Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. jún 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/22/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114201137
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5114201137.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci navrhovateľa:
Mesto Žilina, so sídlom Námestie obetí komunizmu 1, 011 31 Žilina, IČO: 00 321 796, proti odporcovi:
FUNERAL & spol. s r. o., so sídlom Makovického 10, 010 01 Žilina, IČO: 36 394 777, právne zastúpená
Advokátskou kanceláriou Hagara-Hagarová, s. r.o., so sídlom D. Dlabača 35, 010 01 Žilina, IČO: 36 806
497, o zriadenie vecného bremena, takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a .

Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 332,68 eur titulom náhrady trov
právneho zastúpenia k rukám právneho zástupcu odporcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania zo dňa 13.01.2014 podaným na Okresnom súde Žilina dňa 15.01.2014
doplneným ústne do zápisnice na pojednávaní dňa 09.06.2015 sa navrhovateľ voči odporcovi domáhal
vydania rozsudku, ktorým by súd na pozemku vo vlastníctve odporcu evidovanom ako parc. N.-H. Č..
XXXX/XX nachádzajúcom sa v k. ú. E., zapísanom na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Žilina,
katastrálnym odborom v časti zastavanej jestvujúcou cestnou komunikáciou a schodmi zriadil vecné
bremeno v prospech navrhovateľa spočívajúce v práve prístupovej cesty k stavbe - cintorín postavenej
na pozemku parc. N.-H. Č.. XXXX/X zapísanom na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Žilina,
katastrálnym odborom vo vlastníctve navrhovateľa.
Návrh na začatie konania navrhovateľ skutkovo odôvodnil tým, že je vlastníkom stavby - cintorín
postavenej na pozemku nachádzajúcom sa v k. ú. E. evidovanom v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX
vedenom Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom, ako parc. N.-H. Č.. XXXX/X - ostatná plocha
o výmere XXXXXX m2, charakteristika pozemku: pozemok, na ktorom je cintorín alebo urnový háj,
pričom vlastníctvo stavby nadobudol prechodom vlastníckeho práva štátu na neho na základe zákona
č. 138/1991 Zb. Odporca je vlastníkom priľahlého pozemku nachádzajúceho sa v k. ú. E. evidovaného
v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom, ako
parc. N.-H. Č.. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXXX m2. Predmetná stavba -
cintorín v jeho vlastníctve je vybudovaná v nerovnom, kopcovitom teréne a prístup verejnosti k hrobovým
miestam, príjazd pohrebného vozidla, prístup za účelom vykonávania údržby cintorína je možný výlučne
cez pozemok odporcu. V danej lokalite nie je možné vybudovanie náhradnej prístupovej komunikácie,
ktorá by spájala verejnú komunikáciu s areálom cintorína, nakoľko poloha jednotlivých hrobových
miest a tiež charakter terénu to neumožňuje. Navrhovateľ ďalej uviedol, že vykonal ohliadku celého
okolia cintorína za účelom zisťovania, či existuje možnosť vybudovať prístup k areálu cintorína cez iný
pozemok, než pozemok vo vlastníctve odporcu, pričom ohliadkou bolo zistené, že vybudovanie iného
prístupu nie je možné, nakoľko neexistuje dostatočný priestor na vybudovanie príjazdovej komunikácie
a chodníka, došlo by k porušeniu technických noriem pre prípravu na už jestvujúce komunikácie a

spevnené plochy, nachádzajúce sa vo vnútri areálu cintorína, nakoľko po obvode areálu cintorína sa
nachádzajú hrobové miesta. Jestvujúci prístup k stavbe - cintorín, ktorý vedie cez pozemok odporcu,
zároveň priamo nadväzuje na obratisko autobusov, čím je zabezpečený prístup na cintorín aj obyvateľom
bez vlastného dopravného prostriedku, ktorí využívajú služby MHD. V prípade nemožnosti využívať
prístup k cintorínu cez parcelu odporcu by bolo nevyhnutné predĺžiť linku MHD, čo s ohľadom na šírkové
pomery miestnej komunikácie nie je možné. Pokiaľ by mu odporca neumožnil prístup k jeho stavbe cez
svoj pozemok, nemohol by si plniť povinnosti uložené mu zákonom č. 369/1990 Zb., nakoľko by nebolo
možné zabezpečiť udržiavanie a správu cintorína. Nakoľko jediná možná prístupová cesta k stavbe
- cintorína v jeho vlastníctve vedie cez pozemok odporcu, pokúsil sa s odporcom uzavrieť zmluvu o
zriadení vecného bremena spočívajúceho v práve užívať časť pozemku odporcu ako prístupovú cestu k
pozemku navrhovateľa a v povinnosti odporcu takýto výkon jeho práva strpieť. Za týmto účelom oslovil
odporcu žiadosťou o uzavretie zmluvy zo dňa 24.09.2013 a opätovnou žiadosťou zo dňa 18.10.2013.
