Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. apríl 2015

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 31Cb/57/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115206408
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Július Tóth
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7115206408.1

Uznesenie

Okresný súd Košice I v právnej veci žalobcu: RS-2, s.r.o., so sídlom Priemyselná 10, 821 09 Bratislava,
IČO: 45 557 039, pr. zast.: JUDr. Igor Milichovský, advokát, Krmanova 14, 040 01 Košice, proti
žalovanému: Východoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Mlynská 31, 042 91 Košice, IČO: 36 599
361, v konaní o vydanie predbežného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e v kalendárnom roku 2015 p o v i n n ý poskytovať žalobcovi podporu podľa ustanovenia

§ 3 odsek 1 písm. c) a § 4 odsek 1 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov
energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov a podľa Rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví číslo 0738/2014/E-
OZ zo dňa 22.10.2013, a to tak, že je povinný poskytovať žalobcovi doplatok na základe účtovného
dokladu vystaveného žalobcom na skutočné množstvo elektriny vyrobenej za každý kalendárny mesiac
roku2015vzariadenížalobcunavýrobuelektrinyumiestnenomnapozemkusparcelnýmčíslom2254/4,

k.ú. Markušovce.

Ukladá žalobcovi, aby v lehote 30 dní od doručenia tohto uznesenia podal na súde návrh na začatie
konania vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 16.3.2015 doplneným podaním doručeným súdu dňa

27.3.2015 sa domáhal, aby súd určil, že žalovaný je v kalendárnom roku 2015 povinný poskytovať
žalobcovipodporupodľaustanovenia§3odsek1písm.c)a§4odsek1písm.c)zákonač.309/2009Z.z.
o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a podľa Rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových
odvetví číslo 0738/2014/E-OZ zo dňa 22.10.2013, a to tak, že je povinný poskytovať žalobcovi doplatok
na základe účtovného dokladu vystaveného žalobcom na skutočné množstvo elektriny vyrobenej za

každý kalendárny mesiac roku 2015 v zariadení žalobcu na výrobu elektriny umiestnenom na pozemku
s parcelným číslom XXXX/X, O..Ú.. P..

Svoj návrh odôvodnil tým, že je výrobcom elektriny zo slnečnej energie v zariadení s celkovým
inštalovaným výkonom 749,52 kW, umiestnenom na pozemku s parcelným č. 2254/4 nachádzajúcom sa
v katastrálnom území Markušovce. Zariadenie na výrobu elektriny žalobcu bolo uvedené do prevádzky

dňa 6.6.2011.

Rozhodnutím číslo 0738/2014/E-OZ zo dňa 22.10.2013 Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej
len ,,ÚRSO“) schválil žalobcovi na roky 2014 až 2026 pevnú cenu elektriny pre stanovenie doplatku vo
výške 382,61 eura/MWh, vyrobenej zo slnečnej energie vo vyššie uvedenom zariadení žalobcu.

Zmluvou o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku uzatvorenej dňa
19.11.2014 medzi žalobcom ako výrobcom elektriny, spoločnosťou Východoslovenská energetika a.s.ako odberateľom elektriny a žalovaným ako prevádzkovateľom distribučnej sústavy, sa žalovaný v
článku I odsek 1 písm. f) zaviazal okrem iného v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi
a spôsobom uvedeným v zmluve zaplatiť žalobcovi doplatok podľa cenového rozhodnutia ÚRSO

vydaného žalobcovi.

Listom zo dňa 15.12.2014 žalovaný oznámil žalobcovi svoje zistenie, že zo strany žalobcu nedošlo
v roku 2014 k splneniu všetkých zákonných náležitostí, ktoré sú nevyhnutným predpokladom na to,
aby žalobcom prevádzkovaný zdroj požíval podporu vyrobenej a dodanej elektriny v kalendárnom roku

2015, konkrétne že neboli naplnené podmienky upravené v § 4 zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore
obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o podpore“).

V ďalšej komunikácii so žalobcom žalovaný upresnil, že podľa jeho názoru zo strany žalobcu nebola
splnená oznamovacia povinnosť vyplývajúca z ustanovenia § 4 ods. 2 písm. c) zákona o podpore,

t.j. povinnosť oznámiť žalovanému ako prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy uplatnenie
podpory podľa § 3 ods. 1 písm. c) zákona o podpore, vrátane predpokladaného množstva dodanej
elektriny k 15. augustu 2014 na nasledujúci kalendárny rok. S odkazom na ustanovenie § 4 odsek 3
zákona o podpore v znení účinnom od 01.01.2014 žalovaný uzavrel, že žalobca si nemôže na elektrinu
vyrobenú v jeho zariadení v roku 2015 uplatniť právo na doplatok podľa § 4 odsek 1 písm. c) zákona

o podpore.

Pridržiavajúc sa uvedeného žalovaný následne v prílohe svojho listu zo dňa 19.02.2015 vrátil žalobcovi
faktúru č. 150001 zo dňa 4.2.2015, ktorou žalobca vyúčtoval žalovanému svoj nárok za mesiac január
2015 vo výške 6 798,99 EUR.

Žalobca nesúhlasí s tvrdením a pretrvávajúcim postojom žalovaného, že žalobca si nemôže na elektrinu
vyrobenú v roku 2015 uplatniť právo na doplatok.

Podľa ustanovenia § 3 odsek 1 písm. c) zákona o podpore sa podpora výroby elektriny z obnoviteľných

zdrojov energie a podpora výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou zabezpečuje okrem
iných aj doplatkom.

Podľaustanovenia§4odsek1písm.c)zákonaopodporecit.:,,Výrobcaelektriny,ktorýspĺňapodmienky
na získanie podpory podľa § 3 (ďalej len "výrobca elektriny s právom na podporu"), má právo na doplatok

podľa § 3 ods. 1 písm. c) na základe účtovného dokladu vystaveného prevádzkovateľovi regionálnej
distribučnej sústavy na skutočné množstvo elektriny vyrobenej za kalendárny mesiac alebo v prípade
malého zdroja za kalendárny rok, z obnoviteľných zdrojov energie alebo elektriny vyrobenej vysoko
účinnou kombinovanou výrobou, zníženej o technologickú vlastnú spotrebu elektriny, upravenej podľa
§ 3 ods. 4, aj v tom prípade, že si právo na odber elektriny podľa písmena b) neuplatňuje“.

