Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prešov

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Sylvia Szabadošová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 27P/58/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115203862
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sylvia Szabadošová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8115203862.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Sylviou Szabadošovou v právnej veci navrhovateľky X. V., C..

L., W.. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. Š. - V., N. XX, právne zastúpenej JUDr. Lukášom Kišeľakom,
advokátom so sídlom v Prešove, Jarková 63, proti odporcovi Ľ. V., W.. XX.X.XXXX, trvale bytom U. Š. -
V., N. XX, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k mal. W. V., W.. XX.XX.XXXX a mal. W. V.,
W.. XX.X.XXXX, obe trvale bytom u navrhovateľky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, odbor sociálnych vecí, takto

r o z h o d o l :

r o z v á d z a manželstvo účastníkov X. V., C.. L., W.. XX.XX.XXXX a Ľ. V., W.. XX.X.XXXX uzavreté
dňa X.X.XXXX a zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu T., zväzok XX ročník XXXX strana

XXX pod por. číslom XXX,

z v e r u j e mal. W. V., W.. XX.XX.XXXX a mal. W. V., W.. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti
navrhovateľky - matky, ktorá je oprávnená a povinná mal. deti zastupovať a spravovať ich majetok,

odporca - otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. W. sumou 130 Eur mesačne a mal. W. sumou 120
Eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám navrhovateľky - matky, vždy do 15-tého dňa v mesiaci

vopred, počnúc právoplatnosťou rozsudku opakovane do budúcna,

styk otca s mal. deťmi sa n e u p r a v u j e ,

žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka svojím návrhom podaným na tunajší súd dňa 17.2.2015 žiadala, aby súd rozviedol
jej manželstvo s odporcom. Na čas po rozvode navrhla zveriť obe maloleté deti do svojej osobnej
starostlivosti a zo strany odporcu navrhla určiť výživné na každé dieťa sumou 150 Eur mesačne.

Svoj návrh odôvodnila tým, že po narodení staršej dcéry sa začali narúšať vzťahy medzi ňou a
odporcom, nevážil si ju ako ženu a manželku, venoval jej minimálnu pozornosť. V tomto vzťahu sa cíti
nenaplnená, obnova citového vzťahu z jej strany k odporcovi už nie je možná. Podľa jej názoru vzťah
nemá perspektívu, nevytvára vhodné prostredie pre výchovu maloletých detí, preto žiadala, aby súd jej
manželstvo rozviedol.

V priebehu konania navrhla, aby styk odporcu s maloletými deťmi nebol upravený a súhlasila s výživným
v sume 130 Eur mesačne na maloletú W. a 120 Eur mesačne na maloletú W..

Odporca nesúhlasil s návrhom na rozvod manželstva.Kolízny opatrovník doporučil rodičom účasť na Referáte poradensko-psychologických služieb za účelom
zachovania manželského spolužitia. V prípade rozvodu manželstva doporučil zveriť maloleté deti do

osobnej starostlivosti matky a zo strany otca určiť výživné v súlade so Zákonom o rodine.

Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, potvrdením o evidencii
navrhovateľky v evidencii uchádzačov o zamestnanie, sobášnym listom, rodnými listami maloletých
detí, potvrdením o poslednom spoločnom trvalom bydlisku účastníkov konania, potvrdením Sociálnej

poisťovne T. o vyplatených dávkach v nezamestnanosti navrhovateľke, správou o rodinných, bytových a
sociálnych pomeroch zo dňa 31.8.2015, rozpisom výdavkov navrhovateľky a maloletých detí, dohodou o
pracovnej činnosti zo dňa 27.8.2015, potvrdením o podaní daňového priznania k dani z príjmov fyzickej
osoby za rok 2014, daňovým priznaním odporcu za rok 2014, správou z poradensko - psychologického
procesu Referátu poradensko-psychologických služieb T. zo dňa 9.12.2015, potvrdením o príjme
navrhovateľky, daňovým priznaním odporcu za rok 2015, faktúrami vystavenými firme L.-V. O. L.. C.. I..,

