Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Nitra
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Soňa Zmeková
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Zrušujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/316/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213207100
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4213207100.4
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v právnej veci žalobcu: CD Consulting, s.r.o., so sídlom Politických vězňů
1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29 705, zastúpeného Advokátskou
spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti žalovanej: U. Y.,
bytom XXX XX C. XXX, o zaplatenie zmenkovej sumy 977,22 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 8C/412/2013-101 zo dňa 29.02.2016, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh žalobcu, ktorý podal formou tlačiva podľa
nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa upravuje európske konanie vo
veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“), a domáhal sa zaplatenia zmenkovej sumy
914,87, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 977,22 eura od 20.04.2009 do zaplatenia,
úroku vo výške 6 % ročne zo zmenkovej sumy 977,22 eura od 06.07.2009 do zaplatenia a zmenkovej
odmeny vo výške 3,26 eura. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal s odkazom na ustanovenie §
142 ods. 1 OSP s odôvodnením, že v konaní jej žiadne trovy nevznikli a si ich náhradu neuplatnila.
Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil s odkazom na čl. 1, 2 ods. 1, čl. 3 ods. 1, 2, 3, čl. 4 ods. 1, čl. 5
ods. 1, 2, 3, čl. 7 ods. 1, 2, čl. 9 ods. 1 Nariadenia, ďalej čl. I § 75, § 5 ods. 1,2,3, § 33 ods. 1,2, § 11 ods.
1,3, § 12 ods. 1, § 13 ods. 1, § 14 ods. 1, § 20 ods. 1,2, § 17 ods. 1,2 a § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950
Zb. zákona zmenkového a šekového (ďalej len „Zákon zmenkový a šekový“ alebo „ZZŠ“), § 3 ods. 1,
§ 34, § 39, § 52 ods. 1,2,3,4, § 53 ods. 4 písm. k),l), Občianskeho zákonníka, § 79 ods. 3,4 a § 372y
ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“), § 2 písm. b), § 3 ods. 1,2, § 4 ods. 6 zákona
č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady
č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere
(ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“) a § 265 Obchodného zákonníka. V danom prípade sa
žalobca domáha v rámci cezhraničného sporu zaplatenia pohľadávky nepresahujúcej 2.000 eur, preto
súd postupovať podľa tohto nariadenia.
V predloženom tlačive žaloby žalobca uviedol, že ako indosatár nadobudol všetky práva zo zmenky
vystavenej žalovanou dňa 16.12.2008 na zmenkovú sumu 29.439,73 Sk (t.j. 977,22 eura), pričom sa
zaviazala aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 20.04.2009. Indosovaná zmenka
je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Za miesto
splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Keďže zmenková listina bola opatrená
doložkou „bez protestu“, indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou. Žalovaná
na pojednávaní dňa 29.02.2015 po nahliadnutí do zmenky potvrdila pravosť jej podpisu, no vtedy suma
na zmenke vyplnená nebola. Súd konštatoval, že zmenku skutočne vystavila žalovaná dňa 16.12.2008
na zmenkovú sumu 29.439,73 Sk (t.j. 977,22 eura), pričom sa v zmenke zaviazala i na zaplatenie
zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 20.04.2009; ide o indosovanú zmenku opatrenú doložkou
„na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“ a „bez protestu“, pričom ako miesto splateniaje sídlo spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. Súd po vykonanom dokazovaní konštatoval, že zmenka
obsahuje všetky formálne a obsahové náležitosti v zmysle § 75 ZZŠ a je platná.
