Rozhodnutie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. jún 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19CoP/2/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115217517
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Záhumenská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3115217517.2

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Viery Škultétyovej vo veci starostlivosti súdu o D. X., nar. XX.XX.XXXX,
zastúpeného do nadobudnutia plnoletosti Z., dieťa rodičov O. X., bytom D. XXX a P. X., bytom D. XXX,
o návrhu otca na zmenu úpravy rodičovských práv a povinností, na odvolanie matky proti rozsudku
Okresného súdu Trenčín zo dňa 11. novembra 2015, č. k. 34P/115/2015-38, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti m e n í tak, že matka j e p o v i n n á zaplatiť na
výživu maloletého D. sumu 337 eur za obdobie od 02.06.2015 do 14.10.2015, k rukám otca v lehote
30 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh otca na zmenu úpravy rodičovských práv a
povinností k mal. D. a zverenie mal. D. do osobnej starostlivosti otca alebo do striedavej osobnej

starostlivosti oboch rodičov. Zároveň rozhodol, že s účinnosťou od 02.06.2015 do 14.10.2015 nebol otec
povinný prispievať na výživu mal. D., k rukám matky v zmysle rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa
18.08.2014, č. k. 30P/340/2013-83 a s účinnosťou od 02.06.2015 do 14.10.2015 bola matka povinná
prispievať na výživu mal. D. sumou vo výške 150 eur mesačne, k rukám otca. Dlh matky na zameškanom
výživnom za obdobie od 02.06.2015 do 14.10.2015 vyčíslil vo výške 675 eur a povolil ho matke splácať
v mesačných splátkach po 150 eur, k rukám otca, vždy do 15. dňa v mesiaci s tým, že omeškanie s

plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. V nedotknutej časti ponechal rozsudok
Okresného súdu Trenčín zo dňa 18.08.2014, č. k. 30P/340/2013-83 nezmenený. O trovách konania
rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodol na základe
výsledkov vykonaného dokazovania, z ktorého mal za preukázané, že D. pochádza z manželského
vzťahu jeho rodičov, ktoré manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa
30.05.2012, č. k. 14C/105/2011-21 a ktorým súčasne bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej

boli maloleté deti D. a S. zverené na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný
prispievať na výživu v tom čase mal. D. sumou 150 eur mesačne. Naposledy bolo o výške výživného
k mal. D. rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 18.08.2014, č. k. 30O/340/2013-83,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.09.2014 tak ,že otcovi bola zvýšená jeho vyživovacia povinnosť
zo sumy 150 eur na sumu 180 eur mesačne. V odôvodení napadnutého rozsudku súd prvého stupňa
uviedol, že maloletý D. má 17,5 rokov a je žiakom 3. ročníka D., učí sa za automechanika. V júni

2015 sa maloletý po istých nezhodách s matkou od nej odsťahoval a presťahoval sa k otcovi, ktorý
sa o neho odvtedy fakticky osobne staral, zabezpečoval jeho potreby. Tento stav trval do 14.10.2015,
kedy sa maloletý, po zistení o podanom návrhu otca na zmenu jeho zverenia, od otca odsťahoval a
opäť sa presťahoval k matke. V súčasnosti maloletý opäť býva u matky a podľa jeho vyjadrenia chce aj
naďalej zostať bývať u nej. Hoci otec v uvedenom období od 02.06.2015 do 14.06.2015 zabezpečoval
osobnú starostlivosť o maloletého a hradil jeho výdavky, z obavy pred prípadným návrhom na vykonanie

exekúcie naďalej poukazoval k rukám matky výživné na maloletého D. v zmysle rozsudku súdu zo dňa
18.08.2014, č.k.30P/340/2013-83, v sume 180 eur mesačne a matka na výživu maloletého v tom obdobík rukám otca neprispievala. Bydliská oboch rodičov sú od seba vzdialené len cca 300 m, maloletý sa
tak s otcom často stretáva a zdržiava sa tak aj v domácnosti otca. Matka je zamestnaná ako zdravotná
sestra s priemerným čistým mesačným príjmom 898,68 eur. Otec je zamestnaný ako drevorubač, jeho

zamestnávateľom je jeho otec. Poberá čistú mzdu 345,46 eur mesačne. Už podľa predchádzajúceho
rozhodovania o výživnom sa vychádzalo z toho, že ukončenie jeho predchádzajúceho živnostenského
oprávnenia a prevedenie firmy na jeho otca bola účelové a otec sa bez dôležitého dôvodu vzdal
výhodnejšieho zárobku. Obaja rodičia majú ešte vyživovaciu povinnosť k mal. S.. Súd prvého stupňa
návrh otca, v čase podania jeho návrhu na zmenu úpravy na rodičovských práv a povinností k mal.

