Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. marec 2015

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 17C/2/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113219722
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2113219722.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Katarínou Batisovou v právnej veci navrhovateľa: CEE

COLLECT FUND 1 LTD, so sídlom Agiou Nikolaou, 67 - 69, 1st floor, Flat/Office 103, Egkomi, 2408,
Nikózia, Cyprus, reg. číslo: HE 308237, zastúpený: BBH advokátska kancelária, s.r.o., Gorkého 3,
Bratislava, proti odporcovi: T. W., D.. XX.XX.XXXX, D. N. Z. XXXX/XX, C., t.č. na neznámom mieste, v
konaní zastúpený opatrovníkom: O.. G. N., A. P. Z. A., o zaplatenie 3.318,45 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd ruší platobný rozkaz tunajšieho súdu zo dňa 05.08.2013, č.k. 18Ro/149/2013-45.

II. Návrh sa zamieta.

III. Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 26.07.2013, doručeným súdu dňa 29.07.2013, domáhal vydania
rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 3.318,45 eura spolu
s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 3.318,45 eura od 26.07.2013 do zaplatenia, ako
aj zaplatiť mu náhradu trov konania.

Súd návrhu v celom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu č.k. 18Ro/149/2013-45 zo dňa

05.08.2013. Vzhľadom k tomu, že sa platobný rozkaz nepodarilo odporcovi doručiť do vlastných rúk,
súd ho vo výroku I. tohto rozhodnutia v zmysle § 173 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„OSP“) zrušil v plnom rozsahu.

Nakoľko sa súdu nepodarilo zistiť pobyt odporcu, súd mu uznesením v zmysle § 29 ods. 2 OSP ustanovil
pre konanie opatrovníčku, a ďalej konal s ňou. Opatrovníčke bol doručený návrh s prílohami, k tomuto
sa nevyjadrila.

Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 18.02.2009 uzatvoril odporca so Všeobecnou úverovou
bankou a.s. zmluvu o kreditnej karte ku kartovému účtu odporcu č. 869309001, na základe ktorej sa
pôvodný veriteľ zaviazal poskytnúť odporcovi úver vo výške celkového úverového rámca 3.319 eura.
Odporca sa zmluvou zaviazal poskytnutý úver pôvodnému veriteľovi vrátiť späť za podmienok a v lehote
v zmluve uvedenej. Odporca na základe zmluvy čerpal úver realizovaním transakcii prostredníctvom
kreditnej karty. V zmysle zmluvy pôvodný veriteľ všetky transakcie uskutočnené odporcom zúčtoval na

ťarchu kartového účtu odporcu a to bezodkladne po tom, čo obdržal informácie a podklady potrebné k
zúčtovaniu. Dňa 14.05.2013 zaslal navrhovateľ odporcovi výzvu na zaplatenie, ktorou vyzval odporcu
na úhradu dlžnej sumy vo výške 6.773,88 eura. Z dôvodu hospodárnosti navrhovateľ si v návrhu uplatnil
len istinu vo výške 3.318,45 eur spolu s príslušenstvom. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávkyuzatvorenej medzi pôvodným veriteľom a navrhovateľom ako novým veriteľom zo dňa 14.08.2012 došlo
k postúpeniu pohľadávky pôvodného veriteľa voči odporcovi (vrátane jej príslušenstva) na navrhovateľa.
Úrok z omeškania si navrhovateľ uplatnil s odkazom na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1

nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. a základnú úrokovú sadzbu ECB v deň podania návrhu vo výške 0,5%,
a to vo výške 8,5% ročne od 26.07.2013 do zaplatenia.