Podľa ustanovenia § 4 odsek 2 písm. c) zákona o podpore je výrobca elektriny s právom na podporu
povinný okrem iného aj cit.: ,,oznámiť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len "úrad") a
prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy uplatnenie podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c),
vrátanepredpokladanéhomnožstvadodanejelektriny,vždyk15.augustunanasledujúcikalendárnyrok;

pri zariadeniach výrobcu elektriny uvedených do prevádzky po 15. auguste je výrobca elektriny povinný
informovať prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy o využití práva podľa odseku 1 najneskôr
30 dní pred uvedením zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky“.

Žalobca si svoju oznamovaciu povinnosť podľa § 4 odsek 2 písm. c) zákona o podpore voči ÚRSO

splnil podaním žiadosti o schválenie ceny elektriny na stanovenie doplatku na roky 2014 až 2026,
čím si u ÚRSO uplatnil nárok na podporu v rokoch 2014 až 2026. V rámci svojho cenového návrhu
žalobca riadne špecifikoval predpokladané ročné množstvo výroby elektriny ako aj predpokladané ročné
množstvo, na ktoré sa uplatní doplatok, tak ako tieto skutočnosti vyplývajú z odôvodnenia cenového
rozhodnutia ÚRSO číslo 0738/2014/E-OZ zo dňa 22.10.2013. Z dôvodu právnej istoty žalobca oznámil

ÚRSO skutočnosti podľa § 4 odsek 2 písm. c) zákona o podpore aj listom zo dňa 13.08.2014, ktorý v
totožnom znení zaslal aj žalovanému. Listy zo dňa 13.08.2014 adresované ÚRSO a žalovanému boli na
poštovú prepravu podané dňa 14.08.2014. Podľa stanoviska ÚRSO zverejneného na jeho web stránke
www.urso.gov.sk , ÚRSO považuje oznamovaciu povinnosť podľa ustanovenia§ 4 odsek 2 písm. c) zákona o podpore za splnenú, ak výrobca elektriny doručí oznámenie o uplatnení
podpory vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny na nasledujúci kalendárny rok najneskôr
15. augusta kalendárneho roka osobne do podateľne úradu, elektronicky alebo faxom alebo najneskôr

dňa15.augustaoznámenieodovzdánapoštovúprepravu.SplnenieoznamovacejpovinnostivočiÚRSO
však nie je medzi účastníkmi sporné a nenamieta ho ani ÚRSO.

Žalobca si svoju oznamovaciu povinnosť podľa § 4 odsek 2 písm. c) zákona o podpore splnil aj voči
žalovanému, a to nasledovne:

a) zaslaním Rozhodnutia ÚRSO číslo 0738/2014/E-OZ zo dňa 22.10.2013 žalovanému elektronickou
poštou dňa 05.02.2014, ktoré rozhodnutie ÚRSO samo osebe obsahuje všetky relevantné skutočnosti
podľa ustanovenia § 4 odsek 2 písm. c) zákona o podpore,
b) listom zo dňa 02.07.2014, ktorý žalobca zaslal žalovanému spoločne s faktúrou č. 140006 zo dňa
02.07.2014, ktorou žalovanému vyúčtoval výrobu a dodávku elektrickej energie obnoviteľného zdroja
energie,

c) listom zo dňa 13.08.2014 odoslaným žalovanému na poštovú prepravu dňa 14.08.2014.

Z vyššie uvedených dôkazov tak jednoznačne vyplýva, že žalobca si oznamovaciu povinnosť podľa § 4
odsek 2 písm. c) zákona o podpore voči žalovanému splnil.

Odhliadnuc od skutočnosti, že žalobca si riadne a včas splnil povinnosť podľa § 4 odsek 2 písm. c)
zákona o podpore tak voči ÚRSO ako aj žalovanému, žalobca uvádza, že aj keby si túto povinnosť
nesplnil, uvedené porušenie nemôže byť u žalobcu sankcionované stratou nároku na podporu pre rok
2015 v zmysle ustanovenia § 4 odsek 3 zákona o podpore v znení účinnom od 01.01.2014.

Podľa ustanovenia § 4 odsek 3 zákona o podpore v znení účinnom do 31.12.2013: ,,Právo podľa odseku
1 písm. b) nemá výrobca elektriny s právom na podporu, ktorý nesplní povinnosť podľa odseku 2 písm.
a) a b).“

Podľa ustanovenia § 4 odsek 3 zákona o podpore v znení účinnom od 1.1.2014 (zmena prijatá zákonom

č. 382/2013 Z.z.) :,,Výrobca elektriny s právom na podporu, ktorý nesplní povinnosti podľa odseku 2,
si nemôže na elektrinu vyrobenú v danom zariadení na výrobu elektriny uplatniť právo podľa odseku 1
písm. b) a c) na nasledujúci kalendárny rok.“

Podľa ustanovenia § 18e odsek 1 zákona o podpore, ktoré je intertemporálnym ustanovením k úpravám

účinnýmod01.01.2014(úpravaprijatázákonomč.382/2013Z.z.):,,Podmienkypodporyvýrobyelektriny
z obnoviteľných zdrojov energie a podpory výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou
pri zariadení výrobcu elektriny, ktoré bolo uvedené do prevádzky pred 1. januárom 2014, zostávajú
zachované podľa doterajších predpisov.“

Z citovaných ustanovení zákona o podpore (predovšetkým § 18e odsek 1 zákona o podpore)
jednoznačne vyplýva, že vzhľadom k skutočnosti, že zariadenie žalobcu na výrobu elektriny bolo
uvedené do prevádzky pred dňom 01.01.2014 (presne dňa 06.06.2011), nevzťahuje sa na neho úprava
podľa § 4 odsek 3 zákona o podpore v znení účinnom od 01.01.2014, ale úprava v znení účinnom do
31.12.2013.

Ustanovenie § 4 odsek 3 zákona o podpore v znení účinnom do 31.12.2013 pritom vôbec nesankcionuje
nesplnenie povinnosti podľa § 4 odsek 2 písm. c) zákona o podpore, sankcionuje iba nesplnenie
povinnosti podľa § 4 odsek 2 písm. a) a b) zákona o podpore a to tiež výlučne v smere straty práva podľa
§ 4 odsek 1 písm. b) zákona o podpore, nie aj straty práva podľa § 4 odsek 1 písm. c) zákona o podpore.

Na základe vyššie uvedeného žalobca konštatuje, že vôbec nemôže byť postihnutý sankciou zániku
oprávnenia uplatniť si právo na podporu podľa ustanovenia § 4 odsek 3 zákona o podpore v znení
zákona č. 382/2013 Z.z. účinnom od 01.01.2014.