Odporca sa k doručeným žiadostiam vyjadril na osobnom rokovaní, kde vyjadril svoj nesúhlas so
zriadením vecného bremena na základe zmluvy. Navrhovateľ tak uzavrel, že návrh podal z dôvodu
nastolenia právnej istoty, aby predišiel možnej situácii, že mu odporca bude v budúcnosti brániť v
prístupe k jeho stavbe.
Odporca sa k doručenému návrhu na začatie konanie písomne vyjadril podaním zo dňa 23.04.2014,
v ktorom žiadal, aby súd návrh navrhovateľa na začatie konania zamietol a zaviazal navrhovateľa
nahradiť mu trovy konania z nasledovných dôvodov. Je pravdou, že je výlučným vlastníkom pozemku
nachádzajúceho sa v k. ú. E. evidovaného v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX vedenom Okresným
úradom Žilina, katastrálnym odborom ako parc. N.-H. Č.. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o
výmere XXXXX m2. Nespochybňuje, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom pozemku nachádzajúceho
sa v k. ú. E. evidovaného v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Žilina,
katastrálnym odborom, ako parc. N.-H. Č.. XXXX/X - ostatná plocha o výmere XXXXXX m2. Poukazuje
však na to, že práve on zabezpečuje neprerušene bez akýchkoľvek problémov prístup verejnosti k
hrobovým miestam, príjazd pohrebného vozidla a prístup za účelom vykonávania údržby cintorína (čím
navrhovateľ odôvodňuje návrh). Nie je žiaden dôvod na vybudovanie nového prístupu k areálu cintorína,
nakoľko súčasný stav vyhovuje prístupu fyzických osôb, ako aj príjazdu veľkorozmerných nákladných
vozidiel. Hypotetické argumentácie navrhovateľa uvedené v návrhu na začatie konania nie sú ničím
odôvodnené. Ďalej odporca poukázal na to, že účastníci dňa 26.03.2012 uzavreli podľa ust. § 261 ods.
2 a § 269 ods. 2 a nasl. Obchodného zákonníka zmluvu na zabezpečenie správy a údržby pohrebísk a
domov smútku v meste Žilina. Dodatkom č. 1 k tejto zmluve uzavretom dňa 28.03.2014 došlo k zmene
čl. 10 bod 1 prvej vety uvedenej zmluvy tak, že zmluva sa uzatvára na dobu určitú do 31.03.2020. Z
obsahu účastníkmi uzavretých zmlúv jednoznačne vyplýva, že práve on je ten, kto zabezpečuje správu
a údržbu pohrebísk a domov smútku v Žiline. Rozsah tohto záväzku je konkretizovaný v čl. 2 bod 1
až 6 zmluvy. Vzhľadom na uvedené mal odporca za to, že navrhovateľ nemôže mať právny záujem na
zriadení práva cesty k svojej nehnuteľnosti, nakoľko na tejto svojej nehnuteľnosti nevykonáva žiadnu
činnosť. Všetku správu a údržbu predmetu vlastníctva navrhovateľa zabezpečuje totiž odporca.
Súd vec prejednal, vo veci vykonal dokazovanie a rozhodol na pojednávaní dňa 09.06.2015.
Navrhovateľ na pojednávaní zotrval na podanom návrhu na začatie konania s tým, že tento upravil
z hľadiska rozsahu plochy pozemku vo vlastníctve odporcu, ktorá by mala byť zaťažená vecným
bremenom, ako je to uvedené v úvode odôvodnenia tohto rozsudku. Súčasne sa navrhovateľ vyjadril
k námietke odporcu, že na pozemku parc. N.-H. Č.. XXXX/X, k. ú. E. sa nenachádza žiadna stavba
vo vlastníctve navrhovateľa, a to tak, že touto stavbou je cintorín, ktorý aj napriek tomu, že nie je ako
stavba zapísaný na liste vlastníctva, stavbou je. Nie každá stavba totiž musí byť zapísaná na liste
vlastníctva. Má za to, že cintorín, ako aj ďalšie komunikácie, sú stavbou v zmysle práva. Poukazuje
súčasne na zákon č. 66/2009 Z. z., ktorý pojednáva o samostatnom režime vlastníctva k cintorínu a
samostatnom režime vlastníctva k pozemku, na ktorom sa cintorín nachádza. Cintorín je tak stavbou
v zmysle Občianskeho zákonníka, t. j. nielen v zmysle Stavebného zákona, preto je možné v danom
prípade aplikovať predmetné ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka. Ďalej sa navrhovateľ vyjadril
k námietke odporcu uvedenej v jeho písomnom vyjadrení k návrhu na začatie konania tak, že v tomto
čase nie je podstatné, či odporca vykonáva správu a údržbu cintorína v celom rozsahu, dôležité je to, že
navrhovateľ je vlastníkom stavby a odporca priľahlého pozemku a vlastník stavby nemá možnosť dostať
sa k obecnej komunikácii, čiže má jedinú prístupovú cestu, a to cez pozemok odporcu.
