteru (poistné plnenie);
nejde teda o záväzok osobnej povahy. Po uzavretí poistnej zmluvy nedošlo ani k zmene právnej úpravy

poistenia, ktorá by nedovoľovala vyplatiť dohodnuté poistné plnenie z uzavretej poistnej zmluvy.

Skutočnosť, že odporca až dodatočne, po uzavretí poistnej zmluvy zistil, že výška poistného bola určená
nesprávne, v rozpore s poistno-matematickými normami alebo metódami, vrátane otázky, kto zapríčinil
uvedenú situáciu a teda, kto za ňu nesie zodpovednosť a tiež, že odporca bol nútený túto situáciu

riešiť so svojimi klientmi úpravou (zmenou) už uzavretých dotknutých poistných zmlúv, je pre posúdenie
predmetnej veci irelevantná.

Poistná zmluva je svojim charakterom spotrebiteľskou zmluvou. Poistený teda nemá reálnu možnosť
ovplyvňovať jej obsah a je nútený akceptovať návrh poisťovne čo sa týka zmluvných podmienok (vrátane
výšky poistného a poistného plnenia), ako aj všeobecných poistných podmienok v tom rozsahu, ako sú

mu zo strany poisťovne predložené. Situácia, ktorá nastala v prípadoch poistných zmlúv s produktom
UDP-K a na ktorú poistení nemali žiaden dosah a nijako sa na nej nepodieľali, preto nemôže byť na
ujmu ich práv, vyplývajúcich z poistenia.

V danom prípade teda neboli zistené ani preukázané žiadne prekážky právneho charakteru alebo

faktická nemožnosť plniť pre objektívne príčiny. Objektívnu nemožnosť netvrdil ani odporca; naopak,
tvrdil skôr existenciu subjektívnej nemožnosti plnenia z dôvodov na jeho strane, ktoré možno
charakterizovať ako tzv. hospodársku nemožnosť plnenia, pretože sám odporca tvrdil, že síce plnenie
je objektívne možné, ale z hospodárskeho hľadiska je natoľko obtiažne, že ho nemožno od neho
spravodlivo vyžadovať, keďže výška dojednaného poistného nezodpovedá budúcemu poistnému

plneniu, na ktoré sa odporca zaviazal. Ako už súd uviedol vyššie, z ustálenej súdnej judikatúry vyplýva,
že samotná hospodárska nemožnosť plnenia nemá za následok zánik záväzku, ktorého obsahom je
peňažné plnenie. Samotné skutočnosti uvedené odporcom svedčia pre záver, že v danom prípade
nejde o nemožné plnenie, ale len o obtiažne plnenie, pretože je zrejmé, že toto plnenie odporca môže
uskutočniť, hoci za sťažených podmienok a s väčšími nákladmi.

Vzhľadom k vyššie uvedenému súd uzavrel, že v danom prípade zánik záväzku v dôsledku ust. § 575
Obč. zák. pre dodatočnú nemožnosť plnenia nenastal.

Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd konštatoval, že k zániku záväzkovo-právneho vzťahu

založeného poistnou zmluvou medzi účastníkmi konania v danom prípade nedošlo žiadnym zo
spôsobov predpokladaných zákonom, poistnou zmluvou alebo Všeobecnými poistnými podmienkami.
Jednostranný právny úkon odporcu označený ako Oznámenie o zániku poistenia, na základe ktorého
malo dôjsť k zrušeniu poistnej zmluvy, je teda v rozpore so zákonom. Jedná sa o nedovolený právny
úkon, ktorý zákon postihuje absolútnou neplatnosťou, tak ako to vyplýva z ust. § 39 Občianskeho

zákonníka. Súd preto návrhu vyhovel a vzhľadom k tomu, že poistná doba, dojednaná účastníkmi
konania na 15 rokov, v čase rozhodovania súdu ešte neskončila (koniec poistného vzťahu bol dojednaný
na 16.3.2016), potom určil, že poistný vzťah z poistnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania
naďalej trvá.

Návrh v časti o určenie, že „navrhovateľka a odporca sú touto zmluvou o poistení viazaní“ súd zamietol, z
dôvodu, že samotným určením, že poistný vzťah medzi účastníkmi konania, založený poistnou zmluvou,
trvá, súd vyčerpávajúcim spôsobom určil, aké právo alebo právny vzťah tu je a je nesporné, že ak
poistný vzťah trvá, účastníci sú viazaní práve tou zmluvou, ktorou bol poistný vzťah založený. Z hľadiska
charakteru žaloby o určenie sa potom uvedený dodatok o viazanosti predmetnou poistnou zmluvou javí

ako nadbytočný.

