Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. november 2015

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 11P/92/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111224445
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Novotná Mlinárcsiková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7111224445.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I samosudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci

starostlivosti súdu o mal. V. F.P., X.. X.X.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, deti rodičov: matka H.. A. Š., X.. XX.X.XXXX, L. F., R.
XX, zast. JUDr. Melánia Knopová, advokátka, Košice, Štúrova 20 a otec A.. R. F., X.. X.X.XXXX, L. F., S.
XX, zast. JUDr. Jana Fabišíková, advokátka, Košice, Mlynárska 19 v konaní o zvýšenie výživného takto

r o z h o d o l :

Z v y š u j e výživné zo strany otca na mal. V. F., X.. X.X.XXXX zo sumy 132,78 Eur mesačne na 175
Eur mesačne od 1.9.2011 do 31.8.2014, zo sumy 175 Eur mesačne na 200 Eur mesačne od 1.9.2014
do budúcna, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

Otec je p o v i n n ý prispievať mal. V. F.É., X.. X.X.XXXX sumou 30 Eur mesačne na stavebné sporenie
na účet vedený v J. R. R. a.s. č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX na základe zmluvy o stavebnom sporení
č. XXXXXXXXXX od 1.9.2011 do budúcna.

Otec sa z a v ä z u j e platiť sumu 13,28 € mesačne určenú na životné poistenie pre mal. V. F., X..
X.X.XXXX na účet vedený v A. Ž. J. a.s. na č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX na základe poistnej zmluvy

č. XXXXXXXX.

Dlžné výživné za obdobie od 1.9.2011 do 30.11.2015 vo výške 3.071,46 Eur je otec p o v i n n ý zaplatiť
do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Dlžnú sumu na stavebnom sporení za obdobie od 1.9.2011 do 30.11.2015 vo výške 514,08 Eur je otec
p o v i n n ý zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Týmto rozsudkom m e n í rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. 12C 45/2008 zo dňa 30.9.2008.

o d ô v o d n e n i e :

Matka návrhom doručeným súdu dňa 8.9.2011 žiadala, aby zvýšil výživné zo strany otca na mal. V. zo
sumy 4.000 Sk na 300 Eur mesačne, na životné poistenie by otec prispieval sumou 40 € a na stavebné
sporenie sumou 60 € mesačne od 1.2.2011 do budúcna z dôvodu zmeny pomerov na strane maloletého
dieťaťa.

Otec sa k podanému návrhu vyjadril podaním doručeným súdu dňa 19.10.2011. Návrh matky na

zvýšenie výživného žiadal zamietnuť ako nedôvodný a neopodstatnený.Kolízny opatrovník písomným podaním doručeným súdu dňa 10.10.2011 po prešetrení pomerov v rodine
mal.dieťaťanavrholzvýšiťvýživnévzhľadomnaodôvodnenépotrebymal.V.podľaschopnosti,možnosti
a majetkových pomerov otca.

Vyživovacia povinnosť bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Košice I, sp. zn.
12C/45/2008, ktorým bolo manželstvo rodičov mal. dieťaťa rozvedené. Na čas po rozvode bola
schválená rodičovská dohoda v zmysle ktorej bol mal. V. zverený do osobnej starostlivosti matky a otec
zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 4.000,- Sk mesačne, t.j. 132,78 €. Súčasne bol zaviazaný

prispievať na životné poistenie sumou 400,- Sk a na stavebné sporenie sumou 600,- Sk mesačne.

Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 29.10.2008.

Matka v čase poslednej úpravy spolu so synom bývala v 3-izbovom byte, za ktorý platila mesačne
nájomné vo výške 4.092,- Sk, inkaso 1.100,- Sk, poplatok za internet v sume 777,- Sk, poistné pre syna

600,- Sk. Mal. V. mal kožné problémy v dôsledku čoho potreboval hypoalergénne sprchovacie gély a
špeciálnu kozmetiku, za ktorú platila asi 500,- Sk mesačne. Splácala stavebné sporenie vo výške 2.800,-
Sk a kvartálne poistné na životné poistenie pre seba vo výške 1.815,- Sk.

Mal. V. v čase poslednej úpravy navštevoval materskú školu na H. X v F..

Otec v čase poslednej úpravy pracoval u zamestnávateľa Ž. R. s čistým príjmom 24.000,- Sk.
Okresný súd Košice I vo veci rozhodol dňa 9.4.2014.

Proti rozsudku podala matka odvolanie.

Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 30.12.2014 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátil
na ďalšie konanie.

Od poslednej úpravy došlo k podstatnej zmene pomerov hlavne na strane mal. dieťaťa.