Vzhľadom k skutočnosti, že žalovaný v súčasnej dobe popiera možnosť žalobcu na uplatnenie práva
na doplatok na elektrinu vyrobenú v roku 2015 a odmieta jeho úhradu žalobcovi na podklade ním
vystavených mesačných faktúr, žalobca sa tým dostáva do tiesnivej finančnej situácie, v ktorej nebude
schopný riadne a včas uhrádzať svoje záväzky, ktoré na seba prevzal v súvislosti s financovaním svojhozariadenia na výrobu elektriny a pri ktorých úhrade počítal aj s príjmom doplatku podľa ustanovenia § 4
odsek 1 písm. c) zákona o podpore. Jediná podnikateľská činnosť, ktorú žalobca v súčasnosti vykonáva,
spočíva vo výrobe elektrickej energie v solárnom zariadení žalobcu a z tejto činnosti tiež pochádza

jediný príjem žalobcu pre zabezpečenie svojej prevádzky a úhradu svojich záväzkov. Pokračujúce
protiprávne zadržiavanie doplatku zo strany žalovaného, na ktorého zaplatenie má inak žalobca nárok,
bude mať pre žalobcu likvidačné dôsledky, spočívajúce v druhotnej platobnej neschopnosti vyvolanej
neopodstatneným popieraním práva žalobcu na doplatok zo strany žalovaného. Nebezpečenstvo ujmy
bezprostredne hroziacej žalobcovi pre neopodstatnený postoj žalovaného, je tak dané nemožnosťou

riadne a včas uhrádzať splatné záväzky žalobcu prevzaté v súvislosti s výstavbou a prevádzkou
solárneho zariadenia, s čím je spojené ťažko odvrátiteľné a potenciálne nenapraviteľné riziko núteného
vymáhania pohľadávok zo strany veriteľov žalobcu, ktoré môže mať za následok speňaženie v podstate
jediného majetku žalobcu - fotovoltickej elektrárne.

S poukazom na uvedené je žalobca toho názoru, že je daná naliehavá potreba dočasnej úpravy pomerov

účastníkov, ktorou bude žalovanému predbežne uložená povinnosť poskytovať žalobcovi doplatok podľa
ustanovenia § 4 odsek 1 písm. c) zákona o podpore na elektrinu vyrobenú žalobcom v roku 2015.

Žalobca sa bude návrhom vo veci samej domáhať meritórneho určenia, že žalobca je oprávnený uplatniť
si voči žalovanému právo na doplatok na elektrinu vyrobenú v zariadení žalobcu uvedenom v článku I.

tohto návrhu v roku 2015 podľa ustanovenia § 4 odsek 1 písm. c) zákona o podpore.

V písomnom podaní označenom ako doplnenie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia ,
doručenom súdu dňa 27.3.2015 žalobca uviedol, že z obchodnej praxe sa dozvedel, že žalovaný
sa proti návrhu na nariadenie predbežného opatrenia bude brániť účelovou argumentáciou, ku ktorej

žalobca, v snahe poskytnúť konajúcemu súdu dostatočnú informačnú bázu pre rozhodnutie o návrhu
na nariadenie predbežného opatrenia, zaujal z dôvodu právnej istoty nasledovné stanovisko: Žalobca
predpokladá, že žalovaný sa bude brániť tvrdením, že údajne nedisponuje dostatočnými finančnými
prostriedkami na to, aby mohol žalobcovi poskytovať podporu, ktorej sa žalobca predbežne domáha
navrhovaným predbežným opatrením. Žalobca predpokladá, že žalovaný bude argumentovať tým, že

jehojedinýmzdrojompreúhraduuvedenejpodporyjeÚradomzavedenýnovýpoplatoksnázvom-Tarifa
za prevádzkovanie systému (ďalej len ,,TPS“), ktorý žalovaný účtuje odberateľom elektriny pripojeným k
distribučnej sústave popri iných, už skôr zavedených distribučných poplatkoch. Podľa predpokladaných
vyjadrení žalovaného, Úrad určuje výšku TPS rozhodnutím na nasledujúci kalendárny rok podľa toho,
či si výrobcovia elektriny uplatnia do 15. augusta príslušného roka podporu na nasledujúci kalendárny

rok a v akom rozsahu. Zmienenú argumentáciu žalovaného, ak bude konajúcemu súdu predložená,
považuje žalobca za nenáležitú. Nie je pravdivé tvrdenie, že by podkladom pre výpočet TPS zo strany
Úradu boli informácie výrobcov elektriny o tom, či si na nasledujúci kalendárny rok uplatnia podporu a
v akom rozsahu v zmysle § 4 odsek 2 písm. c) zákona o podpore. Pre Úrad sú uvedené informácie
nadbytočné, pretože nimi už disponuje, a to vo forme rozhodnutí, ktoré sám vydal a ktorými sám stanovil

jednotlivým výrobcom elektriny pevnú cenu elektriny pre stanovenie doplatku, a to na niekoľko rokov
dopredu (v prípade navrhovateľa to bolo na 13 rokov dopredu rozhodnutím č. 0738/2014/E-OZ, ktoré
žalobca predložil v prílohe svojho návrhu na nariadenie predbežného opatrenia). V oznámeniach podľa
§ 4 odsek 2 písm. c) zákona o podpore výrobcovia elektriny neuvádzajú žiadne nové skutočnosti, ktoré
by neboli Úradu zrejmé už v čase vydania príslušného rozhodnutia o schválení pevnej ceny elektriny pre

stanovenie doplatku. Už v návrhu na vydanie predmetného rozhodnutia výrobcovia elektriny uvádzajú
predpokladanú ročnú výrobu elektriny, predpokladanú vlastnú spotrebu elektriny a predpokladané ročné
množstvo, na ktoré sa uplatní doplatok. V návrhu na vydanie predmetného rozhodnutia výrobcovia
zároveň žiadajú o schválenie pevnej ceny elektriny pre stanovenie doplatku na niekoľko rokov dopredu
(v prípade žalobcu to bolo na 13 rokov), čím logicky dávajú najavo svoju vôľu predmetný doplatok získať

po celú garantovanú dobu podpory. Je tak zrejmé, že samotný akt uplatnenia doplatku v oznámení podľa
§ 4 odsek 2 písm. c) zákona o podpore je nadbytočný a s účinnosťou odo dňa 1.1.2014 má s odkazom
na novelizované znenie § 4 odsek 3 zákona o podpore za cieľ ,,nachytať“ tých nepozorných výrobcov
elektriny, na ktorých sa toto novelizované ustanovenie vzťahuje podľa intertemporálneho ustanovenia §
18e odsek 1 zákona o podpore. Uvedené však nie je prípadom žalobcu, ktorý prevádzkuje zariadenie na

