Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. jún 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 27P/306/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115220186
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sylvia Szabadošová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8115220186.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Sylviou Szabadošovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. F.

Š., A.. X.X.XXXX, trvale bytom u matky, zastúpeného v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Prešov, odbor sociálnych vecí, pochádzajúceho z rodičov P.. P. U., H.. U., A..
XX.X.XXXX, trvale bytom F.-X., H. X, zastúpenej v konaní Mgr. Otom Salokym, advokátom so sídlom v
Prešove, Hlavná 94 a F. Š., A.. X.X.XXXX, trvale bytom F., B. XX, t.č. v ÚVV a ÚVTOS F., s miestom
výkonu X., za účasti prokurátora Okresnej prokuratúry v F., o zákaz styku, takto

r o z h o d o l :

z a k a z u j e styk otca s maloletým F. Š., A.. X.X.XXXX,

žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka svojím návrhom podaným na tunajší súd dňa 29.7.2015 žiadala, aby súd zakázal styk otca s
maloletým F..

Svoj návrh odôvodnila tým, že má obavy z otcovho budúceho konania po jeho prepustení z výkonu
trestu odňatia slobody vzhľadom na charakter jeho trestnej činnosti voči maloletému, ktorý je podrobne
popísaný v skutkovej vete odsudzujúceho trestného rozsudku. Keďže maloletý je v útlom veku, otec by
sa s ním nemohol v žiadnom prípade stretávať bez jej účasti a ona sa s ním nechce žiadnym spôsobom

vzhľadom na okolnosti páchania trestnej činnosti stretávať.

Otec s návrhom nesúhlasil.

Prokurátor Okresnej prokuratúry navrhol rozhodnúť v čo najlepšom záujme maloletého dieťaťa s
poukazom na možný negatívny dopad v smere správania sa otca k matke a maloletému. Tiež poukázal
na to, že otec vo výkone trestu nijakým spôsobom nespolupracuje na tom, aby svoju osobnosť vo

vzťahu k navrhovateľke alebo maloletému napravil, čo vyplýva zo správy psychológa ÚVV a ÚVTOS
F., s miestom výkonu X..

Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, rozsudkom Okresného súdu Prešov,
č.k. 33 T 89/14-384 zo dňa 30.9.2014, obžalobou Okresnej prokuratúry F. č. 1 Pv 249/14/7707-41 zo
dňa 18.7.2014, rozsudkom Okresného súdu Prešov, č.k. 24 P 363/2014-36 zo dňa 6.2.2015, správou
o povesti otca Mestského úradu F. zo dňa 18.1.2016, zápisnicou o výsluchu spísanou dňa 24.2.2016

v ÚVV a ÚVTOS F., miesto výkonu X., správou o povesti OO PZ F. - U. zo dňa 15.2.2016, správou o
rodinných, bytových a sociálnych pomeroch zo dňa 1.3.2016, správou F.. P. M., klinického psychológa
zo dňa 18.4.2016, informáciou ÚVV a ÚVTOS s miestom výkonu X. zo dňa 30.5.2016, obsahom spisu
Okresného súdu Prešov, sp. zn. 30P 326/2015, 24P 363/2014, 33T 89/2014, rozhodnutímOkresného úradu F., č. E.-F.-E.-XXXX/XXXXXX, ako aj ďalším spisovým materiálom
a zistil tento skutkový stav:

Maloletý F. pochádza z nemanželského vzťahu F. Š. a P. U.. Rozsudkom Okresného súdu Prešov, č.k.
24 P 363/2014-36 zo dňa 6.2.2015 bol maloletý F. zverený do osobnej starostlivosti matky, jeho otcovi
bola určená povinnosť prispievať na jeho výživu minimálnou výškou výživného v sume 30 % zo sumy
životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa.

