Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. apríl 2016

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 3Nt/1/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116010028
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Kačáni
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2016:1116010028.1

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava I v senáte zloženom z predsedu Mgr. Michala Kačániho a prísediacich Ing. Pavla
Ščepána a PhDr. Ota Múčku, v trestnej veci odsúdeného E. U., v konaní o návrhu na povolenie obnovy
konania vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 4T/47/2006, na verejnom zasadnutí
konanom dňa 28.04.2016 v Bratislave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 399 odsek 2 Trestného poriadku návrh odsúdeného E. U., O.. XX.X.XXXX X. V. V., toho času vo

výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Leopoldov, na povolenie obnovy konania v trestnej veci vedenej
na Okresnom súde Bratislava I pod sp. značkou 4T/47/2006, pre nesplnenie podmienok obnovy konania
podľa § 394 odsek 1 Trestného poriadku v spojení s § 41b odsek 1 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii
Ústavného súdu SR, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov, sa
z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 19.01.2016 bol Okresnému súdu Bratislava I doručený návrh odsúdeného E. U. na povolenie
obnovy konania v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 4T/47/2016.
Svoj návrh odôvodnil tým, že v danej trestnej veci bol dňa 24.01.2007 odsúdený podľa § 187 odsek 1
Trestného zákona č. 140/1961 Zb. s použitím § 35 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona k súhrnnému
trestu odňatia slobody v trvaní 6 rokov a 4 mesiace. Aj napriek skutočnosti, že trest ku dňu 12.02.2013
už vykonal, má za to, že v predmetnej trestnej veci, s poukazom na nález Ústavného súdu SR zo dňa

28.11.2012, sp. zn. Pl. ÚS 106/2011, boli porušené jeho práva na spravodlivý súdny proces a trest vo
výmere 6 rokov a 4 mesiace bol s použitím § 35 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona neprimerane prísny
a protiústavný, a to so zreteľom na skutkovú podstatu trestného činu a jeho spoločenskú nebezpečnosť.
Vzhľadom na uvedený nález Ústavného súdu SR žiadal, aby jeho návrhu na povolenie obnovy konania
bolo vyhovené a súd danú trestnú vec znovu prejednal a uložil mu miernejší trest.

Na základe podaného návrhu na obnovu konania súd, po posúdení príslušnosti na konanie a
rozhodovanie o návrhu na povolenie obnovy konania v zmysle § 397 odsek 2 Trestného poriadku, a
zistení,ženávrhnaobnovukonaniabolpodanýoprávnenouosobou(§396odsek3Trestnéhoporiadku),
smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému je obnova konania prípustná (§ 393 odsek 1 Trestného poriadku)
a nejde o prípad vylúčenia obnovy konania (§ 395 Trestného poriadku), určil odsúdenému lehotu na
zvolenie obhajcu (dôvod povinnej obhajoby podľa § 38 odsek 2 písmeno a/ Trestného poriadku) a

nakoľko si odsúdený v súdom určenej lehote obhajcu nezvolil, bol mu obhajca ustanovený postupom
podľa § 40 odsek 1 Trestného poriadku. Následne súd určil termín verejného zasadnutia na prejednanie
návrhu odsúdeného, na ktoré predvolal odsúdeného a upovedomil o ňom obhajcu a prokurátora.

Odsúdený sa na predmetnom verejnom zasadnutí pridržiaval podaného návrhu, pričom následne dodal,
že Ústava SR mu garantuje právo na riadny a spravodlivý proces a aj keď trest, ktorý mu bol za použitia

asperačnej zásady uložený, vykonal, má za to, že rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktorý vyslovil, že
ustanovenie upravujúce asperačnú zásadu je v časti v rozpore s Ústavou SR, by mal súd zohľadniť vtomto konaní o povolení obnovy konania. Podľa jeho názoru v danej trestnej veci, pri trestnej sadzbe 2-8
rokov, mu bol uložený trest s použitím asperačnej zásady, ktorý vníma ako nespravodlivý. Ďalej uviedol,
že nemá nijaké nové dôkazy alebo nové skutočnosti, ktorými by okrem už uvedeného rozhodnutia

Ústavného súdu SR oprel svoj návrh na obnovu konania. Zopakoval, že 6 a pol roka za držbu liekov,
ktoré nemal na predpis, je veľa.