U. Š., ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľka a odporca uzatvorili manželstvo dňa X.X.XXXX a toto je zapísané v knihe manželstiev
Matričného úradu T., zväzok XX, ročník XXXX, strana XXX, pod poradovým číslom XXX. Obaja sú
slovenskí štátni občania, ich posledné spoločné trvalé bydlisko je na adrese U.V. Š., Č. V., G. N. XX. Z

manželstva pochádzajú 2 maloleté deti, W. V., W.. XX.XX.XXX a maloletá W. V., W.. XX.X.XXXX.

Účastníci konania uzatvorili manželstvo po 7-ročnej známosti, bolo uzatvárané z lásky a v tom istom
roku sa narodila aj staršia dcéra W.. Už vtedy medzi navrhovateľkou a odporcom začali vznikať konflikty,
podľa navrhovateľky si ju manžel nevážil, neprejavoval jej city, ani úctu. V roku XXXX sa narodila druhá

dcéra W.. V tom čase bol voči nej odporca arogantný, zhadzoval ju, nepodporoval ju, čo ochladzovalo
jej city voči nemu. Odporca bol podľa navrhovateľky voči rodine pasívny, nezúčastňoval sa rodinných
návštev a posledných 7 rokov je v manželstve vážna kríza, čo sa snažila navrhovateľka
riešiť manželskou poradňou, čo však odporca odmietol. Navrhovateľka uviedla, že si momentálne nevie
predstaviť spolužitie s odporcom, nakoľko sa už 3 roky intímne nestýkajú.

Odporca nesúhlasil s rozvodom manželstva. Tiež nesúhlasil, že by prvá kríza v manželstve nastala už
po narodení prvej dcéry. Podľa jeho názoru kríza v manželstve pretrváva dva až dva a pol roka. Potvrdil,
že aj z jeho strany došlo ku kríze, ktorá trvala nejaké 3 až 4 mesiace, ktorú však neriešil tým, že podával
návrh na rozvod manželstva, vždy bral ohľad na maloleté deti, na rodinu, pretože mal zodpovednosť

za rodinu. Podľa jeho názoru nie je potrebné takéto radikálne riešenie. Súhlasil s tým, že bol pracovne
vyťažený, keďže rekonštruoval rodinný dom, mal málo času na rodinu, preto túto krízu vo vzťahu pripísal
aj svojej pracovnej vyťaženosti. Potvrdil, že aj z jeho strany došlo k určitému citovému vychladnutiu voči
manželke, avšak toto pominulo. Tiež nesúhlasil s tým, že by ich intímny život bol dlhodobo nie v poriadku,
krízu v intímnom živote pripísal zo strany manželky.

V priebehu konania obaja manželia súhlasili s návštevou Referátu poradensko-psychologických služieb
za účelom manželského poradenstva. Z tohto dôvodu súd aj pojednávanie odročil.

Poradenstvo bolo manželom poskytnuté dňa 10.11.2015. Vzhľadom na skutočnosť, že vzťah manželov

sa javil narušený, navrhovateľka trvala na rozvode, psychológ Referátu poradensko-psychologických
služieb považoval zmierenie manželov za nereálne. Odporca súhlasil a plne akceptoval rozhodnutie
manželky. Psychológom Referátu poradensko-psychologických služieb ďalej bolo uvedené, že manželia
dokážu spolu efektívne komunikovať ohľadom výchovy detí. Obaja majú zhodne snahu o to, aby sa
minimalizoval nepriaznivý vplyv rozvodu na deti. Uznali, že deti potrebujú kladný citový vzťah s oboma

rodičmi a naďalej chcú, aby rola matky a rola otca zostali neporušené.

V súčasnej dobe žijú manželia v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve matky odporcu. V predmetnom
dome platí odporca inkaso v sume 130 Eur mesačne.

