Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. máj 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/132/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8108231756
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8108231756.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členiek

senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Zlaty Simkovej v právnej veci žalobcu SIBERIA s.r.o., IČO: 36
479 802 so sídlom Prešov, Tkáčska 6507/2, zastúpenej JUDr. Ladislavom Jančim, advokátom, Dončova
1451/21, Ružomberok, proti žalovanej Slovenská republika - Úrad geodézie, kartografie a katastra
Slovenskej republiky, Chlumeckého 2, P.O.BOX 57, Bratislava 212, o určenie povinnosti nahradiť škodu,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 15C/196/2008-433 zo dňa 06.02.2015
takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok súdu 1.stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobný návrh zamietol.

Ďalším výrokom vyslovil, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením v lehote 30 dní od
právoplatnosti rozsudku.

Právne svoje rozhodnutie odôvodnil súd prvého stupňa článkom 36 ods.3 Listiny základných práva
slobôd - Ústavného zákona č. 23/1991 Zb., č.l, 46 ods. 3, 4 Ústavy SR, §§ 3,5,6,9 ods. 1,2, § 15 ods.
1,2, § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z., § 3 ods. 1,2,4, § 49 ods. 1,2, § 59 ods. 3 zák.č . 71/1967 Zb.,

§ 11 ods. 1,2, § 18 ods. 2 písm. a/, § 22 ods. 4, § 28 ods. 1,3, § 29, § 32 ods. 1 zák. č. 162/1995 Zb.
(Katastrálny zákon), § 517 ods. 1,2 OZ, § 151 ods.3 O.s.p.

Súd prvého stupňa konštatoval, že rozsudkom zo dňa 31.01.2012 žalobe vyhovel v plnom rozsahu.
Dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný, pretože medzi protiprávnym konaním - nesprávnym
úradným postupom a vzniknutou škodou je priama príčinná súvislosť ako priama väzba javov, v rámci
ktorých jeden jav príčina) vyvoláva druhý jav (následok). Ak by Správa katastra Prešov postupovala v

súlade so zákonom, kupujúci by nadobudol svoj majetok v hodnote ním zaplatenej kúpnej ceny. Keďže
právny poriadok SR podmieňuje prevod nehnuteľnosti povolením vkladu na príslušnom orgáne správy
katastra a nepostačuje len podpis kúpnej zmluvy, nebolo možné pre platnosť takéhoto právneho úkonu
zvoliť inú alternatívu.

Ďalej súd I. stupňa vyslovil, že z jeho pohľadu ak by chod veci po podaní návrhu bol zákonný, k
vkladu by došlo pred vyhlásením konkurzu na majetok predávajúceho, v dôsledku čoho by sa kupujúci

stal vlastníkom týchto nehnuteľností. Kúpna cena zaplatená právnym predchodcom žalobcu sa však
nevrátila a aj predmetné nehnuteľnosti boli zahrnuté do konkurznej podstaty úpadcu - predávajúceho.
Kupujúci plnil kúpnu cenu v súlade so zmluvnou dohodou, zákon nevymedzuje čas zaplatenia kúpnejceny pri prevode nehnuteľnosti, táto otázka je ponechaná na vôli zmluvných strán. Postup zaplatenia
kúpnej ceny pred povolením vkladu nie je možné vnímať ako pochybenie žalobcu.

Ani s argumentáciou o zdôvodnení príčiny vzniku škody žalovanou, ktoré z jej pohľadu bolo zapríčinené
vyhlásením konkurzu na majetok predávajúceho pre nesplnenie si povinnosti voči veriteľom sa súd I.
stupňanestotožnilapovažovaljuzairelevantnú.Vyplývatoajzosúdompopísanýchčasovýchsúvislostí,
keď k vyhláseniu konkurzu došlo až po realizovaní nesprávneho úradného postupu štátneho orgánu.
Bolo povinnosťou správy katastra povoliť vklad, ak nezistil žiadne chyby v návrhu na vklad a pokiaľ

otázku existencie prekážok povolenia vkladu vyhodnotil nesprávne, nesie za to ex lege zodpovednosť
vrátane zodpovednosti za škodu, ktorá má pôvod v takomto nesprávnom postupe.

Súd sa vyporiadaval s námietkami žalovanej a za neopodstatnenú považoval námietku týkajúcu sa
neplatnosti kúpnej zmluvy predloženej k návrhu na vklad z dôvodu, že jej súčasťou nie je geometrický
plán. K tomu je potrebné uviesť, že v čase vedenia predmetného katastrálneho konania mal byť

geometrický plán len prílohou návrhu na vklad ( § 30 ods. 4 písm. d) Katastrálneho zákona platného
k podaniu návrhu na vklad ). Kúpna zmluva obsahovala všetky obligatórne náležitosti ktoré vyžaduje
ustanovenie § 588 a nasl. OZ a je potrebné zdôrazniť, že na jej neplatnosť nebolo v predmetnom
katastrálnom konaní poukazované ani správou katastra a ani katastrálnym úradom. Ďalej súd v tomto
konaní nie je oprávnený hodnotiť postup Krajského súdu v Košiciach pri posudzovaní návrhu na

vyhlásenie konkurzu na majetok OZKN a.s. podaný Devínbankou a.s. Súd v tomto konaní je povinný
rešpektovať vydané rozhodnutie o vyhlásení konkurzu a nakoľko ide o rozhodnutie právoplatné vydané
príslušným konkurzným súdom a nie je v právomoci tohto súdu ho preskúmavať.

Po odvolaní žalovanej Krajský súd v Prešove rozsudkom sp.zn. 5Co/56/2012 zo dňa 20.06.2013 zrušil

rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd posúdil odvolanie žalovanej
ako dôvodné, avšak dal súdu prvého stupňa za pravdu v tom, že v predmetnej právnej veci nesprávny
úradný postup orgánu štátnej správy, teda Katastrálneho úradu a správy katastra v katastrálnom konaní
č. V 2902/2004 podľa názoru súdu preukázané nebolo. Odvolací súd vyslovil právny názor, že medzi
nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou nie je priama príčinná súvislosť ako priama

väzba javov, v rámci ktorých jeden jav vyvoláva druhý jav, teda príčina a následok. Aj keď právny
predchodca žalobcu konkurz predávajúceho nezavinil a neporušil žiadnu svoju povinnosť a k vyhláseniu
konkurzu došlo až po nesprávnom úradnom postupe žalovaného, toto bola tá ďalšia skutočnosť, ktorá
sa pridružila, pričom nárok na vrátenie zaplatenej kúpnej ceny nebol ani len čiastočne uspokojený v
konkurznom konaní voči predávajúcemu. Nehnuteľnosť bola zahrnutá do konkurznej podstaty a v rámci

nej predaná. Odvolací súd preto uložil súdu prvého stupňa vec opätovne prejednať a zaoberať sa
otázkou príčinnej súvislosti a zároveň sa vyporiadať so všetkými námietkami žalovaného, ktoré vyslovil
v odvolaní.