Vďalšomtexteodôvodneniarozsudkusúduviedol,žesúčinnosťouod23.12.2015vzmysleustanovenie
§ 79 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku je žalobca v konaní, v ktorom sa uplatňuje nárok zo
zmenky proti žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, povinný opísať aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce
sa vlastného vzťahu so žalovaným, ako aj skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu jeho právnych
predchodcov so žalovaným. Ak nie je dokázaný opak, platí, že nárok zo zmenky proti fyzickej osobe
vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Keďže žalobca nepreukázal opak, súd pri posudzovaní
jeho nároku vychádzal z toho, že uplatnený nárok zo zmenky proti žalovanej vznikol v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou. Súdu je navyše aj z jeho úradnej činnosti známe, že žalobca sa domáha
uplatnenia pohľadávky na základe indosovanej zmenky, ktorá slúžila ako zabezpečenie zmluvy o
spotrebiteľskom úvere. V čase vystavenia zmenky bola platná a účinná právna úprava, podľa ktorej
smel veriteľ prijať od dlžníka zmenku na zabezpečenie svojich nárokov len vtedy, ak zmenková suma v
čase jej vyplnenia bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného úveru a príslušenstva vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého úveru (§ 4 ods. 6
zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch). Použitie zmenky na zabezpečenie záväzku podľa
úpravy platnej a účinnej v čase vystavenia zmenky bolo prípustné, ale iba za splnenia vyššie uvedenej
podmienky, a zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s touto podmienkou, ktorá platila aj
v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky, veriteľ nesmel prijať. V súvislosti
s dodržaním zásady ochrany spotrebiteľa Občiansky súdny poriadok zaviedol povinnosť súdu skúmať,
či v rámci uplatneného nároku zo zmenky, táto nevznikla zo vzťahu so spotrebiteľom, a zaviedol nové
povinnostiúčastníkakonaniavkonaní,ktorýuplatňujenárokzozmenky,atonajmäzaúčelomzistenia,či
ide o nedovolenú alebo nezákonne vydanú zmenku. Povinnosťou účastníka konania je nielen povinnosť
tvrdiť, ale aj povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Žalobca si v tomto prípade nesplnil povinnosť doplniť
návrh, opísať skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu jeho právnych predchodcov so žalovanou, a
zároveň preukázať, že zmenka bola vyplnená veriteľom v súlade s platnou právnou úpravou na sumu
zodpovedajúcu zákonnému limitu. Súd preto návrh v celom rozsahu zamietol.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok
zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Uviedol, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie, v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP a súd prvého
stupňa mu svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom, a rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že účastníci nenavrhli dokazovanie,
ktoré súd prvého stupňa vykonal, pričom ustanovenie § 120 ods. 1 OSP súdu umožňuje v sporovom
konaní vykonať aj iné než navrhované dôkazy len výnimočne. On predložil ako dôkaz o svojich
nárokoch platnú zmenku, preukazujúcu jasne, úplne a zrozumiteľne jeho právo na úhradu zmenkovej
sumy a jej príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky zo strany žalovanej neboli žiadne námietky, a
preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov. Súd prvého stupňa
mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky.
Žalovaná mohla na základe čl. 5 ods. 3, 6 nariadenia vzniesť námietky voči zmenke a ak tak neurobila,
akékoľvek iné námietky musia byť odmietnuté z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej
nariadením. Súd nesprávne vykonával a hodnotil dôkazy na skutočnosti, ktoré netvrdil žiadny z
účastníkov konania, preto dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov,
ako aj nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov a práva Európskej únie. V ďalšom texte
odvolania poukázal na rozhodnutia iných súdov, ktoré rozhodli v obdobných veciach v jeho prospech.
V odvolaní ďalej uviedol, že je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom žiadneho
spotrebiteľského vzťahu, pričom predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny
vzťah. S odkazom na ustanovenie § 17 Zmenkového a šekového zákona žalovaný nie je oprávnený
vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným
majiteľom zmenky. Podľa neho súd porušil poučovaciu povinnosť obmedzenú ustanovením § 5 ods. 1
OSP. Kauzálne námietky sú po indosovaní v zásade neprípustné a zmluvný vzťah medzi žalovaným
a remitentom je irelevantný; jemu nie je známy obsah údajného zmluvného vzťahu. Pokiaľ súd v
odôvodnení rozsudku poukázal na ustanovenie § 79 ods. 3 OSP po novelizácii zákonom č. 438/2015 Z.