Mal. V. v čase podania návrhu bol žiakom 4. ročníka základnej školy. V zmysle pripojených listinných
dokladov a potvrdenia výdavky v škole v období od septembra 2011 až do októbra 2012 zaplatila matka
poplatky: krúžky 100 € ročne, škola v prírode 100 €, rodičovský príspevok 13,20 €, poistné 2 € ročne,
pracovné zošity 24 €, časopisy 9,60 € ročne a družina 8,30 € mesačne. Od nasledujúceho školského

roku bol poplatok za družinu zvýšený na 11 € mesačne, iné školské akcie v prípade potreby 5-10 €
mesačne. Okrem toho mal. V. navštevuje základnú umeleckú školu, pričom čiastočná úhrada nákladov
na štúdium na jeden mesiac je 11 €, čo je za 10 mesiacov 110 €, výška rodičovského príspevku na žiaka
je 20 € ročne. Ďalej bol prihlásený na lyžiarsky krúžok organizovaný Centrom voľného času, náklady na
kurz vo výške 125 €, príspevok na čiastočnú úhradu nákladov spojených so záujmovou činnosťou 40

€, zvyšok náklady na dopravu do lyžiarskych stredísk, poistenie, inštruktori. V poplatku neboli zahrnuté
ceny skipasov. Vzhľadom na jeho vek je potrebné zabezpečiť oblečenie, obuv. Po zdravotnej stránke
má naďalej kožné problémy, ekzém, kozmetika 20 € mesačne a rôzne výživové doplnky a vitamíny na
odporúčanie psychiatričky 15 € mesačne. Vzhľadom na svoj vek je vysoký. Je potrebné mu zabezpečiť
oblečenie. Matka mu zakúpila 6 botasiek, 2 páry turistickej obuvi, MHD 10 € mesačne. Okrem toho

spláca zostatok úveru, ktorý bol poskytnutý vo výške 92,94 € mesačne, úver na byt 180 €.

Matka je zamestnaná v Ž. X. s príjmom vo výške od 1.100 € do 1.200 € mesačne. Okrem toho má
výdavky na zabezpečenie stravy vo výške 400 €, výdavky na domácnosť a hygienu, poplatok za bývanie
140,65 €, elektrina záloha 33,90 €, odpad 20,96 €, rozhlas, televízia 4,64 €.

Matka uviedla, že mala zvýšené výdaje s mal. synom spojené s prvým svätým prijímaním, pričom musela
zaplatiť za oblečenie, obuv a iné poplatky 140 €.

Matka v ďalšom uviedla, že sa s otcom dohodli o vyporiadaní BSM tak, že mu vyplatí sumu 25.706,96

€ s tým, že stavebný úver bude naďalej platiť, ostala sumu 3.586,09 €.

Matka ako ďalší výdavok uviedla zabezpečenie cestovného pasu vo výške 52 €.Z výpovede otca súd zistil, že od 1.3.2011 bol povýšený, avšak jeho príjem pri reštrukturalizácii
spoločnosti sa znížil zhruba o 80 € mesačne. Jeho príjem je vo výške 950 € mesačne netto, vrátane
všetkých príplatkov. Otec má nasledovné výdavky: hypotekárny úver 210 € mesačne, nájom a elektrina

110 € mesačne, UPC 16 € mesačne, poistenie 24,65 € mesačne, poistenie spôsobenej škody pri práci
12 € štvrťročne, telefón, internet 57 € mesačne, sporenie pre jeho osobu 50 € mesačne, stavebné
sporenie 56 € mesačne, stravné 200 € mesačne Výživné platí pravidelne v zmysle rozhodnutia súdu. So
synom sa stretáva v zmysle rozhodnutia súdu, niekedy aj nad rámec, vie sa so synom dohodnúť, teda
stretávajú sa aj mimo tieto dni. Okrem výživného inou formou matke mal. dieťaťa neprispieva, vzhľadom

k tomu, že je medzi nimi zlá komunikácia. Ohľadne realizácie úpravy styku uviedol, že maloletý spočiatku
nemal žiadne veci, preto ich musel zabezpečiť on. Otec ďalej uviedol, že po vyporiadaní BSM si musel
zabezpečiť bývanie, preto kúpil 1,5 izbový byt, pričom si zobral hypotekárny úver vo výške 38.000 €. Z
bytu, v ktorom býval spolu s matkou a dieťaťom odišiel a nechal im zariadený byt. Otec v ďalšom uviedol,
že peniaze, ktoré mu boli vyplatené z vyporiadania BSM použil na splatenie úverov za zakúpenie bytu
a splatenie dlhov, ktoré mu vznikli po odchode zo spoločnej domácnosti. Aj napriek tomu bol nútený

požiadať o hypotéku, ktorú spláca. Splatnosť hypotéky je 30 rokov. Každoročne uhrádza poplatok 27 €
za režijné výhody pre syna a náklady na vystavenie režijného preukazu 5 € a k tomu nová fotografia.

Matka predložila listinné doklady preukazujúce výdavky na mal. dieťa. Ďalej uviedla, že dňa 25.3.2013
musela uzatvoriť so R. zmluvu o spotrebnom úvere vo výške 10.000 €, ktorý úver je zabezpečený

nehnuteľnosťou a to bytom na R. XX Y. F., kde so synom býva. Uvedený úver bola nútená nevyhnutne
čerpať, lebo byt, v ktorom so synom žije bol v dezolátnom, život ohrozujúcom stave. Splácanie úveru
ju zaťaží na 15 rokov.