výrobu elektriny s dátumom uvedenia do prevádzky pred dňom 1.1.2014, a teda sporné ustanovenie §
4 odsek 3 zákona o podpore v novelizovanom znení sa na neho nevzťahuje. Odhliadnuc od uvedeného,
Úrad sám osebe nemal dôvod neprihliadať pri výpočte TPS pre rok 2015 aj na žalobcom uplatňovaný
nárok na podporu, nakoľko Úrad eviduje žalobcu ako výrobcu elektriny, ktorý si svoju oznamovaciupovinnosť podľa ustanovenia § 4 odsek 2 písm. c) zákona o podpore voči nemu splnil. Uvedené vyplýva
zo Zoznamu výrobcov elektriny, ktorí si nesplnili oznamovaciu povinnosť vyhotoveného Úradom, v
ktorom je žalobca uvedený ako subjekt, ktorý si splnil oznamovaciu povinnosť voči Úradu, ale nesplnil

si ju voči žalovanému. Touto nepravdivou informáciou ( o nesplnení si oznamovacej povinnosti voči
žalovanému) však musí Úrad disponovať výlučne od žalovaného, a preto v prípade, že Úrad pri výpočte
TPS pre rok 2015 neuvažoval aj s nárokom na doplatok patriacim žalobcovi, stalo sa tak výlučne z
dôvodov na strane žalovaného, ktorý Úradu poskytol nepravdivú informáciu. Žalobca predpokladá, že
žalovaný sa bude voči návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia brániť tvrdením, že tu

nejestvuje nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy na strane žalobcu, nakoľko mu nič nebráni
predávať ním vyrobenú elektrinu za trhové ceny elektriny, a to subjektu Východoslovenská energetika,
a.s., ktorá prejavila ochotu uvedenú elektrinu kupovať. Zmienenú argumentáciu žalovaného, ak bude
konajúcemu súdu predložená, považuje žalobca za nenáležitú. Na základe Zmluvy o dodávke elektriny,
prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku zo dňa 19.11.2014 v znení Dodatku zo dňa 3.2.2015
žalobca aj po dni 31.12.2014 dodáva Východoslovenskej energetike, a.s. elektrinu, za ktorej dodávku

má od spoločnosti Východoslovenská energetika, a.s. nárok na zaplatenie prinajmenšom trhovej ceny.
Trhovácenaelektrinyvšakkdnešnémudňupredstavujeibacca.36eur/MWh,čovporovnaníscelkovým
nárokom žalobcu na zaplatenie ceny elektriny (vrátane doplatku od žalovaného) predstavuje iba cca. 10
%. Podľa rozhodnutia Úradu č. 0738/2014/E-OZ zo dňa 22.10.2013 je totiž celkový nárok žalobcu na
zaplatenie pevnej ceny elektriny pre stanovenie doplatku vo výške 382,61 eur/MWh. Zaplatenie trhovej

ceny elektriny zo strany spoločnosti Východoslovenská energetika a.s. tak zúfalú finančnú situáciu
žalobcu nerieši a ani zďaleka nepostačuje na úhradu splatných záväzkov žalobcu, ktoré na seba prevzal
v súvislosti s realizáciou investície na výstavbu jeho fotovoltaickej elektrárne. Kontinuálne nevyplácanie
doplatku zo strany žalovaného v roku 2015 tak bude mať pre žalobcu likvidačné následky, pričom
poukazujeme na dôkaz - Potvrdenie o zostatku úverového účtu žalobcu o výške mesačnej splátky,

ktorý žalobca predložil v prílohe svojho návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, a ktorým žalobca
preukazuje nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Žalobca predpokladá, že žalovaný sa tiež
bude brániť tvrdením o nedôvodnosti návrhu, ktorý mieni žalobca podať vo veci samej. Uvedené môže
žalovaný odôvodňovať tým, že žalobca si podľa jeho názoru nesplnil povinnosť podľa § 4 odsek 2
písm. c) zákona o podpore, nakoľko mu do dňa 15.8.2014 nedoručil oznámenie o uplatnení podpory

podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c) zákona o podpore, vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny.
Predpokladáme, že žalovaný bude argumentovať tým, že podľa jeho názoru je lehota uvedená v
ustanovení§4odsek2písm.c)zákonaopodporelehotouhmotnoprávnouanielehotouprocesnou.Táto
argumentácia žalovaného môže smerovať k tomu, že jedna zo zásielok žalobcu obsahujúca oznámenie
podľa § 4 odsek 2 písm. c) zákona o podpore, vyhotovená dňa 13.8.2014, odoslaná žalovanému na

poštovú prepravu dňa 14.8.2014, nebola žalovanému fyzicky doručená dňa 15.8.2014, ale až dňa
18.8.2015. Žalobca však v tejto súvislosti poukazuje na 1./ ustanovenie § 17 odsek 1 zákona o podpore,
ktorý upravuje podpornú aplikáciu ustanovení zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny
poriadok) na konanie podľa zákona o podpore, 2./ ustanovenie § 27 odsek 3 Správneho poriadku,
podľa ktorého cit.: ,,Lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty podanie podá na správnom orgáne

uvedenom v § 19 ods. 4 alebo ak sa podanie odovzdá na poštovú prepravu.“, 3./ stanovisko Úradu
zverejnené na jeho webovom sídle www.urso.sk , podľa ktorého cit.: ,,Úrad pre
reguláciu sieťových odvetví považuje povinnosť výrobcu elektriny s právom na podporu uvedenú v §
4 ods. 2 písm. c) zákona o podpore za splnenú, ak výrobca elektriny doručí oznámenie o uplatnení
podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c) zákona o podpore vrátane predpokladaného množstva dodanej

elektriny na nasledujúci kalendárny rok najneskôr 15. augusta kalendárneho roka osobne do podateľne
úradu, elektronicky alebo faxom alebo najneskôr dňa 15. augusta oznámenie odovzdá na poštovú
prepravu.“, a teda sám Úrad považuje lehotu podľa § 4 odsek 2 písm. c) za lehotu procesnú a u žalobcu
za zachovanú. Ako žalobca uviedol v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, oznámenie zo
dňa 13.8.2015 adresované žalovanému, zasielal žalovanému na poštovú prepravu v totožný deň ako

oznámenie adresované Úradu. Úrad považuje oznámenie žalobcu podľa § 4 odsek 2 písm. c) zákona o
podpore za včas doručené. Žalovaný naopak tvrdí, že žalobca lehotu uvedenú v ustanovení § 4 odsek
2 písm. c) zákona o podpore zmeškal, odôvodňujúc svoj názor tým, že lehota tam uvedená je vo vzťahu
k nemu ako subjektu súkromného práva, lehotou hmotnoprávnou. Tvrdenie žalovaného je tak v príkrom
rozpore s uverejneným stanoviskom Úradu, ktorý uvedenú lehotu označilo za procesnú, a zároveň nemá

