Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. jún 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/109/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213207100
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kálmánová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4213207100.4

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: CD Consulting s.r.o., so sídlom Nagano Office Center,
K červenému dvoru 3269/25a, Praha 3, Česká republika, IČO: 264 29 705, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so
sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti odporkyni: U. Y., bytom C. XXX, o zaplatenie
977,22 eura s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo
dňa 19. augusta 2014 č. k. 8C/412/2013-60, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa prerušil konanie vedené Okresným súdom Komárno pod
sp. zn. 8C/412/2013 do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie o prejudiciálnej otázke, ktorú položil
Krajský súd v Prešove vo veci sp. zn. 6Co/132/2013, ktoré je vedené pred Súdnym dvorom Európskej
únie pod č. C-328/14.

Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 109 ods. 2 písm. c) zákona č. 99/1963
Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). Uviedol, že je mu známa z jeho rozhodovacej
činnosti skutočnosť, že Krajský súd Prešov v konaní 6Co 132/2013 dňa 10.05.2014 položil Súdnemu
dvoru Európskej únie prejudiciálnu otázku a tento návrh bol do kancelárie Súdneho dvora doručený
dňa 04.07.2014, o čom bolo vydané potvrdenie dňa 08.07.2014. Išlo o túto prejudiciálnu otázku: "Či sa

má čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách a čl. 4 smernice Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonov, iných
právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru,
vykladaťvtomzmysle,žejejodporujeprávnaúpravačlenskéhoštátu,akoujeprávnaúpravadotknutávo
veci samej, ktorá vnútroštátnemu súdu rozhodujúcemu o právach z indosovanej zmenky, neumožňuje
v zásade v žiadnej fáze konania ex offo preskúmať zmluvu a kauzu právneho vzťahu a prípadnú nekalú

povahu zmluvnej podmienky a tiež prípadné porušenie zákona upravujúceho dôsledky neuvedenia
RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere, z ktorej zmenka vznikla" a konanie prerušil do skončenia
konania o tejto otázke.

Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ a žiadal, aby odvolací súd zrušil
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodil

tým, že voči uzneseniu Krajského súdu v Prešove pod sp. zn. 6Co/132/2013 o položení prejudiciálnej
otázky a o prerušení konania bolo podané dovolanie spolu s návrhom na odklad vykonateľnosti
uzneseniaopredloženíprejudiciálnejotázky. Tvrdil,ževprejednávanejvecijemožnériadnepokračovať
bez prerušenia konania, pretože formulovaná prejudiciálna otázka nie je pre vec významná a poukázal
na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, z ktorého je zrejmé, aké právne predpisy je potrebné na
vec aplikovať a akým spôsobom ich vykladať. Následne citoval uznesenie Krajského súdu v Prešove

sp. zn. 10Co/79/2013 zo dňa 05. 09. 2013, ktoré bolo vydané v skutkovo a právne zhodnej veci. Mal
za to, že súdom označené konanie o prejudiciálnej otázke nerieši otázku, ktorá by mala význam pretoto súdne konanie, a preto nebol daný dôvod na prerušenie tohto súdneho konania. Poukázal tiež na
uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm/10/2013 zo dňa 21. 11. 2013, ktorý sa
zaoberal aplikáciou čl. 5 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 a tiež na

konštatovanie tohto súdu, že podľa zákona zmenkového a šekového bol súd oprávnený skúmať len to,
či zmenka obsahuje všetky náležitosti, ktoré sa musia pre jej platnosť zo zákona povinne do nej uviesť,
nie však podmienky jej vystavenia a ani jej neprípustnosť. K prerušeniu konania Krajským súdom v
Prešove vo veci sp. zn. 6Co/156/2013 (správne malo byť 6Co 132/2013) uviedol, že krajský súd predložil
Súdnemu dvoru hypotetickú otázku a nerešpektoval platné procesné predpisy uplatniteľné na konanie

vovecisamejaskutočnosť,žeajprvostupňový,ajodvolacísúdmáaplikovaťpredovšetkýmjednoznačný
procesný rámec určený navrhovateľom, ktorým je Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES)
č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu, Úradný vestník L 199, 31. 07. 2007, s. 1-22. Prejudiciálnu otázku považoval za vykonštruovanú
a zavádzajúcu Súdny dvor, nakoľko nerešpektuje prednosť Nariadenia o európskom konaní s nízkou
hodnotou sporu. Okrem toho zdôraznil, že možnosti ex offo skúmania skutkového a ďalšieho právneho

základu je Nariadením o európskom konaní s nízkou hodnotou sporu v zásade vylúčené a podľa
siedmeho bodu preambuly musí zaručiť rovnaké podmienky pre veriteľov a dlžníkov v celej Európskej
únii. Z týchto dôvodov mal za to, že v zásade len súd rozhodujúci na poslednom stupni má výlučné
právo posúdiť, či je predloženie prejudiciálnej otázky potrebné pre rozhodnutie veci samej. V spojitosti
s napadnutým rozhodnutím a osobitne v spojitosti s položenou prejudiciálnou otázkou zdôraznil, že

označené medzinárodné zmluvy majú prednosť pred právom EÚ, a to podľa čl. 351 Zmluvy o EÚ. Nebolo
preto možné položiť prejudiciálnu otázku tak, že bude pomenovaná z hľadiska rozporu vnútroštátna
právnaúpravaobsahovozhodnásmedzinárodnouprávnouúpravousúpravousekundárnehoprávaEÚ.