Maloletý v dňoch 3.6.2013 do 7.6.2013 bol v škole v prírode za čo uhradila sumu 100 €. Následne spolu

trávili letnú dovolenku v Chorvátsku a to od 5.7.2013 do 12.7.2013, za ktorý pobyt zaplatila za mal. V.
sumu 374 €. Maloletý sa zúčastnil detského pobytového tábora v K. V. a to od 24.7. do 2.8.2013, za
ktorý zaplatila 185 €, vreckové. Následne sa zúčastnil pobytového tábora organizovaného občianskym
združením G., za čo uhradila 250 €. Aby zabezpečila životnú úroveň maloletého, ktorá by sa priblížila
životnej úrovni otca, musí vynakladať také pracovné úsilie, ktoré sa negatívne odráža na jej zdraví.

Matka vyčíslila náklady v čase od 3.6.2013 do 16.10.2013 nasledovne: letné prázdniny 1.184 €, škola
v prírode 100 €, dovolenka v Chorvátsku 379 €, tábor CVČ 185 €, vreckové 20 €, tábor OZ G. 250 €,
dovolenka R. - Y. 100 €.

Obuv spolu 217,04 €: športová obuv Adidas 17,95 €, športová obuv trekingová 49,99 €, športová obuv
halová 27,60 €, športová obuv do dažďa 27,60 €, prezuvky do školy 14,95 €, zimné topánky 46 €, letné
botasky 32,95 €, sandále 45,90 €.

Oblečenie spolu 247,76 €: nohavice 24,95 €, košeľa 17,96 €, ponožky 4,99 €, rifle 24,95 €, mikina dlhý

rukáv 11,19 €, rifle 13,99 €, tričko dlhý rukáv 6,99 €, tepláky 6,74 €, spodné termo prádlo 2x 14,95 €,
t.j. 29,90 €, ponožky v akcii 50 % 12 párov po 1,25 €, t.j. 14 €, ponožky 5 párov 7,90 €, šiltovka 9,90 €,
plavky 13,50 €, tričko 10,95 €, šortky 11,95 €, vetrovka 24,95 €, čiapka 6,95 €.

Šport, záľuby spolu 206,14 €: florbalová hokejka 19,90 €, florbalové loptičky 7,90 €, šnorchlovacia

súprava 29,99 €, trekingové nohavice 39,99 €, hokej vstupné 3 x 3 €, hra 5,19 €, kino meniny 6,10 €,
kniha 3,98 €, 2,99 €, 17,11 €, 6,90 €, CD chorvátčina 9,41 €, hračka 16,99 €, Medzinárodný maratón
mieru štartovné 6 €, suveníry 12,70 €, slúchadlá 11,99 €.

Škola, školské pomôcky, krúžky spolu 183,01 €: poplatok za školský rok za základnú umeleckú školu

a florbal 360 €.

Bežné pomôcky do školy 2,44 €, 3,16 €, 3,00 €, 4,50 €, 1,20 €, 9 €, 2,86 €, 1,59 €, 2,59 €, 0,29 €, 1,39
€, 2,50 €, 16,51 €, náplň do tlačiarne 56,48 €, fotografie 3,50 €, základná škola ZRPŠ 15 €, poistné 2
€, základná umelecká škola mesačne 11 €, ZRPŠ 20 €, noty a pomôcky podľa potreby, florbal mesačne

25 €, vstupný poplatok 35 €, t.j. 285 € za školský rok.

Lieky, lekárska kozmetika spolu 130,11 €, telová kozmetika 63 €, Eucerin telové mlieko 18,81 €,
Wobenzym, Eucerin 48,30 €.Spolu náklady na dieťa za 4 mesiace 2.207,96 € bez nákladov na stravu, bývanie, hygienu. V sume nie
je zarátaný poplatok za krúžky 360 € za školský rok.

Matka uviedla, že v uvedenom čase mal mal. V. meniny aj narodeniny. Sú tu zahrnuté aj darčeky k
sviatkom.

Otec písomným podaním doručeným dňa 10.12.2013 navrhol zvýšiť výživné zo sumy 132,78 € mesačne

nasumu150€mesačneodprávoplatnostirozsudku.Navrhujezvýšiťsumuurčenúnastavebnésporenie
zo sumy 19,92 € na 30 € mesačne a zároveň sa zaväzuje platiť sumu 13,28 € mesačne na životné
poistenie pre mal. V.. Dlžné výživné požiadal, aby mu súd povolil splácať v primeraných mesačných
splátkach spolu s bežným výživným.

Z pripojeného mzdového dekrétu predloženého otcom bolo zistené, že v súlade s uzatvorenou

pracovnou zmluvou a z dôvodu zmeny organizačnej štruktúry mal priznanú tarifnú mzdu s účinnosťou
od 1.7.2011 vo výške 777,09 € mesačne.