Odporca okrem argumentácie uvedenej v písomnom vyjadrení zo dňa 23.04.2014, na ktorej na
pojednávaní zotrval, namietal ďalej na pojednávaní, že pokiaľ sa týka dotknutého pozemku vo
vlastníctve navrhovateľa parc. N.-H. Č.. XXXX/X, na tomto sa nenachádza žiadna stavba vo vlastníctve

navrhovateľa. Z uvedeného odporca vyvodzoval, že v danom prípade nie sú naplnené podmienky pre
aplikáciu ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka.
Súd pri rozhodovaní vo veci vychádzal z nasledovného skutkového stavu, vyplývajúceho z vykonaného
dokazovania listinnými dôkazmi produkovanými účastníkmi, ako aj zabezpečenými súdom pdoľa ust. §
120 ods. 1 veta tretia O.s.p.
Z výpisu z katastra nehnuteľností z LV č. XXXX zo dňa 15.05.2015 vedeného Okresným úradom Žilina,
katastrálnym odborom pre k. ú. E. (na č. l. 35 spisu) vyplýva, že v časti A LV je medzi inými evidovaný
aj pozemok parc. N.-H. Č.. XXXX/X - ostatné plochy o výmere XXXXXX m2, pričom v časti B LV je ako
výlučný vlastník v 1/1 evidovaný navrhovateľ. Z na LV zapísaného spôsobu využitia dotknutej parcely
vyplýva, že ide o pozemok, na ktorom sa nachádza cintorín alebo urnový háj.
Z výpisu z katastra nehnuteľností z LV č. XXXX zo dňa 15.05.2015 vedeného Okresným úradom Žilina,
katastrálnym odborom pre k. ú. Závodie (na č .l. 34 spisu) vyplýva, že v časti A LV je medzi inými
evidovaný aj pozemok parc. N.-H. Č.. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXXX m2,
pričom v časti B LV je ako výlučný vlastník v 1/1 evidovaný odporca.
Z príslušného mapového listu kópie katastrálnej mapy vedenej pre k. ú. E. zo dňa 15.05.2015 (na
č. l. 33 spisu) v spojení s navrhovateľom produkovanou ortofotomapou zo dňa 20.11.2013 (na č. l. 6
spisu), vyplýva, že na pozemku parc. N.-H. Č.. XXXX/X (v jeho severnej časti) sa nachádza miestna
komunikácia, ktorá (ako je to všeobecne známou skutočnosťou v Žiline) vytvára prístup verejnosti do
tejto lokality Mesta Žilina, ako aj k samotnému pozemku parc. N.-H. Č.. XXXX/XX a ktorá slúži aj k
preprave osôb mestskou hromadnou dopravou v Ž., ako to tvrdil sám navrhovateľ v podanom návrhu
na začatie konania.
Podľa ust. § 118 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení zákona č.
509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, predmetom občianskoprávnych vzťahov sú veci, a pokiaľ to ich
povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty.
Podľa ust. § 119 ods. 1 OZ v znení účinnom od 01.04.1964, veci sú hnuteľné alebo nehnuteľné.
Podľa ust. § 119 ods. 2 OZ v znení účinnom od 01.04.1964, nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby
spojené so zemou pevným základom.
Podľa ust. § 151n ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, vecné bremená
obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho
sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom
určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.
Podľa ust. § 151n ods. 2 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, vecné bremená
spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.
Podľa ust. § 151o ods. 1 OZ v znení zákona č. 264/1992 Zb. účinnom od 01.01.1993, vecné bremená
vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou
dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému
bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na
nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.
Podľa ust. § 151o ods. 2 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, zmluvou môže
zriadiť vecné bremeno vlastník nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto právo aj ďalším
osobám.
Podľa ust. § 151o ods. 3 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, ak nie je vlastník
stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak,
súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v
práve cesty cez priľahlý pozemok.