Súd na verejnom zasadnutí postupom podľa § 269 Trestného poriadku v spojení s § 295 odsek 2
Trestného poriadku čítaním oboznámil obsah spisového materiálu Okresného súdu Bratislava I sp. zn.

4T/47/2006, ako aj výsledok lustrácie v ZVJS.

Prokurátor v rámci konečného návrhu uviedol, že vzhľadom na to, že odsúdený celý trest ktorý mu bol
uložený v danej trestnej veci vykonal, navrhuje návrh odsúdeného zamietnuť.

Obhajca na verejnom zasadnutí naopak uviedol, že navrhuje návrhu vyhovieť a obnovu konania povoliť.

Odsúdený v rámci konečného návrhu nechcel nič uviesť.

Pooboznámenísasovšetkýmirelevantnýmiskutočnosťamiaobsahunavecsavzťahujúcehospisového
materiálu dospel súd k záveru, že podmienky pre povolenie obnovy konania v trestnej veci vedenej

na Okresnom súde Bratislava I pod sp. značkou 4T/47/2006, tak ako ich predpokladá § 394 odsek 1
Trestného poriadku a § 41b odsek 1 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu SR (ďalej
len „zákon č. 38/1993 Z. z.), splnené neboli.

Podľa § 394 odsek 1 Trestného poriadku obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom

alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr
neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi
odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom
nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom
rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia

súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by
bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Podľa § 41b odsek 1 zákona č. 38/1993 Z. z. ak súd v trestnom konaní vydal na základe právneho
predpisu, ktorý neskôr stratil účinnosť v zmysle čl. 125 Ústavy, rozsudok, ktorý nadobudol právoplatnosť,

ale nebol vykonaný, strata účinnosti takého právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia
je dôvodom obnovy konania podľa ustanovení Trestného poriadku.

Z dikcie naposledy citovaného ustanovenia je zrejmé, že nevyhnutnou podmienkou pre jeho aplikáciu
je skutočnosť, že rozsudok vydaný na základe právneho predpisu, ktorý neskôr stratil účinnosť podľa

čl. 125 Ústavy, nebol vykonaný. Vzhľadom na nález Ústavného súdu SR zo dňa 28.11.2012, č. k.
PL.US 106/2011-85, v prejednávanej trestnej veci sa uvedené ustanovenie vzťahuje na výkon trestu
odňatia slobody (keďže tzv. asperačná zásada má význam čo do tohto druhu trestu a jeho výmery),
ktorý bol odsúdenému E. U. uložený rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 24.01.2007, sp. zn.
4T/47/2006 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28.06.2007, sp. zn. 2To/17/2007.

Z obsahu na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu, konkrétne z rozhodnutí súdov o zamietnutí
žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie, z výsledku lustrácie v ZVJS a v hlásení zmien ÚVTOS
Želiezovce,nepochybnevyplýva,žeodsúdenýE.U.trestodňatiaslobodyvovýmere6rokova4mesiace
vykonaldňa12.02.2013,kedybolpoukončenítrestuprepustenýnaslobodu.Návrhnapovolenieobnovy

konania tak bol odsúdeným podaný až následne, v dôsledku čoho použitie § 41b odsek 1 zákona č.
38/1993 Z. z. v spojení s § 394 odsek 1 Trestného poriadku neprichádza do úvahy a v danej trestnej
veci predmetný nález Ústavného súdu SR bez ďalšieho nezakladá dôvod na obnovu konanie.