Odporkyňa sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212
ods. 1 OSP), prejednal odvolanie navrhovateľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214
ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Z obsahu podaného návrhu navrhovateľa a z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ dňa 28.03.2013
podal na Okresnom súde Komárno návrh na uplatnenie sumy 977,22 eura s príslušenstvom v zmysle
článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje
európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu.
Podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP, pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak

prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu alebo ak súd
dal na takéto konanie podnet.

Prerušenie konania ako dočasné procesné rozhodnutie súdu prichádza do úvahy vtedy, ak počas
konania nastane prekážka postupu konania, ktorá je v zásade odstrániteľná procesným postupom súdu.

Citované zákonné ustanovenie je vyjadrením dispozičnej zásady súdu prerušiť konanie v prípadoch
prebiehajúceho iného konania, ktoré by mohlo dopomôcť k vyriešeniu otázky, ktorá má význam pre
rozhodnutie súdu v danej veci a to až do doby jeho právoplatného skončenia. Pre rozhodovanie súdu
o prerušení konania je preto významné, či výsledok iného sporu začatého na podnet účastníka konania
môže relevantne ovplyvniť výsledok sporu a to toho, v ktorom konanie bolo prerušené. Tento záver

sa uplatní najmä v prípade, ak toto konanie vecne (skutkovo) súvisí s týmto konaním, resp. môže
významne ovplyvniť jeho výsledok, keď je vhodné vyčkať na výsledok tohto ďalšieho konania tak, aby
sa súd vlastným predbežným posúdením otázok, ktoré sa riešia v inom konaní, nedostal do rozporu s
právoplatným rozhodnutím súdu.

Ustanovenie § 109 ods. 2 písm. c) OSP sa musí vykladať a uplatňovať v súlade s Ústavou Slovenskej
republiky (čl. 152 ods. 4). Zo žiadneho ustanovenia Ústavy Slovenskej republiky nemožno vyvodiť, že
prerušením konania jeho účastník stráca právo na to, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných
prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Všeobecný súd sa pri uplatňovaní
procesného postupu podľa ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c) OSP preto musí spravovať aj požiadavkou,

ktorá je zakotvená v tomto článku Ústavy Slovenskej republiky a ktorá ukladá povinnosť prijať príslušné
opatrenia umožňujúce prerokovanie napadnutých vecí bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie
spravodlivosti v primeranej lehote (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS. 21/2000,
z 20. septembra 2000).V prejednávanej veci súd prvého stupňa napadnutým uznesením prerušil konanie do rozhodnutia
Súdneho dvora Európskej únie o prejudiciálnej otázke, ktorú položil Krajský súd v Prešove vo veci

6Co/132/2013.

Pred Súdnym dvorom EÚ pod C-328/14 prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať
význam pre rozhodnutie súdu v tejto veci. V predmetnom konaní, rovnako ako v konaní vedenom na
Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 6Co/132/2013 sa navrhovateľ domáha uplatnenia pohľadávky

v zmysle článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa
ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, na základe indosovanej zmenky,
ktorá slúžila ako zabezpečenie spotrebiteľskej zmluvy a Krajský súd v Prešove uznesením pod sp. zn.
6Co/132/2013 zo dňa 10. mája 2014 predložil podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. V.
EÚ C 115, 2008 "ZFEU") a čl. 19 ods. 3 písm. b) Zmluvy o Európskej únii Súdnemu dvoru Európskej
únie prejudiciálnu otázku: či sa má čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o

nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a čl. 4 smernice Rady 87/102/EHS z 22. decembra
1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa
týkajú spotrebiteľského úveru, vykladať v tom zmysle, že jej odporuje právna úprava členského štátu,
akou je právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá vnútroštátnemu súdu rozhodujúcemu o právach z
indosovanej zmenky, neumožňuje v zásade v žiadnej fáze konania ex offo preskúmať zmluvu a kauzu

právneho vzťahu a prípadnú nekalú povahu zmluvnej podmienky a tiež prípadné porušenie zákona
upravujúceho dôsledky neuvedenia RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere, z ktorej zmenka vznikla.

Potenciálne zodpovedanie prejudiciálnej otázky má reálny dosah na prebiehajúce konanie, s poukazom
na účastníkov konania a predmet sporu. V danom prípade je vhodné počkať na výsledok konania

prebiehajúceho pred Súdnym dvorom EÚ pod C-328/14, aby sa súd vlastným predbežným posúdením
otázok, ktoré sa riešia v tomto konaní, nedostal do rozporu s rozhodnutím Súdneho dvoru EÚ. Z
uvedeného vyplýva, že postup súdu prvého stupňa, ktorý prerušil konanie vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti a zákonné ustanovenia, bol správny.

Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne
správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.