Rozsudkom Okresného súdu Prešov, č.k. 33 T 89/2014-384 zo dňa 30.9.2014 bola schválená dohoda o
vine a treste. Otec maloletého bol právoplatne odsúdený za zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby
podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného zákona, za čo mu súd uložil trest odňatia slobody v trvaní
30 mesiacov. Pre výkon trestu odňatia slobody bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia. V súčasnej dobe otec vykonáva trest odňatia slobody, ktorý by mal byť ukončený
po započítaní väzby v septembri 2016.

Rozsudkom Okresného súdu Prešov, č.k. 30P 326/2015-25 dňa 15.3.2016 bol udelený súdom súhlas
namiesto otca k podaniu žiadosti o povolenie zmeny priezviska u maloletého F. z priezviska „Š.“ na
priezvisko „U.“. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 14.4.2016, doposiaľ však k zmene priezviska
maloletého nedošlo.

Rozhodnutím Okresného úradu F., odbor všeobecnej vnútornej správy, č. E.-F.-E.-
XXXX/XXXXXX zo dňa 19.5.2016 bola povolená zmena priezviska maloletému F. Š. na priezvisko „U.“.
Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 17.6.2016.

Maloletý F. býva so svojou matkou v Š. byte v F., ktorý je vo vlastníctve jej rodičov. Nájom a inkaso
hradia rodičia v sume 77 Eur mesačne. Byt obývajú aj súrodenci matky. Matka má k dispozícií jednu
izbu, kde spí so sestrou a maloletým F.. Matka je toho času s maloletým F. na materskej dovolenke,
poberárodičovskýpríspevokvsumeXXXEurmesačneaprídavoknadieťavsumeXX,XXEurmesačne.
Rodičom do domácnosti prispieva sumou 50 Eur mesačne. Od marca 2013 do marca 2014 bývala

matka s otcom maloletého F. v penzióne Š., kde mali prenajatú garzónku. Za prenájom platili 150 Eur
mesačne,ktoréprevažnehradilamatka,nakoľkootecbolbezstabilnéhopríjmu.Matkaopustilaspoločnú
domácnosť dňa 30.3.2014, nakoľko bolo preukázané fyzické a psychické týranie matky aj maloletého F.
zostranyotca.Matkauviedla,žemáobavy,keďževseptembri2016bymalbyťotecprepustenýzvýkonu
trestu odňatia slobody, má strach, že bude násilnícky voči nej, aj voči maloletému F.. V čase, keď bol

otec vo väzbe, napísal matke dva listy, v ktorých vinu nepriznával, skôr ju citovo vydieral, že bude všetko
v poriadku, keď sa vráti, že pôjdu spolu do zahraničia, tak ako to vždy chceli. Z výkonu trestu odňatia
slobody ju žiadnym spôsobom nekontaktoval. Zároveň uviedla, že asi 4 mesiace po narodení maloletého
začalo otcovi vadiť, že dieťa bolo stále s matkou, nemohla sa oňho adekvátne starať, nemohla ho
napríkladpravidelnekŕmiť,utíšiťho,keďsavnocizobudilaplakal,nemohlahoošetriť,keďmalnapríklad

nádchu. V tom čase jej veľmi vyhovovalo, keď ostávala stará matka zo strany otca v ich domácnosti,
pretože sa mohla o svoje dieťa postarať. Otec bol násilnícky voči nej, aj voči maloletému dieťaťu, často
ho bil po hlave, mal veľmi skoro zrastenú fontanelu, čo zistila detská neurologička pri jednom vyšetrení.
Keďže sa obáva opakovaného správania sa otca po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody voči
nej, ale aj voči maloletému F., navrhla, aby súd zakázal styk otca s maloletým.

Maloletý F. je v celodennej starostlivosti svojej matky, je zdravým dieťaťom, ktorý prekonal bežné detské
ochorenia. Po dovŕšení dvoch rokov vyhľadala matka detskú psychologičku z dôvodu, že sa maloletý
častokrát v noci budil s plačom. Psychologička zistila, že maloletý F. nerozprával, vydával iba zvieracie
zvuky a odporúčala, aby ju matka pravidelne s maloletým navštevovala. Po niekoľkých stretnutiach sa

slovná zásoba maloletého F. zlepšila, aj naďalej má však hyperaktívne správanie, čo vyvolalo podľa
psychologičky emocionálne správanie, ktoré maloletý prežil aj keď si to nepamätá.