z. s účinnosťou od 23.12.2015, tak je pravda, že ustanovenie § 372y ods. 1 OSP uvádza, že ak odseky
2 a 3 neustanovujú inak, na konania začaté predo dňom účinnosti tohto zákona sa použijú predpisy
účinné odo dňa účinnosti tohto zákona, ale na porovnanie zákonodarca v súvislosti s novelizáciouzákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“)
uložil povinnosť oprávneného doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo
dňa účinnosti zákona, no pri ustanovení § 79 ods. 3 OSP to obdobne neupravil. Ak by ustanovenie
§ 79 ods. 3 OSP malo pôsobiť spätne aj na návrhy podané pred účinnosťou uvedenej novely, tak
zákonodarca by musel postupovať rovnako ako pri novele Exekučného poriadku a musel by stanoviť
„doplniť“ návrh. Ak to zákonodarca neurobil, súd svojím výkladom nemal dotvárať nedostatky účinku
procesného predpisu vzhľadom na absenciu výslovného zákonného príkazu doplniť návrh na začatie
konania v prechodných ustanoveniach. Povinnosť vyplývajúca z ustanovenia § 79 ods. 3 OSP sa preto
nemôže aplikovať na podania podané pred účinnosťou zákona č. 438/2015 Z. z. On poskytol súdu
dostatočne jasné a primerané informácie o uplatnenej pohľadávke z platnej zmenky, ktorej originál
predložil, a zmenkové informácie preniesol presne do návrhu. Vzhľadom na to neostáva z jeho strany
čo doplniť alebo opraviť; on disponuje len indosovanou zmenkou a iné primerané a presné údaje alebo
listiny nemá k dispozícii. Ak súd konštatoval, že dohoda o vyplňovacom práve blanko zmenky by mala
predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku pri poskytovaní spotrebných úverov, tak samotný zákon
č. 258/2001 Z. z. pripúšťal vystavenie zmenky na zabezpečenie nárokov zo spotrebiteľského úveru.
Limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia. Dohoda
o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a nemohla byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v
prostredí spotrebiteľských úverov.
Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.
Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212
ods. 1 OSP) a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa (§ 213 ods. 1 OSP)
prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a po prejednaní veci dospel k záveru, že
rozhodnutie súdu prvého stupňa je nutné podľa § 221 ods. 1 písm. f), h) a ods. 2 OSP zrušiť a vec vrátiť
na ďalšie konanie. Súd prvého stupňa prijal čiastočne nesprávny právny záver, čo malo za následok
nedostatočnú preskúmateľnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku.
Občiansky súdny poriadok podľa ustanovenia § 1 upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom
súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov
účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam
iných osôb. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Rovnako sa Ústavný
súd Slovenskej republiky vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj
právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.
j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Právo účastníka na riadne odôvodnenie
rozhodnutia je jednoznačne takým procesným právom, ktoré mu je v občianskom súdnom konaní
priznané za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Odôvodnenie
rozsudku súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti
výroku rozsudku. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyrovnať so všetkými rozhodujúcimi
skutočnosťami a ich myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s
poukazomnavšetkyskutočnostizistenévykonanýmdokazovaním,aletiežspoukazomnaprijatéprávne
závery. Účelom odôvodnenia rozsudku je predovšetkým preukázať správnosť rozsudku; odôvodnenie
musí byť súčasne preskúmateľné.
Predmetom tohto konania je návrh na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“). Na jeho základe sa žalobca domáhal zaplatenia uvedenej
zmenkovej sumy s príslušenstvom a trov konania. Podľa predloženého návrhu je žalobca ako indosatár
nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná, pričom indosovaná zmenka je
vistazmenkou opatrená doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Indosant
predložil zmenku na zaplatenie, lebo vystaviteľ pohľadávku doposiaľ neuhradil. Žalobca dňa 23.12.2015
zobral návrh čiastočne späť v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne v časti uplatneného
zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne, pričom si uplatnil len zmenkový úrok vo výške 0,06 % denne.
Súd uznesením č. k. 8C/412/2013-99 zo dňa 29.02.2016 konanie v časti o zaplatenie zmenkového úroku
vo výške 0,19 % denne zo sumy 977,22 eura od 20.04.2009 do zaplatenia právoplatne zastavil.Súd prvého stupňa konštatoval, že žalovaná vystavila dňa 16.12.2008 zmenku, na ktorej je v súčasnosti
uvedená zmenková suma 29.439,73 Sk, t. j. 977,22 eura, pričom konštatoval, že zmenka obsahuje
všetky zákonné náležitosti a je platná. Žalobu zamietol s odôvodnením, že žalobca si nesplnil zákonnú
povinnosť vyplývajúcu pre neho z ustanovenia § 372y a § 79 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku,
pričom ide o nárok z platnej zmenky, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Žalobca
si nesplnil svoju povinnosť doplniť návrh tak, že opíše skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu jeho
právnych predchodcov so žalovanou, a zároveň preukáže, že zmenka bola vyplnená veriteľom v súlade
s platnou právnou úpravou na sumu zodpovedajúcu zákonnému limitu, návrh v celom rozsahu zamietol.