Navrhovateľka bola zamestnaná vo firme X. F. Z. L..C..I.., T. na základe dohody o pracovnej činnosti
v období od 1.1.2016 do 16.3.2016. V mesiaci marec 2016 bola jej čistá mzda XX,XX Eur. V súčasnej
dobe je zamestnaná na sezónne práce ako brigádnička v mraziarňach do konca augusta 2016, väčšinou
robí nočné služby. Zároveň poberá rodinné prídavky na 2 deti.Navrhovateľka výdavky na stravu pre seba a maloleté deti vyčíslila na sumu 200 Eur mesačne, avšak
zatiaľ sa stravuje spolu s manželom. Svoje ošatenie vyčíslila na sumu 20 Eur mesačne, hygienu 10

Eur mesačne, platbu štvrťročného voľného lístka MHD v sume 51 Eur a mobilný telefón v sume 20 Eur
mesačne. Ročné výdavky na zubára má okolo 100 Eur a platí si poistku pre pohrebné náklady v sume
4,83 Eur mesačne.

Odporca je zamestnaný ako živnostník, pracuje pre firmu L.-V. O. L.. C.. I.., U. Š. a podľa daňového

priznania za rok 2015 boli jeho príjmy zo živnosti vo výške XX XXX,XX Eur, výdavky vo výške X XXX,XX
Eur, čiastkový základ dane bol v sume X XXX,XX Eur. Odporca navrhol určiť výživné pre maloleté deti
v sume 75 Eur mesačne na každé dieťa. Uviedol, že jeho brutto príjem je XXX až XXX Eur, z čoho
odvádza dane štátu spolu v sume XXX Eur. Jeho čistý mesačný príjem je okolo XXX Eur.

Z predložených faktúr odporcom za obdobie január 2015 až január 2016 boli zistené fakturované sumy

v tomto období priemerne vo výške XXX,XX Eur.

Maloletá W. navštevuje X. ročník a maloletá W. X. ročník základnej školy. V novom školskom roku
maloletá W. nastupuje na L. školu. Maloletej W. uhradila navrhovateľka ZRPŠ v sume 12 Eur ročne,
stravné jej platí 21,42 Eur mesačne. V septembri 2015 jej uhradila pomôcky celkovo v sume 40 Eur,

na tieto prispel aj odporca. Počas školského roka jej rodičia hradia pomôcky do školy v sume okolo 30
Eur. Maloletá W. v tomto školskom roku absolvovala lyžiarsky výcvik, za ktorý sa uhrádzalo 130 Eur a
výlety ročne jej hradí navrhovateľka v sume 20 Eur aj s vreckovým. W. sa venovala jazdeniu na koňoch,
jazdecké ošatenie a potreby platila navrhovateľka v sume okolo 100 Eur ročne. V súčasnej dobe sa
tomuto koníčku už nevenuje. Výdavky pre W. na ošatenie sú v sume 10 Eur mesačne, hygiena 13 Eur

mesačne, zubný strojček 350 Eur ročne. Mobilný telefón jej platí odporca v sume 10 Eur mesačne. Voľný
lístok MHD jej tiež platí odporca v sume 10 Eur mesačne a životnú poistku v sume 14,47 Eur mesačne.
Navrhovateľka vyčíslila celkové mesačné výdavky pre maloletú W. mesačne na sumu 85 Eur, na stravu
v sume 65 Eur, teda spolu 150 Eur mesačne.

