Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. jún 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/367/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115227958
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4115227958.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci žalobkyne: L. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX/XX, XXX XX
C., zastúpenej Advokátskou kanceláriou BIZOŇ PARTNERS, s.r.o., Hviezdoslavovo námestie 25, 811
02 Bratislava, proti žalovanému: Poľnohospodárska Pôda, s.r.o., so sídlom Žehrianska 3179/3, 851
07 Bratislava, IČO: 44 138 369, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaného
proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 14C/544/2015-65 zo dňa 16.03.2016 v spojení s opravným

uznesením č. k. 14C/544/2015-77 zo dňa 25.04.2016 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením v spojení s opravným uznesením, ktorým opravil výrok
uznesenia v označení žalovaného, zamietol návrh žalovaného zo dňa 30.10.2015 na prerušenie
konania. Toto rozhodnutie odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 109 ods. 2 písm. c) Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). V odôvodnení uznesenia súd uviedol, že žalobkyňa sa návrhom
podaným domáha určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na tom podklade, že zmluva, ktorou
prišlo k prevodu nehnuteľnosti na žalovaného, je absolútne neplatná podľa § 39a Občianskeho
zákonníka. Žalovaný navrhol konanie prerušiť do skončenia trestného konania vedeného Prezídiom
Policajného zboru, Národná kriminálna agentúra, Národná jednotka finančnej polície, expozitúra Západ,
pod ČVS: PPZ-706/NKA-FP-ZA-2015. Ide o konanie, v ktorom sa má zistiť, či po objektívnej stránke

prišlo k neoprávnenému použitiu informácie, ktorá nebola verejne prístupná a bola získaná v rámci
zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie, pričom použitie tejto informácie významne ovplyvnilo
správanie v obchodnom styku - v uvedenom konaní ide o správanie žalobcu, teda jeho rozhodnutie
predať nehnuteľnosti žalovanému. Žalobca navrhol návrh na prerušenie konania zamietnuť, pretože od
výsledku predmetného trestného konania nie je závislý výrok o predmetnom spore; totiž ak by aj orgány
činné v trestnom konaní dospeli k záveru, že vyšetrovaný skutok nie je trestným činom, tak tento záver

nevylučuje, že by predmetný úkon bol neplatný podľa noriem občianskeho práva.
Súdkonštatoval,žeustanovenie§109ods.2písm.c)OSPupravujetzv.fakultatívneprerušeniekonania,
to znamená také prerušenie konania, ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné. Súd je povinný
najskôr urobiť iné vhodné opatrenia dostupnými procesnými prostriedkami a až keď tieto zlyhajú, môže
konanie prerušiť. Výber, resp. voľbu súdu, ktoré z jednotlivých opatrení (napr. spojenie veci, prerušenie
konania, riešenie tzv. predbežnej otázky) slúžiacich účelu racionálnej organizácie postupu súdu pri

vedení príslušného súdneho konania, je potrebné podriadiť aj zákonnej požiadavke rýchlej a účinnej
ochrany práv účastníkov v súdnom konaní a použiť to opatrenie, prostredníctvom ktorého je ochrana
práv účastníkov konania rýchlejšia a účinnejšia. Rozhodujúcim hľadiskom je teda zásada hospodárnosti
konania, preto prerušenie konania predstavuje vo všeobecnosti skôr výnimku ako pravidlo (uznesenie
Najvyššieho súdu SR zo dňa 21. 10. 2010 sp. zn. 3 Cdo 150/2010). V tomto prípade nie je dôvod na
prerušenie konania, lebo otázku platnosti, resp. neplatnosti kúpnej zmluvy si vie súd posúdiť aj sám a

nie je vyslovene závislé od skončenia trestného konania. Súd vie sám zhodnotiť, za akých okolnostíbola uzatvorená kúpna zmluva, či bola zneužitá neskúsenosť, resp. dôverčivosť žalobkyne a či uvedené
konanie žalovaného malo vplyv na určenie, že zmluva je neplatná alebo naopak.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý žiadal napadnuté uznesenie

súdu prvého stupňa zmeniť a návrhu na prerušenie konania vyhovieť. Namietal nedostatok odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia, keďže podľa neho nie je zrejmé, či si súd pripojil vyšetrovací spis, aby sa
oboznámil s jeho obsahom a či na základe vykonania tohto dôkazu dospel k záveru, že prerušenie
konania nie je dôvodné a potrebné. Z rozhodnutia nie je zrejmé, aké úkony a či vôbec nejaké úkony súd
urobil smerom k zisteniu, čo je predmetom trestného konania a v akom štádiu je predmetné konanie.

Namietal neúplné zistenie skutkového stavu, pretože až po pripojení predmetného vyšetrovacieho spisu
a po oboznámení sa s jeho obsahom, po porovnaní opodstatnenosti dôvodov uvedených v návrhu na
prerušenie konania a obsahu vyšetrovacieho spisu, by súd mohol vyhodnotiť, či v skutočnosti je alebo
nie je dôvodný návrh na prerušenie konania. V tomto prípade boli splnené predpoklady na prerušenie
konania, pretože od rozhodnutia v trestnom konaní závisí otázka základu nároku, ktorým je vlastnícke
právo žalobkyne.