Podľauvedenéhozákonnéhoustanoveniasúdmátotižpovinnosťskúmať,čivrámciuplatnenéhonároku
zo zmenky táto nevznikla zo vzťahu so spotrebiteľom, a zaviedol nové povinnosti účastníka, ktorý
uplatňuje nárok zo zmenky, s cieľom zistenia, či nejde o nedovolenú alebo nezákonne vydanú zmenku.
Žalobca si uvedené zákonné povinnosti nesplnil, preto uplatnený nárok zo zmenky vznikol v súvislosti
so spotrebiteľskou zmluvou.
Je zrejmé, že žalobca podal žalobu na súd dňa 23.03.2013, t. j. pred prijatím novely Občianskeho
súdneho poriadku, vykonanej zákonom č. 438/2015 Z. z., účinnej od 23.12.2015. Občiansky súdny
poriadokvzneníúčinnomvčasepodaniažalobyvustanovení§79ods.1upravovalnáležitostinávrhuna
začatie konania (žaloby), ktoré žalobca dodržal. S účinnosťou od 23.12.2015 platí ustanovenie odsekov
3 a 4 v § 79 OSP v znení: (3) Ak ide o žalobu, ktorou sa uplatňuje nárok zo zmenky alebo šeku proti
žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, žalobca je povinný opísať aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa
vlastného vzťahu so žalovaným, a ak ide o žalobcu, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom
indosamentov, skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu jeho právnych predchodcov so žalovaným. K
žalobe sa pripojí zmenka alebo šek a ďalšie listiny potrebné na uplatnenie práva z nich. Ak zmenka alebo
šek boli vystavené na zabezpečenie záväzkov z písomnej zmluvy, pripojí sa k žalobe aj táto zmluva.
(4) Ak nie je dokázaný opak, platí, že nárok zo zmenky alebo šeku proti žalovanému, ktorý je fyzickou
osobou, vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.
Článok I. zákona č. 438/2015 Z. z., týkajúci sa novelizácie Občianskeho súdneho poriadku, obsahuje
prechodné ustanovenie k úpravám účinným dňom vyhlásenia (23.12.2015) v ustanovení § 372y ods.
1,2,3. Predmetnej veci sa týka ustanovenie § 372y ods. 1, podľa ktorého ak odseky 2 <. neustanovujú
inak, na konania začaté predo dňom účinnosti tohto zákona sa použijú predpisy účinné odo dňa
účinnosti tohto zákona. Odseky 2 a 3 pre tento prípad neustanovujú inak, takže súd prvého stupňa
postupoval správne, keď aplikoval novo prijaté ustanovenie § 79 ods. 3,4 v tom rozsahu, že žalobcovi
dňom 23.12.2015 vznikla povinnosť: 1. opísať aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu
so žalovanou, resp. opísať skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu jeho právneho predchodcu so
žalovanou, 2. pripojiť (okrem už doloženej zmenky) ďalšie listiny potrebné na uplatnenie práva z
nich, a 3. pripojiť zmluvu, ak zmenka bola vystavená na zabezpečenie záväzkov z písomnej zmluvy.
Keďže to žalobca neurobil, súd prvého stupňa mohol v súlade so zákonom prijať záver, že opak
preukázaný nebol, a tak platí, že nárok zo zmenky proti žalovanej, ktorá je fyzickou osobou, vznikol v
súvislostisospotrebiteľskouzmluvou.Potiaľbolpostupsúdusprávny,avšakpoprijatíuvedenéhozáveru
nenasledoval ďalší postup v konaní, ktorého výsledky by odôvodňovali zamietnutie žaloby.
Z predmetnej zmenky vystavenej dňa 20.04.2009, ktorej kópia je v spise založená (č. l. 11), vyplýva, že
na nej sa nachádza aj údaj o čísle zmluvy: 4074013 a podľa jej textu žalovaná vyhlásila, že zaplatí za
zmenku pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava.
Na rube zmenky sa nachádza indosament (rubopis), ktorým bola zmenka prevedená na žalobcu. Sumu
29.439,73 Sk bola do zmenky dopísaná inou osobu, než žalovanou, a žalobca uvádzal, že tak bolo
učinené na základe dohody o vyplňovacom práve blanko zmenky. S ohľadom na vyššie prezentované
právne závery na podklade ustanovení § 79 ods. 3,4 a § 372y ods. 1 OSP platí, že nárok zo zmenky
proti žalovanej, ktorá je fyzickou osobou, vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.
