Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. jún 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/226/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114217667
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6114217667.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Priehodu a členov

senátu JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Klaudie Koskovej v právnej veci navrhovateľa: Home Credit
Slovakia, a.s., so sídlom 921 22 Piešťany, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, proti odporcovi: U.
U., narodený XX.XX.XXXX, bytom XXX XX F., U. XXX/X, za účasti vedľajšieho účastníka na strane
odporcu: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom 080 01 Prešov, Námestie
legionárov 5, IČO: 42 176 778, zastúpený splnomocneným advokátom JUDr. Andrejom Cifrom, so
sídlom Advokátska kancelária 984 01 Lučenec, J. Kráľa 5/A, o zaplatenie 511,19 eur s príslušenstvom, o
odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica číslo konania 13C/179/2014-61

zo dňa 13.11.2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy odvolacieho
konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia v sume 30,98 eur, na účet právneho zástupcu

vedľajšieho účastníka JUDr. Andreja Cifru vedeného v Z. V., a.s. G.. ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, VS:
XXXXXXX, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa v celom rozsahu ako nedôvodný.
Súd v odôvodnení rozsudku konštatoval, že medzi účastníkmi konania bola dňa 28.04.2004 uzatvorená
úverová zmluva č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej navrhovateľ, ako veriteľ, poskytol odporcovi, ako
dlžníkovi, revolvingový úver vo výške úverového rámca 1 991,64 eur prostredníctvom úverovej karty a za
dohodnutých podmienok splácania poskytnutého úveru. Zo splátkového kalendára mal súd preukázané,
že odporca postupne čerpal sumu 3759,80 eur, poskytnutý úver riadne a včas splácal až po 112.

splátku vo výške 72,12 eur mesačne, splatnú dňa 20. 5. 2012, uhradenú v časti 32,29 eur. Zvyšnú časť
splátky, ani následnú splátku č. 113 splatnú dňa 20. 6. 2012, už odporca neuhradil, v dôsledku čoho
navrhovateľ úver zosplatnil dňa 25. 6. 2012. Celkom odporca uhradil sumu 5981,44 eur započítanú
navrhovateľom na istinu v sume 3294,84 eur, na úroky v sume 2434,98 eur a na poplatok za výber z
bankomatu vo výške 59,54 eur, na poplatok za výpis z účtu vo výške 140,73 eur, poplatok za zahraničný
výber z bankomatu vo výške 5,31 eur a vo výške 46,04 eur ako úrok za hotovostné transakcie. Súd
právne posúdil predmetnú revolvingovú zmluvu v zmysle zákonných kritérií obsiahnutých v zákone č.

258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu podpísania úverovej zmluvy a z
vykonaného dokazovania mal preukázané, že predmetná zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti v
zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. a/ a g/ zákona číslo 258/2001 Z.z. v znení účinnom do 30. 6. 2006;
a to konkrétne : presne stanovenú sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov ataktiež v texte zmluvy nie je uvedená ročná percentuálna miera nákladov, v dôsledku čoho sa v zmysle
ustanovenia § 4 ods. 2 písmena g/ zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom do 30. 6. 2006 poskytnutý
úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Taktiež súd poukázal na znenie ustanovenia § 4 ods.

5 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy,
podľa ktorého od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v
zmluve o spotrebiteľskom úvere. Súd potom zhrnul, že pokiaľ teda odporca prostredníctvom kreditnej
karty čerpal sumu 3759,80 eur a preukázateľne navrhovateľovi doposiaľ uhradil sumu 5981,44 eur,
zaplatil odporca navrhovateľovi viac než čerpal, keďže poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov,

preto súd návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol. O náhrade trov prvostupňového konania súd
rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1, v spojení s ustanovením § 151 ods. 1 O.s.p. a úspešnému
odporcovi náhradu trov nepriznal, nakoľko si náhradu trov konania neuplatnil. Súd po preskúmaní
dôvodnosti a výšky uplatnených trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka priznal náhradu trov
prvostupňového konania vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu a to v sume 102,96 eur za 2 úkony
právnej služby (prevzatia príprava zastúpenia zo dňa 25. 9. 2014 a vyjadrenie vo veci samej zo dňa

2. 10. 2014 ) vo výške tarifnej odmeny 34,86 eur z hodnoty veci - istiny 511,19 eur a k týmto úkonom
prináležiaci režijný paušál 2 x 8,04 eura za každý úkon v roku 2014 spolu s 20 % DPH v sume 17,16
eur. Súd ohľadom náhrady trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka konštatoval, že náhrada trov
právneho zastúpenia bola priznaná podľa ustanovenia § 10 ods. 1, § 13 a ods. 1 písm. a/, c/, § 16 ods.
3 a § 18 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov a uložil navrhovateľovi, ako procesne neúspešnému
účastníkovi, povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy právneho zastúpenia v priznanej výške
na účet jeho právneho zástupcu špecifikovaný vo výroku rozsudku, v lehote do 15 dní od právoplatnosti
rozhodnutia súdu.