Podľa ust. § 2 písm. o), u) a v) zákona č. 131/2010 Z. z. o pohrebníctve, na účely tohto zákona
o) pochovanie je ukladanie ľudských pozostatkov alebo ľudských ostatkov do hrobu alebo hrobky
na verejnom pohrebisku (ďalej len "pohrebisko"), uloženie spopolnených ľudských pozostatkov alebo
ľudských ostatkov rozptylom na rozptylovej lúke alebo vsypom popola na vsypovej lúke, alebo uloženie
urny s popolom na pohrebisku; popol sa môže uložiť aj na inom mieste, u) pohrebisko je cintorín,
kolumbárium, urnový háj, rozptylová lúka a vsypová lúka a v) cintorín je pohrebisko určené na
pochovanie.
Podľa ust. § 43 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný
zákon) v znení zákona č. 293/2014 Z. z. účinnom od 02.01.2015, stavba je stavebná konštrukcia
postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej
osadenie vyžaduje úpravu podkladu. Pevným spojením so zemou sa rozumie a) spojenie pevným
základom, b) upevnenie strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ v zemi alebo o inú stavbu, c)

ukotvenie pilótami alebo lanami s kotvou v zemi alebo na inej stavbe, d) pripojenie na siete a zariadenia
technického vybavenia územia, e) umiestnenie pod zemou.
Podľa ust. § 43 ods. 2 veta prvá zákona č. 50/1976 Zb. v znení zákona č. 293/2014 Z. z. účinnom od
02.01.2015, reklamná stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných
výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou podľa odseku 1 písm. a) až d) alebo upevnená strojnými
súčiastkami alebo zvarom o pevný základ na zemi alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu
a ktorej funkciou je šírenie reklamných, propagačných, navigačných a iných informácií viditeľných z
verejných priestorov.
Podľa ust. 43a ods. 1 Stavebného zákona v znení zákona č. 237/2000 Z. z. účinnom od 01.08.2000,
stavby sa podľa stavebnotechnického vyhotovenia a účelu členia na pozemné stavby a inžinierske
stavby.
Podľa ust. § 43a ods. 2 Stavebného zákona v znení zákona č. 237/2000 Z. z. účinnom od 01.08.2000,
pozemné stavby sú priestorovo sústredené zastrešené budovy vrátane podzemných priestorov, ktoré sú
stavebnotechnicky vhodné a určené na ochranu ľudí, zvierat alebo vecí; nemusia mať steny, ale musia
mať strechu. Podľa účelu sa členia na bytové budovy a nebytové budovy.
Podľa ust. § 43a ods. 3 Stavebného zákona v znení zákona č. 293/2014 Z. z. účinnom od 02.01.2015,
Inžinierske stavby sú a) diaľnice, cesty, miestne a účelové komunikácie, nábrežia, chodníky a nekryté
parkoviská, b) železničné, lanové a iné dráhy, c) vzletové dráhy, pristávacie dráhy a rolovacie dráhy
letísk, d) mosty, nadjazdy, tunely, nadchody a podchody, e) prístavy, plavebné kanály a komory, úpravy
tokov, priehrady a ochranné hrádze, závlahové a melioračné sústavy, rybníky, f) diaľkové ropovody
a plynovody, miestne rozvody plynu, g) diaľkové a miestne rozvody vody alebo pary, úpravne vody,
miestne kanalizácie a čistiarne odpadových vôd, h) diaľkové a miestne elektronické komunikačné siete
a vedenia, telekomunikačné stožiare, transformačné stanice, i) diaľkové a miestne rozvody elektriny,
stožiare, transformačné stanice, televízne káblové rozvody, j) banské stavby a ťažobné zariadenia, k)
stavby energetických zariadení, plynárne a spaľovne odpadu, l) stavby na spracovanie a ukladanie
jadrového materiálu a rádioaktívneho odpadu, m) stavby chemických zariadení, rafinérie a koksovne,
n) stavby ťažkého priemyslu, napríklad vysoké pece, valcovne a zlievarne, o) nekryté športové ihriská,
automobilové, motocyklové a bicyklové dráhy, golfové ihriská, lyžiarske trate a vleky, p) zábavné a
oddychové parky, zoologické a botanické záhrady, r) reklamné stavby, s) ostatné inžinierske stavby,
napríklad skládky odpadu.
Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní
pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a
doplnení niektorých zákonov účinného od 01.07.2009, tento zákon upravuje usporiadanie vlastníckych
vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli
do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov, [1) zákon č. 135/1961
Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej
národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov, zákon č. 446/2001 Z. z. o
majetku vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov] vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím
umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou (ďalej len "pozemok pod stavbou").
Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z. z. účinného od 01.07.2009, tento zákon sa primerane
vzťahuje aj na usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom, na ktorých je umiestnený cintorín, okrem
pozemkov vo vlastníctve cirkví, športový areál alebo verejná zeleň, ak tento cintorín, športový areál alebo
verejná zeleň prešli do vlastníctva obce podľa osobitného predpisu. [2) zákon Slovenskej národnej rady
č. 138/1991 Zb. v znení neskorších predpisov]
Navrhovateľ sa tak v konaní ako vlastník (podľa jeho právneho názoru) „Stavby - Cintorín“ postavenej na
pozemku nachádzajúcom sa v k. ú. E. evidovanom na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Žilina,
katastrálnym odborom ako parcela N.-H. Č.. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXXXX
m2, domáhal zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve prístupovej cesty cez pozemok vo
vlastníctve odporcu nachádzajúci sa v k. ú. E. evidovaný v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX vedenom
Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom ako parcela N.-H. Č.. XXXX/XX - zastavané plochy a
nádvoria o výmere XXXXX m2, a to k uvedenej „Stavbe - Cintorín“. Súd tak z právneho hľadiska posúdil
jeho návrh na začatie konania ako návrh podľa cit. ust. § 151o ods. 3 OZ, ktorým sa navrhovateľ domáhal
zriadenia vecného bremena.
Novelou OZ zákonom č. 568/2007 Z. z. bol do ust. § 151o doplnený nový odsek 3, ktorý umožňuje
zriadiť vecné bremeno rozhodnutím súdu v tých prípadoch, ak vlastník stavby nie je zároveň vlastníkom
priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak. Návrh na zriadenie vecného
bremena môže podať vlastník stavby, v prospech ktorého súd zriadi vecné bremeno spočívajúce v práve

cesty cez priľahlý pozemok. Priľahlý pozemok je pozemok, cez ktorý sa vlastník stavby môže dostať ku
komunikácii, prípadne k pozemku, z ktorého má možnosť dostať sa ku komunikácii.
Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva. Prípadný nedostatok vecnej legitimácie
znamená, že podľa hmotnoprávnych ustanovení nie je žalobca nositeľom tvrdeného práva a/alebo
žalovaný nositeľom tvrdenej povinnosti a žaloba žalobcu proti žalovanému nemôže byť preto úspešná.
Pokiaľ ide o aktívnu vecnú legitimáciu navrhovateľa na podanie návrhu podľa ust. § 151o ods. 3 OZ
táto priamo vyplýva z ust. § 151o ods. 3 OZ, ako už bolo vyššie uvedené a navrhovateľ je jej nositeľom
za kumulatívneho splnenia nasledovných podmienok: a) navrhovateľ je vlastníkom stavby, b) vlastník
stavby nie je vlastníkom priľahlého pozemku a c) prístup vlastníka k tejto stavbe nemožno zabezpečiť
inak ako cez priľahlý pozemok.
Na druhej strane pasívnu vecne legitimovaným subjektom je vlastník priľahlého pozemku.
Súd sa tak v danom prípade zaoberal primárne splnením všetkých vyššie uvedených podmienok aktívnej
vecnej legitimácie navrhovateľa.
Odporca v konaní namietal, že navrhovateľ nie je vlastníkom akejkoľvek stavby stojacej na pozemku v
jeho vlastníctve nachádzajúcom sa v k. ú. Závodie evidovanom v katastri nehnuteľností ako parc. N.-H.
Č.. XXXX/X. Navrhovateľ naopak tvrdil a za stavbu podľa predpisov občianskeho práva na uvedenom
pozemku v jeho vlastníctve považoval cintorín.
OZ neobsahuje legálnu definíciu stavby, v ust. § 119 ods. 2 OZ len ustanovuje, že za nehnuteľnosť
sa považuje stavba len v prípade, že je spojená so zemou pevným základom. Stavba teda môže
mať charakter hnuteľnej (§ 119 ods. 1 OZ), ako aj nehnuteľnej veci (ak je spojená so zemou pevným
základom). Judikatúra považuje za stavbu v občianskoprávnom zmysle výsledok stavebnej činnosti,
tak ako ju chápe stavebný zákon a jeho vykonávacie predpisy, pokiaľ výsledkom tejto činnosti je vec
v právnom zmysle, teda spôsobilý predmet občianskoprávnych vzťahov vrátane práva vlastníckeho
(nie teda súčasť inej veci). [napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 33Cdo/111/1998 zo dňa
30.09.1998, rozsudok Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 22Cdo/52/2002 zo dňa 31.01.2002]
Možno konštatovať, že legálnu definíciu cintorína obsahuje vyššie cit. ust. § 2 písm. v) zákona č.