žiadnu oporu v ustanoveniach zákona o podpore, ktoré vôbec neobsahuje žalovaným prezentovanú
úpravu o hmotnoprávnom charaktere uvedenej lehoty a dokonca ani odkaz na iný právny predpis, o
ktorý by bolo možné právny názor žalovaného podoprieť. Je totiž zrejmé, že jedna a tá istá lehota v
právnom predpise nemôže byt zároveň lehotou procesnou a zároveň lehotou hmotnoprávnou a aj keďje žalovaný subjektom súkromného práva, vo veci i o splnenie povinnosti verejnoprávneho charakteru
vo verejnoprávnom vzťahu žalobcu a žalovaného, priamo regulovaného predpisom verejného práva
- zákonom o podpore. Činnosť žalovaného je v celom rozsahu regulovaná zákonom a rozhodnutiami

Úradu, pričom aj taký dokument, akým je prevádzkový poriadok žalobcu, podlieha schváleniu Úradu.
Za zmienku stojí tiež skutočnosť, že k odoslaniu vyššie uvedených oznámení žalobcu (žalovanému
a Úradu) došlo spoločne s obdobnými oznámeniami, ktoré odoslali iní výrobcovia elektriny, v danom
prípade personálne spriaznení s žalobcom (spoločnosti EL-INSTA SLOVAKIA, s.r.o. a IPDG, s.r.o.)
inému slovenskému prevádzkovateľovi distribučnej sústavy - spoločnosti Západoslovenská distribučná,

a.s., ktorá v totožný deň zaslané oznámenie u týchto výrobcov akceptovala. Pre úplnosť žalobca dodal,
že disponuje informáciou od troch iných výrobcov elektriny (spoločností EcoPlan 1 s.r.o., EcoPlan 4
s.r.o., EcoPlan 5 s.r.o.), ktorí obdobne ako žalobca doručili oznámenie podľa § 4 odsek 2 písm. c)
zákona o podpore žalovanému prostredníctvom pošty až dňa 18.8.2014 (obdobne s dátumom odoslania
pred dňom 15.8.2014), avšak žalovaný ich oznamovaciu povinnosť považuje za splnenú. Uvedené
vyplýva aj zo Zoznamu výrobcov elektriny, ktorí si nesplnili oznamovaciu povinnosť vyhotoveného

ÚRSO, v ktorom údaje zmienených subjektov absentujú. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva nielen
svojvôľa žalovaného pri výklade ustanovení zákona o podpore, ale tiež selektívny prístup žalovaného,
ktorý v rovnakej situácii postupuje vo vzťahu k rôznym výrobcom elektriny nerovnako, vo vzťahu k
žalobcovi diskriminačne. Uvedené preukazuje skutočnosť, že žalovaný voči spoločnostiam EcoPlan 1
s.r.o., EcoPlan 4 s.r.o., EcoPlan 5 s.r.o. považoval lehotu uvedenú v § 4 odsek 2 písm. c) zákona o

podpore za procesnú, nakoľko u nich splnenie ich oznamovacej povinnosti akceptoval. Odhliadnuc od
vyššie uvedeného však žalobca naďalej považuje za rozhodujúce a určujúce nasledovné skutočnosti:
1./ sankcia (zánik podpory) uvedená v novelizovanom ustanovení § 4 odsek 3 zákona o podpore
(v znení účinnom od 01.01.2014) sa na žalobcu s odkazom na intertemporálne ustanovenie § 18e
odsek 1 zákona o podpore vôbec nevzťahuje, 2./ žalobca si povinnosť podľa § 4 odsek 2 písm. c)

zákona o podpore splnil už zaslaním Rozhodnutia Úradu číslo 0738/2014/E-OZ zo dňa 22.10.2013
žalovanému elektronickou poštou dňa 5.2.2014, ktoré rozhodnutie Úradu samo osebe obsahuje všetky
relevantné skutočnosti podľa ustanovenia § 4 odsek 2 písm. c) zákona o podpore, ako aj odoslaním
listu zo dňa 2.7.2014, ktorý žalobca zaslal žalovanému spoločne s faktúrou č. 140006 zo dňa 2.7.2014,
tak ako tieto skutočnosti žalobca tvrdí a preukazuje vo svojom návrhu na vydanie predbežného

opatrenia. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný sa proti návrhu na nariadenie predbežného opatrenia
bude brániť tvrdením, že v posudzovanom prípade nemôže postupovať ináč, a teda vyplácať žalobcovi
podporu, nakoľko má jednoznačne za preukázané, že žalobca si povinnosť podľa § 4 odsek 2 písm.
c) zákona o podpore nesplnil. Za kľúčový dôkaz tu žalovaný môže označiť Zoznam výrobcov elektriny,
ktorí si nesplnili oznamovaciu povinnosť vyhotovený zo strany Úradu. Aj z predmetného Zoznamu

vyhotovenéhoÚradomvyplýva,žetentoevidujeakonesplnenúoznamovaciupovinnosťžalobcuvýlučne
vo vzťahu k žalovanému a nie aj vo vzťahu k Úradu. Je teda zrejmé, že nepravdivú informáciu o
nesplnení oznamovacej povinnosti voči žalovanému získal Úrad od žalovaného, preto sa žalovaný
nemôže tváriť, že v danom prípade ide o direktívu zo strany Úradu a žalovaný inak postupovať nemôže,
aj keby veľmi chcel. V neposlednom rade sa žiada dodať, že pokiaľ je žalovaný taký rigorózny pri

rešpektovaní Zoznamu vyhotoveného zo strany Úradu, prečo s rovnakou prísnosťou nerešpektuje aj
písomné stanovisko Úradu o tom, že oznamovacia povinnosť výrobcu elektriny sa považuje za splnenú
aj v prípade, ak výrobca elektriny najneskôr dňa 15. augusta odovzdá oznámenie na poštovú prepravu.
Žalobca predpokladá, že žalovaný sa tiež bude brániť tvrdením, že v dôsledku v súčasnosti nastaveného
systému podpory výroby tzv. zelenej elektriny, permanentne vykazuje stratu. Žalovaný za účelom

financovania nákladov spojených s vyplácaním podpory, účtuje odberateľom elektriny pripojeným do
distribučnej sústavy tzv. poplatok TPS. Žalobca objektívne nie je schopný zhodnotiť, či je výška tohto
poplatku pre účely úhrady nákladov spojených s vyplácaním podpory postačujúca, alebo nie. Je však
nepochybné, že v prípade, ak výška TPS postačujúca nie je, žalovaný mal a má vyvinúť voči Úradu
takú aktivitu a prípadne využiť také prostriedky nápravy, ktoré by žalovaným tvrdený negatívny stav

zmenili. Ide totiž o vzťah medzi žalovaným a Úradom, na ktorý žalobca nemá absolútne žiadny dosah a z
uvedeného dôvodu na neho nemôžu byť prenášané ani jeho negatíva. Pokiaľ je však pravdivé tvrdenie,
že žalovaný sústavne vykazuje stratu, ide o dôvod, pre ktorý by mal žalovaný zvážiť ukončenie svojej
podnikateľskej činnosti, nakoľko postráda svoj základný definičný znak podľa § 2 odsek 1 Obchodného
zákonníka, a to ziskovosť. Je tiež potrebné opätovne zdôrazniť, že pokiaľ by výška TPS určená pre rok