Povrátení vecisúduprvéhostupňapodalžalobcaMEBARealitys.r.o. sosídlomTkáčska6507/2Prešov

návrh na zámenu účastníkov konania tak, aby na miesto obchodnej spoločnosti MEBA Reality s.r.o.
vstúpil do konania pôvodný žalobca spoločnosť SIBERIA s.r.o. so sídlom tamtiež. Dôvodom procesného
návrhu je dohoda o odstúpení od zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 21.04.2009 medzi SIBERIA
s.r.o. a MEBA Reality s.r.o. zo dňa 11.06.2014. Uznesením č.k. 15C 196/2008-420 zo dňa 24.06.2014.
Okresný súd Prešov pripustil, aby do konania na miesto doterajšieho žalobcu MEBA Reality s.r.o. so

sídlom Tkáčska 6507/2 Prešov vstúpil ako nový žalobca SIBERIA s.r.o. so sídlom tamtiež. Procesné
rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 92 ods. 2,3 O.s.p.

Po zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Prešove zo dňa 20.06.2013 nenastala žiadna zmena
skutkového stavu, ani dôkaznej situácie, preto súd prvého stupňa pri rozhodovaní vychádzal zo

skutkového stavu tak, ako ho mal zistený súc viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Pokiaľ predpokladom uplatnenia zodpovednosti za škodu spôsobenú štátom je 1. nesprávny úradný
postup, alebo nezákonné rozhodnutie štátneho orgánu, 2. vznik škody, 3. príčinná súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím a vznikom škody, tzv. kauzálny nexus,

mal súd I. stupňa za preukázané, že v predmetnej právnej veci bol preukázaný nesprávny úradný
postup orgánu štátnej správy, teda Katastrálneho úradu a Správy Katastra Prešov v katastrálnom
konaní č. V2902/2004, keď nepostupovali v súlade s ust. § 32 ods. 1 Katastrálneho zákona v spojení
s ust. § 27 ods. 2 Správneho poriadku a porušil hneď po podaní návrhu na vklad vlastníckehopráva 13.07.2004 zákonnú 30-dňovú lehotu a nepovolil vklad vlastníckeho práva, ale v posledný deň
13.08.2004 konanie prerušil. Aj následné kroky orgánu štátnej správy boli nezákonné, nerešpektujúce
právny názor odvolacieho orgánu a keďže pre takýto postup nebol daný dôvod, javí sa, že až svojvoľné.

S právnym posúdením súdu I. stupňa sa stotožnil aj odvolací súd a dal za pravdu žalobcovi, že konanie
orgánu štátnej správy je možné posúdiť ako nesprávny úradný postup v súlade s ust. § 9 ods. 1,2
zák. č. 514/2003 Z.z.. Ďalej mal súd za preukázanú aj existenciu druhého predpokladu uplatnenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú štátom a tým je vznik škody, ktorou je ujma v majetkovej sfére
poškodeného objektívne vyjadriteľná v peniazoch. V tomto prípade je škodou zmenšenie majetku

poškodeného (žalobcu), ktorá vznikla v dôsledku škodovej udalosti ktorou je, že nedošlo k povoleniu
vkladu vlastníckeho práva pre kupujúceho v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote (13.08.2004) a teda
nedošlo ani k majetkovému prírastku na starne kupujúceho, ktorý v prípade štandardného zákonného
postupu mal nadobudnúť nehnuteľnosť v hodnote pôvodne 39.750.000,- Sk v prípade povolenia vkladu.
Naopak, z dôvodov prieťahov v konaní spôsobených Správou katastra Prešov došlo k vyhláseniu
konkurzu na majetok predávajúceho OZKN a.s. Prešov dňa 30.06.2005 a predávaná nehnuteľnosť bola

zahrnutá do konkurznej podstaty a v rámci podstaty predaná. K uspokojeniu pohľadávky nedošlo.

K tretiemu predpokladu vyvodenia zodpovednosti za škodu spôsobenú štátom je potrebné preukázanie
príčinnej súvislosti medzi v danom prípade nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, tzv.
kauzálny nexus, kde nedošlo k zhode právneho názoru prvostupňového a odvolacieho súdu. Kým

súd I. stupňa vyhodnotil zodpovednosť za vzniknutú škodu v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym
úradným postupom Správy katastra Prešov a Katastrálneho úradu Prešov, odvolací súd vyslovil odlišný
právny názor. V odôvodnení zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu sa uvádza, že pri zisťovaní
príčinnej súvislosti nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku, pričom
časová súvislosť iba napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti. Skutočne nesprávny úradný postup

žalovanéhobolvýznamnýmčlánkomčodopríčinyanásledkuaakbynedošloknesprávnemuúradnému
postupu, možno by sa majetok žalobcu nebol zmenšil. Zo sledu príčiny a následkov však vyplýva, že
k zmenšeniu majetku žalobcu nedošlo priamo a nesprostredkovane nesprávnym úradným postupom
žalovaného, ale pridružila sa ďalšia skutočnosť, ktorá má vplyv na nevyplatenie kúpnej ceny a to
vyhlásenie konkurzu na majetok spoločnosti OZKN a.s. uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa

30.06.2005 č.k. 6K 67/2003-102.

Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa ust.§ 151 ods.3 O.s.p. s tým, že v zložitých
prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov
uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti

rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije.

Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec
vrátiť na ďalšie konanie. Namietal nespreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa z dôvodu, že
spôsob akým vyložil ustanovenia zákona o náhrade škody je neprimerane favorizujúci štát a ústavne

nekonformný. Preto namietané súdne rozhodnutie trpí prvkom nepreskúmateľnosti a je mu vlastné
popretie významu a obsahu rozhodnutí Ústavného súdu SR premietajúcich sa napríklad do jeho nálezu
sp.zn. 1ÚS 114/08. Súd prvého stupňa osobitne nevysvetlil ako je možné ako príčinu vzniku škody
označiť začatie konkurzného konania, ktoré začalo po viac ako jednom roku od uplynutia zákonnej
lehoty na rozhodnutie o vklade. V neposlednom rade aj prijal záver o tom, že príčinou škody je

konkurzné konanie, potom sa nevyporiadal s priebehom konkurzu a osobitne nereagoval na tú časť
argumentácie žalobcu prednesenej vo vyjadrení z 30.05.2012, v ktorej bolo preukázané, že ak sa
na škode podieľa viac faktorov, treba posúdiť význam každého faktora zvlášť a v závislosti od toho
a určenia miery účasti na zavinení, následku potom činiť menovateľov tohto stavu zodpovedných
za následok aj z pohľadu náhrady škody. Na tieto otázky nebola daná odpoveď konajúceho súdu,