Proti rozsudku okresného súdu vo výroku, ktorým návrh zamietol a v súvisiacom výroku o trovách
konania podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote odvolanie a namietal nesprávne právne
posúdenie veci. Poukázal predovšetkým na charakter poskytnutého úveru a uviedol, že termín
„revolvingový“ znamená „obnovujúci sa“. Pri tomto type úveru je obnoviteľná finančná rezerva. S každou
uhradenou mesačnou splátkou odporca „sporí“ čiastku, ktorú si v prípade potreby môže opäť požičať

a to bez akýchkoľvek zbytočných „papierovačiek“. Úverová karta je nákupná úverová karta, ktorá je
nositeľom časovo neobmedzeného - opakovaného revolvingového úveru. Navrhovateľ ponúka spolu s
revolvingovým úverom aj kreditnú kartu, ktorú odporca mohol používať na klasické nákupy v predajniach
a postupne sa peniaze z účtu odpočítavali, až kým nevyčerpal disponibilný zostatok. Revolvingový úver
mal následne splácať. Vzhľadom na charakter revolvingového úveru, teda skutočnosť, že navrhovateľ

ani odporca nemôžu vedieť ani nevedia pri uzatváraní zmluvy určiť kedy a koľko z úveru bude čerpané,
nie je možné podľa názoru navrhovateľa presne stanoviť výšku poskytnutého úveru, pretože pri tomto
type úveru sa zásadne definuje len výška úverového rámca, ktorá bola v tomto prípade 995,82 eura.
Treba brať na zreteľ, že jednotlivé splátky sa pri tomto type úverov nedajú uviesť, nakoľko čerpanie
z úverového rámca nevedia zmluvné strany pri podpise zmluvy do budúcnosti určiť. Všetky tieto

skutočnosti záležia na spotrebiteľovi, ktorý predmetný úver čerpal. Navrhovateľ tak pokladá zákonnú
podmienku vymienenú v ustanovení § 4 ods. 2 písm. a/ zákona číslo 258/2001 Z.z. za splnenú. Pokiaľ
ide o uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN), navrhovateľ v tejto súvislosti poukázal na
rozhodnutieKrajskéhosúduvPrešove sp.zn.6Co/95/2010z28.januára2011amázato,ženeuvedenie
RPMN je v súlade so zákonom platným v čase uzatvorenia revolvingového úveru. Navrhovateľ sa

rovnako odvoláva aj proti trovám, ktoré súd priznal vedľajšiemu účastníkovi, respektíve jeho právnemu
zástupcovi. Má za to, že súd priznal trovy právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi, ktoré neboli
vynaložené účelne. Vedľajší účastník podal predtlačené a neustále sa opakujúce podanie a nezúčastnil
sa na pojednávaní. Žiadne jeho vyjadrenie navyše nebolo navrhovateľovi zo strany súdu zaslané, aby sa
knemuvyjadril.Navrhovateľtakpovažujetrovyvedľajšiehoúčastníkazaneúčelnevynaloženéasúdmal

skúmať účelnosť týchto trov. Navrhovateľ taktiež uvádza, že Ministerstvo hospodárstva SR poskytuje
dotácie spotrebiteľským združeniam na zastupovanie spotrebiteľov v konaní pred súdmi a Združeniu
na ochranu občana spotrebiteľa HOOS bola dňa 29. 2. 2012 udelená dotácia vo výške 4000 eur. Na
základe uvedeného navrhovateľ žiadal odvolací súd, aby rozsudok okresného súdu v časti, v ktorej sa
navrhovateľ odvoláva, vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že zmluvné podmienky v úverovej zmluve
č. XXXXXXXXXX, ktorú uzatvoril dňa 28.02.2004 so spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s., sú v
hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany a niet žiadnych pochýb otom, že táto zmluva sa prieči dobrým mravom. V záujme rešpektovania medzinárodnej zmluvy, článku
2 Ústavy a naplnenia cieľa Európskej únie je potrebné vylúčiť zo života spotrebiteľa nekalé podmienky
v spotrebiteľských vzťahoch v záujme vyššej kvality života bežných ľudí. Nemalo by sa pochybovať o

