Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Košice
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jana Dudíková
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 9P/187/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7515210627
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Dudíková
ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2015:7515210627.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie samosudkyňou JUDr. Janou Dudíkovou vo veci starostlivosti súdu o
maloletú L. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Košice, dieťa rodičov M. J., nar. X.XX.XXXX, bytom Z. XXX, právne zastúpenej
JUDr. Jánom Cáfalom, advokátom so sídlom Košice, Murgašova 3, a T. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom V.,
F. 7, v konaní o zníženie výživného
r o z h o d o l :
Návrh zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Otec podal dňa 5.6.2015 návrh na zníženie výživného pre maloletú L., nar. XX.X.XXXX, ktorý odôvodnil
tým, že je zamestnaný s mesačným príjmom 700 eur, býva u priateľky v podnájme, kde prispieva na
nájom 250 eur, na stravu 150 eur, exekúcie 150 eur. Priateľke, s ktorou čakajú prírastok, na vyšetrenia
prispieva rôznou sumou od 40 eur vyššie.
Otec písomným podaním doručeným súdu dňa 21.8.2015 doplnil návrh tak, že je samostatne zárobkovo
činná osoba, zarába zhruba 700 - 750 eur mesačne. Býva s priateľkou a jej synom v podnájme, kde
platí nájom 390 eur, keďže priateľka je nezamestnaná a poberá dávku v hmotnej núdzi. Otec na stravu
prispieva 150 eur mesačne a exekútorovi ohľadom
- 2 - 9P/187/2015
výživného 100 - 150 eur mesačne. Odvody do zdravotnej a sociálnej poisťovne, ktoré nemá vyplatené,
činia 1.120 eur, daňové - dlžná suma 279 eur.
Matka v písomnom vyjadrení so znížením výživného nesúhlasila.
Kolízny opatrovník navrhol návrh otca zamietnuť, nakoľko zníženie výživného nie je v záujme maloletého
dieťaťa.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, výsluchom otca, správou o prešetrení pomerov ako aj
ďalším obsahom spisu, oboznámil sa s rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 9P/209/2010
zo dňa 11.1.2011 a zistil tento skutkový stav:
Rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 9P/209/2010 zo dňa 11.1.2011 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7CoP/101/2011 zo dňa 25.8.2011 bol otec zaviazanýprispievať na výživu maloletej L. sumou 100 eur mesačne. Otec bol vtedy zamestnaný v spoločnosti U.
S. L. V. s.r.o. s priemerným čistým mesačným príjmom 631,50 eura. Otec už vtedy nesúhlasil s výškou
výživného 100 eur mesačne, nakoľko mu bola na účet po vykonaní exekučných zrážok poukazovaná
suma 297,50 eura mesačne.
Otec vo svojej výpovedi uviedol, že od 6.7.2010 do 16.8.2013 pracoval ako brúsič valcov v spoločnosti
U. S. L. V., s.r.o. s príjmom cca 600 eur mesačne. Z tohto pracovného pomeru ho vyhodili, pretože
neprišiel do práce, mal rodinné problémy a nedali mu voľno. Počas toho, ako pracoval v spoločnosti U.