2015 skutočne neuvažovala s nárokom žalobcu na doplatok, stalo by sa tak výlučne z dôvodov na strane
žalovaného, ktorý nepravdivo oznámil Úradu, že si žalobca voči nemu nesplnil oznamovaciu povinnosť,
napriek tomu, že Úrad ju na totožnom skutkovom základe (zásielka odovzdaná na poštovú prepravu v
totožný deň) považoval voči sebe za splnenú. Žalobca tiež predpokladá, že žalovaný sa bude brániťtvrdením, že pri množstve výrobcov elektriny, ktorí sa môžu voči nemu predbežne domáhať ochrany
prostredníctvom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, mu hrozí škoda v rádovo niekoľkých
miliónoch eur, čo ho môže dostať do platobnej neschopnosti. Žalovaný sa možno tiež bude brániť

tvrdením, že žalobca v prípade, že sa ukáže jeho nárok na doplatok za rok 2015 ako nedôvodný,
nemusí byť schopný tento doplatok vrátiť. Predbežná ochrana, ktorej sa žalobca domáha návrhom na
nariadeniepredbežnéhoopatrenia,zaisteužalovanéhožiadneekonomickéťažkostinevyvolá.Nastrane
druhej, nevydanie predbežného opatrenia bude mať pre žalobcu fatálne následky. Pokiaľ žalovaný
tvrdí, že mu v súvislosti s nariadením tohto konkrétneho predbežného opatrenia, ktorého vydania sa

žalobca domáha, hrozí platobná neschopnosť, je povinný túto skutočnosť preukázať. Žalobcom tohto
predbežného opatrenia nie sú všetci výrobcovia elektriny a žalovaný sa nemôže brániť hypotetickou
udalosťou, ktorá doposiaľ nenastala a jej vznik nepreukázal. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného o vzniku
škody,ktoráhrozínajehostrane,žalobcauvádza,žežiadnaškodažalovanémunehrozí.Vprípade,žeby
sa ukázalo, že žalobca nárok na doplatok od žalovaného v roku 2015 nemá a žalovanému by ho nevrátil,
tento si môže svoj potenciálny nárok kompenzovať s nárokom žalobcu na doplatok v roku 2016, ktorý si

už žalobca z dôvodu istoty u žalovaného ako aj pred Úradom uplatnil. Na dôvažok je tiež potrebné dodať,
že akúkoľvek sumu, ktorú žalovaný dôvodne vyplatí akémukoľvek výrobcovi elektriny, ktorá nebude
krytá poplatkom TPS, si žalovaný môže uplatniť u Slovenskej republiky, nakoľko elektrina vyrábaná z
tzv. ,,zelených zdrojov“ nie je elektrinou dotovanou distribučnými spoločnosťami, ale je dotovaná štátom
a žalovaný si je tejto skutočnosti zaiste vedomý.

Z rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, číslo 0738/2014/E-OZ, číslo spisu 9758-2013-
BA súd zistil, že Úrad dňa 22.10.2013 rozhodol, že pre žalobcu ako regulovaný subjekt schvaľuje
na roky 2014 až 2026 pevnú cenu elektriny pre stanovenie doplatku vo výške 382,61 EUR/MWh,
vyrobenej zo slnečnej energie v zariadení výrobcu elektriny s celkovým inštalovaným výkonom 749,52
kW, umiestnenom na pozemku s F.. Č.. XXXX/X, A. X. Q. O..Ú.. P.. Z rozhodnutia Úradu vyplynulo, že

zariadenie žalobcu bolo uvedené do prevádzky dňa 6.6.2011 a právo na podporu doplatkom sa skončí
dňa 6.6.2026.

Zo zmluvy o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku (ďalej len zmluva) súd
zistil, že žalobca ako výrobca, Východoslovenská energetika a.s., so sídlom Mlynská 31, Košice 042

91, IČO: 44 483 767 ako odberateľ a žalovaný ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy (ďalej len PDS)
uzavreli dňa 19.11.2014 zmluvu, predmetom ktorej bol 1. záväzok výrobcu dodať elektrinu odberateľovi
v zmysle ust. § 3 ods. 1 písm. b) zákona o podpore a odovzdať údaje o vyrobenej elektrine podľa
ustanovení Prevádzkového poriadku PDS, 2. záväzok odberateľa odobrať vo vlastnom mene a na
vlastný účet od výrobcu elektrinu podliehajúcu § 3 ods. 1 písm. b) zákona o podpore za cenu za dodávku

elektriny podľa zmluvy, 3. záväzok odberateľa výrobcovi zaplatiť za odobratú elektrinu určenú cenu, 4.
záväzok odberateľa prevziať zodpovednosť za odchýlku výrobcu, 5. záväzok výrobcu vyrobiť elektrinu
spôsobom, na ktorý sa vzťahuje podpora vo forme doplatku v zmysle ust. § 3 ods. 1 písm. c) zákona
o podpore, 6. záväzok PDS zaplatiť výrobcovi doplatok podľa cenového rozhodnutia Úradu vydaného
výrobcovi. Podľa čl. VII. bod 18 zmluvy, zmluva nadobúda účinnosť dňa 1.1.2015. Podľa čl. VII bod

19. zmluvy, dňom 31.12.2014 zaniká doterajšia zmluva, na základe ktorej bola výrobcovi poskytovaná
podpora.

Listom zo dňa 13.8.2014 žalobca oznámil žalovanému predpokladanú ročnú charakteristiku dodávky
vyrobenej elektriny v r. 2015 a oznámil uplatnenie podpory podľa § 3 ods. 1 písm. c) zákona o podpore.