Otec bol vypočutý vo výkone trestu odňatia slobody, kde uviedol, že nesúhlasí s návrhom matky na
zákaz styku, chce sa s ním stretávať, pričom 2 roky ho nevidel. Výkon trestu mu končí XX.X.XXXX, po

prepustení má záujem stretávať sa s maloletým synom, ak to bude možné. Trval však na tom, aby styk
prebiehal bez prítomnosti matky, ak by mala byť prítomná matka, so synom sa stretávať nechce. Uviedol,
že sa dopustil násilia voči synovi, zapchával mu ústa, avšak ho nebil, nechce si viac na to spomínať.
Voči matke sa dopustil násilia, bil ju, avšak poprel, že by jej bránil v kojení. Ako najhoršiu chybu videlto, že matka dieťaťa počúvala svoju matku, bola pod jej vplyvom, o syna sa však dobre starala, stále ju
má rád a je si vedomý toho, čo spáchal. S matkou dieťaťa nie je v kontakte, 2-krát jej napísal, ale už jej
nepíše, pretože sa neozvala a zároveň uviedol, že súhlasí, aby súd konal v jeho neprítomnosti.

Zo správy F.. P. M., F.-O., X..H..E.. zo dňa 18.4.2016 bolo zistené, že maloletý okrem porúch
spánku (nočných desov) viac ako po roku od rozchodu rodičov vykazoval zmnoženú neurotickú
symptomatológiu, ktorú možno hodnotiť ako dôsledok psychickej a fyzickej traumatizácie v dojčenskom
veku. Tento vek je obdobím, kedy je psychika a nervový systém zvlášť citlivý na traumu a depriváciu.

U dieťaťa bola vtedy prítomná onychofágia, výrazné stavy zlosti aj s očervenaním v tvári, zvýšená
plačlivosť, úľakové reakcie, stavy nadmerného rozrušenia a určité nutkavé tendencie súvisiace s
ukľudňovaním a sebauspkojovaním. Pri psychologickom vyšetrení bola zaznamenaná hyperaktivita a
agresivita voči matke aj voči osobe vyšetrujúceho (hádzanie hračiek aj iných predmetov, rozhadzovanie,
zhadzovanie, snaha utiecť z miestnosti). To, že sa poruchy spánku objavili až rok po rozchode rodičov,
neznamená, že nemali súvislosť s predchádzajúcim obdobím, kedy žili spolu. Dôsledky traumy sa totiž

môžu objaviť v hocijakom veku a aj v čase, keď je jedinec už „mimo“ jej priamy dosah. Pri ďalšom
vyšetrení v marci 2016 bol prítomný zjavný ústup hyperaktivity a deštruktivity a celkové správanie
bolo viac korigovateľné a kooperujúce. Nočné desy už neboli prítomné. Evidentný bol aj ústup ďalšej
neurotickej symptomatológie - onychofágia menej frekventná, stavy zlosti občasné, nutkavé tendencie
ustúpili (chytanie lakťa, manipulácia s vlastným pohlavným orgánom). Došlo aj k zlepšeniu vo vývine

reči (výrazné rozšírenie slovnej zásoby, tvorba viet). Porovnaním psychického stavu dieťaťa pri prvom
a druhom vyšetrení psychologička konštatovala, že dlhodobé prerušenie kontaktu s otcom a tým
zastavenie psychickej aj fyzickej traumatizácie matky aj dieťaťa malo zásadný vplyv na jeho zlepšenie.
Ku znovuobnoveniu kontaktu medzi otcom a dieťaťom uviedla, že nemá k dispozícii výsledky jeho
psychologického,eventuálnepsychiatrickéhovyšetrenia,alevprípade,žebysajednaloopsychopatickú