Z pripojeného oznámenia doručeného zamestnávateľom matky bolo zistené, že jej priemerný mesačný
príjem za obdobie 1/11 do 12/11 bol vo výške 1.301 € netto.

Z pripojeného oznámenia doručeného zamestnávateľom otca bolo zistené, že jeho priemerný mesačný
príjem za 1/11 do 12/11 bol vo výške 990,34 € netto, za mesiac január 2012 vo výške 987,51 € netto.

Z pripojeného oznámenia doručeného zamestnávateľom matky bolo zistené, že jej príjem za obdobie

1/12/ do 4/12 bol vo výške 1.201,24 € netto.

Z pripojeného oznámenia doručeného zamestnávateľom otca bolo zistené, že jeho priemerný mesačný
príjem za obdobie 1/12 do 4/12 bol vo výške 1.021,79 € netto.

Z pripojeného oznámenia doručeného zamestnávateľom otca bolo zistené, že jeho príjem za obdobie
1/12 do 10/12 bol vo výške 989 € netto.

Z pripojeného oznámenia doručeného zamestnávateľom matky bolo zistené, že jej priemerný mesačný
príjem od 5/12 do 10/12 bol vo výške 1.200,16 € netto.

Z pripojeného oznámenia doručeného zamestnávateľom otca bolo zistené, že jeho príjem za obdobie
od 1/12 do 12/12 bol vo výške 995,43 € netto.

Z pripojeného oznámenia doručeného zamestnávateľom matky bolo zistené, že jej priemerný mesačný

zárobok za obdobie od 5/12 do 2/13 bol vo výške 1.244,26 € netto.

Z pripojeného oznámenia doručeného zamestnávateľom matky bolo zistené, že jej zárobok od 5/13 do
8/13 bol vo výške 1.406,46 € netto, za obdobie od 9/13 do 11/13 vo výške 1.411,25 € netto.
Z pripojeného oznámenia doručeného zamestnávateľom otca bolo zistené, že jeho príjem za obdobie

1/13 do 12/13 bol vo výške 990 € netto.

Z pripojeného oznámenia doručeného zamestnávateľom matky bolo zistené, že jej príjem za obdobie
od 12/13 do 2/14 bol vo výške 1.371,30 € netto.

Z pripojeného oznámenia doručeného zamestnávateľom otca bolo zistené, že jeho priemerný mesačný
príjem za obdobie od 1/14 do 2/14 bol vo výške 955 € netto.

Z pripojeného oznámenia doručeného zamestnávateľom otca bolo zistené, že jeho priemerný mesačný
príjem za obdobie 1/2014 do 12/2014 bol vo výške 1.014 Eur.

Z pripojeného oznámenia doručeného zamestnávateľom matky bolo zistené, že jej priemerný mesačný
zárobok od 3/2014 do 4/2015 bol vo výške 1.604,09 Eur netto.Z pripojeného oznámenia doručeného zamestnávateľom otca bolo zistené, že jeho príjem za obdobie
1/2015 do 9/2015 bol vo výške 994 Eur netto.

Z pripojeného oznámenia doručeného zamestnávateľom matky bolo zistené, že jej priemerný zárobok
za obdobie 5/2015 do 7/2015 bol vo výške 1.688,11 Eur netto, za obdobie 8/2015 do 9/2015 vo výške
1.538,89 Eur netto.

Otec ohľadne činnosti, ktorú mal vykonávať mimo pracovnej činnosti uviedol, že dňa 18.4.2012 uzavrel

zmluvu o vzájomnej spolupráci a sprostredkovaní so spoločnosťou O. D. R..K..S.. V.. Asi po polroku
inzerovania a spolupráce so spoločnosťou nemal z uvedenej činnosti žiadny príjem a spoluprácu
ukončil a odstúpil od zmluvy listom zo dňa 18.10.2012, ktorú spoločnosť akceptovala. Súčasne požiadal
spoločnosť ohľadne zdokladovania jeho príjmu s uvedenou spoločnosťou. Spoločnosť však na uvedenej
adrese v zmysle výpisu z obchodného registra bola neznáma. Otec nevedel predložiť súdu doklad
ohľadne skutočnosti, že z uvedenej sprostredkovateľskej činnosti nemal žiadny príjem.

V priebehu konania predložila matka a otec listinné doklady preukazujúce výdavky na domácnosť v
súvislosti so starostlivosťou o maloleté dieťa, výdavky na lieky a výdavky na splátky, platenie úverov.

Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5, zák. č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov

k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja
rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti,
možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo
výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa

podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností
a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie
je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 75 ods. 1,2 cit. zákona pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s
dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa ust. § 76 ods. 1,2 cit. zákona výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu. Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok

prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

Podľa ust. § 77 ods. 1,2 cit. zákona právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Práva na jednotlivé

opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa
premlčujú.