tom, že hlava 3 uvedená v úverových zmluvných podmienkach spoločnosti Home Credit je v rozpore
so znením ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, čo má za následok absolútnu
neplatnosť predmetného zmluvného ustanovenia, na čo by sa malo prihliadať. Odporca poukázal taktiež
naznenieustanovenia§39Občianskehozákonníka,podľaktoréhojeneplatnýprávnyúkon,ktorýsvojím
obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. V závere

vyjadrenia uviedol odporca, že navrhovateľ mu poskytol revolvingový úver vo výške 30 000 Sk (995,82
eur), postupne čerpal sumou 3759,80 eur a celkovo uhradil 5981,44 eur. Úver bol bezúročný a bez
poplatkov, preto niet pochýb, že viac zaplatil ako čerpal. Vzhľadom na tieto skutočnosti žiada súd, aby
navrhovateľove odvolanie zamietol.

Vedľajší účastník na strane odporcu vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa označil rozsudok okresného

súdu za vecne správny a stotožňuje sa s názorom okresného súdu v zmysle ktorého zmluva o
spotrebiteľskom úvere neobsahuje všetky zákonom požadované náležitosti v zmysle ustanovenia § 4
ods. 2 zákona číslo 238/2001 Z 5 o spotrebiteľských úveroch platného a účinného v čase podpisu
zmluvy. Stotožňuje sa predovšetkým s názorom súdu, že predmetná zmluva o úvere neobsahuje podľa
ustanovenia § 4 ods. 2 písm. g/ citovaného zákona údaj o RPMN, ako obligatórnu náležitosť, v dôsledku

čoho je potrebné poskytnutý úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Má za to, že navrhovateľ,
ako odborne znalý dodávateľ, si povinnosť určiť výšku RPMN v predmetnej zmluve splniť mohol. Pokiaľ
dokážu iní poskytovatelia spotrebiteľských (aj revolvingových) úverov transparentne informovať klientov
vopred o výške odplaty, respektíve celkových nákladov spojených s každým opakovaným revolvingovým
úverom, potom je schopný takto postupovať aj navrhovateľ. Pokiaľ poskytovateľ spotrebiteľského úveru

cielene nenastaví svoj produkt tak, že nemožno vopred zistiť za akých podmienok ho klientovi poskytuje,
teda aké náklady mu budú vznikať, potom je potrebné hodnotiť takéto jednania ako odporujúce zákonu.
Taktiež vedľajší účastník zotrváva na názore, že úverová zmluva zo dňa 28.04.2004 neobsahuje ani
údaje v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. a/ citovaného zákona a to sumu, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom veriteľ nemôže od spotrebiteľa požadovať úrok alebo

poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere (§ 4 ods. 5 citovaného zákona).
V predmetnej úverovej zmluve taktiež sa nenachádza ani údaj o ročnej úrokovej sadzbe, a teda v
nej nie je uvedené žiadne dojednanie o úrokoch, respektíve iných poplatkoch. Tieto údaje musia byť
priamo dojednané v texte spotrebiteľskej zmluvy takým spôsobom, aby bol pri podpise úverovej zmluvy
spotrebiteľ s jej výškou riadne oboznámený. Tieto údaje sú podľa vedľajšieho účastníka uvádzané

len ako súčasť jednoliateho miniatúrneho textu formálne nedostupných obchodných podmienok a
nemožno sa reálne domnievať, že by klient takúto zmluvu bol schopný bez problémov prečítať a
porozumieť jej. Pokiaľ ide v dôvodnosť 2. výroku rozsudku súdu 1. stupňa, ktorým priznal náhradu
trov vedľajšiemu účastníkovi, vedľajší účastník vo vyjadrení k odvolaniu uvádza, že súd podľa jeho
názoru postupoval v súlade s legislatívou Európskej únie, judikatúrou súdneho dvora EÚ a v súlade s