SúdvovecivykonaldokazovanieoboznámenímsasNávrhomzodňa26.07.2013,Predžalobnouvýzvou
na mimosúdne vyrovnanie zo dňa 14.05.2013, Žiadosťou o vydanie kreditnej karty zo dňa 11.02.2009,

Prehľadom histórie transakcií na kartovom účte č.l. 7, Všeobecnými obchodnými podmienkami VÚB,
a.s. na vydanie a používanie kreditných platobných kariet pre fyzické osoby občanov, listinami týkajúcimi
sa spoločnosti navrhovateľa v preklade do slovenského jazyka, Zmluvou o postúpení pohľadávok zo
dňa 14.08.2012, Vyjadrením navrhovateľa zo dňa 26.02.2015, Výzvou k úhrade dlžnej sumy zo dňa
23.08.2012, Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 23.08.2012, predžalobnou výzvou zo dňa
13.03.2013 a 14.05.2013, Poštovým podacím hárkom č.l. 99, listinou označenou ako VUB - RETAIL

NON PERFORMING LOANS TENDER 20012, ako aj ostatným obsahom spisu, keď pojednával v
neprítomnosti navrhovateľa, jeho právneho zástupcu a opatrovníčky odporcu v súlade s ustanovením §
101 ods. 2 OSP a zistil nasledovný skutkový stav:

Zo žiadosti o vydanie kreditnej karty VÚB, a.s. a prehľadu histórie transakcií na kartovom účte

číslo 869309001 súd zistil, že dňa 18.02.2009 došlo medzi právnym predchodcom navrhovateľa -
Všeobecnou úverovou bankou, a.s. a odporcom k uzatvoreniu zmluvy o kreditnej karte ku kartovému
účtu odporcu a to prijatím a bezpodmienečným schválením žiadosti odporcu zo strany právneho
predchodcu navrhovateľa. Na základe takejto zmluvy právny predchodca navrhovateľa poskytol dňa
18.02.2009 odporcovi úverový rámec 3.319 eur. Prijatím a schválením žiadosti odporcu zo strany VÚB,

a.s. sa táto žiadosť stala zmluvou o vydaní a používaní kreditnej karty uzatvorenou medzi držiteľom
kreditnej karty a VÚB, a.s. podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka.

Z predloženého prehľadu histórie transakcií za obdobie od 25.02.2009 do 04.04.2012 vyplýva, že
odporca v celom rozsahu vyčerpal navrhovateľom poskytnutý úverový limit, pričom svoje splatné

záväzky právnemu predchodcovi navrhovateľa riadne a včas neuhradil.

Zo zmluvy o postúpení zo dňa 14.08.2012 uzatvorenej medzi VÚB, a.s. ako postupcom a navrhovateľom
ako postupníkom súd zistil, že právny predchodca navrhovateľa touto zmluvou okrem iného postúpil aj
svoje pohľadávky voči odporcovi na navrhovateľa ako nového veriteľa.

Vo vyjadrení zo dňa 26.02.2015 navrhovateľ uviedol, že ako vyplýva z predloženej histórie transakcií na
kartovom účte č. 869309001 za obdobie od 25.02.2009 do 04.04.2012,bolo n kartovom účte odporcu
v priebehu zmluvného vzťahu uskutočnené veľké množstvo finančných transakcií. Odporca uhradil na
predmetný úver za celé úverové obdobie len jednu splátku a to dňa 17.04.2009. navrhovateľovi bola

postúpená pohľadávka vo výške 5.937,63 eura, ktorá pohľadávka pozostáva z istiny vo výške 3.318,45
eura,základnýchúrokovvovýške1.819,87euraaúrokovzomeškaniavovýške771,25euraapoplatkov
28,06 eura. Ďalej navrhovateľ dodáva, že týmto podaním dopĺňa svoje podanie zo dňa 26.07.2013 o
tú časť prílohy k Zmluve o postúpení pohľadávky zo dňa 14.08.2012, na ktorej je uvedený odporca,
kde pod položkou číslo 484 (riadok) zo stĺpca s názvom istina jednoznačne vyplýva suma vo výške