Podľa ust. § 78 ods. 1,2,3 cit. zákona dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na

návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované
výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Pri rozhodovaní o zmene výživného, teda aj o zvýšení výživného je nutné porovnať okolnosti dôležité
pre určovanie výživného v čase skoršieho určenia výživného a v čase terajšieho rozhodovania. Pri

rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov ( § 78 ods. 1 Zákona o rodine a § 163 ods. 1
O.s.p. ), platia ust. § 62 ods. 1,2,5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine.Pri určení konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho, aká finančná suma mesačne je potrebná
na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle
slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt ako aj potreby súvisiace s rozširovaním

a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvoja jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné
potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb
je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti
a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré
dovoľujú možnosti rodičov.

Z citovaných zákonných ustanovení ako aj z vyššie uvedeného vyplýva, že možnosti a schopnosti
rodičov sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa rozhodujúcimi hľadiskami pre určenie výživného.

Plnenie vyživovacej povinnosti by malo byť spravidla dobrovoľné. Jej úprava súdnym rozhodnutím býva
spravidla následkom nezhôd v osobnej sfére dotknutých účastníkov, tak ako je to v tomto prípade.

Všeobecnými kritériami pre určenie výšky výživného na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené
potreby na strane povinného, schopnosti, jeho možnosti a majetkové pomery.
Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je
praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov
uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a

majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných
pilierovsystémuzákonnejpovinnostiposkytovaťvýživu.Cieľomtejtoprávnejúpravyjezabezpečiťvýživu
ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa t.j.
matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá kým dieťa nie je schopné samé
sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého

z nich. Pokiaľ tu tiež rodičia spolu žijú a spoločne sa dobrovoľne podieľajú na nákladoch rodiny a
zabezpečovanie výživy jej členov, potom súd o určení vyživovacej povinnosti k deťom nemá oprávnenie
rozhodovať. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko
foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť.
Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou

formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie
potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním
vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a
osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným,
ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z

rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho
rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený
rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška
mesačných nákladov rodiča a to súhrnne alebo jednotlivé položky. Vodiacou zásadou na strane
povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov

nízka, nemá ju možnosť zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto
životnej úrovni. Rozdiel úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z
nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je
porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na
plnenievšetkýchpreukázanýchoprávnenýchpotriebdieťaťa,pričomsúdbudevychádzaťzpredpokladu,

že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovanie bytových
potrieb dieťaťa. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v
čase vyhlásenia rozhodnutia.

Základnou podmienkou určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na

dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku. Výška
mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných
platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady
potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto základné patrí: bývanie, stravovanie, ošatenie,
hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením

školských povinností, preprava, poplatky, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Iba základné
bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti
rodičovslabéaleboobjektívneobmedzenéanedovoľujúposkytnúťdieťaťuviac.Pristanoveníkonkrétnej
výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa a to určenie jeho miery, ktorou sa na stanovenýchmesačných nákladoch bude podieľať každý z rodičov. Na strane každého povinného sú v tomto prípade
jeho zárobky, sú jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných
vyživovacích povinností, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa, domácnosť,

plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určenými súdnym rozhodnutím. Miera
vyživovacej povinnosti rodičov k tomu istému dieťaťu nemusí byť rovnaká.

Plnenievyživovacejpovinnostirodičovvočideťomjezákonnoupovinnosťourodičov.Plnenievyživovacej
povinnosti by malo byť spravidla dobrovoľné. Jej úprava súdnym rozhodnutím býva spravidla následkom

nezhôd v osobnej sfére dotknutých účastníkov. Všeobecnými kritériami pre určenie výšky výživného na
strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného schopnosti, jeho možnosti
a majetkové pomery.

Súd pri svojom rozhodovaní mal za preukázané, že sa podstatným spôsobom zmenili pomery od
posledného rozhodnutia súdu o úprave vyživovacej povinnosti pre maloleté dieťa, ktoré nadobudlo

právoplatnosť dňa 29.10.2008, pričom zmenou pomerov sa rozumie výrazná zmena tých okolností na
jednej či druhej strane, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom.

Zmenou pomerov na strane maloletého dieťaťa súd videl najmä skutočnosti, že sa zvýšili jeho
výdavky v súvislosti s nástupom povinnej školskej dochádzky a tiež s jeho pribúdajúcim vekom. Matka

preukázala súdu svoje tvrdenia o svojich výdavkoch listinnými dokladmi. Listinné doklady sa týkajú
nielen zabezpečovania školských potrieb a pomôcok, oblečenia, obuvi ale aj mimoškolskej záujmovej
činnosti,ktorejsamaloletédieťavenuje.Okremtohoajzdravotnýstav,ktorýsivyžadujenákupšpeciálnej
kozmetiky.

Matka dieťaťa pracuje ako lekárka Y. Ž. X., žije v spoločnej domácnosti s maloletým dieťaťom. V
prevažnej miere zabezpečuje potreby dieťaťa medzi ktoré patrí výživa, hmotné potreby, šatstvo, bielizeň,
obuv, nájomné za byt ale aj potreby súvisiace so školou, kultúrne a športové potreby.