čo oslabuje presvedčivostnú hodnotu ním vydaného rozhodnutia do tej miery, že je neakceptovania
hodné. Súd prvého stupňa jednoznačne vyložil, že pri rozhodnutí bol viazaný rozhodnutím Krajského
súdu v Prešove sp.zn. 5Co/56/2012 zo dňa 20.06.2013. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu však bolo
vydané bez toho, aby pred jeho vydaním bolo vytýčené pojednávanie pred odvolacím súdom, čím boli
upreté práva žalobcu. Aj v dôsledku toho došlo síce k vydaniu rozhodnutia odvolacieho súdu, ale aj

za súčasného popretia princípov odvolacieho konania. Odvolací súd totiž vytkol len niektoré právne
závery súdu prvého stupňa, pričom vyslovil svoje hodnotenie otázky príčinnej súvislosti, ale neurčil
aké konkrétne dôkazy má vo veci vykonať okresný súd. Za daného stavu neboli naplnené podmienky
na zrušenie prvostupňového rozhodnutia, ale pri akceptácií zásad spravodlivého procesu nanajvýšna zmenu prvostupňového rozhodnutia, ktorá by súčasne znamenala existenciu dovolacieho dôvodu
proti takémuto rozhodnutiu. Pokiaľ odvolací súd poukázal na potrebu zaoberania sa otázkou príčinnej
súvislosti, nevyslovil aké konkrétne dôkazy má súd prvého stupňa vykonať, respektíve okresnému súdu

nevytkol nevykonanie konkrétneho určitého dôkazu. Základné princípy občianskeho súdneho konania
tak boli postupom odvolacieho súdu popreté. Predchádzajúce rozhodnutie odvolacieho súdu popiera
princíp dvojinštančnosti konania, princíp rýchlosti a hospodárnosti konania a to, že súčasná právna
úprava odvolacieho konania odvolaciemu súdu priamo predpisuje vydať meritórne rozhodnutia v tých
prípadoch, ak odvolací súd má len iný právny názor na zistený skutkový stav ako to bolo v danom

prípade. Čo sa týka vecnej nesprávnosti rozhodnutia, úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci je podrobnejšie upravená v zákona č. 514/2003 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť
01.07.2004 a ktorým bol zrušený zákon č.58/1969 Zb. Vodítkom pre výklad tejto právnej normy môžu
byť závery súdnej praxe, prezentovaná napríklad v Náleze Ústavného súdu ČR sp.zn. I. 1744/12 zo
dňa 24.07.2014, podľa ktorého v oblasti regulácie následkov výkonu verejnej moci a delektuálnou
zodpovednosťouštátuzaspôsobenúškodujetrebahľadaťomnohoväčšiusúvislosť sústavnýmprávom

ako je tomu pri iných druhoch súkromnoprávnej regulácie. Táto oblasť právnej regulácie totiž rieši
dôsledky vzťahu, v ktorom štát voči jednotlivcovi vystupoval v nerovnom, vrchostínskom postavení, v
ktorom štát pochybil. Je namieste sa domnievať, že tieto princípy v danej veci neboli úplne rešpektované,
pričom výklad dotknutých právnych noriem bol realizovaný spôsobom nekriticky favorizujúcim štát
spôsobom ktorý dovoľuje za každých okolnosti svojvoľne a nepreskúmateľne zbaviť štát objektívnej

zodpovednosti za konanie jeho orgánov, čo je neprípustné. Uvedený výklad sa doslova do očí bijúcim
spôsobom prejavil aj v otázke interpretácie pojmu príčinná súvislosť, ktorý bol vykladaný spôsobom
popierajúcim princípy logiky a najmä časovú následnosť jednotlivých skutkových okolností majúci vplyv
na vznik škody. Je úplným paradoxom právneho poriadku Slovenskej republiky, že otázka príčinnej
súvislosti so vzťahu inštitútu škody je vykladá v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. inak ako je to v

trestnom konaní alebo v obchodnom, či občianskoprávnom spore. Pojem škoda je pritom definovaný
v jedinom právnom predpise a tým je zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v ustanovení § 420
a nasledujúcich. Preto by mali byť uplatňované rovnaké princípy jeho aplikácie na akejkoľvek škodové
udalosti bez ohľadu na to, či zodpovednostným subjektom je štát, právnická, či fyzická osoba. Záver o
neexistencií príčinnej súvislosti prijatý v danej veci je tak vadný a nekonkrétny, respektíve tvrdenie, že

tým, že katastrálny úrad nepovolil vklad, hoci tak mal spraviť v určenej lehote a nedošlo by k majetkovej
úbytku na strane predchodcu žalobcu, vyznieva doslovne neuveriteľne a uvedený záver opomína
najmä to, že jedine katastrálny úrad bol orgán štátu rozhodujúci o vklade, ktorý znamená prechod
vlastníctva na kupujúceho. Žalobca je presvedčený, že v danej veci boli naplnené všetky podmienky
pre priznanie jeho nároku na náhradu škody voči Slovenskej republike a to aj z nasledujúcich dôvodov.

Je úplne nesporné a opakovane konštatované aj v predchádzajúcich rozhodnutiach odvolacieho súdu,
že dva z troch predpokladov priznania nároku na náhradu škody na strane žalobcu sú naplnené a to
vznik škody a protiprávny stav spočívajúci v nesprávnom úradnom postupe. Prejavom nesprávneho
úradného postupu je totiž aj vydanie nesprávneho rozhodnutia, ktoré nenadobudlo právoplatnosť. V
danej veci možno za takéto rozhodnutia označiť hneď tri rozhodnutia, rozhodnutie o prerušení konania

zo dňa 13.08.2004, rozhodnutie o zastavení konania zo dňa 06.10.2004 a rozhodnutie o zamietnutí
návrhu na vklad zo dňa 02.05.2005. Rozhodnutie o prerušení konania je nezákonné, pričom jeho
nezákonnosť jednoznačne vyplýva z rozhodnutia Katastrálneho úradu v Prešove sp.zn. Vo 13/2004
zo dňa 21.01.2005 z odôvodnenia ktorého je zrejmé, že neexistovala prekážka možnosti povoliť
vklad kúpnej zmluvy zo dňa 14.10.2002 do katastra nehnuteľnosti. Toto správne rozhodnutie je nutné