Z podacieho hárku, predloženého žalobcom súd zistil, že žalobca podal na pošte dňa 14.8.2014 listové
zásielky pre Úrad a pre žalovaného.

Ako vyplýva z Oznámenia o nemožnosti uplatnenia si podpory pre kalendárny rok 2015 zo dňa

15.12.2014, žalovaný oznámil žalobcovi, že vo vzťahu k prevádzkovanému zdroju nedošlo v roku
2014 k splneniu všetkých zákonných náležitostí, ktoré sú nevyhnutným predpokladom na to, aby
žalobcom prevádzkovaný zdroj požíval podporu vyrobenej a dodanej elektriny v kalendárnom roku
2015, konkrétne neboli naplnené podmienky upravené v § 4 Zákona o podpore. Vzhľadom na vyššie
uvedené je podľa žalovaného zo zákona vylúčená možnosť zaradiť žalobcom prevádzkovaný zdroj

v roku 2015 do systému podpory, a teda elektrina vyrobená v tomto zdroji sa bude považovať za
vyrobenú elektrinu, na ktorú nie je možné uplatniť si právo na podporu podľa § 3 ods. 1 písm. b)
a c) Zákona o podpore. Podľa žalovaného vzniknutú situáciu je možné riešiť buď prostredníctvom
zastavenia prevádzkovania samotného výrobného zdroja v roku 2015, alebo predajom elektriny dodanejdo sústavy za dohodnutú trhovú cenu - to znamená mimo systému povinného výkupu vyrobenej
elektriny. Zároveň žalobcu upozornil, že dodávka vyrobenej elektriny do sústavy žalovaného bez
zodpovedajúceho zmluvného vzťahu upravujúceho výkup takejto elektriny je zo strany žalovaného

považovaná za nevyžiadanú a neoprávnenú a žalovaný požiadal, aby zo žalobcovej strany k takejto
dodávke v roku 2015 nedochádzalo.

Z faktúry č. 111150001 súd zistil, že žalobca vystavil dňa 4.2.2015 faktúru, ktorou vyfakturoval výrobu
a dodávku elektrickej energie z obnoviteľného zdroja energie „FVE Markušovce 2“ za mesiac január vo

výške 6 798,99 EUR.

Z listu žalovaného zo dňa 19.2.2015 mal súd za preukázané, že žalovaný vrátil faktúru č. 111150001 z
dôvodu, že pre zdroj prevádzkovaný žalobcom nie je možné uplatniť si podporu v roku 2015 v zmysle
zákona o podpore.

ZvýpisuzinternetovejstránkyÚradusúdzistil,žepodľastanoviskaÚradusapovinnosťvýrobcuelektriny
podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona o podpore považuje za splnenú, ak výrobca doručí oznámenie o
uplatnení podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c) zákona o podpore vrátane predpokladaného množstva
dodanej elektriny na nasledujúci kalendárny rok najneskôr 15. augusta kalendárneho roka osobne do
podateľne úradu elektronicky alebo faxom alebo najneskôr dňa 15. augusta oznámenie odovzdá na

poštovú prepravu.

Z listu Komerční banky, a.s. zo dňa 13.3.2015 adresovaného žalobcovi súd zistil, že zostatok úveru
žalobcu ku dňu vydania potvrdenia je 1 208 491,41 EUR.

Podľa § 75 ods. 1 veta prvá zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v platnom znení (ďalej
len O.s.p.) predbežné opatrenie nariadi súd na návrh.

Podľa § 75 ods. 2 O.s.p. návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie

predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná
ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy
pomerov maloletého dieťaťa v záujme maloletého dieťaťa; ak ide o odovzdanie dieťaťa do starostlivosti
fyzickej osoby, ktorá nie je blízkou osobou maloletého dieťaťa, k návrhu musí byť doložený doklad
preukazujúci zapísanie do zoznamu žiadateľov podľa osobitných predpisov. Z návrhu musí byť zrejmé,

čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej.

Podľa § 75 ods. 4 O.s.p. o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré má náležitosti podľa ods.
2 rozhodne súd bezodkladne, najneskôr do 30 dní po doručení návrhu.

Podľa § 75 ods. 6 O.s.p. súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov
a bez nariadenia pojednávania.

Podľa § 75 ods. 8 O.s.p. o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných
účastníkov.

Podľa § 76 ods. 2 písm. e) a f) O.s.p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby
nenakladal s určitými vecami alebo právami; niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.

Podľa § 76 ods. 4 O.s.p. ak súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovie

a stotožňuje sa so skutkovými a s právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, súd
to skonštatuje v odôvodnení a ďalšie dôvody nemusí uvádzať.

Podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c) zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko
účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len zákon

č. 309/2009 Z.z.) podpora výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a podpora výroby elektriny
vysoko účinnou kombinovanou výrobou sa zabezpečuje: b) odberom elektriny prevádzkovateľom
regionálnej distribučnej sústavy, do ktorej je zariadenie výrobcu elektriny pripojené za cenu elektriny na
straty, c) doplatkom.Podľa § 4 ods. 1 písm. b) a c) zákona č. 309/2009 Z.z. výrobca elektriny, ktorý spĺňa podmienky na
získanie podpory podľa § 3 (ďalej len "výrobca elektriny s právom na podporu"), má právo na:
b) odber elektriny podľa § 3 ods. 1 písm. b) vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie alebo vysoko

účinnou kombinovanou výrobou, ktorú dodal za kalendárny mesiac alebo v prípade malého zdroja
za kalendárny rok, prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy alebo subjektom povereným
prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, na základe zmluvy o dodávke elektriny,
c) doplatok podľa § 3 ods. 1 písm. c) na základe účtovného dokladu vystaveného prevádzkovateľovi
regionálnej distribučnej sústavy na skutočné množstvo elektriny vyrobenej za kalendárny mesiac alebo

v prípade malého zdroja za kalendárny rok, z obnoviteľných zdrojov energie alebo elektriny vyrobenej
vysoko účinnou kombinovanou výrobou, zníženej o technologickú vlastnú spotrebu elektriny, upravenej
podľa § 3 ods. 4, aj v tom prípade, že si právo na odber elektriny podľa písmena b) neuplatňuje.

Podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z. výrobca elektriny s právom na podporu je povinný
oznámiť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len "úrad") a prevádzkovateľovi regionálnej

distribučnej sústavy uplatnenie podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c), vrátane predpokladaného
množstva dodanej elektriny, vždy k 15. augustu na nasledujúci kalendárny rok; pri zariadeniach
výrobcu elektriny uvedených do prevádzky po 15. auguste je výrobca elektriny povinný informovať
prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy o využití práva podľa odseku 1 najneskôr 30 dní pred
uvedením zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 309/2009 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2013, právo podľa
odseku 1 písm. b) nemá výrobca elektriny s právom na podporu, ktorý nesplní povinnosť podľa odseku
2 písm. a) a b).