Otec naďalej pracuje v spoločnosti Ž. R., žije sám v 1 a pol izbovom byte. Jeho čistý mesačný príjem je

zhruba 900 Eur mesačne. Otec takisto predložil listinné doklady preukazujúce jeho výdavky v súvislosti
s domácnosťou, nájomné, splátky úverov.

Súdpodrobnýmadôslednýmporovnanímpomerovvčasepredchádzajúcejúpravyvýživnéhospomermi
existujúcimi v čase rozhodovania dospel k záveru, že sú dané dôvody na zmenu pôvodného rozhodnutia

o výživnom a zvýšil výživné zo strany otca pre mal. V. zo sumy 4.000 Sk (132,78 Eur mesačne) na 170
Eur mesačne od 1.9.2011 do 31.8.2014 a zo sumy 175 Eur mesačne na 200 Eur mesačne od 1.9.2014
do budúcna. Pri určovaní výšky výživného vychádzal zo zárobkových možností a schopností oboch
rodičov,zodôvodnenýchpotriebmaloletéhodieťaťa,pričomprihliadolnanezmenenýpočetvyživovacích
povinnostínastranematkyakoinastraneotca,naosobnústarostlivosťrodičovomaloletédieťaadospel

k presvedčeniu, že takto upravené výživné je primerané a otec ním môže prispievať na výživu dieťaťa
bez ohrozenia svojich potrieb a domácnosti. K zmene pomerov došlo na strane maloletého dieťaťa dňom
1.9.2011 kedy začal nový školský rok. Matka v písomnom návrhu žiadala zvýšiť výživné dňom 1.2.2011.
Pokiaľ došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa bolo povinnosťou matky podať
návrh na zvýšenie výživného ihneď ako k takejto zmene pomerov došlo. Z uvedeného dôvodu súd

zvýšil výživné zo strany otca na maloleté dieťa dňom 1.9.2011. S prihliadnutím na dĺžku konania, keďže
(návrh podaný v septembri 2011) súd rozdelil obdobie kedy zvyšoval výživné na čas od 1.9.2011 do
31.8.2014 a od 1.9.2014 do budúcna, nakoľko súdna prax ustálila, že k podstatným zmenám pomerov
u dieťaťa dochádza spravidla po uplynutí doby približne troch rokov a to v súvislosti s vekom a rastom
dieťaťa pokiaľ nenastanú iné skutočnosti zvyšujúce odôvodnené potreby dieťaťa ako napríklad zhoršený

zdravotný stav, špeciálne záujmové aktivity a pod.. Od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti a to
rozhodnutím v roku 2008 ubehli ku dňu určenia počiatku zvýšenej vyživovacej povinnosti otca, t.j. ku
dňu 1.9.2011 tri roky, ktorá doba korešponduje s ustálenou súdnou praxou. Následne po uplynutí troch
rokov opätovne súd upravil vyživovaciu povinnosť otca vo vzťahu k maloletému dieťaťu. Od poslednej
úpravy sa zvýšili výdavky na maloleté dieťa a to hlavne tým, že v čase poslednej úpravy navštevoval

materskú školu, následne nastúpil povinnú školskú dochádzku. Vzhľadom na túto skutočnosť vzrástli
náklady na jeho výchovu, výživu, ošatenie, záujmovú činnosť oproti výdavkom, ktoré mala matka v
čase poslednej úpravy. Na strane matky ako i otca došlo k miernemu zvýšeniu ich príjmu od roku
2008. Súd posúdil pomery účastníkov a dospel k presvedčeniu, že výživné vo výške 200 Eur mesačnepre mal. V. vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení rozsudku a z nich vyplývajúcich
zásad je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca, ktorý nemá iné vyživovacie
povinnosti a zohľadňuje aj odôvodnené potreby mal. V.. Súd poznamenáva, že výživné vo výške 200

Eur mesačne zohľadňuje základnú mieru nevyhnutných potrieb maloletého ale vychádzajúc z § 75 ods.
1 Zákona o rodine, podľa ktorého odôvodnené potreby maloletého dieťaťa nie sú jediným zákonným
kritériom pre určenie výživného, pretože okrem nich je potrebné zohľadniť aj schopnosti, možnosti a
majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú mieru uspokojenia, resp. sú vždy limitujúcim
kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb dieťaťa. Ďalej poukazuje na ust. § 75 ods.