rešpektovať aj v danom súdnom konaní a jeho závery nie je možné meniť. V tomto smere poukazuje
žalobca na princíp právnej istoty ako integrálnu súčasť práva na spravodlivé súdne konanie, z ktorého
je zrejmé, že súdy sú povinné rešpektovať skôr vyslovený právny názor na danú právnu otázku.
Otázka nesprávnosti postupu Správy katastra Prešov bola teda prejudiciálne vyriešená (realizovaného
pred vyhlásením konkurzu na predávajúceho). Žalobca má za to, že zrušenie rozhodnutia o zastavení

konania,ktorébolovydanépretoženeboliodstránenéúdajnéprekážkyzapríčiňujúceprerušeniekonania
má rovnaký význam ako zrušenie rozhodnutia o prerušení katastrálneho konania. Takýmto spôsobom
je nutné nahliadať na dané rozhodnutie, ak by nebolo vydané, škoda by nebola vznikla, pretože by
bol povolený vklad predloženej kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľnosti. K povoleniu vkladu totiž
nič v čase vydania rozhodnutia o prerušení konania nebránilo. Ak následne už dňa 21.01.2005

bolo odvolacím orgánom konštatované, že v danom prípade právo nakladať s nehnuteľnosťou nie
je obmedzené a dôvod, pre ktorý Správa katastra Prešov dňa 06.10.2004 zastavila a predtým dňa
13.08.2004 prerušila dané katastrálne konanie je prekážkou povolenia vkladu do katastra nehnuteľnosti,
bolo zákonnou povinnosťou podriadeného katastrálneho úradu tento právny názor rešpektovať a vkladobratom povoliť. Poznámka na LV č. XX mala totiž informatívny charakter a nijak neobmedzovala
nikoho v nakladaní s danou nehnuteľnosťou a navyše exekučné konanie vedené L. vo vzťahu k daným
nehnuteľnostiamboloinýmsúdomoznačenézaneprípustné.Vtejtosúvislostijenutnénamargopostupu

Správy katastra Prešov konštatovať, že tento správny orgán bol povinný Rozhodnutie Katastrálneho
úradu Prešov sp.zn. Vo 13/2004 zo dňa 21.01.2005 rešpektovať, nakoľko podľa § 59 ods.3 zákona č.
71/1967 Zb. o správnom konaní aj v čase tohto konania platilo, že správny orgán je právnym názorom
odvolacieho orgánu viazaný. Ak by Správa katastra Prešov bezprostredne po doručení rozhodnutia
odvolacieho orgánu rešpektovala právny názor odvolacieho orgánu, mohol byť vklad bezproblémovo

povolený, nakoľko na majetok predávajúceho OZKN a.s. Prešov bol vyhlásený konkurz až uznesením
Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 6K 67/03 zo dňa 30.06.2005, teda po uplynutí ďalších 5 mesiacov. V
danom prípade nebolo návrhu na vklad v uvedenej zákonnej lehote rozhodnuté. Nedodržanie uvedenej
lehoty na rozhodnutie jednoznačne samé o sebe nesprávnym úradným postupom, pričom je viac než
zrejmé a vyplýva to už z rozhodnutia Katastrálneho úradu v Prešove zo dňa 21.01.2005, že ku dňa
13.08.2004 neexistovala prekážka povolenia vkladu vlastníckeho práva z označenej kúpnej zmluvy v

prospech kupujúceho. Za to, že sa tak nestalo nesie zodpovednosť konajúci správny orgán a príčinou
nevkladovania kúpnej zmluvy je jedine jeho nečinnosť trvajúca dlhšiu dobu. Ten nielenže nerešpektoval
zákonom predpísanú lehotu na rozhodnutie podľa § 32 ods.1 zákona č. 162/1992 Z.z., ale navyše
si doslova vymyslel existenciu prekážky konania a konanie nezákonne prerušil a potom nezákonne
zastavil, ale navyše následne úplne nepochopiteľne nerešpektoval jednoznačne vyslovený právny

názor odvolacieho orgánu - Katastrálneho úradu v Prešove vyslovený v jeho rozhodnutí sp.zn. Vo
13/2004 zo dňa 21.01.2005, hoci tak bol podľa zákona povinný urobiť. Aj následne vydané rozhodnutie
o zamietnutí vkladu z 02.05.2005 bolo zrušené Krajským súdom v Prešove. Dôvody jeho vydania
boli úplne zmätočné a ide len o prejav úradníckej neochoty rešpektovať názor odvolacieho orgánu.
Tu je nutné poukázať na to, že správa katastra dňa 02.05.2005 zamietla návrh na vklad z dôvodu,

na ktorý predtým nebola ani v rozhodnutí o prerušení konania, ani z 13.08.2004, ani v rozhodnutí o
zastavení konania z 06.10.2004 poukázané. Navyše požadovaný súhlas FNM SR na uvedený prevod
nebol v danom prípade potrebný. Je tu nutné poukázať na to, že prevádzané nehnuteľnosti neboli
predmetom privatizácie, neboli predmetom zmluvy o odplatnom prevode akcií kúpou č. 1261/1996 zo
dňa 18.01.1996 uzavretej medzi FNM SR a spoločnosťou Ross Prešov, s.r.o., pričom tieto nehnuteľnosti

nikdy neboli predmetom záložného práva zabezpečujúceho nároky FNM SR z danej zmluvy. Akékoľvek
úvahyopotrebevyžiadaniapredchádzajúcehosúhlasuFNMSRnauzavretievkladovanejkúpnejzmluvy
ktorejúčastníkmiboloOZKNa.s.aprávnypredchodcažalobcusúúplnezcestnéanenáležité.Ajvydanie
uvedeného rozhodnutia o zamietnutí vkladu zo dňa 02.05.2005 vyznieva ako prejav nesprávneho
úradného postupu charakterizovaný vydaním, aj keď neprávoplatného, ale rozhodne svojvoľného a

zákon ignorujúceho rozhodnutia. Následne vydané rozhodnutie krajského súdu Prešov posudzujúceho
nezákonnosť tohto správneho aktu to v plnej miere potvrdilo. Dané súdne rozhodnutie vydané v rámci
správneho súdnictva má povahu právoplatného rozhodnutia, ktorého závery sú imperatívom, od ktorého
sa nie je možné ani v tomto konaní odkloniť. V dôsledkom uvedeného je, že namiesto toho, aby správa
katastra vydala správne a zákonom zodpovedajúce rozhodnutie v zákonom predpísanej lehote, teda

rozhodnutie o vklade na základe ktorého by prešlo vlastníctvo na kupujúceho, k vydaniu takéhoto
rozhodnutia, ktoré predchodca navrhovateľa legitímne očakával nedošlo. Celé katastrálne konanie sa
neprimerane predĺžilo spôsobom, ktorý poprel povinnosť rozhodnúť o vklade do 30 dní. Správa katastra
teda nerozhodla o vklade, ale vydávala nezákonné rozhodnutia, ktoré boli zrušené už nadriadenými
orgánmi a ktoré ak by neboli vydané, bol by povolený vklad a vlastnícke právo by prešlo na predchodcu