osobnosť, nie je predpoklad, že by sa jeho repertoár správania voči najbližším vzťahovým osobám (t.j.
matke a dieťaťu) počas výkonu trestu zásadne zmenil a ich týranie by mohlo po krátkom čase opäť
pokračovať. Ak by sa však jednalo o inú diagnózu a v prípade, že by otec podstúpil dlhodobé liečenie
(psychoterapiu, resp. aj psychiatrickú terapiu) a k pozitívnej zmene by predsa len došlo, potom by sa
dalo o obnovení styku uvažovať. K vyššie uvedenému zatiaľ však nedoporučila, aby sa kontakty s otcom

po jeho prepustení z výkonu trestu odňatia slobody obnovili, nakoľko by mali negatívny dopad na ďalší
emocionálny, aj mentálny vývin dieťaťa.

Z informácie Ústavu na výkon väzby a ústavu na výkon trestu odňatia slobody zo dňa 30.5.2016 súd
zistil, že postoj k trestnej činnosti otca je od začiatku výkonu trestu nezmenený. Pripúšťa nezhody

s partnerkou, avšak popiera fyzické útoky na dieťa a družku. Opätovne pripisuje vinu družke a jej
rodine. Vo výkone väzby mu bolo poskytnutých desať psychologických služieb, a to 2-krát na podnet
psychiatra a ústavnej lekárky z dôvodu úzkostnej poruchy a 8-krát na podnet menovaného. Išlo
predovšetkým o suportívne poradenstvo a abreakciu - analýza prežívania a myslenia počas súdnych
pojednávaní. Seba opakovane vnímal ako chápajúceho partnera. Vo výkone trestu bolo evidovaných

5 psychologických služieb zameraných predovšetkým na stabilizáciu psychického stavu. Ostatnú
individuálnu psychologickú službu mal dňa 20.1.2015.

Ďalejzosprávyvyplýva,žedňa27.3.2015bolotecakoodsúdenýzaradenýdosociálno-psychologického
výcviku zameraného na prácu s páchateľmi domáceho násilia, konkrétne s odsúdenými za trestné činy

týrania blízkej a zverenej osoby. Pre dosiahnutie cieľa skupiny je dôležité, aby účasť bola zo strany
odsúdeného dobrovoľná, spolupracujúca a vtedy má odsúdený snahu hľadať riešenie pre svoj problém.
Menovaný (otec) po prvom stretnutí sa žiadal zo skupiny vyradiť, údajne z dôvodu, že tam bol zaradený
iný odsúdený, s ktorým nechcel spolupracovať. Napriek ubezpečeniu, že atmosféra v skupine je pre
neho bezpečná, zotrval na požiadavke vyradenia zo skupiny. Po konzultácii s referentom preventívno

bezpečnostnej služby bol menovaný vyradený z danej skupiny z dôvodu eliminácie kontaktu s daným
odsúdeným. Psychológom oddelenia výkonu trestu bol poučený o možnosti využívania psychologických
služieb, okrem iného aj s cieľom zamerať sa na prevzatie zodpovednosti za násilnícke správanie sa voči
družke a dieťaťu. Otec po vyradení zo skupiny neprejavil záujem o individuálne psychologické služby,
takistoabsentovalzáujemozaradeniedoskupinovýchpsychologickýchforiemzaobchádzania.Vzávere

správy je uvedené, že vzhľadom k postoju k trestnej činnosti, vyhýbaniu sa pracovnej činnosti pred
výkonom trestu, osobnostným charakteristikám a aktuálne menej priaznivej resocializačnej prognóze z
dôvodu stredného rizika sociálneho zlyhania sa postpenitenciárna prognóza javí ako menej priaznivá.Zo záverov znaleckého posudku vypracovaného v trestnom konaním vedenom na tunajšom súde pod
sp. zn. 33T 89/2014 č. 10/2014 znalkyne F.T.. O. F., súdnej znalkyne z odboru psychológie, odvetvia
klinickej psychológie detí a dospelých bolo zistené, že na otázku súdu, aká je prognóza vývoja osobnosti

obvineného vo vzťahu k protispoločenskému konaniu, znalkyňa uviedla, že prognóza vývoja osobnosti
menovaného je menej priaznivá, nakoľko inkriminované skutky sa diali pod naplnením vonkajších,
ale prevažne vnútorných podmienok, t.j. predovšetkým pod vplyvom poruchovej osobnostnej štruktúry
obvineného, ktorá je vzhľadom k veku vo svojom vývoji ukončená a jej možná zmena je len pod vplyvom
dlhodobej odbornej psychoterapie.

Podľa článku 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä:
a) úroveň starostlivosti o dieťa,
b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,

c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,
d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,
e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do
duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,
f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,

g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,
h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými
blízkymi osobami,
i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do
rodičovských práv a povinností.

Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí
styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné
zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

V predmetnom konaní vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že rodičia maloletého F. žili v
spoločnej domácnosti do 31.3.2014, kedy bol otec zadržaný políciou, bol vzatý do väzby a následne bol

odsúdený pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby. V súčasnej dobe sa nachádza vo výkone trestu
odňatia slobody, z ktorého by mal byť prepustený XX.X.XXXX. Trestných skutkov sa otec dopustil na
matke maloletého F., ako aj na samotnom maloletom F..

Od tejto doby žije matka s maloletým F. u svojich rodičov a po dovŕšení T. rokov maloletého

začala s ním matka navštevovať psychologickú ambulanciu P.. M.. Na vyšetrenie
bola odoslaná obvodným pediatrom z dôvodu prítomných nočných desov a prejavov agresivity, ktoré sa
objavili rok po rozchode rodičov. Matka žiadala zakázať styk otca s maloletým F. z dôvodu, že sa obáva,
že bude prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, následne má strach, že bude násilnícky voči nej, aj
voči maloletému F., u ktorého sa asi až po roku začali prejavovať nočné desy, agresivita, opozďoval sa vo

vývine reči. Následne po pol roku pri ďalšom vyšetrení psychologička konštatovala ústup hyperaktivity
a deštruktivity, celkové správanie bolo korigovateľné, u maloletého už nočné desy neboli prítomné. Vo
svojej správe konštatovala, že dlhodobé prerušenie kontaktu s otcom a tým zastavenie psychickej a
fyzickej traumatizácie matky, aj dieťaťa otcom, malo zásadný vplyv na zlepšenie zdravotného stavu
maloletého F..

Otec nesúhlasil s jeho zákazom styku s maloletým, žiadal však, aby sa mohol stretávať so synom bez
prítomnosti matky maloletého, lebo ona ho dala do väzenia. Pripustil, že sa voči nej dopustil násilia, bil ju,
tiež pripustil, že maloletému synovi zapchával ústa, avšak poprel, že by ho bil. Zo správy vypracovanej
psychológom ÚVV a ÚVTOS F.Š., pracovisko X., v závere správy sa konštatuje, že sa postpenitenciárna

prognóza javí v súčasnosti ako menej priaznivá vzhľadom k postoju k trestnej činnosti otca, vyhýbaniu
sa pracovnej činnosti pred výkonom trestu, osobnostným charakteristikám a aktuálne menej priaznivej
resocializačnej prognóze z dôvodu stredného rizika sociálneho zlyhania.Vzhľadom na zdravý vývin maloletého F. sa v súčasnej dobe nejaví vhodné, aby po prepustení z výkonu
trestuodňatiaslobodysaotecsosvojímsynomstretával.Vdôsledkuagresivityvočimatkemaloletého,aj
voči maloletému samému bol právoplatne odsúdený, došlo k prerušeniu jeho stretávania sa s maloletým,