žalobného nároku navrhovateľa zo dňa 26.07.2013, a to suma vo výške 3.318,45 eura. Predložením
Zmluvy o postúpení pohľadávok vrátane všetkých s ňou súvisiacich príloh je dostatočne preukázaná
aktívna legitimácia navrhovateľa v danom konaní. Zároveň navrhovateľ poukázal na to, že odporca bol
pred podaním návrhu na súd dňa 26.07.2013 mnohonásobne kontaktovaný jednak zo strany pôvodného
veriteľa, ale aj zo strany samotného navrhovateľa a následne tiež zo strany spoločností, ktoré pre

navrhovateľa zabezpečujú mimosúdne vymáhanie jeho pohľadávok. Ďalej navrhovateľ vo vyjadrení
uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že odporca uzavrel s právnym predchodcom navrhovateľa zmluvu
o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, tak tento právny vzťah predstavuje tzv. absolútny
obchod s poukazom na § 261 ods. 3 psím. d) OBZ. Z uvedeného dôvodu sa všetky vzťahy uzavreté
zmluvou o úvere musia riadiť OBZ. V nadväznosti na uvedené a ako dôkaz o tom, že súdna prax

rešpektuje obchodnoprávny charakter zmluvy o úvere, a to aj v prípade, ak ide o spotrebiteľskú zmluvu,
poukazuje na nasledujúce rozhodnutia krajských súdov a odborné právne názory: uznesenie Krajského
súdu v Trnave č.k. 9Co/224/2011 zo dňa 27.11.2012, rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach č.k.
3Cob/176/2011 zo dňa 24.05.2012, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5 Obo 56/2007, rozhodnutieNajvyššieho súdu SR sp.zn. 5 Obo 12/2010, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1 Cdo 120/2010,
rozhodnutieÚstavnéhosúduČRsp.zn.II.ÚS3711/11.Vnadväznostinavyššieuvedenémánavrhovateľ
za to, že aj napriek tomu, že právny vzťah založený medzi účastníkmi konania Zmluvou o úvere

je charakterom spotrebiteľským vzťahom, patrí v súlade s § 261 ods. 6 písm. d) OBZ do kategórie
tzv. absolútnych obchodov čo znamená, že sa bude pri posudzovaní otázky premlčania vychádzať z
ustanovení OBZ v ktorých je upravená všeobecná obchodno-právna úprava premlčania, a to premlčacia
doba 4 roky. Ďalej citoval z rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 32 Cdo/3337/2010 a uznesenia
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6MCdo/4/2012 zo dňa 27.03.2013. V nadväznosti na uvedené a vzhľadom

ku skutočnosti, že odporca využil možnosť čerpať úver v zmysle Zmluvy o úvere, avšak navrhovateľovi
do dnešného dňa nevrátil finančné prostriedky, ktoré mu navrhovateľ poskytol z titulu úveru riadne a
včas, bol navrhovateľ (pozn. právny predchodca navrhovateľa) nútený v zmysle VOP Zmluvu o úvere
dňa 02.09.2009 vypovedať. Z dôkazu s názvom „VUB_RETAIL NON-PERFOMING LOANS TENDER
2012“ z riadku 484 stĺpca s názvom „Splatnosť pohľadávky“ jednoznačne vyplýva, že dňa 02.09.2009
došlo k ukončeniu Zmluvy o úvere. V dôsledku ukončenia Zmluvy o úvere zo strany navrhovateľa sa

stal celý záväzok odporcu splatným. Mimoriadna splatnosť pohľadávky zo Zmluvy o úvere nastala dňa
02.09.2009, t.j. premlčacia doba začala plynúť odo dňa 03.09.2009 a navrhovateľ podal na tunajšom
súde návrh na vydanie platobného rozkazu dňa 26.07.2013, t.j. premlčacia doba v danom prípade
neuplynula.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka (ďalej len „OBZ“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 269 ods. 2 OBZ, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy.

Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov (ďalej len „ZoSÚ“) (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), tento zákon upravuje niektoré

podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob
výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie
opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 2 písm. a) ZoSÚ (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), na účely tohto zákona sa

rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm. b) ZoSÚ (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), na účely tohto zákona sa
rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1 ZoSÚ (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy

poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Podľa § 3 ods. 2 ZoSÚ (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej
bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 52 ods. 1 - 4 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy),
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom

je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.Podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa

najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu
spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 52 ods. 2 OZ (v znení účinnom v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru), ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.

Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až

110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno
premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých
splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh ( § 565),
začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „zák.č. 250/2007
Z.z.“), na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo
povolania, b) predávajúcim osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania, alebo osoba konajúca v jej mene alebo na jej

účet.

Podľa § 5b zák.č. 250/2007 Z.z., orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj
bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi,
vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť

alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ
týchto skutočností dovolával.

Podľa § 517 ods. 2 OZ (v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania), ak ide o omeškanie s plnením
peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa

tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania
ustanovuje vykonávací predpis.

Súd na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že návrh
nie je dôvodný.

Právny vzťah medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom založený Zmluvou o kreditnej
karte je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a je nevyhnutné posudzovať ho nielen
podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka, ale aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne
vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. OZ, zákona č. 258/2001 Z.z. a zákona č. 250/2007

Z.z.). K uvedenému záveru dospel súd z dôvodu, že uvedená zmluva je formulárovou spotrebiteľskou
zmluvou, nakoľko text zmluvy bol vopred pripravený, dlžník ako spotrebiteľ nemal možnosť žiadnym
podstatným spôsobom zasahovať do jej obsahu a ani do obsahu príslušných obchodných podmienok
tvoriacich súčasť zmluvy. Právny predchodca navrhovateľa pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako
podnikateľ, ktorý koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a zároveň ako veriteľ, keď

poskytol odporcovi spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a odporca vystupoval ako spotrebiteľ,
pretože nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a úver mu bol
poskytnutý za iným účelom ako za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania (§ 3 ods.
1 a 2 ZoSÚ). Právny vzťah medzi účastníkmi založený predmetnou zmluvou je nevyhnutné posudzovaťpodľa zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy) bez
ohľadu na to, že predmetná zmluva je uzavretá podľa Obchodného zákonníka. S poukazom na vyššie
uvedené a vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat legi generali, podľa ktorej špeciálna právna

úprava, ktorou v danom prípade je zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ako i ustanovenia
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou úpravou, ktorou je Obchodný
zákonník, súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania podľa ustanovení Občianskeho
zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch.

Vyššie citované ustanovenie § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. je špeciálnym ustanovením k ustanoveniu § 100
ods. 1 OZ, a je treba aplikovať ho prednostne v prípade nároku uplatneného zo spotrebiteľskej zmluvy,
ktorým je aj nárok uplatnený v tomto konaní. Keďže navrhovateľom uplatnený nárok je nárokom zo
spotrebiteľskej zmluvy, bol súd v zmysle § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. povinný z úradnej povinnosti skúmať,
či nedošlo k premlčaniu nároku navrhovateľa, a teda prihliadnuť na premlčanie ex offo, teda aj bez toho,
aby sa odporca premlčania dovolával v zmysle Občianskeho zákonníka. Právna úprava v ustanovení §

5b zák.č. 250/2007 Z.z. bola zavedená zákonom č. 102/2014 Z.z. s účinnosťou od 01.05.2014, pričom vo
vzťahuktejtoprávnejúpraveneboliprijatéžiadneprechodnéustanovenia,čovspojenísoskutočnosťou,
že ide o procesné ustanovenie, znamená, že orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy (a
teda aj súd) postupuje podľa právneho stavu účinného v čase rozhodovania. Uvedené ustanovenie súdu
ukladá povinnosť prihliadať na premlčanie aj bez vznesenia námietky premlčania zo strany spotrebiteľa,

apretosasúdnajskôrzaoberalmožnýmpremlčanímuplatnenéhonárokubeztoho,abyskúmalsamotnú
existenciu subjektívneho práva navrhovateľa.

Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo vykonané.
Premlčaním právo nezaniká, iba sa oslabuje a trvá ďalej vo forme naturálneho záväzku, čo znamená,

že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. Účelom
premlčania je tak jednak stimulovať subjekty k včasnému vykonaniu subjektívnych občianskych práv,
jednak zamedziť tomu, aby dlžníci neboli ohľadom svojich povinností vystavení po časovo neurčitú dobu
donucujúcemu zákroku zo strany súdov.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že dňa 18.02.2009 došlo medzi právnym
predchodcom navrhovateľa - Všeobecnou úverovou bankou, a.s. a odporcom k uzatvoreniu zmluvy
o kreditnej karte ku kartovému účtu odporcu a to prijatím a bezpodmienečným schválením žiadosti
odporcu zo strany právneho predchodcu navrhovateľa. Na základe takejto zmluvy právny predchodca
navrhovateľa poskytol dňa 18.02.2009 odporcovi úverový rámec 3.319 eur. Zmluvou o postúpení

pohľadávok zo dňa 14.08.2012 došlo k postúpeniu pohľadávky zo zmluvy na navrhovateľa, s poukazom
na čo je navrhovateľ v spore aktívne legitimovaný. Pred postúpením pohľadávky na navrhovateľa,
a to dňa 02.09.2009 došlo k zosplatneniu úveru, čím sa stal splatným celý dlh, pričom uvedená
skutočnosť mimoriadneho zosplatnenia vyplýva z listinného dôkazu VUB_RETAIL NON-PERFOMING
LOANS TENDER 2012, a túto potvrdil aj navrhovateľ vo vyjadrení zo dňa 26.02.2015. Znamená to, že

navrhovateľ si mohol uplatniť svoj nárok na súde už dňa 03.09.2009, pričom dňa 03.09.2012 (pondelok)
uplynula všeobecná trojročná premlčacia doba. Navrhovateľ podal návrh na súde dňa 29.07.2013, teda
v čase, keď bol celý jeho nárok zo Zmluvy o kreditnej karte premlčaný.

Nakoľko súd bol povinný aplikovať ustanovenie § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. ako procesnú právnu normu

s poukazom na absenciu prechodného ustanovenia k tejto úprave, a teda bol povinný prihliadnuť na
premlčanie nároku voči spotrebiteľovi ex offo, na túto skutočnosť prihliadol, dospel k záveru, že z dôvodu
premlčania nároku navrhovateľa nebolo možné mu uplatnený nárok priznať, a preto súd návrh ako
nedôvodný vo výroku II. zamietol. Za premlčané považoval súd aj uplatnené úroky z omeškania, keďže
tvoria príslušenstvo pohľadávky a sledujú jej osud, z čoho možno usúdiť, že vedľajší úrokový záväzok sa

premlčí najneskôr v rovnakej dobe ako hlavný peňažný záväzok. Z dôvodu uplatnenia nároku po uplynutí
premlčacejdobyajehozamietnutiavcelomrozsahuztohtodôvodu,súdďalejneskúmalopodstatnenosť
tohto uplatneného nároku navrhovateľa.

Pokiaľ ide o argumentáciu navrhovateľa o aplikácii Obchodného zákonníka pri posúdení premlčania, a

teda použití 4-ročnej premlčacej doby, s týmto sa súd nestotožňuje, a to z nasledovných dôvodov.

Súd nijako nepopiera argument, že úver je absolútnym obchodom a že na úver dopadá tretia časť
Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov úverovej zmluvy. Zmluva uzavretá v danomprípade je však v zmysle vyššie uvedeného zároveň aj zmluvou spotrebiteľskou. Je pravdou, že
názory na aplikáciu Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka na otázku premlčania v
spotrebiteľských vzťahoch nie sú jednotné. Súd sa v tomto prípade na základe nižšie uvedených

úvah priklonil k názoru, že na otázku premlčania je v danom prípade potrebné aplikovať ustanovenia
Občianskeho zákonníka, ktorý názor je väčšinový a k záveru o premlčacej lehote v zmysle Občianskeho
zákonníka pri spotrebiteľských zmluvách dospel aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí 5MCdo 20/2009 zo
dňa 25.11.2011.