Maloletej W. uhradila navrhovateľka ZRPŠ v sume 8 Eur na celý školský rok. Stravné v škole jej platí v
sume 20,23 Eur mesačne, pomôcky do školy v sume 40 Eur, ktoré boli zakúpené na začiatku školského
roka a na tieto prispel aj odporca. Ďalšie výdavky sú v priebehu školského roka na učebné pomôcky
v sume 30 Eur. Maloletá W. by sa mala zúčastniť lyžiarskeho výcviku, za ktorý sa bude platiť 130 Eur,
výlety v rámci školy stoja matku okolo 20 Eur aj s vreckovým ročne. Maloletá W. hrá volejbal, kde sa platí

poplatok 15 Eur mesačne, ročný poplatok je 30 Eur. Ošatenie pre maloletú W. je okolo 10 Eur mesačne,
hygiena 13 Eur mesačne, mobilný telefón 10 Eur mesačne, voľný lístok MHD v sume 10 Eur mesačne,
pričom väčšinu z týchto výdavkov v priebehu konania hradil odporca, keďže príjem navrhovateľky bol
veľmi nízky. Rovnako odporca platí maloletej životnú poistku v sume 14,50 Eur mesačne, výdavky u
lekára v sume 50 Eur ročne, ide o bežné výdavky na lieky, keďže maloletá nemá žiadne vážnejšie

zdravotné problémy.

Podľa § 18 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. (ďalej len „Zákon o rodine“), manželia sú si v manželstve
rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju
dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak
sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí.

Podľa§23ods.3Zákonaorodine,súdpriposudzovanímieryrozvratuvzťahovmedzimanželmiprihliada

na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

V predmetnom konaní vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že aj keď navrhovateľka a odporca
žijú v spoločnej domácnosti, vzťahy medzi nimi sú vážne narušené najmä zo strany navrhovateľky,ktorá trvala na rozvode manželstva z dôvodov citového odcudzenia. Aj napriek tomu, že sa obaja
manželia zúčastnili manželského poradenstva, nedošlo k obnoveniu ich manželského spolužitia a
navrhovateľka aj naďalej trvala, aby ich manželstvo bolo rozvedené. Ako príčiny rozvratu manželstva

uvádzala navrhovateľka nezáujem zo strany odporcu, jednak o ňu ako o manželku, ako aj o spoločný
rodinný život. Uviedla, že posledných 7 rokov je v manželstve vážna kríza, situáciu chcela riešiť
návštevou manželského poradenstva, čo manžel odmietal. Navrhovateľka poukázala na to, že v
spoločnej domácnosti býva s odporcom iba preto, lebo nemá dostatok finančných prostriedkov, aby sa
s deťmi osamostatnila. Zvažovala možnosť prenájmu bytu v prípade, že si nájde stabilnú prácu, avšak v

priebehu konania si takúto stabilnú prácu nenašla, a preto ostala bývať s odporcom v jednej domácnosti.

Odporca nesúhlasil s rozvodom manželstva. Aj keď sa pred psychológom na Referáte poradensko-
psychologických služieb vyjadril, že akceptuje rozhodnutie svojej manželky, v záverečnej reči uviedol,
že nie je stotožnený vnútorne s rozvodom manželstva.

Súd poskytol obom manželom priestor na zmierenie, bolo im poskytnuté manželské poradenstvo,
ktoréhosazúčastnili,avšaknavrhovateľkaodmietlaobnoveniespolužitiasmanželom.Ajkeďsaodporca
vyjadril, že akceptuje názor manželky, nie je vnútorne stotožnený s rozvodom manželstva. Keďže zo
strany navrhovateľky už nie je možné obnovenie manželského spolužitia, manželstvo s odporcom neplní
účel, aký by mal, a je dlhodobo trvalo rozvrátené, súd toto manželstvo rozviedol.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,

prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,

vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Pri úprave práv a povinností k maloletým deťom vychádzal súd z tvrdení oboch účastníkov konania,
že v podstatnej miere v súčasnej dobe zabezpečuje osobnú starostlivosť obom maloletým deťom
navrhovateľka, keďže odporca sa viac zdržiaval v práci. Aj napriek tomu, že sa podieľa na zabezpečení
výchovy maloletých detí, nemal námietky voči zvereniu maloletých detí do osobnej starostlivostinavrhovateľky, z tohto dôvodu súd obe maloleté deti zveril do jej osobnej starostlivosti s tým, že
je oprávnená a povinná ich zastupovať a spravovať ich majetok. Voči zvereniu maloletých detí do
starostlivosti navrhovateľky nemal námietky ani kolízny opatrovník.