navrhovateľa, pričom by na jeho strane nenastal žiadny majetkový úbytok - iba vtedy by nevznikla škoda.
Žalobca má za to, že jedinou príčinou vzniku stavu, keď oproti zaplatenej kúpnej cene 1.319.458,28 Eur
predchodca žalobcu nenadobudol nehnuteľnosť, za ktorú takto zaplatil kúpnu cenu, je práve nečinnosť
katastrálneho úradu, ten totiž od podania návrhu na vklad dňa 13.07.2004 o návrhu o vklade nerozhodol,
až do momentu vyhlásenia konkurzu na predávajúceho dňa 30.06.2005, v dôsledku čoho nenastal

očakávaný prírastok majetkových hodnôt na strane kupujúceho v podobe prevodu vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam v tejto hodnote. Jedinou osobou zodpovednou za nepovolenie vkladu kúpnej zmluvy
do katastra nehnuteľnosti bol Katastrálny úrad, ktorý jediný mal originálnu, zo zákona danú kompetenciu
rozhodovať o vklade. Až povolením vkladu sa totiž završuje proces prevodu nehnuteľnosti, pričom
nezákonný postup katastra zapríčinil, že k prevodu nedošlo ani v zákonom určenej lehote, ani neskôr.

Ak by ale Katastrálny úrad rozhodol o návrhu na vklad v zákonom určenej lehote, teda do 13.08.2004,
kupujúci by sa stal vlastníkom kupovaných nehnuteľnosti a následne vedené konkurzné konanie by do
uvedeného prevodu nijako nemohlo zasiahnuť. To, že po neodvkladovaní kúpnej zmluvy a vyhlásení
konkurzu následne kupujúci mal nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia z titulu vrátenia kúpnejceny je iný právny nárok, ktorý ale nebol ani len sčasti uspokojený. Jeho pohľadávka z tohto titulu a
nie z titulu náhrady škody uplatňovanej v tomto konaní bola riadne prihlásená do konkurzného konania,
ale nebola uspokojená. Vo vzťahu k námietke absencie príčinnej súvislosti medzi tvrdením porušeným

zákona a vzniku škody v danej veci poukázal žalobca na závery súdnej praxe, ktoré kategóriu príčinnej
súvislosti vnímajú a definujú v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp.zn. 175/1974 zo dňa 2811.1974 R
37/75, z ktorého vyplýva, že príčinná súvislosti medzi konaním páchateľa a následkom sa neprerušuje,
ak ku konaniu páchania pristúpi ďalšia skutočnosť, ktorá spolupôsobí pri vzniku následku, avšak konanie
páchateľa zostáva takou skutočnosťou bez ktorej by k následku nebolo došlo. Príčinná súvislosť by sa

prerušila len vtedy, keby nová okolnosť spôsobila ako výlučná a samostatná príčina, ktorá spôsobila
následok bez ohľadu na konanie páchateľa a rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 25Cdo 187/2001 zo
dňa 24.04.2003, z ktorého vyplýva, že o vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak škoda vznikla následkom
protiprávneho konania škodcu, teda ak je jeho konanie a škoda vo vzájomnej pomere príčiny a následku
a teda ak je doložené, že nebyť protiprávneho úkonu, ku škode by nedošlo. Následne poukázal na
uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6MCdo 11/2010 zo dňa 31.01.2012, z ktorého vyplýva, že ak

určitá skutočnosť viedlo neodvratne k spôsobeniu škody, následná skutočnosť, ktorá by sama spôsobila
tú istú škodu, nemôže byť braná do úvahy (nemožno na ňu brať zreteľ).

Na otázku, či by k vzniku škodlivého následku v danej veci došlo bez konania žalovaného ako škodcu
je treba uviesť, že ak by žalovaný konal v zmysle zákona, bolo by na predchodcu žalobcu prešlo

vlastníctvo k daným nehnuteľnostiam v hodnote 1.319.458,28 Eur a to už dňa 12.08.2004. Príčinou
zmenšenia majetku predchodcu žalobcu o sumu 1.319.458,28 Eur nemohla byť okolnosť, ktorá sa
stala viac ako rok po podaní návrhu na vklad, ak dovtedy konajúce štátnej orgány konali ako keby ani
zákony neplatili, akokeby nemali lehoty na rozhodnutie, akoby nebolo ich povinnosťou rešpektovať
názor odvolacieho orgánu, akokeby si neuvedomovali závislosť a významu rozhodnutia o vklade.

Vyhlásením konkurzu samým o sebe nevznikla na majetku predchodcu žiadna škoda, pretože tá vznikla
už predtým. Vyhlásením konkurzu len vznikla prekážka pokračovania v katastrálnom konaní, ktoré ale
malo byť už predtým ukončené, ak by konalo podľa zákona a v zmysle správneho úradného postupu.
Vyhlásením konkurzu totiž nedošlo k prevodu majetku na inú osobu. Majetok tvoriaci predmet kúpnych
zmlúv patril aj pred vyhlásením konkurzu predávajúcemu s tým jediným, kto mal právo túto okolnosť

zmeniť, bola Správa katastra a to povolením vkladu, ktorý by znamenal prevod vlastníckeho práva na
kupujúceho. Pokiaľ ide o právny názor osvojený si súdom prvého stupňa, že nesprávny úradný postup
katastrálneho úradu bol len jednou z príčin uvedeného následku, poukázal žalobca na nekomplexnosť
úvah v tomto smere a ich nesúlad so závermi súdnej praxe. Ak si položí žalobca otázku, či bez
nečinnosti katastrálneho úradu mohol vzniknúť vyššie uvedený následok, potom musí odpovedať, že

nie a že ak by bol vklad povolený do 30 dní od podania návrhu, nič by sa nebolo stalo z pohľadu
majetkovejsférykupujúceho,ktorýbyoprotikúpnejcenezískalajdeiurenehnuteľnostivhodnotekúpnej
ceny. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti nemožno nepriznať nečinnosti katastrálneho úradu
postavenie hlavnej príčiny uvedeného následku osobitne aj z pohľadu miery nerešpektovania zákona a
dĺžky doby, pokiaľ tento stav do vyhlásenia konkurzu pretrvával. V tejto súvislosti poukázal žalobca na

uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo 318/2005. Z týchto dôvodov sa javilo minimálne dôležité
vypočuť v danej veci osobu, ktorá podávala v danej veci návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok
predávajúceho. Podľa zistení žalobcu po doručení namietavého rozhodnutia L., advokáta, sídlo AK O.,
ktorý ako správca konkurznej podstaty úpadcu Devín banka, a.s. podával uvedený nárok, pričom po
podaní návrhu podľa stručných informácií komunikoval aj s vyššie uvedeným katastrálnym úradom. Z

týchto dodatočne zistených dôvodov preto žalobca navrhuje, aby menovaný bol k veci vypočutý ako
svedok. Ak katastrálny úrad vedel o prebiehajúcom konkurznom konaní na predávajúceho a napriek
tomu nekonal, mohol tým žalobcovi spôsobiť škodu úmyselne a preto tieto okolnosti treba preveriť
výsluchom navrhovaného svedka. Aj z týchto dôvodov je potrebné rozhodnutie súdu prvého stupňa
hodnotiť ako nesprávne a nenáležité. Preto navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok a vec vrátil súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie.