Žalobkyňa sa vyjadrila tak, že odvolanie a aj samotný návrh na prerušenie konania považuje za účelové
a obštrukčné a poukázala na jej vyjadrenie vo veci navrhovaného prerušenia konania.
Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolaniu (§ 212
ods. 1 OSP) po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP)
dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne, a preto ho podľa §

219 ods. 1 OSP potvrdil.
Podľa obsahu spisu sa žalobkyňa podanou žalobou domáha určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
nachádzajúcej sa v katastrálnom území T. obec T., okres C., evidovanej na liste vlastníctva č. XXXX,
vedenom Okresným úradom Nitra ako parcela registra „C“ č. 2948 - orná pôda o výmere 2931 m2, a
to z dôvodu, že žalovaný pri uzatváraní zmluvy o prevode vlastníctva dňa 16.06.2015 konal v rozpore s

dobrými mravmi, pričom z kúpnej zmluvy vyplýva hrubý nepomer kúpnej ceny uhradenej žalovaným iba
vo výške 3,41 % skutočnej hodnoty pozemku. Tvrdila, že žalovaný úmyselne zneužil jej neskúsenosť a
dôverčivosť, pričom ide o úžernícku zmluvu, ktorá je absolútne neplatná podľa § 39 a § 39a Občianskeho
zákonníka, a vzhľadom na záver o neplatnosti kúpnej zmluvy nenastali jej obligačnoprávne a ani
vecnoprávne účinky. V dôsledku toho žalovaný predmetný pozemok do vlastníctva nenadobudol a ona

zostala naďalej jeho vlastníčkou. Keďže v katastri nehnuteľností v rozpore so skutočným stavom je
zapísaný ako vlastník pozemku žalovaný, má naliehavý právny záujem na požadovanom určení.

V priebehu konania, kedy ešte nebolo nariadené pojednávanie vo veci, žalovaný podal návrh na
prerušenie konania do právoplatného skončenia trestného konania, ktoré vedie Prezídium Policajného

zboru, Národná kriminálna agentúra, národná jednotka finančnej polície, expozitúra Západ pod ČVS:
PPZ-706/NKA-FP-ZA-2015. Ku svojmu návrhu žiadne listinné dôkazy nedoložil. V návrhu na prerušenie
konania uviedol, že v trestnom konaní vedenom pre trestný čin podľa § 265 ods. 1 Trestného zákona
môžu byť zistené významné okolnosti, ktoré sú spôsobilé preukázať, či z jeho strany došlo k zneužitiu
neskúsenosti a dôverčivosť žalobkyne.

Súd prvého stupňa zamietnuc návrh žalovaného na prerušenie konania aplikoval ustanovenie § 109
ods. 2 písm. c) OSP, v zmysle ktorého pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť,
ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo
ak súd dal na takéto konanie podnet. Odvolací súd po prejednaní veci urobil záver, že súd prvého

stupňa vediac o prebiehajúcom trestnom konaní môže pred prípadným prerušením konania urobiť iné
vhodné opatrenia, pričom daný postup súdu zatiaľ bez prerušenia konania neodporuje zákonu a ani
účelu občianskoprávneho konania. Žalovaný požiadal o prerušenie konania bez toho, aby doložil právne
významné listiny, a to v štádiu konania, kedy ešte ani nebolo nariadené prvé pojednávanie, na ktorom by
súd účastníkov vypočul a vykonal ďalšie relevantné dôkazy, navrhnuté účastníkmi konania, t. j. spisom

vedeným v trestnom konaní ako listinným dôkazom. S prihliadnutím na uvedené odvolaciemu súdu sa
javí postup súdu prvého stupňa ako správny, pričom nie je vylúčené, že ak po vykonaní dokazovania
výsluchom účastníkov a oboznámením sa s listinnými dôkazmi zváži, že otázka, ktorá sa rieši v trestnom
konaní, skutočne môže mať význam pre rozhodnutie vo veci samej, v kontexte s ustanovením § 135
OSP, resp. § 193 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ktorý upravuje postup súdu,

strán sporu a osôb zúčastnených na konaní pri prejednávaní a rozhodovaní sporov s účinnosťou od
01.07.2016 (ďalej len „CSP“).Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je primerane odôvodnené (§ 157 ods. 2, § 167 ods. 2 OSP),
preto odvolací súd námietky žalovaného uvedené v podanom odvolaní nepovažoval za opodstatnené.
V trestnom konaní začatom vo veci budú orgány činné v trestnom konaní posudzovať otázky konania

zainteresovaných osôb z hľadiska trestnoprávnych predpisov, zatiaľ čo v občianskoprávnom konaní súd
zistí skutkový stav na základe navrhnutých dôkazov, ktorým môže byť aj listinný dôkaz v podobe spisu
trestného konania. Nie je vylúčené, že na tom základe súd rozhodne o prerušení konania v súlade s
ustanovením § 162 - § 164 CSP.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.