131/2010 Z. z. o pohrebníctve, pričom toto považuje cintorín za pohrebisko určené na pochovanie.
Pochovaním je ukladanie ľudských pozostatkov alebo ľudských ostatkov do hrobu alebo hrobky na
verejnom pohrebisku (ďalej len "pohrebisko"), uloženie spopolnených ľudských pozostatkov alebo
ľudských ostatkov rozptylom na rozptylovej lúke alebo vsypom popola na vsypovej lúke, alebo uloženie
urny s popolom na pohrebisku. Z pohľadu tejto definície nemožno považovať cintorín za stavbu vo vyššie
vymedzenom občianskoprávnom zmysle. Za stavbu nepovažuje cintorín ani Stavebný zákon, ktorý v
ust. § 43 a § 43a vymedzuje stavbu a členenie stavieb zo stavebnotechnického hľadiska. Záveru o tom,
že cintorín by sa mal považovať za stavbu nenasvedčuje ani poukaz navrhovateľa na zákon č. 66/2009
Z. z., práve naopak. Ako vyplýva z ust. § 1 ods. 1 tohto zákona, tento zákon upravuje usporiadanie
vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku,
ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov, vrátane
priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou (pozemok
pod stavbou). Ust. § 1 ods. 2 tohto zákona umožňuje primeranú aplikáciu tohto právneho predpisu aj na
usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom, na ktorých je umiestnený cintorín, okrem pozemkov
vo vlastníctve cirkví, športový areál alebo verejná zeleň, ak tento cintorín, športový areál alebo verejná
zeleň prešli do vlastníctva obce podľa osobitného predpisu. S poukazom na to, že ust. § 1 ods. 2 zákona
č. 66/2009 Z. z. umožňuje primeranú aplikáciu tohto právneho predpisu aj na usporiadanie vlastníckych
vzťahov k pozemkom nielen pod stavbami (§ 1 ods. 1), ale aj k pozemkom, na ktorých je umiestnený
cintorín, možno bezpochybne vyvodiť, že zákon č. 66/2009 Z. z. dôsledne rozlišuje medzi právnymi
pojmom „stavba“ a právnym pojmom „cintorín“ a nepovažuje ich za totožné, resp. cintorín nepovažuje
za stavbu. Ak by súd pripustil výklad zákona č. 66/2009 Z. z. prezentovaný navrhovateľom, musel
by za stavbu považovať aj verejnú zeleň, keďže podľa ust. § 1 ods. 2 sa tento zákon vzťahuje aj na
usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom, na ktorých je verejná zeleň. Považovať verejnú zeleň
za stavbu je však nepochybne logickým a právnym nezmyslom.
S poukazom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že cintorín nemožno považovať za stavbu v
občianskoprávnom zmysle, ktorá by mohla byť predmetom občianskoprávnych vzťahov (vlastníckych,
zmluvných) a teda, že v danom prípade nie je naplnený hneď prvý z vyššie uvedených predpokladov
pre rozhodnutie podľa ust. § 151o ods. 3 OZ. Na tomto závere nemôže nič zmeniť ani navrhovateľom
predložené stavebné povolenie č. j.: Ú. XXX/X-XXXX/XX zo dňa 25.05.1981 a kolaudačné rozhodnutie
č. j.: Ú. XXX/C-XXX/XX zo dňa 31.07.1984 na stavbu „Pochovávací blok - Cintorín Žilina“. Z týchto
navrhovateľom predložených listín napokon vyplýva len to, že predmetom povoľovacieho konania podľa
stavebnotechnických predpisov boli prístupové komunikácie, odvodnenie prístupových komunikácií a

kamenné schodište pre peší ťah (z navrhovateľom predloženej ortofotomapy je zrejmé, že ide práve
o schodisko, ktoré sa nachádza na pozemku parc. N.-H. Č.. XXXX/XX vo vlastníctve odporcu). Tieto
však predstavujú určitú kvalitu pozemku a predstavujú určité stvárnenie či spracovanie jeho povrchu.