čo veľmi priaznivo vplýva v súčasnej dobe na psychický vývin maloletého. Došlo k zastaveniu niektorých
neurotických prejavov maloletého, výrazne sa zlepšila jeho reč (slovná zásoba, tvorba viet), obmedzili
sa poruchy spánku. V súčasnej dobe je maloletý zastabilizovaný v rodine, kde býva so svojou matkou,
starými rodičmi a súrodencami matky. V septembri by mal nastúpiť do materskej školy, je potrebné,
aby ďalej nebol vystavovaný psychickej traume, ktorá by mu hrozila v prípade, že by sa opäť začal

so svojím otcom stretávať. Matka v súčasnej dobe úplne odmieta stretávania sa s otcom maloletého,
otec podmienil stretnutia bez prítomnosti matky, čo je nevhodné pre maloletého, keďže dlhšiu dobu bol
odlúčený od otca, nepozná ho a nedokázal by sa bez matky ubrániť prípadnej agresii zo strany otca. Už
v trestnom konaní v znaleckom posudku konštatovala znalkyňa z odvetvia klinickej psychológie detí a
dospelých, že u otca sa prejavuje poruchová osobnostná štruktúra, ktorá je vzhľadom na jeho vek vo
vývoji ukončená a jej zmena je možná len pod vplyvom dlhodobej odbornej psychoterapie, ktorú však

otec v súčasnej dobe odmieta. Napriek tomu, že mu terapia bola ponúknutá vo výkone trestu odňatia
slobody vo forme skupinovej terapie, ako aj vo forme individuálnej terapie, tieto odmieta, jeho postoj k
trestnej činnosti je od začiatku výkonu trestu nezmenený, teda je veľmi nízky predpoklad, že by sa jeho
správanie vo vzťahu k matke alebo maloletému zmenilo.

Zákaz styku je závažným zásahom do rodičovských práv a povinností, súd k nemu pristupuje len
v závažných prípadoch, kedy dochádza k vážnemu ohrozeniu psychického alebo fyzického vývinu
maloletého dieťaťa, čo v tomto prípade mal súd preukázané. Otec bol právoplatne odsúdený za
zločin týrania blízkej a zverenej osoby, odmieta odbornú psychoterapiu, ktorá by mu pomohla zvládať
paralyzované afekty, pričom znalkyňou zároveň bolo konštatované, že prognóza vývoja osobnosti otca

je menej priaznivá, nakoľko inkriminované skutky sa diali pod naplnením vonkajších, ale prevažne
vnútorných podmienok práve kvôli jeho poruchovej osobnostnej štruktúre. Nad záujem naplnenia
rodičovských práv a povinností je jednoznačne záujem maloletého dieťaťa vo všetkých veciach, ak sa
ho týkajú, pričom jeho zdravý fyzický a psychický vývin napreduje od obdobia, kedy sa so svojím otcom
nestretáva. V súčasnej dobe má maloletý zabezpečené všetko čo potrebuje pre svoj zdravý vývin, matka

mu zabezpečuje starostlivosť po všetkých stránkach. V prípade stretávaní sa otca s maloletým by mohlo
dôjsť k opätovnému zhoršeniu, resp. narušeniu jeho duševného, telesného a citového vývinu, ako aj
k ohrozeniu jeho vývinu zásahmi do jeho dôstojnosti, duševnej, telesnej a citovej integrity jeho otcom,
ako to bolo v minulosti, pretože doposiaľ vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že otec neprejavil
žiadnu snahu, ktorá by mohla smerovať k pozitívnej zmene v jeho osobnosti (psychoterapiu alebo

psychiatrickú terapiu). Najvyšší záujem maloletého je v súčasnej dobe jeho harmonický, emocionálny,
aj mentálny vývin, preto súd zakázal styk otca s maloletým. Uvedené rozhodnutie nie je nemenné, v
prípade, že otec bude mať záujem stretnúť sa so svojím synom, podstúpi všetky dlhodobé a potrebné
liečenia, môže byť následne obnovený jeho styk s maloletým.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., keďže ide o konanie, ktoré bolo
možné začať aj bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v štyroch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.