Odvolací súd po prejednaní tejto veci ustálil, že súd prvého stupňa v konaní, ktorého podkladom je vzťah
zo spotrebiteľskej zmluvy uzavretej medzi žalovanou a právnym predchodcom žalobcu, spoločnosťou
POHOTOVOSŤ, s.r.o., sa mal v konaní sa zaoberať aj ďalšími dôkazmi v súlade s právnou úpravou
týkajúcou sa spotrebiteľských vzťahov. Súd prvého stupňa sa jasným a zrozumiteľným spôsobom
nevysporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli pre vydanie rozhodnutia podstatné.Smernica Rady č. 87/102/EHS z 22.12.1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a
správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru (ďalej len „Smernica“),
používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách nezakazuje, ale podľa čl. 10 Smernice jednoznačne
členské štáty môžu povoliť používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách iba vtedy, ak zároveň
zabezpečia vhodnú ochranu spotrebiteľa. Pojem vhodnej ochrany spotrebiteľa treba vykladať so
zreteľom na čl. 14 Smernice, ktorá zakazuje znížiť štandard ochrany spotrebiteľa. Vhodnú ochranu
spotrebiteľa je preto potrebné chápať ako celkový právny rámec ochrany spotrebiteľa vyplývajúci z
predpisov práva únie a judikatúry Súdneho dvora EÚ zahŕňajúci aj povinnosť vnútroštátnych súdov ex
offo skúmať nekalosť zmluvných podmienok. Hlavným rizikovým prvkom z pohľadu ochrany spotrebiteľa
je abstraktný charakter zmenky, ktorý - v čase vystavenia zmenky - nepripúšťal, aby súd pri uplatňovaní
práva zo zmenky prihliadal na kauzu pôvodného právneho vzťahu, t.j. aby hodnotil pôvodnú zmluvu
o spotrebiteľskom úvere a skúmal, či táto obsahuje nekalé zmluvné podmienky. Na základe toho sa
súd mal v prvom rade s ohľadom na uprednostňované práva spotrebiteľov ex offo zamerať na platnosť
zmluvy, na základe ktorej vznikla pohľadávka zabezpečená zmenkou, resp. posudzovať okolnosť, či
pôvodnému veriteľovi (dodávateľovi) vôbec vzniklo právo na vyplnenie blankozmenky. Na tento účel
v súlade s ustanovením § 120 ods. 1 tretej vety OSP aplikáciou výnimky z prejednacej zásady mal
súd - bez ohľadu na to, že ide o konanie podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.
861/2007 - zisťovať aj samotný obsah zmluvy, ktorá bola podkladom pre vystavenie zmenky, a na tento
účel postupom súladným s procesným predpisom (§ 129 ods. 1,2 OSP) vykonať ďalšie dôkazy, najmä
oboznámením sa so samotnou zmluvou o úvere ako aj s obsahom exekučného konania pre vymoženie
pohľadávky pôvodného veriteľa spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., ak bolo takéto konanie vedené (ako
vo väčšine obdobných súdnych konaní vedených na základe návrhu právneho predchodcu žalobcu).
V súlade s právom Európskej únie, ktorým je Slovenská republika viazaná a ktoré má prednosť pred
zákonmi Slovenskej republiky, mal súd posudzovať, či v tomto prípade môže byť použiteľná vnútroštátna
právna úprava, ktorá umožnila za istých okolností do 31.12.2010 zmenky používať aj v spotrebiteľských
vzťahoch (zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii, Zákon zmenkový a šekový v znení
neskorších predpisov). Na tom základe sa súd mal zaoberať platnosťou uvedenej zmluvy a aj tým, či
zmenka vôbec vznikla, resp. či nie je neplatná na podklade Občianskeho zákonníka v ustanoveniach o
právnych úkonoch a o spotrebiteľských zmluvách (§ 39, § 52 a nasl.). Súd síce v odôvodnení rozsudku
citoval ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka, avšak žiadny právny záver k tomuto ustanoveniu v
konečnom dôsledku nepriradil a uzavrel, že predmetná zmenka je platná.