Nemôžu teda byť súčasne pozemkom a súčasne stavbou v zmysle občianskoprávnom ako dve rozdielne
veci, ktoré by mohli mať rozdielny právny režim či osud; nemožno ich od pozemku oddeľovať, napr.
samostatne (oddelene jednu od druhej) prevádzať. Rovnako na uvedenom závere nemôže zmeniť nič
ani obsah zápisu o odovzdaní a prevzatí budovy alebo stavby č. X/TS/XX zo dňa 30.12.1983 (toto
sa síce týka „Pochovávacieho bloku - cintorína Ž.“, avšak v popise udáva opätovne len prístupové
komunikácie, chodníky pre obsluhu cintorínskych služieb, kamenné schodištia opatrené zábradlím pre
pešie ťahy pozostalých, pričom v komunikácii sa nachádza nedelená dažďová kanalizácia s uličnými
vpusťami s jednostranným betónovým rigolom), a ani nedatovaný protokol o prevode vlastníctva vecí,
postúpených majetkových práv a záväzkov v zmysle ust. § 14 zákona č. 138/1991 Zb. (v tomto sa síce
udáva dom smútku na parc. EN č. XXXX, ale podľa výpisu z katastra nehnuteľností z LV č. XXXX zo
dňa 15.05.2015 tento stojí na v súčasnosti v katastri nehnuteľnosti evidovanej parc. N.-H. Č.. XXXX/XX
a ako jeho výlučný vlastník je v katastri nehnuteľností evidovaný titulom kúpnej zmluvy č. O. XXXX/XX
položka výkazu zmien č. XXX/XX odporca, ktorý touto kúpnou zmluvou súčasne nadobudol aj dotknutý
pozemok parc. N.-H. Č.. XXXX/XX; súdu sa tak javí, že predávajúcim bol v danom prípade zrejme
práve navrhovateľ, teda navrhovateľ pozemok parc. N.-H. Č.. XXXX/XX, cez ktorý chce zriadiť právo
prístupovej cesty na cintorín, sám previedol v minulosti na odporcu, keďže v minulosti bol vlastníkom
uvedeného domu smútku)
Pokiaľ ide o ďalší predpoklad pre rozhodnutie súdu podľa ust. § 151o ods. 3 OZ a teda, že navrhovateľ
nie je vlastníkom priľahlého pozemku, t. j. pozemku cez ktorý sa môže dostať ku komunikácii, prípadne
k pozemku, z ktorého má možnosť dostať sa ku komunikácii, ani tento predpoklad (odhliadnuc od
konštatovaného nenaplnenia prvého predpokladu) nebol v konaní naplnený. Ako už bolo uvedené, súd
dospel z vykonaných dôkazov (navrhovateľom predloženej snímky z ortofotomapy zo dňa 20.11.2013
(na č. l. 6 spisu) v spojení s príslušným mapovým listom kópie z katastrálnej mapy vedenej pre k. ú.
E. zo dňa 15.05.2015 (na č. l. 33 spisu) k skutkovému zisteniu, že na pozemku parc. N.-H. Č.. XXXX/
X (v jeho severnej časti) sa nachádza verejná miestna komunikácia, ktorá vytvára prístup verejnosti
do tejto lokality Mesta Žilina, ako aj k samotnému pozemku parc. N.-H. Č.. XXXX/XX a ktorá slúži aj k
preprave osôb mestskou hromadnou dopravou v Ž.. Teda na samotnom pozemku parc. N.-H. Č.. XXXX/
X, k. ú. E. vo vlastníctve navrhovateľa, na ktorom je situovaný mestský cintorín, sa nachádza verejná
miestna komunikácia. To že sa z tejto nedá všetkými spôsobmi (napr. motorovým vozidlom), resp. za
veľmi sťažených podmienok, prejsť na časť pozemku parc. N.-H. Č.. XXXX/X, na ktorej je situovaný
cintorín, nemôže nič na závere súdu o nenaplnení ani tejto ďalšej podmienky pre rozhodnutie podľa ust.
§ 151o ods. 3 OZ nič zmeniť.
Napokon je možné bez ďalšieho konštatovať, že pokiaľ nie sú naplnené prvé dve podmienky pre
rozhodnutie súdu podľa ust. § 151o ods. 3 OZ, nemôže byť naplnená ani tretia podmienka, a to, že
prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak ako cez priľahlý pozemok, ktorý nie je vo vlastníctve
vlastníka stavby.
Na základe uvedeného tak súd dospel k záveru, že navrhovateľ nebol v konaní aktívne vecne
legitimovaný, a preto návrh zamietol.