vnútroštátnou právnou úpravou a ustálenou súdnou praxou. O dôvodnosti priznania trov vedľajšiemu
účastníkovi svedčí aj novelizované znenie ustanovenia § 137 O.s.p., ktoré bolo s účinnosťou od 1. 1.
2012 doplnené a v zmysle ktorého trovami konania sú okrem iného aj náhrada výdavkov právnickej
osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu. Občianske združenia na
ochranu spotrebiteľov si v prevažnej miere zakladajú samotní občania poškodení nekalými praktikami a

neprijateľnými zmluvnými podmienkami v štandardných zmluvách s dodávateľov a často pri nedostatku
organizačného a finančného zabezpečenia chránenia práva prevažne nemajetných spotrebiteľov. Ak by
nemajetnému združeniu bolo odmietnuté právo na plnú náhradu trov konania, de facto by to znamenalo
nemožnosť reálnej ochrany spotrebiteľov združením na súdoch. Na podporu svojho stanoviska vedľajší
účastník poukázal na viaceré rozhodnutia všeobecných súdov, ako aj Ústavného súdu Slovenskej

republiky. V závere vyjadrenia k odvolaniu navrhovateľa potom zhrnul, že vedľajší účastník, ako
občianske združenie založené prevažne z laikov v oblasti práva, má právo v súdnom konaní vystupovať
proti dodávateľom na základe princípu rovnosti zbraní právne zastúpené advokátom. Vedľajšiemu
účastníkovi vznikli v konaní trovy z titulu právneho zastúpenia právnym zástupcom podľa vyhlášky MS
SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a navrhuje

preto, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu potvrdil ako vecne správny a uplatnil a vyčíslil
si súčasne i náhradu trov odvolacieho konania.V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v medziach daných ustanovením
§ 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p.
napadnutý rozsudok podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania datovaným dňa 29.07.2014 domáhal voči odporcovi
zaplatenia sumy 511,19 eur spolu s príslušenstvom. Nárok mal navrhovateľovi, ako veriteľovi, vzniknúť
na základe Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.04.2004, ktorou poskytol veriteľ odporcovi
revolvingový úver do výšky úverového rámca 30 000 Sk pri výške mesačnej splátky 1200 Sk, za

dohodnutých podmienok.

Odvolací súd po oboznámení sa s písomnými podaniami, výpoveďami účastníkov a listinnými dôkazmi
obsiahnutými v spise, vychádzajúc z dôvodov a rozsahu odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), po preskúmaní
rozsudku prvostupňového súdu, aplikujúc ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p., sa v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť dôvodov a právnych úvah, na

podklade ktorých prvostupňový súd rozhodol.

Okresný súd vykonal dokazovanie vo veci najmä oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi
- Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.04.2004, Úverovými zmluvnými podmienkami
spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., výzvou k splateniu celého úveru zo dňa 25.06.2012, prehľadom

čerpania úveru, splátok a úhrad a písomnými vyjadreniami účastníkov konania a po ich zvážení
a vyhodnotení následne na podklade takto zisteného skutkového stavu zaujal právne stanovisko
obsiahnuté v rozsudku, ktorým súd meritórne rozhodol. Je potrebné zdôrazniť, že navrhovateľ, ako
odvolateľ, neuviedol v odvolaní žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli známe súdu prvého stupňa, ani
nežiadal doplniť dokazovanie za podmienok stanovených v ustanovení § 213 ods. 4 a 5 O.s.p. o ďalšie

nové relevantné skutočnosti, ktoré nemohli byť prezentované v prvostupňovom konaní. Odvolaním
len spochybnil vyvodený právny názor súdu prvého stupňa na podklade vykonaného dokazovania a
namietal dôvody predmetného rozsudku pokiaľ prvostupňový súd uviedol, akými úvahami sa spravoval
a na podklade ktorých skutočností zaujal právny názor vyslovený vo výroku rozsudku.

Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu konštatuje, že z obsahu Úverovej zmluvy č.
XXXXXXXXXX zo dňa 08.04.2004 je bez pochýb zrejmé, že právny vzťah založený predmetnou
zmluvou medzi navrhovateľom a odporcom, od ktorej sa uplatnený nárok navrhovateľa v danej veci
odvíja, je nutné aplikovať aj príslušné ustanovenia § 52 a násl. Občianskeho zákonníka zaoberajúce sa
problematikou spotrebiteľských vzťahov a ochrany práv spotrebiteľa - a to aj napriek tomu, že zmluva o