Podľa ust. § 142 ods.3 O.s.p., aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať
plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia. Posúdiac
výsledky tohto konania z komplexného hľadiska je zrejmé, že navrhovateľka mala v konaní úspech.
Časť návrhu bola zamietnutá len z dôvodu duplicity, resp. nadbytočnosti. Navrhovateľke teda patrí plná
náhrada trov, potrebných na účelné uplatňovanie svojho práva proti odporcovi.Trovy navrhovateľky predstavujú trovy právneho zastúpenia, pretože ju v tomto konaní zastupoval
advokát. Tento si trovy právneho zastúpenia uplatnil vo výške 609,50 EUR.

Trovy právneho zastúpenia súd vyčíslil podľa vyhl.MS SR č.655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb. Poistná zmluva je svojim charakterom zmluvou
spotrebiteľskou, v rámci ktorej je navrhovateľka v postavení spotrebiteľa. Základnú sadzbu tarifnej
odmeny za jeden úkon právnej služby preto súd určil podľa ust. § 11 ods.1 písm.b/ citovanej vyhlášky

vo výške jednej trinástiny výpočtového základu. Výpočtový základ pre účely tejto vyhlášky podľa ust. §
1 ods.3 predstavuje výška priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva SR za prvý polrok
predchádzajúceho kalendárneho roka. Pre určenie základnej sadzby tarifnej odmeny je rozhodujúcou
je výška výpočtového základu v kalendárnom roku, v ktorom bol úkon právnej služby vykonaný. Jedna
trinástina výpočtového základu na rok 2008 je 48,63 EUR, na rok 2009 je 53,49 EUR, na rok 2010 je
55,49 EUR, na rok 2011 je 57 EUR a na rok 2012 je 58,69 EUR. V zmysle ust. § 14 ods.1 cit.vyhlášky,

základná sadzba tarifnej odmeny vo výške 48,63 EUR patrí za úkon právnej služby - príprava a prevzatie
zastúpeniazodňa30.8.2008,vovýške55,49EURzaúkon-návrhnazačatiekonaniazodňa17.10.2010,
vo výške 57 EUR za úkony - vyjadrenie navrhovateľky k vyjadreniu navrhovateľa zo dňa 9.8.2011, účasť
na pojednávaní konanom dňa 3.10.2011 a vyjadrenie navrhovateľky zo dňa 4.10.2011, vo výške 58,69
EUR za úkony - vyjadrenie navrhovateľky zo dňa 3.2.2012 a účasť na pojednávaní dňa 27.9.2012.

Spolu tarifná odmena činí 392,50 EUR. Súd nepriznal tarifnú odmenu za úkon právnej služby - podanie
navrhovateľky - upresnenie návrhu na začatie konania zo dňa 9.8.2011 vo výške 57 EUR, z dôvodu že
tieto trovy nepovažoval za účelne vynaložené. Navrhovateľka nepochybne už v čase podania návrhu
musela mať vedomosť o dátume uzavretia poistnej zmluvy. Uvedený záver vyplynul z dokazovania, z
písomnej korešpondencie účastníkov konania, najmä však z listu navrhovateľky zo dňa 9.7.2008, ktorým

reagovala na oznámenie odporcu o zániku poistenia, v ktorom sama uvádza dátum uzavretia poistnej
zmluvy.

Právnej zástupkyni ďalej patrí tzv.režijný paušál v zmysle ust. § 16 ods.3 cit.vyhlášky vo výške jednej
stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby, t.j. vo výške 6,31 EUR za úkon, vykonaný v

roku 2008, vo výške 7,21 EUR za úkon vykonaný v roku 2010, vo výške 7,41 EUR za tri úkony vykonané
v roku 2011 a vo výške 7,63 EUR za dva úkony vykonané v roku 2012, spolu vo výške 51,01 EUR.

Spolu tarifná odmena a režijný paušál činia 443,51 EUR. Právnej zástupkyni ďalej patrí aj zvýšenie tejto
odmeny a výdavkov o daň z pridanej hodnoty, v súlade s ust. § 18 ods.3 cit.vyhlášky, keďže preukázala,

že je platiteľkou tejto dane. 20 %-né zvýšenie predstavuje sumu 88,702 EUR. Po tomto zvýšení celková
odmena činí 532,21 EUR.

Podľa ust. § 149 ods.1 súd uložil odporcovi, aby priznanú náhradu trov zaplatil navrhovateľke k rukám
jej právneho zástupcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, prostredníctvom súdu, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie
smeruje, v troch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. )
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a
čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonalnavrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona. ( § 251 O.s.p. )