1 Zákona o rodine, ktorý zaradil majetkové pomery povinného medzi všeobecné podmienky určenia
rozsahu vyživovacej povinnosti a rozšíril východiská na zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Princíp
potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané
majetkové riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu resp. priamo vyvoláva
stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Súd poukazuje na skutočnosť, že otec zobral na
seba neprimerané riziko keď uhradil sumu 600 Eur spoločnosti a podpísal zmluvu o sprostredkovaní. Z

vykonanéhodokazovaniavyplynulo,žeotecvšakzuvedenéhopríjmunemalžiadnypríjem,nakoľkovšak
touto činnosťou ohrozil dosiahnutie príjmu, vyvolal stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného,
súd túto skutočnosť pri zvýšení výživného nezohľadnil a vychádzal z toho ako keby sumu 600 Eur k
dispozícii naďalej mal. V zmysle uvedeného k tejto zmene v dôsledku opísaného chovania sa otca súd
neprihliadol a jeho schopnosti a možnosti posudzoval tak, ako keby k tejto nepriaznivej zmene v jeho

zárobkových možnostiach a schopnostiach nedošlo. V zmysle ust. § 62 ods. 1,2,4,5 a ust. § 75 ods. 1
Zákona o rodine, z ktorých vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť trvajúca do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obidvaja rodičia prispievajú na
výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať
sa na životnej úrovni rodičov. Aj pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z

rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného prihliada na odôvodnené potreby oprávneného
ako i na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové

pomery povinného prihliadne súd aj vtedy ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania,zárobkuamajetkovéhoprospechu,rovnakoprihliadneajnaneprimeranémajetkovériziká,
ktoré povinný na seba berie. Odôvodnené potreby maloletých detí sú nesporne vysoké, pričom na
ich uspokojovaní sa majú podieľať obidvaja rodičia primerane svojim možnostiam, schopnostiam a
majetkovým pomerom, to znamená, že uspokojovanie odôvodnených potrieb detí je vždy limitované

možnosťami a schopnosťami rodičov.

Súd s poukazom na ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine, ktoré zakotvuje princíp, že výživné má prednosť
pre inými výdavkami rodičov, nezobral do úvahy výdavky rodičov súvisiace so splácaním úverom.
Takisto nezobral do úvahy ani sumu, ktorú matka vyplatila otcovi titulom vyporiadania bezpodielového

spoluvlastníctva manželov. Súd zdôrazňuje, že majetkové pomery bývalých manželov sa vyporiadaním
BSM žiadnym spôsobom nemenia, spoločný majetok sa len rozdelí a preto nie je možné konštatovať,
že z takéhoto dôvodu sa majetkové pomery niektorého z nich zmenili. Titulom vyporiadania BSM tak
matka ako aj otec nadobudol časť majetku s BSM nie je smerodajné, či ide o hotovosť finančnú alebo o
nadobudnutie výlučného vlastníctva k hnuteľným alebo nehnuteľným veciam. Nehnuteľnosť, ktorá bola

predmetom BSM mohli bývalí manželia predať, čo môže v súčasnej dobe urobiť aj matka a nebola by
tak zaťažená splátkami úveru. Otec v zmysle hypotekárneho úveru, ktorým je zaťažený si zabezpečil
bývanie v 1 a pol izbovom byte.

Pri určovaní výšky výživného súd prihliadol na výdavky matky na mal. dieťa týkajúce sa spoločenských,

kultúrneho a športového vyžitia. Súd pri posúdení nutnosti konkrétnych výdavkov prihliadol na to, že v
zásade by mala byť životná úroveň rodičov a ich detí rovnaká a v danom prípade v takom rozsahu ako
ich uvádzala matka sú primerané životu kultúrneho človeka modernej spoločnosti a je v schopnostiach
otca ako povinného rodiča sa podieľať aj na týchto výdavkoch.

V zmysle ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, dieťa
má zo zákona právo na výživu, ide o jeho zákonný nárok. Rodičom je uložená povinnosť plniť ich
zákonnú povinnosť, pričom základ vyživovacej povinnosti rodičov k mal. deťom je zakotvený vrámci
výpočtu zložiek rodičovskej zodpovednosti podľa § 28 ods. 1, písm.a/ Zákona o rodine. Každá povinnáosoba musí vždy aj keď je to na úkor svojich potrieb zabezpečiť výživu dieťaťa. Schopnosti, možnosti a
majetkové pomery povinného rodiča a tak isto odôvodnené potreby dieťaťa je potrebné u každého rodiča
i dieťaťa hodnotiť jednotlivo. Schopnosti a možnosti rodiča má súd zhodnotiť zo všetkých dostupných,

objektívnych hľadísk a to najmä z hľadiska jeho veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie,
možnosti jeho uplatnenia v danom regióne. Pri hodnotení majetkových pomerov rodiča je potrebné
vychádzať nie len z jeho vykazovaného príjmu, ale aj z celkovej hodnoty ním nadobudnutého majetku
ako napr. nadobudnuté nehnuteľnosti, hnuteľné veci, pohľadávky, cenné papiere, úspory, ktorého
prejavom môže byť aj nákladný spôsob života indikujúci ďalšie nedoložené príjmy. Zásadným je pravidlo

podieľania sa dieťaťa na životnej úrovni rodičov. Pre určenie výživného súd prihliadol i na to, ktorý z
rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Uvedené činnosti jedného z rodičov môžu sčasti alebo aj
v plnom rozsahu pokryť jeho zákonnú vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu vrátane vyživovacej povinnosti
stanovenej v minimálnom rozsahu.