úvere bola uzavretá podľa ustanovení Obchodného zákonníka a súčasne je nutné podriadiť predmetný
zmluvný vzťah právnemu režimu osobitnej právnej normy upravujúcej spotrebiteľské úvery a to zákonu
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere.
Odvolací súd ohľadom právneho posúdenia zmluvného vzťahu poznamenáva, že právne posúdenie
zmluvného vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom ako vzťahu spotrebiteľského a vyplývajúceho zo

spotrebiteľskej úverovej zmluvy ani samotným odvolateľom spochybnené a namietané nebolo. Význam
inštitútu spotrebiteľskej zmluvy a legislatívne osobitne upravených práv a povinností vo vzťahoch, v
ktorých ako zmluvná strana vystupuje spotrebiteľ, spočíva vo zvýšenej miere zabezpečenia ochrany
práv spotrebiteľa, ako spravidla slabšej zmluvnej strany.

Okresný súd tak správne venoval pozornosť skúmaniu zmluvných podmienok z hľadísk a kritérií
spotrebiteľského práva a to najmä v kontexte obligatórnych zákonných požiadaviek obsahových
náležitostí spotrebiteľského úveru vyplývajúcich z osobitnej právnej úpravy spotrebiteľských úverov -
zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia konkrétnej zmluvy.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v
čase uzatvorenia konkrétnej zmluvy (ďalej Zákon o spotrebiteľských úveroch), zmluva o spotrebiteľskom
úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto

možnosť využiť,

g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov.Podľa ustanovenia § 4 ods. 5 Zákona o spotrebiteľských úveroch, od spotrebiteľa nemôže veriteľ
požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Dôsledky porušenia povinností uvádzať ako jednu z obligatórnych zákonných náležitostí v zmluve o
spotrebiteľskom úvere a to údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov - sú upravené v ustanovení § 4
ods. 2 písm. g/ Zákona o spotrebiteľských úveroch a to, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov.

Z predloženej Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX do dňa 8. 4. 2004 odvolací súd mal možnosť zistiť, že
pokiaľ súd 1. stupňa vytýkal nedostatok obsahových náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere pokiaľ
ide o absenciu údajov o sume, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a neuvedenie
údaju o RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere (§ 4 ods. 2 písm. a/ a g/ ZoSÚ), sú tieto výhrady
súdu voči konkrétnej zmluve dôvodné a opodstatnené. V texte predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom

úvere tieto údaje nie sú uvedené, pretože okrem identifikácie klienta - úverového dlžníka je pokiaľ ide o
údaje týkajúce sa revolvingového úveru obsiahnuté len uvedenie formou zaškrtnutia konkrétnej varianty
úveru krížikom - 35. variant D údaj informujúci o výške mesačnej splátky 1200 Sk a výške úverového
rámca 30 000 Sk, ďalej je uvedená odchýlka od základnej úrokovej sadzby 0 %, spôsob úhrady splátok
poštovou poukážkou a informácia o tom, že úverová zmluva uzavretá s poistnou spoločnosťou ČPS nie

je. Drobným písmom pod týmito údajmi je upresnené, že termín splatnosti mesačnej splátky je vždy k
20. - temu dňu v mesiaci s uvedením čísla účtu, na ktorý je potrebné splátky uhrádzať. Žiadne ďalšie
konkrétne informácie ohľadom poskytnutého revolvingového úveru v úverovej zmluve uvádzané nie sú.
Z obsahu posudzovanej úverovej zmluvy tak vyplýva správnosť a dôvodnosť záveru okresného súdu,
že predložená úverová zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti vyžadované podľa ustanovenia § 4

ods. 2 písm. a/ a g/ zákona o spotrebiteľských úveroch, dôsledkom čoho je potom nutnosť posudzovať
poskytnutý úver ako bezúročný a bezpoplatkový (§ 4 ods. 2 písm. g/ zákona o spotrebiteľských úveroch).
Záveru o nemožnosti navrhovateľa domáhať sa okrem istiny žiadneho ďalšieho peňažného nároku
navyše zodpovedá aj znenie ustanovenia § § 4 ods. 5 Zákona o spotrebiteľských úveroch, výslovne
vymieňujúceho, že od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené

priamo v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Pokiaľ odvolateľ s poukazom na charakter poskytnutého úveru a zdôrazňujúc osobitný režim
revolvingového úveru argumentuje, že údaj o RPMN nie je pri takomto type úveru možné v čase
uzatvárania zmluvného vzťahu uvádzať, nakoľko ešte nie je zmluvným stranám známy, odvolací

