Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. júl 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 14Sd/2/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3016200071
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Eva Vékonyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3016200071.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Vékonyovou v právnej veci navrhovateľky:
U.. W. N., bytom H. XXX, XXX XX H., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Bratislava,
Ul. 29. augusta č. 8 a 10, o preskúmanie rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25.
novembra 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25. novembra 2015 sa podľa § 250j ods. 2 písm.

c) O.s.p. z r u š u j e a vec sa vracia odporkyni na ďalšie konanie.

Navrhovateľke sa náhrada trov n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 29. januára 2016 bolo tunajšiemu súdu doručené odvolanie navrhovateľky proti rozhodnutiu
odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25. novembra 2015, ktorým bola navrhovateľke zamietnutá
žiadosť o invalidný dôchodok podľa § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom
poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“), z dôvodu, že podľa posudku posudkového

lekára odporkyne - pobočka Považská Bystrica zo dňa 10. novembra 2015, nie je invalidná podľa
§ 71 ods. 1 zákona, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Navrhovateľka návrhom podaným v zákonnej lehote namietala, že zdravotný stav jej nedovoľuje
vykonávať zárobkovú činnosť. Nesúhlasila s volením dolnej hranice z percentuálneho rozpätia miery

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u rozhodujúceho ochorenia a žiadala opätovné preskúmanie
jej zdravotného stavu.

Odporkyňanapodkladepodanéhoopravnéhoprostriedkupreskúmalazdravotnýstavnavrhovateľkydňa
11. januára 2016 posudkovou lekárkou odporkyne - pobočky Považská Bystrica, U.. F. H.. Posudková
lekárka po posúdení všetkých dostupných lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie za
rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľky považovala polytopnú dorzalgiu s iritáciou do DK, bez

radikulárneho dráždenia - kapitola XV, oddiel E, položka 3, písm. a) - 20 % (z rozmedzia 20-35%)
so zvýšením percentuálnej miery poklesu o 10 % za ostatné zdravotné postihnutia, ktoré ovplyvňujú
rozhodujúce zdravotné postihnutie. Vo výroku posudku posudková lekárka uviedla, že navrhovateľka
nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Výslednú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určila na 30 %. Rovnaký záver potvrdil

posudkový lekár odporkyne - ústredia, U.. G. Z., ktorý preveril zdravotný stav navrhovateľky dňa 26.
januára 2016. Zhodne určil rozhodujúce zdravotné postihnutie, mieru poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť určil na 30 %.Odporkyňa sa k veci písomne vyjadrila podaním zo dňa 04. februára 2016. Uviedla, že zdravotný stav
navrhovateľky bol posúdený dňa 11. januára 2016 posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej

poisťovne, pobočka Považská Bystrica a posudkovým lekárom sociálneho poistenia, ústredie dňa 26.
januára 2016. Posudkoví lekári zotrvali na pôvodnom posudku, že navrhovateľka nie je invalidná podľa
ustanovenia § 71 ods. 1 zákona, lebo má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 % v
porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Navrhovateľke sa nepodarilo spochybniť správnosť rozhodnutia
o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok. Odporkyňa zotrvala na názore, že o žiadosti o invalidný

dôchodok bolo rozhodnuté správne a v súlade s objektívne zisteným skutkovým stavom.

Od 1. júla 2016 došlo k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „O.s.p.“), ktorý je nahradený tromi procesnými kódexmi, a to
- zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“),
- zákonom č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“),

- zákonom č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“).
Nahradenie Občianskeho súdneho poriadku tromi procesnými kódexmi si vyžaduje zmenu
splnomocňovacích ustanovení odkazujúcich na O.s.p..

Podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom

rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.

Podľa § 492 SSP, konania podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. začaté predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov, vrátane odvolacieho konania a lehôt na
podanie odvolania, ktoré plynú podľa doterajších predpisov a ich právne účinky zostávajú zachované.

Krajský súd postupom podľa § 250l a nasledujúcich zákonných ustanovení O.s.p. preskúmal napadnuté
rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25. novembra 2015 a postup, ktorý mu predchádzal
v rozsahu dôvodov odvolania a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky je dôvodný.

Súd vykonal prieskum oboznámením návrhu navrhovateľky, napadnutým rozhodnutím odporkyne,
vyjadrením odporkyne, posudkovým spisom, dávkovým spisom, výsluchom navrhovateľky a zástupcu
odporkyne a zistil tento skutkový stav:
Z posudkového a dávkového spisu bolo zistené, že navrhovateľka má dlhodobo bolesti chrbtice v
krížovej a hrudnej oblasti, pre ktoré je v liečbe neurológa, ortopéda a algeziológa na ambulancii

chronickej bolesti, absolvovala rehabilitačnú liečbu. V auguste 2015 bola hospitalizovaná na
ortopedickom oddelení s dg. bolesti v krížoch, výrazne algický stav a imobilizujúci syndróm, bez
radikulárneho dráždenia. Žiadosťou zo dňa 10. novembra 2015 požiadala o priznanie invalidného
dôchodku, a to odo dňa 12. októbra 2015. Podľa posudku posudkovej lekárky odporkyne - pobočka
Považská Bystrica zo dňa 10. novembra 2015, nebola uznaná invalidnou podľa § 71 ods. 1 zákona, lebo

pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac
ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie
navrhovateľky bolo určené postihnutie zaradené do Kapitoly XV - choroby podporného a pohybového
aparátu, Oddielu E -deformujúca dorzopania a spondylopatia. pod Položku 3 - degeneratívne zmeny
na chrbtici a medzistavcových platničkách, písmeno b - s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi

nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom
úseku. Posudková lekárka určila mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 20 % a na
ostatné ochorenia, ktoré ovplyvňujú funkčný stav organizmu navýšia percentuálnu mieru o 10 %.