Súd v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine dôsledne zohľadnil obidve základné hľadiská pre

určenie výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného na jednej strane a schopnosti a
možnosti povinného na strane druhej, pretože obidve hľadiská spolu veľmi úzko súvisia a vzájomne sa
podmieňujú, a preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého, alebo izolovane sa zamerať na jednotlivé
skutočnosti tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií. Vychádzajúc zo zákonného ustanovenia § 75
ods.1Zákonaorodineaznehovyplývajúcichzásaddospelkpresvedčeniu,ževýživnévovýške175Eur

mesačne za obdobie od 1.9.2011 do 31.8.2014 a vo výške 200 Eur mesačne od 1.9.2014 do budúcna
je primerané.

Rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 12C/45/2008 bola otcovi uložená povinnosť prispievať
maloletému na životné poistenie sumou 400,- Sk mesačne a na stavebné sporenie sumou 600,- Sk

mesačne.

Návrh matky na zvýšenie uvedených súm súd iba sčasti vyhovel a to tak, že zvýšil sumu, ktorú bude
otec platiť mal. V. na stavebné sporenie a to na sumu 30 € mesačne od 1.9.2011 do budúcna. V ďalšom
návrhu matky nevyhovel, nakoľko je názoru, že príjmy otca nie sú nadštandardné, aby výživné mohlo

byť rozdelené na časť, ktoré otec posiela na bežný účet ako výživné a ďalšia časť na stavebné sporenie
a životné poistenie. Zákon totiž hovorí, že tam, kde to majetkové pomery povinného rodiča pripúšťajú
možno za odôvodnené potreby dieťaťa považovať i tvorbu úspor. Vykonaným dokazovaním nebolo
preukázané, že by otec mal nadštandardné pomery, aby mohol prispievať na výživu mal. V. uvedenými
sumami.

Podľa ust. § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku, súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Vzhľadom na zmenu pôvodného rozhodnutia za obdobie od 1.9.2011 do 30.11.2015 došlo na strane otca
k vzniku dlžného výživného v celkovej výške 3.071,46 Eur. Dlžné výživné bolo vypočítané nasledovne:
rozdiel medzi doterajším výživným a zvýšeným výživným 200 Eur mínus 132,78 Eur = 67,22 Eur x 51
mesiacov, spolu 3.428,22 Eur. Od uvedenej sumy súd odpočítal vecné plnenia otca v celkovej sume

131,22 Eur (nákup, ošatenie a bunda 19,97 Eur zo dňa 1.12.2011, obuv na voľný čas 29,95 Eur zo
dňa 7.9.2011, obuv 69,30 Eur zo dňa 30.11.2011, pyžamo 12 Eur zo dňa 28.12.2011). Ostatné vecné
plnenia sú mimo rozhodného obdobia. Od uvedenej dlžnej sumy odpočítal ešte sumu 225,54 Eur ( otec
od 5/2015- 11/2015 platil na výživu dieťaťa matke sumu 165 Eur mesačne, rozdiel 165 Eur - 132,78 Eur
= 32,22 Eur x 7 mesiacov spolu 225,54 Eur ). Dlžné výživné takto predstavuje 3.071,46 Eur. Dlžná suma

na stavebnom sporení bola vypočítaná za obdobie od 1.9.2011 do 30.11.2015 - 30 Eur mínus 19,92 Eur
= 10,08 Eur x 51 mesiacov, spolu 514,08 Eur.

Dlžné výživné a dlžnú sumu na stavebnom sporení súd uložil otcovi zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti
rozsudku, pretože vzhľadom k jeho pomerom, výške dlhu a charakteru predmetu konania, ktorým je

zvýšenie výživného pre maloleté dieťa by nebolo spravodlivé priznať výhodu splátok, prípadne aj dlhšiu
lehotu splatnosti aj preto, že ide o výnimku zo zásady, že povinné zloženie v rozsudku treba splniť
do 3 dní. Zvýšenie vyživovacej povinnosti mohol otec očakávať od začiatku konania a pripraviť sa
na zaplatenie eventuálneho dlhu na výživnom odkladaním časti svojho príjmu. Súd pri rozhodovaní ospôsobe zaplatenia dlhu na výživnom prihliadol aj na tú skutočnosť, že matka pri uspokojovaní potrieb
maloletého dieťaťa nebola zvýhodnená splátkami ale musela ich uspokojovať postupne tak ako vznikali
a javí sa byť účelné, aby dlžné výživné bolo zaplatené naraz, čo umožňuje lepšie využitie peňažných

prostriedkov v prospech maloletého dieťaťa.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 146 ods. 1, písm.a/ O.s.p., kedy žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko ide o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Okresný súd Košice I v 3 písomných vyhotoveniach.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Odvolanie musí obsahovať tieto náležitosti: musí byť z neho zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť
podpísané a dátované, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda a v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť

predložené s potrebným počtom rovnopisov a prílohami, tak aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví jeho
kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.