K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
potvrdiť. Žalovaný je toho názoru, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny a že odvolaniu
žalobcu nemožno vyhovieť. V prvom rade žalovaný poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR zo

dňa 16.12.2008 sp. zn. II.ÚS/467/08, v ktorom Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že právo
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím štátneho orgánu alebo jeho nesprávnym
úradným postupom v zmysle čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky nie je absolútne, ale v záujme
zaistenia právnej istoty podlieha zákonným obmedzeniam upravujúcim predpoklady na jeho uplatneniea zdôraznil, že podľa čl. 51 ods. 1 Ústavy SR domáhať sa práv uvedených v čl. 46 Ústavy SR sa možno
len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú. Žalovaný predložil viacero rozsudkov
súdov Slovenskej republiky v právnych veciach, kde bol preukázaný nesprávny úradný postup orgánu

štátu, resp. orgánov verejnej moci, ako aj existencia škody a kde boli žaloby napriek tomu zamietnuté,
pričom žalovaný nemá vedomosť o tom, že by tieto rozsudky boli zrušené z dôvodu, že by nimi
boli porušené ústavou garantované práva účastníka občianskeho súdneho konania. Z rozhodovacej
praxe súdov SR vyplýva, že bez ohľadu na skutkové okolnosti individuálnej právnej veci nezákonné
rozhodnutie orgánu štátu, resp. orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávny úradný postup, prípadne

protiprávny úkon musí byť priamou bezprostrednou a nesprostredkovanou príčinou škody, nestačí, ak
je iba sprostredkovanou príčinou škody. Zodpovednosť totiž nemožno robiť závislou na neobmedzenej
kauzalite, keďže atribútom príčinnej súvislosti je priamosť pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej
príčina priamo predchádza následku a vyvoláva ho. Že vzťah medzi príčinou a jej následkom musí
byť bezprostredný, konštatoval dokonca aj Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze I.ÚS/177/08.
Žalovaný poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR 3Cdo/130/2010 zo dňa 28.10.2010. Z neho

je ustálený výklad pojmu príčinná súvislosť v rozhodovacej praxi súdov. V právnej náuke sa uvádza,
že to žalobca musí preukázať v konaní existenciu podmienok v zodpovednosti žalovaného za škodu a
nie žalovaný musí preukazovať, že za škodu nezodpovedá. Otázka príčinných súvislosti nie je otázkou
právnou, ide o skutkovú otázku. Pokiaľ ide o vzťah príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom
štátu a vznikom škody, žalovaný odporúča do pozornosti odvolacieho súdu aj uznesenie Ústavného

súdu SR zo dňa 14.9.2010 sp. zn. II.ÚS361/2010. Týmto uznesením Ústavný súd SR odmietol sťažnosť
určitej právnickej osoby proti rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom a rozsudkom Krajského
súdu v Banskej Bystrici z dôvodu, že niet dôvodov odkloniť sa od záverov, ktoré už boli judikované, že
vzťah príčina a následku musí byť priamy, bezprostredný a neprerušený a zodpovednosť nie je možné
robiť závislou na neobmedzenej kauzalite, lebo zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym

úradným postupom orgánu štátu môže byť daná len vo vzťahu ku škode, ktorá bola spôsobená práve
(iba) namietaným úradným postupom orgánu štátu. Podľa žalovaného nie je žiadny rozumný dôvod
vykladaťurčitýmspôsobomvoveciuplatňovaniaprávananáhraduškodyspôsobenejprivýkoneverejnej
moci alebo dokonca len v právnej veci žalobcu pojem príčinnej súvislosti a iným spôsobom vo všetkých
ostatných prípadoch uplatňovania práva na náhradu škody, že vzťah príčiny a následku musí byť

priamy, bezprostredný a neprerušený aj v prípadoch absolútnej objektívnej zodpovednosti za škodu,
aby bola daná príčinná súvislosť medzi určitou právnou skutočnosťou a škodou zdôraznil aj Najvyšší
súd SR už v niekoľkých rozhodnutiach, napr. 3Cdo 32/2007 a 1Cdo 129/2008. Štát nezodpovedá
automaticky za každú ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére určitej fyzickej osoby alebo právnickej
osoby po vydaní nezákonného rozhodnutia orgánov štátu, alebo po nesprávnom úradnom postupe.

Krajský súd v Prešove vychádzal z poňatia príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom
štátu a vznikom škody tak, ako je to prezentované v rozhodovacej praxi súdov SR a to dokonca aj
Ústavného súdu SR. Zároveň Krajský súd v Prešove vyslovil záväzný právny názor, podľa ktorého medzi
nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou nie je priama príčinná súvislosť. Taktiež závažne
konštatoval, že k zmenšeniu majetku žalobcu nedošlo priamo a nesprostredkovane nesprávnym

úradným postupom žalovaného. Keďže v rámci opätovného konania pred súdom prvého stupňa nevyšli
najavo žiadne nové skutkové okolnosti prejednávanej veci, je potrebné v záujme zachovania právnej
istoty účastníkov konania aj v tomto odvolacom konaní rešpektovať už raz vyslovený záväzný právny
názor odvolacieho súdu. Súd prvého stupňa bol povinný právny názor odvolacieho súdu rešpektovať.
Ak teda súd prvého stupňa rozhodol v medziach právneho názoru odvolacieho súdu, pričom tento

právny názor vychádza zo stanovísk prezentovaných v rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR, na ktoré
žalovaný preukázal, postupoval správne. Žalobca vo svojich vyjadreniach zdôraznil, že k vyhláseniu
konkurzu na predávajúceho došlo až po namietanom pochybení správy katastra. Táto skutočnosť je
však bez právneho významu. Na pojednávaní dňa 22.06.2010 poukázal žalovaný na právnu veci, v
ktorej Najvyšší súd SR rozhodol rozsudkom zo dňa 29.03.2007 sp. zn. 3Cdo 32/2007 a dospel k záveru,