Navrhovateľkanapojednávaní dňa15.marca2016uviedla,žezotrvávanapodanomodvolaní.Doplnila,

že od podania opravného prostriedku ako aj od posledného vyšetrenia posudkovými lekármi došlo k
zmene jej zdravotného stavu, ktorú preukázala nálezom z CT vyšetrenia zo dňa 02. marca 2016. Na
uvedené vyšetrenie bola poslaná ošetrujúcou lekárkou, nakoľko sa jej bolesť zhoršuje, šíri sa do krížov,
začínajú jej tŕpnuť nohy a ruky. Na CT vyšetrení bolo zistené, že má vybočené platničky, v dôsledku
čoho je vykonávaný tlak, ktorý ju obmedzuje v pohybe, spôsobuje bolesť. Bola jej indikovaná infúzna

liečba na stacionári a pravidelne navštevuje aj algeziológa, ktorý jej dáva opiáty, aby bolesť zvládala.

Vzhľadom na uvedené námietky a nové lekárske správy súd uznesením č.
k. 14Sd/2/2016-22 zo dňa 15. marca 2016 nariadil posudkovému lekárovi U..Z. opätovne prešetriť zdravotný stav navrhovateľky za jej osobnej účasti, určiť novú mieru poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a vypracovať lekársku správu v stanovenej lehote 60 dní.

Posudkový lekár U.. Z. vypracoval dňa 05. mája 2016 nový lekársky posudok, v ktorom konštatoval,
z medicínskeho hľadiska nedošlo u navrhovateľky k zmene zdravotného stavu, naďalej trvá dorzalgia
bez motorického deficitu na končatinách. Neúspešná analgetická liečba u algeziológa a infúzna liečba
u neurológa, podľa jeho názoru, poukazuje skôr na zvýšené subjektívne prežívanie, nakoľko MR LS
chrbtice nedokázalo závažné zmeny na stavcoch a platničkách. Záverom posudkový lekár zotrval

na pôvodnom vyjadrení, zhodnotil, že nie je dôvod na zmenu doterajších posudkov a mieru poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určil na 30%.

Na pojednávaní pred súdom dňa 12. júla 2016 navrhovateľka uviedla, že
posudkovému lekárovi predložila pri posudzovaní aj posledné vyšetrenia zo dňa 03. mája 2016, v
ktorých je konštatované, že ukončila infúznu liečbu, avšak necíti sa lepšie, nakoľko bolesti v LS chrbtici

pretrvávajú. Doplnila, že bola opäť odoslaná do neurochirurgickej ambulancie dňa 24. mája 2016, kde
absolvovala vyšetrenie. Na tomto vyšetrení jej lekár oznámil, že je potrebné aby mala na novo spravenú
magnetickú rezonanciu LS chrbtice, ktorá bola naplánovaná o dva dni po pojednávaní. Namietala,
že posudkový lekár vyšetrenie, resp. správu zo dňa 03. mája 2016 vo svojom posudku
neuviedol, napriek tomu, že mu ju predložila. Okrem toho posudkový lekár vo vypracovanej správe

konštatoval, že MR LS chrbtice nedokázala závažné zmeny na stavcoch a platničkách, čo je však v
rozpore so skutočnosťou, že navrhovateľka zatiaľ novým MR vyšetrením nedisponuje
a bude ho mať až o dva dni. Bolesti má dlhodobo, už niekoľko rokov, u neurológa ich zažala riešiť
až po neúspešnej infúznej liečbe a predtým jej nebolo robené MR LS chrbtice. Záverom
zhodnotila konštatovanie posudkového lekára ako neobjektívne.

Podľa § 71 ods. 1, 2, 3 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v
porovnanísozdravoufyzickouosobou.Dlhodobonepriaznivýzdravotnýstavjetakýzdravotnýstav,ktorý
spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy

trvať dlhšie ako jeden rok. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním
telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým
zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej
osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné
postihnutia,ktorébolizohľadnenénanároknainvalidnývýsluhovýdôchodokpodľaosobitnéhopredpisu.

Podľa § 71 ods. 10 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na
účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Podľa § 112 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení výplata dávky sa zastaví, uvoľní alebo
sa dávka vypláca v nižšej sume alebo vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok
na výplatu dávky.

Podľa § 195 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne

pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel
obstará potrebné podklady na rozhodnutie.