V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že obnova konania ako mimoriadny opravný prostriedok

zasahujúci do nezmeniteľností právoplatných rozhodnutí je v zmysle § 394 odsek 1 Trestného poriadku
v zásade založená na posudzovaní skutkových otázok, nakoľko účelom obnovy konania je odstránenie
nedostatkov spočívajúcich v skutkových zisteniach. Zmenu hmotného práva nie je možné považovať
za novú skutočnosť podľa § 394 odsek 1 Trestného poriadku. Výnimku z uvedeného pravidla obsahujepráve a len ustanovenie § 41b odsek 1 zákona č. 38/1993 Z. z. V uvedenom výnimočnom prípade
sú však podmienky obnovy konania vymedzené veľmi striktne a úzko, nakoľko ich jediným zmyslom
je odstrániť nedostatky v právnej úprave (po vyslovení nesúladu právneho predpisu, jeho časti alebo

niektorého jeho ustanovenia s Ústavou SR nálezom Ústavného súdu SR podľa čl. 125 Ústavy SR) v
tých prípadoch, kde ešte nejaká náprava vôbec prichádza do úvahy, t. j. v nevykonaných rozsudkoch
vydaných v trestných veciach, na ktoré sa taký nález Ústavného súdu SR vzťahuje. Ak však k vykonaniu
rozsudku, resp. v danom prípade k výkonu trestu odňatia slobody došlo v celom rozsahu, stráca náprava
nedostatkovzhľadiskahmotnéhoprávaopodstatnenie,čohovýrazomjepráveznenieustanovenia§41b

odsek 1 zákona č. 38/1993 Z. z.. Ak takú nápravu už nie je možné dosiahnuť, niet dôvodu nerešpektovať
požiadavku, aby sa pôvodné rozhodnutie posudzovalo podľa právneho stavu existujúce v dobe vydania
pôvodného rozhodnutia (ex tunc) a k prípadným zmenám hmotnoprávnych ustanovení nemožno ako k
rozhodnej skutočnosti prihliadať. V tomto smere možno podporne poukázať napríklad aj na vyjadrenie
časovej pôsobnosti Trestného zákona upravenej v ustanovení § 2 odsek 1 veta druhá súčasne platného
a účinného Trestného zákona, podľa ktorého ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku

nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý
je pre páchateľa priaznivejší. Aj napriek tomu, že nejde o identickú situáciu z hľadiska náhľadu na zmenu
hmotnoprávnej úpravy, je možné z toho vyvodiť záver, že pre výrok o vine a treste je rozhodujúci právny
stav v čase vyhlásenia rozsudku a jediným možným prípadom zmeny hmotného práva ako dôvodu na
povolenie obnovy konania je iba a výlučne dôvod vyjadrený v § 41b odsek 1 zákona č. 38/1993 Z. z. za

striktného rešpektovania v ňom upravených podmienok.

S poukazom na uvedené súd uzatvára, že podmienka „sine qua non“ (nevyhnutná podmienka)
spočívajúca v nevykonaní rozsudku (trestu odňatia slobody), nebola pre použitie § 41b odsek 1 zákona
č. 38/1993 Z. z. ako dôvodu na povolenie obnovy konania splnená.

Nakoľko odsúdený v prejednávanej trestnej veci nepredložil žiadne iné nové skutočnosti alebo nové
dôkazy, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi
odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom
nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom

rozporesúčelomtrestutak,akotietopodmienkyprepovolenieobnovykonaniapredpokladá§394odsek
1 Trestného poriadku, súd návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania posúdil ako nedôvodný,
nespĺňajúci podmienky na obnovu konania, v dôsledku čoho bol návrh odsúdeného podľa § 399 odsek
2 Trestného poriadku zamietnutý.

Poučenie:

Protitomutouzneseniujeprípustnásťažnosť,ktorásapodávavlehotetrochdníododňajehooznámenia
cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave. Sťažnosť má odkladný účinok.