Ako je uvedené vyššie, predmetom konania je nárok vyplývajúci zo zmenky indosovanej na žalobcu
sídliaceho v Českej republike, ktorý si svoje právo vyplývajúce zo zmenky uplatňuje pred súdom
Slovenskej republiky v rámci európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu upraveného
Nariadením. Článok 4 Nariadenia upravuje zjednodušený a v zásade písomný spôsob vedenia konania
vo veciach s nízkou hodnotou sporu s cieľom zjednodušenia prístupu k spravodlivosti. Odvolací súd
urobil záver o tom, že ak by súd prvého stupňa vo všeobecnosti nemal na základe vyplneného tlačiva
žalobcu k dispozícii všetky potrebné dôkazy pre rozhodnutie vo veci, mohol žalobcu vyzvať na doplnenie
a mohol realizovať aj iné postupy v súlade s vnútroštátnym procesným predpisom. V dôsledku prijatia
zákona č. 438/2015 Z. z., ako je uvedené vyššie, však procesný predpis priamo ustanovil vyššie
opísané povinnosti žalobcu, ktorých nesplnenie má za následok zákonnú fikciu o tom, že nárok zo
zmenky proti žalovanej, ktorá je fyzickou osobou, vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Cieľom
Nariadenia nie je obmedziť súdy pri zadovážení si dôkazov potrebných pre rozhodnutie vo veci, ale
umožniť im využívanie technických a iných prostriedkov v záujme toho, aby dokazovanie prebehlo
čo najjednoduchším a najmenej zaťažujúcim spôsobom. Znenie článku 4 Nariadenia nemožno preto
vykladať tak, že by na základe neho nemal súd k dispozícií iné dôkazné prostriedky než príslušné
tlačivá, a nemal by ani možnosť oboznámiť sa s inými písomnými dôkazmi, napr. so spotrebiteľskou
zmluvou. Z Čl. 8 a 9 uvedeného Nariadenia jednoznačne vyplýva, že aj v konaniach s malou hodnotou
sporu je zachovaná možnosť sudcu vykonávať potrebné dokazovanie a nariadiť ústne pojednávanie,
ak to považuje za potrebné. Zjednodušená forma konania podľa Nariadenia je preto plne zlučiteľná s
judikatúrou Súdneho dvora, ktorá prikazuje sudcom ex offo prihliadať na nekalosť zmluvných podmienok
v spotrebiteľských zmluvách. Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu sporu sa riadi, ak
nie je ustanovené inak, procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie, čo priamo
vyplýva z Čl. 19 Nariadenia. Keďže v tejto veci platí, že žalobca uplatňuje nárok vzniknutý v súvislosti
so spotrebiteľskou zmluvou, s ohľadom na výnimočnosť spotrebiteľského vzťahu a potreby súdnejochrany spotrebiteľa mal súd prvého stupňa aplikovať aj príslušné ustanovenia obsiahnuté v Zákone o
spotrebiteľských úveroch a aj novelizované znenie článku I. § 17 ods. 1 druhej vety a ods. 2 Zákona
zmenkového a šekového, podľa ktorého: „(1) Ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo
zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa
zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom vždy. (2) V konaní, v
ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky sa z úradnej povinnosti prihliadne na skutočnosti
odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak
jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.“ Zákon č. 438/2015 Z.
z. priniesol zmenu aj v ustanovení článku III. v ustanovení § 3a Zákona zmenkového a šekového,
podľa ktorého sú neplatné zmenkové alebo šekové prejavy urobené v rozpore so zákazom použitia
zmenky na zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy
podľaosobitnýchpredpisov.UvedenýzákonvČl.II.,ktorýmbolnovelizovanýZákonzmenkovýašekový,
pritom neobsahuje žiadne prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 23.12.2015.
Rešpektovanie výlučne abstraktného charakteru zmenky je neprijateľné vo svetle judikatúry Súdneho
dvora EÚ, ktorý vyslovil všeobecnú zásadu o špecifikách súdneho konania prebiehajúceho v rámci
vnútroštátneho práva medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom; súdy musia zabezpečiť
spotrebiteľom právnu ochranu podľa ustanovení Smernice Rady č. 93/13/EHS, čo potvrdzuje aj Čl. 14
Smernice Rady č. 87/102/EHS. Ak totiž pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky vnútroštátny
súd vôbec nemal možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých
zmluvných podmienok, išlo o zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie
zásady efektivity. Abstraktný charakter zmenky bol spochybnený v ustanovení § 4 ods. 6 Zákona o
spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvárania zmluvy o úvere, podľa ktorého bolo v
súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby zakázané splniť dlh zmenkou alebo
šekom. Veriteľ smel podľa zákona prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov
zo spotrebiteľského úveru, len ak šlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia
bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne
30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s
predchádzajúcou vetou veriteľ nesmel prijať a bol povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.