Podľa ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 309/2009 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2014 (zmena prijatá
zákonomč.382/2013Z.z.)výrobcaelektrinysprávomnapodporu,ktorýnesplnípovinnostipodľaodseku
2, si nemôže na elektrinu vyrobenú v danom zariadení na výrobu elektriny uplatniť právo podľa odseku
1 písm. b) a c) na nasledujúci kalendárny rok.“

Podľa § 18e (Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2014) ods. 1 zákona č. 309/2009
Z.z. podmienky podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a podpory výroby elektriny
vysoko účinnou kombinovanou výrobou pri zariadení výrobcu elektriny, ktoré bolo uvedené do prevádzky
pred 1. januárom 2014, zostávajú zachované podľa doterajších predpisov.

Predbežné opatrenie je procesný inštitút, ktorý je upravený v ust. § 74 až 77 O.s.p. Súd môže nariadiť
predbežné opatrenie, ak je to potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov alebo ak je
obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Zákon umožňuje rýchle a pružné riešenie takej
situácie, keď je v záujme rýchlej a účinnej ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov konania
potrebný okamžitý zásah súdu. V podstate zákon rozlišuje dva druhy predbežných opatrení. Opatrenia,

ktorýchúčelomjedočasnáúpravapomerovúčastníkovaopatrenia,ktorémajúzaistiťvýkonrozhodnutia.
Obidva druhy predbežných opatrení možno nariadiť tak pred začatím konania, v ktorom budú vzťahy
účastníkov definitívne riešené, ako aj v priebehu takéhoto konania na súde. Žalobca však musí vždy
osvedčiť danosť práva, k ochrane ktorého navrhované predbežné opatrenie smeruje a zároveň musí
osvedčiť aj naliehavosť požadovanej predbežnej úpravy.

Podľa ust. § 75 ods. 6 O.s.p. súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu
účastníkov a bez nariadenia pojednávania. Pritom primerane aplikuje kritériá vyplývajúce z ust. § 75
až 77 O.s.p. Dokazovanie súd vykonáva iba v limitovanom rozsahu, a to prostriedkami a spôsobom
primeraným k dosiahnutiu účelu predbežného opatrenia. Nejde o dokazovanie vyžadované z hľadiska

rozsahu a spôsobu v základnom konaní. Jeho predmetom je zistenie skutočností nevyhnutných
pre záver o splnení zákonných podmienok na nariadenie predbežného opatrenia spočívajúcich
predovšetkým v osvedčení uplatňovaného nároku, a k existencii skutočností odôvodňujúcich záver o
potrebe dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania. Zmyslom predbežného opatrenia je dočasná
úprava pomerov účastníkov v rámci ústavných a zákonných pravidiel, pričom musí byť poskytnutá

ochrana tak tomu, kto nariadenie žiada, ako aj tomu, voči komu predbežné opatrenie smeruje.

Predbežné opatrenie upravuje pomery účastníkov iba dočasne, resp. zaisťuje nároky doposiaľ
právoplatne nepriznané. Účelom predbežného opatrenia je dočasné zabezpečenie ochrany porušenýchaohrozenýchprávúčastníkov,atodočasudefinitívnej(súdnejochrany)apredpokladomjehonariadenia
je 1. osvedčenie nároku, ktorému sa má týmto predbežným opatrením poskytnúť ochrana, 2. osvedčenie
naliehavej potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo osvedčenie obavy z ohrozenia výkonu

súdneho rozhodnutia, t.j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, 3. preukázanie
vzťahu navrhovaného predbežného opatrenia k predmetu konania vo veci samej.

Všetkytietozákonnépodmienkymusiabyťsplnenékumulatívneajepovinnosťousúdudôsledneskúmať
ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Z dočasného charakteru predbežného

opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné
pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej, ale pre jeho nariadenie musia byť osvedčené
aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť
predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by
bolo právo účastníka ohrozené. Pred nariadením predbežného opatrenia musí súd zvážiť, či v dôsledku
predbežnéhoopatreniasanevytvoríneodstrániteľnýstavvprávnychvzťahochmedziúčastníkmi.Okrem

toho je potrebné zvážiť, či v dôsledku predbežného opatrenia nevznikne neprimeraná ujma niektorému
z účastníkov a tiež, že predbežným opatrením možno iného obmedziť vo výkone jeho práv len v
nevyhnutnom rozsahu a len dočasne tak, aby nariadenie predbežného opatrenia nevyvolalo, hoci len
dočasne taký stav, ktorý by vyvolával ďalšie spory medzi účastníkmi konania.

Vychádzajúc z obsahu návrhu a pripojených listinných dokladov na nariadenie predbežného opatrenia
súd dospel k záveru, že žalobca osvedčil základné skutočnosti vyžadujúce si tú skutočnosť, aby došlo
zo strany tunajšieho súdu k dočasnej úprave pomerov účastníkov, keďže stav by totiž mohol viesť k
takému poškodeniu práv žalobcu, ktoré by mohlo byť trvalé a neodstrániteľné po meritórnom rozhodnutí
vo veci samej, čím vzniká obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Žalobca osvedčil

základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti svojho nároku, ktorému sa má poskytnúť
predbežná ochrana a že bez dočasnej úpravy právnych pomerov by boli jeho práva ohrozené konaním
žalovaného. Príkaz obsiahnutý v nariadenom predbežnom opatrení nie je neprimeraným zásahom do
práva žalovaného, ktorý predbežným opatrením nie je nijak obmedzený vo výkone svojej podnikateľskej
činnosti.

Súd sa stotožňuje s návrhom na nariadenie predbežného opatrenia, so skutkovými a právnymi dôvodmi
návrhu.

Nazákladeuvedenýchskutočnostíacitovanýchzákonnýchustanovenísúdrozhodoltak,akojeuvedené

vo výroku tohto uznesenia.

Z dôvodu, že z podania žalobcu v uvedenej veci nevyplýva, že by ten už podal voči žalovanému žalobu
vo veci samej, rozhodol súd zároveň o uložení tejto povinnosti, podľa ust. § 76 ods. 3 O.s.p.

O trovách predbežného opatrenia bude rozhodnuté v rozhodnutí vo veci samej v zmysle ust. § 145 O.s.p.

Poučenie:

Protitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolanie na Okresný súd KošiceIdo15dníododňadoručenia
rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2

O.s.p.).