Na záver súd považuje za potrebné uviesť, že existencia zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania
založeného „Zmluvou na zabezpečenie správy a údržby pohrebísk a domov smútku v meste Ž. uzavretej
podľa ust. § 261 ods. 2, § 269 ods. 2 a nasl. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov“
zo dňa 26.03.2012 v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 28.03.2014, ako aj práv a povinností z tejto
zmluvy vyplývajúcich a napokon existencia výpovede tejto zmluvy zo strany navrhovateľa datovaná dňa
25.11.2014, platnosť ktorej bola medzi účastníkmi sporná, nemá vo vzťahu k predmetu konania žiadnu
relevanciu, a preto sa listinnými dôkazmi súvisiacimi s uvedeným zmluvným vzťahom medzi účastníkmi
konania ani nezaoberal, nakoľko skutkové zistenia z nich vyplývajúce by nemohli nič zmeniť na vyššie
formulovaných záveroch, na ktorých v prejednávanej veci založil svoje rozhodnutie.
Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Podľa ust. § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., pričom vzhľadom k plnému úspechu
odporcu vo veci tomuto priznal plnú náhradu trov konania, ktoré vynaložil na účelné bránenie svojho
práva, a to titulom náhrady trov právneho zastúpenia advokátom, ktorý odporcu zastupoval, keďže
odporca si v súlade s ust. § 151 ods. 1 O.s.p. nárok na náhradu trov konania uplatnil návrhom a trovy
v zákonnej lehote podaním doručeným súdu dňa 10.06.2015 (t. j. nasledujúci deň po rozhodnutí súdu
vo veci) aj vyčíslil za nasledovné úkony právnej služby:
1. za prevzatie a prípravu zastúpenia dňa 07.04.2014 odmena vo výške 61,87 eur a režijný paušál vo
výške 8,04 eur, spolu tak 69,91 eur,
2. za písomné podanie na súd - vyjadrenie k návrhu na začatie konania zo dňa 23.04.2014 odmena vo
výške 61,87 eur a režijný paušál vo výške 8,04 eur, spolu tak 69,91 eur a
3. za účasť na pojednávaní dňa 09.06.2015 odmena vo výške 129,06 eur (2 x 64,53 eur) a režijný paušál
vo výške 8,39 eur, spolu tak 137,45 eur,
4. DPH 20 % v sume 55,45 eur.
Súd tak odporcovi k rukám jeho právneho zástupcu (§ 149 ods. 1 O.s.p.) priznal náhradu trov právneho
zastúpenia za 3 úkony právnej služby vo výške 332,68 eur v nasledovnom členení:
1. za prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady s klientom - podľa plnomocenstva zo dňa
07.04.2014 odmena vo výške 61,85 eur v zmysle ust. § 9 a § 11 ods. l písm. a) v spojení s ust. § 1
ods. 3 a použitím § 13a ods. l písm. a) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení (ďalej len „Vyhláška“) + paušálna náhrada
miestnych telekomunikačných a prepravných výdavkov vo výške jednej stotiny výpočtového základu za
každý úkon právnej služby v zmysle ust. § 16 ods. 3 v spojení s ust. § 1 ods. 3 Vyhlášky pre rok 2014
vo výške 8,04 eur + DPH 20 % v zmysle ust. § 18 ods. 3 Vyhlášky vo výške 13,98 eur, spolu tak za
tento úkon právnej služby 83,87 eur;
2. za písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej - vyjadrenie zo dňa 23.04.2014 k návrhu na
začatie konania odmena vo výške 61,85 eur v zmysle ust. § 9 a § 11 ods. l písm. a) v spojení s ust. §
1 ods. 3 a použitím § 13a ods. l písm. c) Vyhlášky + paušálna náhrada miestnych telekomunikačných
a prepravných výdavkov vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby v
zmysle ust. § 16 ods. 3 v spojení s ust. § 1 ods. 3 Vyhlášky pre rok 2014 vo výške 8,04 eur + DPH 20 %
v zmysle ust. § 18 ods. 3 Vyhlášky vo výške 13,98 eur, spolu tak za tento úkon právnej služby 83,87 eur;
3. za účasť na konaní pred súdom - na pojednávaní dňa 09.06.2015 v čase od 08.30 hod. do 10.39 hod.
odmena vo výške 129,06 eur (t. j. za každé začaté dve hodiny odmena vo výške 64,53 eur) v zmysle ust.
§ 9 a § 11 ods. l písm. a) v spojení s ust. § 1 ods. 3 a použitím § 13a ods. l písm. d) Vyhlášky + paušálna
náhrada miestnych telekomunikačných a prepravných výdavkov vo výške jednej stotiny výpočtového
základu za každý úkon právnej služby v zmysle ust. § 16 ods. 3 v spojení s ust. § 1 ods. 3 Vyhlášky pre
rok 2015 vo výške 8,39 eur + DPH 20 % v zmysle ust. § 18 ods. 3 Vyhlášky vo výške 27,49 eur, spolu
tak za tento úkon právnej služby 164,94 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.