Ustanovenie tohto odseku platilo aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.
Čo sa týka dohody o vyplňovacom práve zmenky, táto - ak má byť právom akceptovateľná ako prejav
zmluvnej autonómie - mala byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky pre spotrebiteľa. Neinformovanosť spotrebiteľa,
resp. jeho nedostatočná informovať v oblasti spotrebiteľských právnych vzťahov mu nemôže byť na
ujmu. V tejto súvislosti je právne významné aj ustanovenie § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Ak ide o také dojednanie o zmenke, ktoré
nezohľadňuje právne predpisy na ochranu spotrebiteľa, ide o dojednanie v rozpore s ustanovením §
54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, a na podklade takéhoto dojednania zmenka nemohla byť platne
vystavená a ani platne indosovaná.
Jednou zo základných zásad práva Európskej únie je zásada, podľa ktorej sú členské štáty povinné
zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa a zároveň sú povinné zabezpečiť, aby sa nekalé
podmienky v spotrebiteľských zmluvách neuplatňovali, resp. neboli záväzné. Aj keď vnútroštátna právna
úprava platná do 31.12.2010 umožňovala používať zmenky aj v spotrebiteľskom vzťahu, použitie
zmenky ako takej v spotrebiteľskom právnom vzťahu v skutočnosti nebolo úplne v súlade s právom
EÚ na ochranu spotrebiteľa. Vnútroštátna právna úprava do 31.12.2010 nezabezpečila vhodnú ochranu
spotrebiteľa na základe Smernice 87/102/EHS v konaní o nároku zo zmenky a zákonodarca túto
skutočnosť zmenil až zrušením dovtedajšieho zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. a
prijatím nového zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného od 01.01.2011. Zmenkové právo ako
také v súdnom konaní znevýhodňovalo žalovaného zmenkového dlžníka a keďže podľa článku 7 ods.
2 Ústavy Slovenskej republiky právo EÚ má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, vnútroštátna
právna úprava, ktorá umožnila za istých okolností do 31.12.2010 zmenky používať aj v spotrebiteľskýchvzťahoch (ako je opísané vyššie), mohla byť posúdená ako nepoužiteľná. Na podklade takejto úvahy by
bolo možné dospieť aj k právnemu záveru o tom, že z takej zmenky nemohol vzniknúť platný zmenkový
záväzok.
Súd prvého stupňa, ako je uvedené vyššie, svoje právne úvahy skončil ustálením vzťahu účastníkov
ako vzťahu spotrebiteľského, k posúdeniu ktorého sa však v smeroch naznačených odvolacím súdom
v predchádzajúcich odsekoch nedostal. To potom viedlo k záveru, že len samotný charakter vzťahu
účastníkov bol dôvodom zamietnutia žaloby, čo je samozrejme nesprávne. Nedostatočné právne závery
v tomto smere mali za následok čiastočnú nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku, ktorým bola
žaloba zamietnutá, preto odvolací súd tento rozsudok, zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, v ktorom
súd prvého stupňa bude postupovať v naznačenom smere, t. j. nariadi pojednávanie, na ktorom
vykoná dokazovanie výsluchom účastníkov, v súlade s ustanovením § 129 ods. 2 OSP si zabezpečí
právne významné listiny, okrem už vykonaného oboznámenia sa so zmenkou sa oboznámi aj so
zmluvou č. 4074013 spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., a exekučným spisom (ak bolo vedené exekučné
konanie), prípadne vykoná aj ďalšie potrebné dokazovanie (§ 120 ods. 1 druhá veta OSP). Odvolací
súd poznamenáva, že samotný žalobca v podanom odvolaní tvrdil, že zmenka bola vyplnená na
základe dohody o vyplňovacom práve zmenky, čo znamená, že spotrebiteľskou zmluvou so všetkou
pravdepodobnosťou disponuje, lebo z nej čerpal informácie použité v odvolaní. Súd svoje nové
rozhodnutie odôvodní tak, aby zodpovedalo vyššie uvedeným zákonným požiadavkám. Zároveň podľa
§ 224 ods. 3 OSP rozhodne aj o trovách konania, vrátane trov konania odvolacieho.
Právnym názorom odvolacieho súdu je podľa § 226 OSP súd prvého stupňa viazaný.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.