že nie je daná príčinná súvislosť medzi preukázaným nesprávnym úradným postupom spočívajúcim v
nedodržaní lehoty na rozhodnutie o návrhu na vklad a škodou. Najvyšší súd SR považoval za rozhodné,
že majetok subjektu, ktorý si uplatňoval právo na náhradu škody, by sa nezmenšil, ak by nedošlo
k zmene zákonnej úpravy dane z nehnuteľnosti. Žalovaný zdôraznil, že k zmene zákonnej úpravy v
uvedenej právnej veci došlo až po preukázanom nesprávnom postupe orgánu štátu. Správa katastra

totiž mala o návrhu na vklad rozhodnúť do 20.01.2002 zák. č. 107/2002 Z.z., v ktorých sa zmenil
príslušný daňový predpis, bol Národnou radou SR schválený až dňa 05.02.2002. Žalovaný zdôraznil,
že v priebehu súdneho konania poukázal na viacero rozhodnutí, napr. aj na rozsudok Krajského súdu v
Bratislave zo dňa 08.11.2011 sp. zn. 14Co 277/2011. Zároveň poukázal aj na rozsudok Okresného súduBratislava II zo dňa 11.02.2010 sp. zn. 58C 100/2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.04.2010,
z ktorého vyplýva, že predovšetkým samotný navrhovateľ postupoval neopatrne tým, že kúpnu cenu
uhradil predávajúcemu pred legalizáciou jeho vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti. Aktuálna

právna úprava ponúka niekoľko možností ako zákonným a bezpečným spôsobom zrealizovať uhradenie
dohodnutej kúpnej ceny po splnení zákonnom stanovených podmienok, v tomto prípade prechodu
vlastníckeho práva vkladom do katastra nehnuteľností. Podľa názoru žalovaného je v danom prípade
zohľadniť aj rozhodnutie konkurzného sudu, ktorý vydal nezákonné rozhodnutia o zamietnutí návrhu na
vyhlásenie konkurzu. V samotnom uznesení Krajského súdu v Košiciach zo dňa 30.06.2005 sp. zn. 6K

67/03 sa výslovne uvádza, že Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 29.07.2004 zrušil vyššie uvedené
uznesenie Krajského súdu v Košiciach. Parafrázujúc právny názor súdu vyslovený v jeho nezákonnom
rozsudku zo dňa 06.07.2010 sp. zn. 15C 196/2008, ak by toto uznesenie nebolo nezákonné, nebol
by ho Najvyšší súd SR zrušil. Je nespochybniteľným faktom, že Krajský súd v Košiciach nezákonne
zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu, pričom toto nezákonné uznesenie bolo nahradené v konečnom
dôsledku po vydaní ďalšieho nezákonného uznesenia po odmietnutí návrhu na vydanie konkurzu,

ktorého nezákonnosť vyplýva zo skutočností, že aj toto uznesenie bolo Najvyšším súdom SR zrušené,
uznesením o vyhlásení konkurzu. Žalovaný považuje za potrebné poznamenať, že v prípade povolenia
vkladu by došlo k ukráteniu konkurzných veriteľov spôsobené mu nezákonným rozhodnutím príslušného
konkurzného súdu o zamietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu. K prvému nezákonnému zamietnutiu
návrhu na vyhlásenie konkurzu došlo už 28.04.2004, pričom predmetný návrh na vklad bol podaný až

dňa 13.07.2004. Ak boli splnené podmienky na vyhlásenie konkurzu už k 28.04.2004, ak mal konkurzný
súd vyhlásiť konkurz na majetok prevodcu už 28.04.2004 a nie až 30.06.2005, ako sa stalo v dôsledku
vydania nezákonných rozhodnutí zo strany konkurzného súdu, znamenalo by to, že návrhu na vklad sa
nemalo vyhovieť. Žalovaný v konaní pred súdom prvého stupňa z opatrnosti vzniesol aj námietku, že
vzhľadom na skutkové okolnosti prejednávanej veci je uplatňovanie práva na náhradu škody výkonom

práva v rozpore s dobrými mravmi.

Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním,
ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 212 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na

úradnej tabuli súdu dňa 18.05.2016 a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa
v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov, prípadne doplniť na zdôraznenie

správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

V prejednávanej veci dospel súd prvého stupňa k správnym skutkovým zisteniam a vec aj
správne právne posúdil. Nakoľko odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je vyčerpávajúce a
zrozumiteľné, zároveň zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 157 ods. 2 O.s.p., odvolací súd podľa

ust. § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje správnosť dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje.

Na zdôvodnenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa a k odvolacím námietkam žalobcu odvolací
súd uvádza.

Súd prvého stupňa po tom, čo odvolací súd zrušil rozsudok a vyslovil pochybnosť, či medzi nesprávnym
úradným postupom a vzniknutom škodou je priama príčinná súvislosť ako priama väzba javov v rámci
z ktorých jeden jav vyvoláva druhý jav, teda príčina a následok, pri svojom rozhodnutí vyhádzal zo
záväzného názoru odvolacieho súdu a návrh posúdil ako nedôvodný pre nepreukázanie priameho
bezprostredného a neprerušeného kauzálneho nexu medzi nesprávnym úradným postupom štátneho

orgánu a škodou vzniknutou žalobcovi. Aj keď žalobca namietal, že ide o otázku právnu a vo veci
mohol rozhodnúť odvolací súd, v skutočnosti otázka príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním
a škodou je otázkou skutkovou. Odvolacia námietka žalobcu teda v tejto časti nie je dôvodná. Už
v zrušujúcom uznesení odvolací súd konštatoval, že rozsudok súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho skutkového a právneho záveru. Teda nie len záveru právneho.

K odvolacej námietke žalobcu, že sa odvolací súd odchýlil od ustálenej judikatúry Ústavného súdu
SR i Najvyššieho súdu SR odvolací súd znova poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
5Cdo 301/2009 zo dňa 27.10.2010 a rozsudok Najvyššieho súdu SR 5Cdo 219/2007 zo dňa 30.07.2008a 3Cdo 32/2007 zo dňa 29.03.2007. Z uvedených rozhodnutí vyplýva, že nedodržanie lehoty na
rozhodnutie o návrhu na vklad do katastra nehnuteľností môže mať za následok vznik zodpovednosti za
škoduspôsobenúnesprávnymúradnýmpostupomlenvovzťahuktakémuzmenšeniumajetkuúčastníka

katastrálneho konania, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené práve a iba týmto postupom.
Aj keď nedodržanie lehoty určenej podľa ust. § 32 ods. 1 katastrálneho zákona je procesný postup
priečiaci sa zákonu nemôže katastrálny úrad z dôvodu dopustenia sa tejto procesnej nesprávnosti
zodpovedať za všetko, čo nastalo v čase po uplynutí lehoty, v ktorej mal rozhodnúť o vklade do
rozhodnutia o vklade a čo malo negatívny dopad na majetok účastníka katastrálneho konania.

Odvolací súd znova (tak, ako v uznesení sp. zn. 5Co 56/2012) poukazuje na aktuálnu judikatúru, z ktorej
vyplýva, že pri zisťovaní príčinnej súvislosti nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť
príčiny a následku, pričom časová súvislosť iba napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti. Nesprávny
úradný postup žalovaného tak, ako to zistil súd prvého stupňa bol významným článkom čo do príčiny a
následku. Ak by nebolo došlo k nesprávnemu úradnému postupu, možno by sa majetok žalobcu nebol

zmenšil. Zo sledu príčiny a následku však vyplýva, že k zmenšeniu majetku žalobcu nedošlo priamo a
nie sprostredkovane nesprávnym úradným postupom žalovaného. To, že sa majetok žalobcu zmenšil,
bolo následku pridruženia sa ďalších skutočností, ktorá má vplyv na nevyplatenie kúpnej ceny a to na
vyhlásenie konkurzu na majetok spoločnosti OZKN, a.s. Uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa
30. 06. 2005, sp. zn. 6K 67/2003-102.

Kupujúci z kúpnej zmluvy a právny predchodca žalobcu sa podaním zo dňa 31. 08. 2005 na Krajskom
súde v Košiciach prihlásil ako veriteľ do konkurzného konania, pohľadávku v celkovej výške 40 000
000 Sk ako pohľadávku prvej triedy s tým, že nežiadal nárok na oddelené uspokojenie. Na základe
opatrenia Krajského súdu v Košiciach zo dňa 04. 04. 2006, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 04.

04. 2006 v znení opravného uznesenia zo dňa 02. 05. 2006, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02.
05. 2006 bol predaný majetok úpadcu ako celok za kúpnu cenu 10 000 000 Sk. Výťažok z predaja
majetku patriaceho do konkurznej podstaty úpadcu OZKN a. s. v konkurze mal slúžiť na úhradu časti
pohľadávok oddelených veriteľov v predmetnom konkurze, resp. na úhradu pohľadávok proti podstate.
Uvedené bolo zistené z výsluchu svedka L., ktorý bol ustanovený za konkurzného správcu i z jeho

písomného stanoviska. Správca konkurznej podstaty mal vedomosť o pohľadávke v sume 40 000 000
Sk v starej mene, avšak nemal vedomosť o spore týkajúcom sa oprávnenosti pohľadávky. Nehnuteľnosť
bola zarhnutá do konkurznej podstaty a v rámci podstaty predaná. Zo spisu Krajského súdu v Košiciach,
sp. zn. 3Cbi 128/2005 vyplýva, že súd určil, že pohľadávka veriteľa Siberia s. r. o., Prešov vo výške 39
750 000 Sk uplatnená v konkurznom konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 6K

67/2003 na majetok úpadcu OZKN a. s. Prešov je oprávnená ako pohľadávka prvej triedy.

Odvolací súd trvá na svojom názore, že medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou
nie je priama príčinná súvislosť ako priama väzba javov, v ktorých jeden jav vyvoláva druhý jav, teda
príčina a následok. Aj keď právny predchodca žalobcu konkurz predávajúceho nezavinil a neporušil

žiadnu svoju povinnosť, a k vyhláseniu konkurzu došlo až po nesprávnom úradnom postupe žalovaného,
toto bola tá ďalšia skutočnosť, ktorá sa pridružila, pričom nárok na zaplatenie kúpnej ceny nebol ani
len čiastočne uspokojený v konkurznom konaní voči predávajúcemu. Nehnuteľnosť bola zahrnutá do
konkurznej podstaty a v rámci nej predaná. Pohľadávka však nebola zabezpečená záložným právom
a v rámci zaradenia nebola uspokojená a to ani čiastočne. Teda sled príčina a následok nebol priamy,

bezprostredný a neprerušený. Bol iba sprostredkovaný. K zmenšeniu majetku právneho predchodcu
žalobcu došlo podľa názoru odvolacieho súdu až po tom, čo si uplatnil pohľadávku prvej triedy v
konkurznom konaní na základe rozsudku Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 3Cbi 128/2005 a nebol
uspokojený ani čiastočne.

V odvolaní žalobca navrhol vypočuť L. advokáta so sídlom Advokátskej kancelárie U., ktorý ako správca
konkurznej podstaty úpadcu Devín Banka, a.s. podával návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok
predávajúceho, pričom po podaní návrhu podľa stručných informácií komunikoval aj s katastrálnym
úradom. Uvedeného žiadal žalobca vypočuť ako svedka s tým, že ak katastrálny úrad vedel o
prebiehajúcom konkurznom konaní na predávajúceho a napriek tomu nekonal, mohol tým žalobcovi

spôsobiť škodu úmyselne a preto tieto okolnosti treba preveriť výsluchom navrhovaného svedka. K
tomu odvolací súd uvádza, že na tento návrh žalobcu neprihliadol. Žalobca bol poučený podľa ust. §
120 ods. 1, 4 Občianskeho súdneho poriadku, že je povinný označiť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení. Všetky dôkazy musí predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sakončí dokazovanie, najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Bol poučený aj o tom, že
na dôkazy predložené a označené neskôr súd neprihliada. Uznesenie č.k. 15C 196/2008-49 zo dňa
15.04.2009 bolo žalobcovi doručené dňa 17.04.2009. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že sa žalobca

nezúčastnil pojednávania na súde prvého stupňa dňa 15.01.2015 na ktoré bol riadne predvolaný,
doručenie predvolania je vykázané dňa 27.10.2014 (čl. 426 spisu) a na ktorom bolo dokazovanie
vyhlásené za skončené. Zo spisu z úradného záznamu na čl. 426 vyplýva, že sa dostavil L., ktorý
predložil plnomocenstvo na zastupovanie žalobcu a že v dôsledku administratívnej chyby advokátskej
kancelárie bol do pracovného kalendára advokáta vyznačený termín začatia pojednávania o 13.00 hod.

Pojednávanie zmeškal. Tým dodatočne žiadal o ospravedlnenie z neúčasti na pojednávaní. Postupom
súdu mu teda podľa názoru odvolacieho súdu nebola odňatá možnosť konať pred súdom. Žalobca mal
od roku 2008 dosť času a priestoru na označenie daného dôkazu.

Preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože o nich rozhodne súd prvého stupňa
postupom podľa ust. § 224 ods. 4 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.