súd tento argument neakceptuje. Zákon striktne definuje, že zmluva o spotrebiteľskom úvere ( a to
akákoľvek ) musí zahŕňať okrem iných presne špecifikovaných náležitostí takejto zmluvy aj ročnú
percentuálnumierunákladov.ÚčelomnutnostiuvedeniaRPMNboloumožňovaťjednoduchéporovnanie
nákladov na spotrebiteľský úver. RPMN tak patrí medzi základné informácie, ktoré je veriteľ povinný
poskytnúť spotrebiteľovi už pri ponuke spotrebiteľského úveru, pretože ročná percentuálna miera

nákladov je vyjadrením skutočnej ceny spotrebiteľského úveru, ktorá zohľadňuje nielen úroky a poplatky
s poskytnutím úveru spojené, ale aj časové obdobie ich splácania.

Odvolací súd taktiež nad rámec odôvodnenia rozsudku súdom 1. stupňa, zdôrazňujúc správnosť jeho
právnych úvah, poukazuje taktiež na znenie ustanovenia § 3 ods. 6 zákona číslo 238/2001 Z.z. o

spotrebiteľskýchúverochvzneníúčinnomvčasepodpísaniakonkrétnejúverovejzmluvy.Vpredmetnom
zákonnom ustanovení je osobitnou právnou normou upravené, že pri spotrebiteľských úveroch formou
preddavkov na bežný účet s výnimkou kreditnej karty (§ 1 ods. 3) alebo v prípadoch, keď nemožno
určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy informovaný o
úverovom limite, o nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, o spôsobe výpočtu

ročnejpercentuálnejmierynákladov,opodmienkach,zaktorýchmôžebyťzmluvazmenená,aospôsobe
a termíne skončenia zmluvného vzťahu. Počas trvania zmluvy musí byť spotrebiteľ bezodkladne
informovaný o zmene ročnej percentuálnej miery nákladov.

S poukazom na citované ustanovenie § 3 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch tak odvolací súd

konštatuje, že aj v prípade, ak by prijal argument odvolateľa, že pri revolvingovom úvere nie je možné
už pri uzatvorení zmluvného vzťahu určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov a z toho dôvodu nemožno
vytýkať zmluve o revolvingovom úvere neuvedenie ako jednej z obligatórnych náležitostí údaju o RPMN,
ajvtakomprípadejenutnékonštatovať,žezlistinnýchdôkazovpredloženýchnavrhovateľomnevyplýva,že by bola táto zákonná podmienka vyplývajúca z ustanovenia § 3 ods. 6 v konkrétnom prípade voči
spotrebiteľovi zo strany veriteľa splnená. Takýto postup veriteľa by musel byť zrejmý a vyplynúť z obsahu
zmluvy o revolvingovom úvere.

Okresný súd preto správne právne posúdil vec, keď v odôvodnení rozsudku konštatoval, že obsah
zmluvy o spotrebiteľskom úvere je v rozpore s citovanými ustanoveniami Zákona o spotrebiteľských
úveroch a v dôsledku absencie povinného údaju - RPMN považoval poskytnutý úver za bezúročný a
bez poplatkov. Správny bol potom aj záver z uvedeného konštatovania, keď okresný súd zamietol návrh,

nakoľko odporca preukázateľne navrhovateľovi plnil viac, ako predstavovala suma poskytnutej istiny
úveru - bez poplatkov a bez úrokov a to po zohľadnení vykonaných splátok v sume 5 981,44 eur eur
pri poskytnutí úveru v sume 3759,80 eur.

Správne potom súd v nadväznosti na procesný úspech odporcu rozhodol následne aj o povinnosti
navrhovateľa, ako procesne neúspešného účastníka, nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane

odporcu trovy prvostupňového konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia. Procesne
úspešným účastníkom je odporca a vedľajšiemu účastníkovi na jeho strane v zmysle zásady obsiahnutej
v ustanovení § 142 ods. 1 O.s.p. prináleží právo na náhradu trov konania za predpokladu vyplývajúceho
z ustanovenia § 151 ods. 1 a 2 O. s. p. Navrhovateľ argumentuje, že zo samotnej podstaty,
predmetu činnosti a účelu, za ktorým bolo občianske združenie na ochranu práv spotrebiteľa založené