Pri určení výšky výživného vychádzal súd z odôvodnených potrieb maloletých detí, ako aj z možností
a schopností u oboch rodičov. U maloletej W. zohľadnil, že od septembra 2016 nastúpi na L. školu,
čím sa jej navýšia výdavky najmä na kúpu učebných pomôcok, školských potrieb, učebníc, ale tiež
stravy, cestovného, ošatenia a obuvi a tiež potrieb spojených s návštevou školy, ale aj v súvislosti s

mimoškolskými aktivitami.

Maloletá W. v septembri 2016 nastúpi do X. ročníka základnej školy. Jej výdavky budú čiastočne nižšie
ako u maloletej W., aj keď u nej súd zohľadnil jej športové aktivity, s čím sú tiež zvýšené výdavky.

Zároveň súd vychádzal z možností a schopností u oboch rodičov, pričom príjem na strane navrhovateľky

je podstatne nižší ako je príjem odporcu. Táto je evidovaná na úrade práce a pracuje formou
brigádnických prác na základe dohôd o pracovnej činnosti. Keďže jej príjem je podstatne nižší, väčšinu
výdavkov maloletých detí doposiaľ zabezpečoval odporca, čo aj navrhovateľka potvrdila vo svojej
výpovedi. Jej posledný zdokladovaný príjem bol vo výške okolo XX Eur mesačne, avšak uviedla, že
tento príjem bol oficiálnym príjmom. Neoficiálny príjem sa pohyboval okolo XXX Eur mesačne.

Odporca v súčasnej dobe je zamestnaný ako živnostník, jeho brutto príjem sa pohybuje okolo XXX
Eur mesačne, po úhrade odvodov do poisťovní je tento príjem okolo XXX Eur mesačne, pričom vo
svojej výpovedi potvrdil, že do domácnosti doposiaľ prispieval sumou okolo 250 Eur mesačne. Zároveň
mal súd preukázané, že sa odporca podieľal na výdavkoch oboch maloletých detí vo väčšej miere ako

navrhovateľka, a to z dôvodu, že táto nemala stabilný príjem, čo potvrdila vo svojej výpovedí. Preto
podľa názoru súdu je v možnostiach a schopnostiach odporcu prispievať na výživu detí výživným, aké
navrhla matka (navrhovateľka), pričom súd určil výživné pre maloletú W. v sume 130 Eur mesačne a pre
maloletú W. v sume 120 Eur mesačne, keďže maloletá W. bude mať zvýšené výdavky od septembra,
pretože nastúpi na L. školu. Uvedené výživné zodpovedá potrebám maloletých detí, zároveň zodpovedá

aj preukázanému príjmu, možnostiam a schopnostiam na strane odporcu, ako aj príjmu navrhovateľky,
ktorý je podstatne nižší ako je príjem otca maloletých detí. Sám odporca sa v priebehu konania vyjadril,
že je ochotný platiť na každé dieťa sumou 120 Eur mesačne. Aj z tohto dôvodu súd považoval vyššie
uvedené výživné za primerané a také, ktoré je schopný odporca platiť.

Keďže rodičia nežiadali, aby bol styk upravený súdnym rozhodnutím, ako aj vzhľadom na to, že v
súčasnejdobeeštežijúvspoločnejdomácnosti,nebolodôvodnéupravovaťstykotcasmaloletýmideťmi,
keďže momentálne ich kontakt je zabezpečený každý deň.

Otrováchkonaniabolorozhodnutépodľa§144O.s.p.,podľaktoréhoúčastnícinemajúprávonanáhradu

trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v štyroch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.