S. L. V., s.r.o., si privyrábal aj na dohodu o vykonaní práce cez U. servis, kde robil raz až dvakrát do
mesiaca rôzne pomocné práce. Takto si vedel zarobiť maximálne 15 až 55 eur mesačne. Následne sa od
1.3.2014 do 31.3.2014 zamestnal na dohodu o pracovnej činnosti v spoločnosti V. L. s.r.o., kde pracoval
ako obrábač kovov. Počítal s tým, že tam bude dosahovať vyšší príjem, ale za marec 2014 zarobil len
312 eur. Potom mu majiteľ spoločnosti povedal, že keď chce zarobiť viac, má si otvoriť živnosť. Preto
si od 17.4.2014 otvoril živnosť, venuje sa kovoobrábaniu a pracuje pre firmu V. L. s.r.o. Miesto výkonu
práce má v V., pracovnú dobu od 7.00 hod. do 16.00 hod. Zvykne mať tri týždne robotu a sedem až
osem dní je doma. Mesačne zarába rôzne, niekedy je to 700 eur, niekedy 800 eur, napr. v júni 2015 mal
950 eur, ale vzhľadom na to, že má exekúcie, hneď mu exekútor strhol zrážky. Už asi tri roky býva spolu
s partnerkou Vierou Q. v prenajatom trojizbovom byte na F. ul. v Košiciach. L. s nimi tam býva aj jej
pätnásťročný syn, na ktorého jeho otec platí výživné vo výške 70 eur mesačne. Priateľka je predavačka,
pracovala na dohodu, momentálne je práceneschopná, poberá len dávku v hmotnej núdzi a prídavok
na dieťa spolu vo výške 200 eur mesačne. Na budúci mesiac nastupuje na materskú dovolenku. Otec
poukázal na to, že má exekúcie, konkrétne exekúciu týkajúcu sa výživného vo výške 4 800 eur, ďalej
exekúciu týkajúcu sa dlhu v Slovenskej sporiteľni vo výške 100 000 Sk, kde bol jediným ručiteľom, a
taktiež Home Credit a Triangel exekúcie vo výške 30 000 Sk. Otec platí sumu 390 eur ako nájomné od
januára 2015. Dovtedy ho platili na polovicu s priateľkou. Sumu 200 - 250 eur dáva na stravu pre seba,
priateľku a jej syna. Ďalej platí za tri mobily spolu 30 eur mesačne, TV a internet 30 eur mesačne. Mal by
ešte platiť odvody, ale ani do Sociálnej poisťovne ani do zdravotnej poisťovne odvody neplatí, pretože
nemá z čoho. Medzi výdavkami súvisiacimi s podnikaním uviedol výdavky na cestovné - mesačník vo
výške 20 eur a čistiace prostriedky 10 eur, okrem toho si raz za tri až štyri mesiace kupuje montérky.
- 3 - 9P/187/2015
Z výpovede matky bolo zistené, že býva v spoločnej domácnosti s rodičmi a plnoletým bratom, všetci
okrem nej sú zamestnaní. Matka je nezamestnaná, evidovaná na úrade práce, jej jediným príjmom je
dávka v hmotnej núdzi vo výške 17,20 eura mesačne a prídavok na dieťa vo výške 23,52 eura mesačne.
Z dôvodu nízkeho príjmu na bývanie rodičom ničím neprispieva, ale na stravu prispieva sumou 50 eur
mesačne. Maloletá L. v septembri 2015 nastúpila do 1. ročníka A. školy v F.. Na oblečenie jej matka
vynakladá 35 eur mesačne, na lieky 5 eur mesačne, drogériu 10 eur mesačne, stravu 50 eur mesačne.
Kúpila jej školskú tašku za 49 eur, peračník za 9 eur, tepláky za 12 eur a školské pomôcky za 10 eur, za
ZRPŠ zaplatila 7 eur, pracovný zošit z angličtiny a potreby na výtvarnú výchovu a časopis 40 eur. Matka
ďalej uviedla, že na maloletú poberala od októbra 2014 do januára 2015 náhradné výživné.
Právny zástupca matky poukázal na to, že otec mal ako samostatne zárobkovo činná osoba za obdobie
od apríla 2014 do konca roka 2014 ( od 17.4.2014 ide o obdobie cca 8 mesiacov) príjem vo výške 8
150 eur, z čoho vyplýva, že otec zarábal približne 1 000 eur mesačne v hrubom. Z výpovede otca je
zrejmé,žespodnikanímnemáažtakévýdavky,pretožeuviedollenvýdavkynacestovnévovýške20eur
mesačne, výdavky na čistiace prostriedky vo výške 10 eur mesačne a nepravidelné výdavky na nákup
montérok. Otec síce uviedol, že sú mu strhávané exekúcie, avšak tieto si zavinil sám. Právny zástupca
matky zdôraznil, že pracovný pomer otca v spoločnosti G. s.r.o., kde zarábal 924 eur, bol ukončený
zavinením otca, a to z dôvodu absencií.