(spotrebiteľského združenia) by malo vyplývať, že je (malo by byť) spôsobilé poskytovať kvalifikovanú
právnu pomoc špecifickému subjektu zmluvného vzťahu na ochranu a hájenie práv ktorého bolo
založené (spotrebiteľa), pretože ide o oblasť, v ktorej by sa malo združenie vyznať a niet preto dôvodu
dať sa zastupovať advokátom. Tento záver nie je udržateľný a je v priamom rozpore nielen s čl. 47
ods. 2 a 3 Ústavy SR, s ustanoveniami § 18, § 24, § 25 ods. 1 O.s.p., § 93 ods. 4 O.s.p. a čl. 47

Charty základných práv Európskej únie, ale aj v rozpore so základnými a nosnými zásadami súdneho
konania - práva každého na účinnú súdnu ochranu a zásadu rovnosti účastníkov konania. Pokiaľ určité
právo je priznané „každému“, respektíve v užšom ponímaní „každému účastníkovi konania“, prináleží
takémuto subjektu bez ohľadu na jeho právny status fyzickej či právnickej osoby, a v prípade právnickej
osoby bez ohľadu na predmet jej činnosti a účel založenia. V občianskom súdnom konaní majú všetci

účastníci rovnaké postavenie (§ 18 O.s.p.) a v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti
ako účastník konania (§ 19 ods. 4 O.s.p.). Prípadné obmedzenia určitého práva musia vyplývať len zo
zákona a z platnej právnej úpravy a výlučne v ich intenciách. Zo žiadneho ustanovenia nevyplýva, že by
vedľajší účastník nemal právo dať sa v konaní pred súdom zastúpiť advokátom. V súlade s ustanovením
§ 137 O.s.p. sú trovy konania, okrem iného, aj trovy právneho zastúpenia, ak je zástupcom advokát.

Z uvedeného dôvodu potom súd 1. stupňa správne podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., po
konštatovaní plného procesného úspechu odporcu uložil navrhovateľovi povinnosť nahradiť trovy
vedľajšiehoúčastníkanastraneodporcu,keďžesitrovykonaniariadneavčasuplatnilavyčíslil.Odvolací
súd taktiež konštatuje, že okresný súd presvedčivo a vyčerpávajúco zdôvodnil aj výrok rozsudku
o náhrade trov konania, pričom skúmal aj výšku uplatnených trov právneho zastúpenia vedľajšieho

účastníka, ktorú neakceptoval v plnej sume tak, ako si ich vedľajší účastník uplatnil, a súd priznal
následne náhradu trov právneho zastúpenia len v zákonnej výške v zmysle zákonných ustanovení
obsiahnutých v odôvodnení tohto výroku rozsudku okresného súdu.

Odvolací súd potom na základe uvedeného rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 1

a 2 O.s.p. v odvolaním napadnutom výroku, ak aj v súvisiacom výroku o trovách konania ako vecne
správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. v
spojenísustanovením §224ods.1O.s.p.aodporcovinepriznalnáhradutrovdruhostupňovéhokonania,

aj napriek tomu, že mu nárok na náhradu trov druhostupňového konania v zmysle zásady úspešnosti
v konaní vznikol, avšak odporca si žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnil. Odvolací súd priznal
náhradutrovodvolaciehokonaniavedľajšiemuúčastníkovinastraneodporcu,ktorýsiichnáhraduriadne
a včas uplatnil a vyčíslil a to za 1 úkon - vyjadrenie k odvolaniu pri tarifnej odmene podľa § 10 ods. 1
VyhláškyMSSRč.655/2004Z.z.oodmenáchanáhradáchadvokátovzaposkytovanieprávnychslužieb

v hodnote 34,86 eur, odvolací súd priznal odmenu za 1 úkon - vyjadrenie k odvolaniu v hodnote 50 %
úkonu - v sume 17,43 eur, k tomuto úkonu prináležiaci režijný paušál vo výške 8,39 eur, spolu odmena
v sume 25,82 euro a 20 % DPH z odmeny (§ 16 ods. 3 vyhlášky) vo výške 5,16 eur, nakoľko právny
zástupca vedľajšieho účastníka hodnoverne preukázal, že je platcom dane z pridanej hodnoty. Spolutak odvolací súd priznal ako účelne vynaložené trovy odvolacieho konania vedľajšiemu účastníkovi na
strane odporcu ich náhradu v sume 30,98 eur, ktoré uložil navrhovateľovi, ako procesne neúspešnému
účastníkovi nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na účet jeho právneho zástupcu špecifikovaný vo výroku

tohto rozsudku v lehote do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.