Súd pritom podporne poukazuje aj na rozhodovaciu prax súdov napr. na rozsudok Krajského súdu
v Prešove sp.zn. 21Co/93/2014 zo dňa 18.09.2014, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.
3Co/156/2014 zo dňa 05.11.2014, rozsudok Krajského súdu v Trnave sp.zn. 23Co 219/2014 zo dňa
25.11.2014, rozsudok Krajského súdu v Trnave sp.zn. 23Co 148/2014 zo dňa 25.11.2014, a tiež
rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 6 Co 81/2012-279 zo dňa 14.02.2013, ktorý bol na základe
sťažnosti predmetom prieskumu na Ústavnom súde SR, keď sťažnosť proti nemu bola uznesením č.k. I.

ÚS 402/2013-10 zo dňa 19.06.2013 odmietnutá. V súvislosti s uznesením NS SR sp.zn. 6 M Cdo 4/2012
zo dňa 27.03.2013, na ktoré poukazuje navrhovateľ, súd uvádza, že Najvyšší súd SR v posudzovanej
veci nevyslovil právny názor, že na premlčanie nárokov vyplývajúcich zo spotrebiteľských zmlúv sa
nepoužijeúpravapriaznivejšiaprespotrebiteľa,napr.občianskoprávnavzmysle§52ods.2a§54ods.1
OZ. Pokiaľ ide o odkazy na rozhodnutia iných všeobecných súdov obsiahnuté vo vyjadrení navrhovateľa

zo dňa 08.12.2014, k týmto súd uvádza, že nie sú pre súd právne záväzné, nakoľko súd je v zmysle §
226 OSP v tomto konaní viazaný len právnym názorom odvolacieho súdu.

Je náležité a plne v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, že v prípade duplicitnej právnej úpravy
rovnakých inštitútov (ako napr. premlčanie, odstúpenie od zmluvy), na tieto vzťahy je dôvodné aplikovať

právnu úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské právo (porovnaj rozsudok NS SR vo
veci 5MCdo 20/09, rozsudok OS Banská Bystrica vo veci 61Cb 221/09). S účinnosťou zákona č.
150/2004 Z.z. (1.4.2004) došlo k zásadnej zmene spotrebiteľského práva. Nevýhodnejšie zmluvné
klauzuly Obchodného zákonníka oproti zneniu Občianskeho zákonníka sa dostali do rozporu s novým
ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené

spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa, spotrebiteľovi
sa ani inak nesmie zhoršiť jeho postavenie. Použitie nevýhodnejšieho podnikateľského práva a nie
občianskeho práva na spotrebiteľský právny vzťah vrátane premlčania predstavuje takéto zhoršenie
postavenia spotrebiteľa. Uvedenému názoru nasvedčuje aj novoprijatá právna úprava § 52 ods. 2
Občianskeho zákonníka, podľa ktorej „na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa

vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
obchodného práva“. Aj keď táto úprava je účinná až od 01.04.2015, súd ju použil ako interpretačnú
pomôcku pri aplikovaní jednej z dvoch vyššie uvedených právnych úprav premlčania.

Nakoľko súd dospel k záveru, že je nevyhnutné aplikovať právnu úpravu premlčania podľa Občianskeho

zákonníka, považoval nárok navrhovateľa podaný po uplynutí trojročnej premlčacej doby za premlčaný,
na ktorú skutočnosť prihliadol z úradnej povinnosti a návrh zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 OSP, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia 142 ods. 1 OSP v spojení s 151 ods. 1
OSP. Odporca bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, čo znamená právo odporcu na náhradu účelne
vynaložených trov celého konania. Nakoľko si však odporca náhradu trov konania neuplatnil a ani mu v
konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu právo na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňadoručeniajehopísomnéhovyhotovenia
cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trnave.

Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti :
Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak,
aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ďalej musí byť v odvolaní
uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie

alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.