D., považoval za dôvodný. Konštatoval, že v tom čase sa maloletý z vlastnej vôle rozhodol bývať s
otcom, keď 02.06.2015 sa odsťahoval od matky a presťahoval sa k otcovi. V tom čase otec zabezpečoval
všetky jeho potreby. Medzičasom sa však do termínu pojednávania situácia zmenila a dňa 14.10.2015
sa maloletý odsťahoval od otca a opäť sa presťahoval bývať k matke. Pred kolíznym opatrovníkom sa
vyjadril, že na danom skutkovom stave nechce nič meniť a chce zostať v starostlivosti matky. Nakoľko
pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku, s poukazom na súčasný skutkový

stav a vyjadrenie maloletého D., ktorý už má 17,5 rokov, mal súd prvého stupňa za to, že súčasná zmena
zverenia maloletého D., či už do osobnej starostlivosti otca, alebo do striedavej osobnej starostlivosti
oboch rodičov, nie je dôvodná, z ktorého dôvodu návrh otca na zmenu zverenia maloletého zamietol
ako nedôvodný. Rešpektoval tak názor samotného maloletého, u ktorého mal za to, že vzhľadom na
jeho vek 17,5 rokov je tento schopný zodpovedne vyjadriť svoj názor. Okrem toho zverovanie dieťaťa

na čas do minulosti by ani fakticky, ani právne nebolo možné. S prihliadnutím na konkrétne špecifické
okolnosti danej veci, kedy maloletý D. v uvedenom období od 02.06.2015 do 14.10.2015 býval u otca
a ten sa v uvedenom období o neho osobne staral a hradil jeho výdavky a potreby a matka dieťaťa v
uvedenom období vôbec finančne neprispievala na výživu maloletého D. k rukám otca, pričom matka v
tom čase poberala aj prídavky na dieťa a dokonca aj výživné na maloletého od otca dieťaťa v zmysle

predchádzajúceho rozsudku, mal súd prvého stupňa za to, že je potrebné upraviť za uvedené obdobie
vyživovaciu povinnosť rodičov k maloletému D. odlišne od úpravy v zmysle posledného rozsudku o
výživnom. Za uvedené obdobie faktickej starostlivosti otca o maloletého určil, že v uvedenom období
otec nebol povinný platiť výživné na maloletého D. k rukám matky, pretože v tom čase si ako rodič
plnil svoju vyživovaciu povinnosť k maloletému osobnou starostlivosťou o maloletého a financovaným

jeho výdavkov a potrieb a súčasne zaviazal matku za uvedené obdobie faktickej starostlivosti otca o
maloletého prispievať na výživu maloletého D. k rukám otca v sume 150 eur mesačne, ktorú sumu
považoval za zodpovedajúcu schopnostiam a možnostiam oboch rodičov a odôvodneným potrebám
maloletého v tom čase. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 26, § 43 ods. 1, § 62 ods. 1 - 5, § 65
ods. 1, 2, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 veta prvá, ods. 2, 3 Zákona o rodine, § 163 ods. 2, § 100 ods. 3 O.s.p.

Proti rozsudku vo výroku, ktorým bola uložená matke povinnosť s účinnosťou od 02.06.2015 do
14.10.2015 prispievať na výživu mal. D. sumou 150 eur mesačne a proti súvisiacemu výroku o dlhu
matky na zameškanom výživnom podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka, ktorá navrhla,
aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zrušil. Súdu prvého stupňa vytýkala, že neprihliadal na jej

osobnú starostlivosť a výdavky na maloletého aj počas obdobia, kedy prespával u otca. Dôvodila, že aj
v tomto období mu zabezpečovala starostlivosť, nakupovala mu jedlo (raňajky a desiatu), chodil sa k nej
najesť, teplé jedlo varila každý deň, kupovala mu oblečenie, platila rôzne veci súvisiace so školou a s
jeho koníčkom (zjazdové bicyklovanie), každý mesiac mu platila telefón, dávala mu vreckové a peniaze
na autobus, zvýšila mu vklad na stavebnom sporení.

Otec a opatrovník maloletého sa k odvolaniu matky písomne nevyjadrili.

V danej veci bol odvolaním napadnutý len výrok súdu prvého stupňa o povinnosť matky prispievať na
výživumal.D.sumou150eurmesačnesúčinnosťouod02.06.2015do14.10.2015aprotisúvisiacivýrok

odlhumatkynazameškanomvýživnom.Ztohtodôvodusaodvolacísúdostatnýchvýrokovnapadnutého
rozsudku nedotýkal, tieto nadobudli právoplatnosť.

Krajský súd vec preskúmal podľa § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu
je potrebné v napadnutej časti podľa § 220 O.s.p. zmeniť. Vo veci nariadil pojednávanie podľa § 214

ods. 1 písm. a) O.s.p., na ktorom zopakoval a doplnil dokazovanie v potrebnom rozsahu. Opakovane
vypočul rodičov D., ktorý v priebehu odvolacieho konania nadobudol plnoletosť, a z ktorého dôvodu ho
na pojednávanie odvolacieho súdu predvolal za účelom jeho výsluchu ako účastníka konania. D. sa na
pojednávanie odvolacieho súdu nedostavil, doručenie predvolania mal riadne vykázané.Odvolací súd mal z obsahu spisu za preukázané, že D. pochádza z manželského vzťahu jeho rodičov,
ktorých manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 30.05.2012, č. k.