Podľa § 195 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení podkladom na rozhodnutie sú najmä
podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti

všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.

Podľa § 196 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení dôkazom je všetko, čo môže prispieť
k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia
účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a

potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe
alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne.Podľa § 196 ods. 6 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení účastník konania je povinný navrhnúť
dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov
sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci

konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.

Podľa § 209 ods. 1, 4 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení rozhodnutie organizačnej zložky
Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť
v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného

skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. V odôvodnení rozhodnutia organizačná
zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami
bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

Podľa § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností
aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vec vráti žalovanému orgánu na ďalšie konanie, ak

po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k
záveru, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci.

Podľa § 250j ods. 6 O.s.p. správne orgány sú viazané právnym názorom súdu.

Súd v posudzovanom prípade dospel k záveru, že posúdenie zdravotného stavu navrhovateľky zo strany
posudkových lekárov nie je postačujúce, keďže nie je kompletné a nezohľadňuje všetky zdravotné
poškodenia, ktoré navrhovateľka má, ako aj všetky lekárske správy predložené navrhovateľkou, a to v
kontexte so stále sa zhoršujúcim zdravotným stavom. Preto je nevyhnutné v ďalšom konaní odstrániť
vzniknuté rozpory, vyjadriť a kvantifikovať všetky relevantné medicínske východiská

pre posúdenie MPSVZČ a určiť ju na novo. Odporkyňa nemôže ponechať zisťovanie podkladov
pre rozhodnutie len na posudkových lekárov, ale musí sama vykonať úplné, zákonu
zodpovedajúce dokazovanie v súlade s ustanoveniami § 196 a nasl..

Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že odporkyňa náležite nezistila

skutkový stav veci, jej rozhodnutie je vydané predčasne. Pri posúdení meritórneho prerokovania
veci je potrebné vychádzať z objektívneho posúdenia všetkých medicínskych záznamov a nálezov
navrhovateľky, skonfrontovať ich, dôsledne pomenovať, lebo svojou povahou ide o posúdenie skutkovej
otázky. Pritom treba najmä prihliadnuť na subjektívne tvrdenia navrhovateľky, s dôsledným
zabezpečením jej právnej ochrany.

Krajský súd v tomto smere poukazuje na skutočnosť, že nie je jeho úlohou doplňovať vecnú
argumentáciu rozhodnutia odporkyne, ale dokazovanie smerujúce k určitému zisteniu a z toho
vyplývajúcemu záveru, je úlohou správneho - administratívneho konania.

Podľa § 196 a nasl. zákona - okrem iného - dôkazom je všetko, čo môže prispieť k
zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a
vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia
a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Je vecou odporkyne aké dokazovanie vo veci
zvolí.

Úlohou odporkyne v ďalšom konaní bude doplniť správne konanie vo vyššie naznačenom smere
a spôsobom, aby zdravotný stav navrhovateľky bol opätovne komplexne a objektívne medicínsky
zhodnotený (§ 195, § 196 a nasl. zákona), v prípade potreby aj za pribratia
príslušného znalca. Tieto okolnosti v novom rozhodnutí je nutné popísať jasne, určite, zrozumiteľne, aby

bolo možné pochopiť, prečo bolo určitým spôsobom rozhodnuté. Až následne môže odporkyňa vydať
nové rozhodnutie, ktoré bude obsahovať kompletné odôvodnenie riadne a úplne zdôvodnené tak, aby
bolo zrejmé, prečo je určitým spôsobom rozhodnuté.

Priznávanie sociálnych práv, ich odnímanie, znižovanie či zväčšovanie ich rozsahu je výrazným

zásahom do sféry života každého občana. Takéto rozhodnutia musia byť preto založené na presnom a
spoľahlivom zistení skutočného stavu veci, pričom výsledky takéhoto zistenia nájdu odraz v odôvodnení
rozhodnutí. Za týmto účelom musí odporkyňa vykonať dokazovanie podľa § 196 zákona. Účastník
správneho konania pritom má možnosť a právo navrhovať sám dôkazy, má právo byť vypočutý, máprávo sa vyjadrovať k dôkazom zabezpečeným v rámci takéhoto konania. U bežného občana nie je
možné predpokladať, že bude mať vedomosť o tom, akým spôsobom sú stanovené kritériá pre
priznávanie dôchodkových nárokov, preto úlohou správneho orgánu je túto skutočnosť v odôvodnení

rozhodnutia ozrejmiť - treba teda uviesť, z akých dôkazov správny orgán vychádzal a k
akému záveru následne došiel. Dôležité je tiež uviesť skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie,
akými úvahami bola odporkyňa vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, ako sa
vysporiadala s prípadnými námietkami účastníka, inak je rozhodnutie nepreskúmateľné.

Na podklade uvedených skutočností bolo potom potrebné rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX
X zo dňa 25. novembra 2015 zrušiť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie.

Súd rozhodol o trovách konania v zmysle § 250l ods. 2 v spojení s ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak,
že procesne úspešnej navrhovateľke nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si žiadne
neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustné odvolanie.