Zo správy kolízneho opatrovníka vyplýva, že otec je živnostník, zamestnaný ako obrábač kovov v
spoločnostiV.L.,s.r.o..Hrubýmesačnýpríjemuviedolvovýškecca700eur,ztejtosumyplatíodvody.Na
výživu maloletej Simony neprispieval, na výživnom dlhuje sumu cca 4 500 eur. Mesačne má exekučné
zrážky v sume od 110 do 200 eur. V osobnom pohovore s kolíznym opatrovníkom otec uviedol, že
od poslednej úpravy výživného sa jeho príjem znížil, v decembri 2015 mu pribudne ďalšia vyživovacia
povinnosť. Je schopný prispievať na výživu maloletej L. sumou 50 eur mesačne.Z potvrdenia o výške daňovej povinnosti za rok 2014 bolo zistené, že otec mal za rok 2014 príjmy z
podnikania vo výške 8 151 eur.
Z výpisu zo Živnostenského registra súd zistil, že otec bol živnostníkom od 4.1.2006 do 26.5.2006,
následne od 29.1.2007 do 30.9.2008, s predmetom podnikania kovoobrábanie, zámočnícke práce,
upratovacie práce, natieračské práce. Dňa 17.4.2014 mu vzniklo znova oprávnenie na kovoobrábanie.
Z faktúr predložených otcom vyplýva, že za obrábačské práce pre spoločnosť V. s.r.o. za mesiac
december 2014 otec vyfakturoval sumu 510 eur, za január 2015 sumu 546 eur, február 2015 sumu 888
eur, marec 2015 sumu 714 eur, apríl 2015 sumu 861 eur, máj 2015 sumu 1 110 eur, jún 2015 sumu 887
eur, júl 2015 sumu 904 eur.
Opisom mzdového listu otca od zamestnávateľa U. S. L. V., s.r.o. bolo preukázané, že jeho priemerný
čistý mesačný príjem za obdobie od 09/2012 - 05/2013 bol spolu s náhradou za PN ( náhradu za PN
poberal za mesiac 09/2012 vo výške 81,35 eura, 09/2013 vo výške 59,29 eura, 05/2013 vo výške 147,41
eura) vo výške 924 eur. Je zrejmé, že
- 4 - 9P/187/2015
už vtedy prebiehali voči otcovi exekúcie č. EX 2555/00 na sumu 2 166,07 eura a č. EX 2296/00 na sumu
3 121,31 eura. V mesiaci jún 2013 bol jeho čistý príjem vo výške 508,09 eura, k tomu mal vyplatenú
náhradu za PN od zamestnávateľa vo výške 147,41 eura, v júli 2013 čistý príjem 339 eur, k tomu
náhrada za PN od zamestnávateľa vo výške 41,66 eura. Okrem uvedených súm boli otcovi vyplatené
aj nemocenské dávky zo Sociálnej poisťovne.
Spoločnosť U. S. L. V., s.r.o. súdu oznámila, že pracovný pomer s otcom bol ukončený 16.8.2013
okamžite podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zák. práce z dôvodu absencií.
Podľa § 101 ods. 2 O. s. p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný
účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec
prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Otecsasícezneúčastinapojednávanídňa6.11.2015ospravedlnilpísomnýmpodanímdoručenýmsúdu
dňa 3.11.2015, nepožiadal však o odročenie pojednávania a keďže bol ako účastník konania riadne
vypočutý na pojednávaní dňa 5.10.2015, súd postupoval podľa ust. § 101 ods. 2 O. s. p. a vec prejednal
v jeho neprítomnosti.
Podľa § 78 ods.1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie možné len na návrh.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom trvá do času, kým
deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
- 5 - 9P/187/2015Predpokladom zmeny súdneho rozhodnutia o výživnom je zmena pomerov v tých skutočnostiach,
z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom. Na základe vykonaného
dokazovania mal súd za preukázané, že k skončeniu pracovného pomeru otca so zamestnávateľom
U. S. L. V., s.r.o., kde otec zarábal pred ukončením pracovného pomeru cca 924 eur mesačne, došlo
okamžite ku dňu 16.8.2013 z dôvodu absencií. Je zrejmé, že k ukončeniu pracovného pomeru došlo
z dôvodov na strane otca, jeho zavinením, pričom aj sám potvrdil, že ho vyhodili, pretože neprišiel do
práce údajne pre rodinné problémy, pretože mu nedali voľno.
Skutočnosť, že k skončeniu pracovného pomeru došlo okamžite podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zák.
práce musel preto súd posúdiť v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine tak, že otec sa bez
dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, a preto pri
rozhodovaní o jeho návrhu na zníženie výživného vychádzal z jeho príjmu, ktorý dosahoval u tohto
zamestnávateľa, t.j. zo sumy 924 eur mesačne. Pokiaľ otec poukázal na to, že mu vznikne ďalšia
vyživovacia povinnosť k dieťaťu, ktoré očakáva so svojou priateľkou, v čase vyhlásenia rozsudku dňa
6.11.2015 táto skutočnosť nebola preukázaná, preto súd na ňu nemohol prihliadať. Okrem toho je súd
toho názoru, že aj keby otec preukázal vznik ďalšej vyživovacej povinnosti, pri porovnaní jeho pomerov v
časeposlednéhorozhodovaniasúduovýživnomrozsudkomsp.zn.9P/209/2010zodňa11.1.2011,kedy
bol jeho priemerný čistý mesačný príjem vo výške 631,50 eura, pričom v čase ukončenia pracovného
pomeru so spoločnosťou G. s.r.o. v roku 2013 bol jeho priemerný čistý mesačný príjem vo výške 924 eur,
čojeocca293eurmesačneviac,bybolajvznikďalšejvyživovacejpovinnostinastraneotcairelevantný.
Súd dodáva, že aj po skončení pracovného pomeru v spoločnosti U. S. L. V. s.r.o. je otec ako živnostník
schopný dosahovať príjem minimálne vo výške, ktorú dosahoval u tohto zamestnávateľa pri poslednom
určení výživného v sume 631,50 eura, prípadne aj viac, čo je zrejmé z predložených faktúr ako aj z
vyjadrenia otca o tom, že zvykne mať tri týždne robotu a sedem až osem dní je doma. V tejto súvislosti
súd poukazuje na to, že aj pri rozhodovaní v konaní 9P/209/2010 dňa 11.1.2011 vychádzal z toho, že
si otec vedel privyrobiť rôznymi pomocnými prácami a nič mu nebráni takto si privyrobiť aj v súčasnosti.
Súd pri rozhodovaní o návrhu otca nevzal do úvahy jeho výdavky na exekúcie, ktoré nemajú
prednosť pred vyživovacou povinnosťou k maloletému dieťaťu, keďže otec mal exekúcie už v čase
predchádzajúceho rozhodovania o výživnom, okrem toho otec počas konania menil svoje tvrdenia
ohľadom výšky sumy, ktorou prispieva na nájomné, keďže na začiatku konania v návrhu zo dňa 5.6.2015
tvrdil, že na nájom prispieva 250 eur mesačne, zatiaľ čo v písomnom podaní zo dňa 21.8.2015 už tvrdil,
že platí nájom vo výške 390 eur mesačne a na pojednávaní 5.10.2015 uviedol, že platí sumu 390 eur
ako nájomné od januára 2015.
Pokiaľ ide o zmenu pomerov na strane maloletého dieťaťa, výživné bolo naposledy upravené pred
takmer piatimi rokmi, maloletá L. v septembri 2015 nastúpila na základnú školu a preto by nebolo v jej
záujme výživné znížiť.
Súd preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a návrh otca na zníženie
výživného ako nedôvodný zamietol.
- 6 - 9P/187/2015
Rozhodnutie o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého
žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa
začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Košice -
okolie.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá
vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia podľa O.
s. p. alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa z č. 233 / 1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e)doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a), f)rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.