14C/105/2011-21, a ktorým rozsudkom bola schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej bol v tom čase
mal. D. zverený na čas po rozvode so osobnej starostlivosti matky a otcovi bola uložená povinnosť
prispievať na jeho výživu. Naposledy bolo o vyživovacej povinnosti otca k mal. D. rozhodnuté rozsudkom
Okresného súdu Trenčín zo dňa 18.08.2014, č. k. 30P/340/2013-83 tak, že otcovi bola zvýšená jeho
vyživovacia povinnosť zo sumy 150 eur mesačne na sumu 180 eur mesačne. Zo zhodných tvrdení

rodičov D. mal odvolací súd za preukázané, že D. sa v mesiaci jún 2015 odsťahoval k otcovi (ktorého
bydlisko je od bydliska matky vzdialené cca 300m) z dôvodu, že mu matka nepovolila prespať u jeho
vtedajšej priateľky. Matka, ktorej bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti rozhodnutím súdu si
bola vedomá svojej povinnosť vyplývajúcej jej z právoplatného rozsudku a naďalej si aspoň čiastočne
plnila svoje rodičovské povinnosti k v tom čase mal. D.. Maloletému poskytovala stravu, vždy keď o to
prejavil záujem, zakupovala mu oblečenie, školské potreby, hradila výdavky súvisiace s cestovným, s

jeho záľubami, platila mu telefón, poskytovala mu vreckové a pod. Na preukázanie týchto skutočností
predložila súdu dôkazy. D. nemal v úmysle zmeniť výchovné prostredie natrvalo o čom svedčí tá
skutočnosť, že dňa 14.10.2015, po tom ako sa dozvedel, že otec podal návrh na zmenu úpravy práv a
povinností, sa od otca odsťahoval späť k matke. V čase, keď bol u otca, otec si plnil svoju vyživovaciu
povinnosť v súdom stanovenej výške 180 eur mesačne k rukám matky. D. poskytoval ubytovanie a

stravu. Na preukázanie svojich tvrdení o tom, že D. zakupoval veci na oblečenie a uhrádzal iné výdavky,
nepredložil žiadne dôkazy.

Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Ten, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu
povinnosť predovšetkým poskytovaním vecných plnení a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o

dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd.

Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona a plnenie tejto vyživovacej povinnosti
trvá dovtedy, kým deti nie sú schopné samostatne sa živiť. Výživou dieťaťa, na ktorú obidvaja rodičia
prispievajú, sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný

telesný a duševný vývoj dieťaťa, teda nielen zabezpečovanie hmotných potrieb, ale aj tých, ktoré sú
dôležité pre jeho výchovu, vzdelanie, zdravotný stav a všestranný rozvoj. Prispievať na výživu svojich
detí je teda zákonnou povinnosťou obidvoch rodičov. Výživné sa určuje vždy podľa stavu, ktorý existuje
v čase vydania súdneho rozhodnutia.

V posudzovanej veci nemožno ponechať bez povšimnutia, že maloletý aj v čase, keď bol dočasne
v období od jún - október 2015 u otca, bol právoplatným rozsudkom zverený do starostlivosti svojej
matky. O zmene zverenia rozhodnuté nebolo. Aj keď krátkodobý pobyt maloletého dieťaťa u rodiča,
do výchovy ktorého dieťa nebolo zverené, nie je spravidla dôvodom dočasného zbavenia tohto rodiča
povinnosti platiť výživné (R73/1969), odvolací súd považoval vzhľadom na okolnosti danej veci (otec

si naďalej plnil vyživovaciu povinnosť stanovenú súdom, poskytoval mu ubytovanie a stravu, matka
mal. rovnako poskytovala stravu, zakupovala mu oblečenie, školské potreby, platila telefón, cestovné,
výdavky s jeho záľubami a pod.) za potrebné v záujme zachovania princípu spravodlivosti zohľadniť
takéto plnenie vyživovacej povinnosti rodičmi a upraviť vyživovaciu povinnosť matky k maloletému,
avšak v inom rozsahu ako rozhodol súd prvého stupňa. Zohľadniac plnenie vyživovacej povinnosti vo

vyššie uvedenom rozsahu, považoval za primeranú povinnosť matky zaplatiť na výživu v tom čase mal.
D. suma 337 eur, ktorú jej uložil zaplatiť k rukám otca do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Pre správne
posúdenierozsahuvyživovacejpovinnostipovažovalodvolacísúdzaprávnerelevantnédoklady,ktorými
preukázala matka plnenie si vyživovacej povinnosti k D. uhrádzaním jeho pravidelných i nepravidelných
potrieb, ktoré náklady nepochybne matke v súvislosti so starostlivosťou o v tom čase maloletého D.

vznikli. Pri svojom rozhodnutí vychádzal z princípu, že rozhodnutie musí byť nielen zákonné ale aj
spravodlivé.

Z uvedených dôvodov krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednohlasne.Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .