Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. február 2015

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 27Cbi/13/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113222483
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Mihálechová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2015:6113222483.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Mihálechovou, v právnej veci žalobcu

Mgr. Vladimír Vanko, Lazovná 38, 974 01 Banská Bystrica, správca úpadcu SCRAPMET s. r. o. „v
konkurze", Robotnícka 10, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 802 492, zast. Mgr. Peter Zemko, Radava
448, 941 47 Radava, proti žalovanému AOS Real s. r. o., so sídlom Robotnícka 10, 974 01 Banská
Bystrica IČO: 36 802 492, zast. Mgr. Miroslava Kováčiková, advokátka, Robotnícka 10, Banská Bystrica,
v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu - Kúpnej zmluvy zo dňa 24. 11. 2011, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

O trovách konania súd rozhodne v lehote 3 dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 21. 08. 2013 bola tunajšiemu súdu doručená žaloba o určenie neúčinnosti právneho úkonu a to
Kúpnej zmluvy zo dňa 24. 11. 2011, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd určil, že Kúpna zmluva uzavretá
medzi úpadcom SCRAPMET s. r. o., Robotnícka 10, 974 01 Banská Bystrica ako predávajúcim a AOS
Real s. r. o., Robotnícka 10, 974 01 Banská Bystrica ako kupujúcim dňa 24. 11. 2011 je právnym
úkonom neúčinným vo vzťahu ku všetkým konkurzným veriteľom v konkurze vyhlásenom na majetok
úpadcu SCRAPMET s. r. o., Robotnícka 10, Banská Bystrica vedenom na Okresnom súde Banská
Bystrica pod sp. zn. 2K 23/2012 a zároveň žiadal, aby žalovaný bol povinný zaplatiť do všeobecnej

podstaty úpadcu SCRAPMET s. r. o., Robotnícka 10, 974 01 Banská Bystrica peňažnú náhradu
vo výške 442 832,61 Eur v lehote 3 dní po právoplatnosti rozhodnutia. V žalobe dôvodil s tým, že
úpadca napadnutým právnym úkonom zo dňa 24. 11. 2011 previedol na nadobúdateľa, teda žalovaného
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam s príslušenstvom nachádzajúcich v katastrálnom území R., obec R.,
okres R., evidovaný Správou katastra R. na liste vlastníctva č. XXXX a to
a) pozemok, parc. registra „E.“ s parc. č. XXXX/X, druh pozemku zastavené plochy a nádvoria o výmere
873 m2

b) pozemok, parc. registra „E.“ s parc. č. XXXX/X, druh pozemku zastavené plochy a nádvoria o výmere
404 m2
c) pozemok, parc. registra „E.“ s parc. č. XXXX/X, druh pozemku zastavené plochy a nádvoria o výmere
1 748 m2
d) pozemok, parc. registra „E.“ s parc. č. XXXX/X, druh pozemku zastavené plochy a nádvoria o výmere
419 m2
e)pozemok,parc.registra„E.“sparc.č.XXXX/XX,druhpozemkuzastavenéplochyanádvoriaovýmere

1 997 m2
f) stavbu (autoservis) so súpisným č. XXXX, postavené na pozemku s s parc. č. XXXX/X
g) stavbu (lakovňa KAROS.hala) s parc. č. XXXX/X (v čase prevodu už fakticky neexistovala z dôvodu
jej zničenia).Uvedené nehnuteľnosti boli zavkladované Správou katastra R.c, ktorý vklad bol povolený dňa 02. 12.
2011 pod č. M. XXXX/XX. Úpadca tak kúpnou zmluvou previedol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam

na žalovaného za dojednanú kúpnu cenu vo výške 114 248,50 Eur bez DPH, pričom DPH z uvedenej
sumy tvorila 7 053,30 Eur, celkovo teda 121 301,80 Eur.

Z čl. III bodu 1 Kúpnej zmluvy podľa žalobcu vyplynulo, že úpadca previedol vlastnícke právo k
pozemkom uvedenými pod písmenami a) až e) o celkovej výmere 5441 m2 za kúpnu cenu vo výške

8,5 Eur/m2, t. j. celkom za kúpnu cenu vo výške 46 248,50 Eur bez DPH a tak pri určení obvyklej ceny
plnenia žalobca poukazoval na Znalecký posudok č. XXX/XXXX, ktorý bol vyhotovený znalcom J.. Š.
W., so sídlom A. E. XX, XXX XX A. A. zo dňa 15. 10. 2010, z ktorého na str. č. 13, z ktorého vyplynulo,
že hodnota prevádzaných pozemkov je 18,45 Eur/m2. Z uvedeného teda žalobca dôvodil, že celková
výmera prevádzaných pozemkov, t. j. 5 441 m2 mala byť ohodnotená cenou za m2 vo výške 18,45
Eur/m2 v zmysle znaleckého posudku a tak hodnota uvedených pozemkov podľa jeho názoru mala byť

vo výške 100 386,45 Eur. Žalobca namietal, že úpadca tak previedol na žalovaného kúpnou zmluvou
vlastnícke právo k pozemkom za kúpnu cenu, ktorá je oproti obvyklej hodnote týchto pozemkov nižšia
o sumu 54 137,95 Eur, čo je rozdiel medzi cenou pozemkov určených znaleckým posudkom, t.j. 100
386,45 Eur a kúpnou cenou za pozemky dojednané v kúpnej zmluve t. j. 46 248,50 Eur. U stavieb,
ako je v čl. III bod 1 Kúpnej zmluvy vyplýva, že úpadca previedol vlastnícke právo k stavbe uvedenej

pod písm. f) za kúpnu cenu vo výške 62 000 Eur, pričom pri určení obvyklej ceny plnenia správca
poukazoval na znalecký posudok, z ktorého na strane č. 15 (časť 3 v rekapitulácii všeobecnej hodnoty)
vyplýva, že hodnota prevádzanej stavby je 250 178,12 Eur nižšia, pričom podľa názoru správcu od času
vyhotovenia znaleckého posudku do dňa uzavretia kúpnej zmluvy medzi úpadcom a žalovaným nedošlo
v tejto lokalite k takej zmene pomerov, ktoré by takto znížili cenu prevádzanej stavby. Z uvedeného

vyplynulo, že úpadca previedol na žalovaného vlastnícke právo k stavbe za kúpnu cenu, ktorá je oproti
obvyklej hodnote tejto stavby o 188 178,12 Eur, pričom rozdiel medzi cenou stavby určenou znaleckým
posudkom 250 178,12 Eur a kúpnou cenou za stavbu dojednanou v kúpnej zmluve vo výške 62 000 Eur.
Správca v žalobe zároveň uviedol, že súčasťou nehnuteľností, ku ktorým úpadca previedol vlastnícke
právo na žalovaného boli aj spevnené plochy určeného parkoviska ocenené v znaleckom posudku

na sumu 84 545,36 Eur, ďalšie spevnené plochy dvora ocenené znaleckým posudkom na sumu 76
119,10 Eur, mostová váha ocenená znaleckým posudkom na 2 241,21 Eur, kanalizácia dažďová podľa
znaleckého posudku 9 735,47 Eur, odlučovač ropných látok a PS (v znaleckom posudku ocenený na
sumu 17 008,20 Eur, ďalej kanalizácia splašková podľa znaleckého posudku ohodnotená na 1 106,30
Eur, ďalej čistička odpadových vôd ocenená znaleckým posudkom na sumu 1 974,46 Eur a elektrická

NN prípojka ocenená znaleckým posudkom na 634,83 Eur. Ďalej NN prípojka k čerpacej stanici ocenená
na 595,36 Eur a požiarny vodovod ocenený na 6 556,24 Eur. Podľa správcu z uvedeného vyplynulo,
že všetky vonkajšie úpravy, ktoré tvorili súčasť nehnuteľnosti, ku ktorým úpadca previedol vlastnícke
právo na žalovaného mali celkovú hodnotu vo výške 200 516,54 Eur. V sumáre tak úpadca previedol
kúpnou zmluvou na žalovaného vlastnícke právo k nehnuteľnostiam s príslušenstvom za kúpnu cenu,

ktorá je proti obvyklej kúpnej cene nehnuteľnosti nižšia o sumu 442 832,61 Eur, pričom kúpna cena za
pozemky oproti obvyklej cene pozemkov bola nižšia o 54 137,95 Eur, kúpna cena za stavbu je oproti
obvyklej cene stavby nižšia o sumu 188 178,12 Eur a kúpna cena za vonkajšie úpravy nebola vôbec
dojednaná, pričom obvyklá cena vonkajších úprav je s poukazom na znalecký posudok 200 516,54 Eur.
Z účtovníctva úpadcu vyplynulo, že napadnutý právny úkon a to uzavretie kúpnej zmluvy dňa 24. 11.

2011 bol urobený v čase úpadku, nakoľko v čase uzavretia kúpnej zmluvy úpadca neplnil viac ako 30 dní
po lehote splatnosti peňažné záväzky voči spoločnosti Hydraulika Petráš s.r.o., Environmentálny fond,
so sídlom Bukureštská 4, Bratislava, KOVOD, a.s., so sídlom Partizánska cesta 91, Banská Bystrica
a M 8 Slovakia, spol. s r.o., so sídlom Moyzesova 8, Bratislava a teda bol platobne neschopným a v
úpadku. Ďalej žalobca dôvodil, že zo zoznamu pohľadávok, ktorý bol vyhotovený v konkurznom konaní

úpadcu vyplynulo, že celková zistená suma pohľadávok veriteľov bola viac ako 1,5 milióna Eur, pričom
trhová hodnota úpadcovho majetku, ktorý je uvedený v súpise majetku nie je viac ako 30 000 Eur. Podľa
názoru správcu teda došlo k ukráteniu uspokojenia prihlásených pohľadávok veriteľov úpadcu v tom, že
hodnota majetku úpadcu sa uskutočnením napadnutého právneho úkonu a to kúpnou zmluvou úpadcom
zmenšila a to o sumu spočívajúcu v rozdiele medzi obvyklou cenou nehnuteľnosti a kúpnou cenou za

nehnuteľnosti, ktorá bola dojednaná v kúpnej zmluve, teda o sumu 442 836,61 Eur.

V písomnom vyjadrení žalovaného doručenom súdu 23. 10. 2013 tento žiadal, aby sú žalobu v
celom rozsahu zamietol, keďže podľa jeho názoru žalobca odporuje právnemu úkonu v zmysle ust.§ 58 Zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii ako úkonu bez primeraného protiplnenia,
pričom sa odvoláva na znalecký posudok č. 224/2010 z 15. 10. 2010, avšak nepreukázal všeobecné
predpoklady odporovateľnosti právneho úkonu, t. j. keď právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia

možno odporovať iba za kumulatívneho splnenia zákonom stanovených podmienok, pričom dôkazné
bremeno o existencii všetkých predpokladov bolo na strane navrhovateľa a žiadal, aby súd po nariadení
pojednávania a vykonanom dokazovaní žalobu zamietol ako nedôvodnú a priznal žalovanému nárok na
náhradu trov konania.

Súd vo veci vykonal dokazovanie a to oboznámením s listinnými dôkazmi, ktoré boli súčasťou návrhu
a to výpisom z Obchodného vestníka č. OV 162/2012 zo dňa 22. 08. 2012 o vyhlásení konkurzu na
majetok úpadcu spoločnosti SCRAPMET s. r. o., ďalej oboznámením sa s obsahom Kúpnej zmluvy
uzavretej v zmysle § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka zo dňa 24. 11. 2011, pričom uvedená kúpna
zmluva bola uzavretá medzi predávajúcim na jednej strane a to úpadcom a kupujúcim na druhej strane
a to žalovaným, ďalej s obsahom znaleckého posudku č. 224/2010 zo dňa 15. 10. 2010 vyhotovenom

J.. Š. W., ako aj zoznam prihlásených pohľadávok, ktoré boli prihlásené do konkurzného konania,
ďalej súhrnnou prihláškou uvedených pohľadávok, ďalej faktúrami a dokladmi, ktoré boli súčasťou
predložených prihlášok, výsluchom právnych zástupcov obidvoch strán, ako aj výsluchom svedkov tak,
ako ich navrhli právni zástupcovia a to P. K. a J.. T. R.. V konaní zástupkyňa žalovaného uviedla, že
k neprimeranosti kúpnej ceny spochybnila znalecký posudok č. XXX/XXXX, ktorý bol vypracovaný dňa

15. 10. 2010 z dôvodu, že predmetný znalecký posudok bol vypracovaný pre účely reštrukturalizačného
konania a nie pre dokazovanie v danom konaní, resp. ako podklad pre uzavretie kúpnej zmluvy. Zároveň
poukazoval na skutočnosť, že znalecký posudok nepreukazoval skutočný trhovú cenu nehnuteľností a
namietala, že v čase uzatvárania predmetnej kúpnej zmluvy trh s nehnuteľnosťami takého typu v danej
lokalite stagnoval a reálna kúpna cena, ktorá bola dohodnutá v predmetnej kúpnej zmluve zodpovedala

skutočne danému stavu na trhu s nehnuteľnosťami, pričom uvedené preukazovala vyjadrením realitnej
kancelárie, ktorá uvádzala stanovenú trhovú cenu nehnuteľnosti k danému času a miestu, teda kde bol
zohľadnený aj tento stagnujúci dopyt po nehnuteľnostiach v uvedenom regióne.

S poukazom na ust. § 121 O. s. p. je známe, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k.

2K 23/2012-88 zo dňa 16. 08. 2012, ktorý bol zverejnený v Obchodnom vestníku č. OV 162/2012, deň
vydania 22. 08. 2012 bol na majetok úpadcu vyhlásený konkurz a za správcu konkurznej podstaty bola
ustanovená JUDr. Zdenka Majerová Tökölyová. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 2K
23/2012 zo dňa 28. 11. 2012, ktorý bol zverejnený v Obchodnom vestníku č. OV 234/2012 vydaný 04.
12. 2012 bola JUDr. Zdenka Majerová Tökölyová odvolaná z funkcie správcu konkurznej podstaty a za

správcu podstaty úpadcu bol ustanovený žalobca. Z predložených a označených dôkazných listín súd
zistil, že dňa 24. 11. 2011 úpadca ako predávajúci a odporca ako kupujúci uzatvorili v písomnej forme
Kúpnu zmluvu. Článok I upravoval predmet kúpy, že predávajúci je vylúčeným vlastníkom nehnuteľností,
ktoré sú zapísané v katastri nehnuteľností Správy katastra R., kat. úz. R., na LV č. XXXX ako:
- parc. K. „. Č.. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 873 m2,

- parc. K. „. Č.. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 404 m2,
- parc. K. „. Č.. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 1748 m2,
- parc. K. „. Č.. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 419 m2,
- parc. K. „. Č.. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 1997 m2,
stavby:

- AUTOSERVIS so súp. číslom XXXX, ktorý je postavený na parc. K. „. XXXX/X
- LAKOVŇA, KAROS.HALA so súp. číslom XXXX postavená na parc. K. „. Č.. XXXX/X.
Podľa čl. II predmetnej kúpnej zmluvy predávajúci týmto predával a kupujúci kupoval do svojho
výlučného vlastníctva všetky nehnuteľnosti, ktoré popísané v čl. I. tejto kúpnej zmluvy. Článok III
upravoval kúpnu cenu, kde predávajúci a kupujúci sa dohodli na kúpnej cene za jednotlivé nehnuteľnosti

tak, ako sú popísané v čl. I predmetnej kúpnej zmluvy a to za dohodnutú kúpnu cenu 114 248,50 Eur
bez DPH, s DPH vo výške 7 053,30 Eur, celkom v sume 121 301,80 Eur. Zároveň bolo dohodnuté
vyplatenie kúpnej ceny v lehote najneskôr 9 mesiacov odo dňa uzavretia tejto kúpnej zmluvy a to na
účet predávajúceho. Ako listinný dôkaz zároveň žalobca predložil aj Znalecký posudok č. XXX/XXXX
zo dňa 15. 10. 2010, vyhotovený znalcom J.. Š. W. D. A. A. vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty

nehnuteľností tvoriacich priemyselný areál na zber a výkup druhotných surovín v katastrálnom území
mesta R.. Účelom znaleckého posudku bolo stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti spoločnosti
SCRAPMET s.r.o. tvoriacich tento priemyselný areál pre určenie v rámci reštrukturalizácie spoločnosti
KOVOD RECYCLING s.r.o. Podľa predmetného znaleckého posudku bola hodnota stavieb vonkajšímúprav, ako aj pozemkov stanovená na výšku 561 000 Eur. Zo zoznamu prihlásených pohľadávok úpadcu
súd zistil, že medzi prihlásenými pohľadávkami bola aj pohľadávka veriteľa Environmentálny fond
Bratislava prihlásené v celkovej sume 1 000 Eur za nezaplatenú pokutu zistenú dňa 21. 09. 2012, ďalej

pohľadávka veriteľa Hydraulika Petráš, s.r.o., Luhačovice v celkovej sume 6 900 Eur, ktorá bola zistená
04. 10. 2012, ďalej veriteľa KOVOD, a.s., Banská Bystrica v celkovej hodnote 27 259,73 Eur zistenej
03. 10. 2013 a veriteľa M 8 Slovakia, spol. s r.o. v celkovej sume 157 150 Eur, ktorá bola zistená 03. 10.
2012. Zároveň žalobca ako listinné dôkazy označil a predložil aj prihlášky pohľadávok týchto veriteľov
vrátane jednotlivých príloh pohľadávok. Žalovaný ako listinný dôkaz označil a predložil aj súvahu úpadcu

k 30. 11. 2011, v ktorej na strane aktív bol uvádzaný spolu majetok vo výške 6 652 291 Eur, záväzky
vo výške 4 549 681 Eur a vlastné základné imanie úpadcu vo výške 2 102 610 Eur. Zároveň žalobca
poukazoval na skutočnosť, že Daňový úrad Banská Bystrica svojím rozhodnutím o vyrúbení rozdielu
dane č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Paú zo dňa 16. 07. 2012 vyrubil úpadcovi rozdiel dane v sume
811 798,64 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2011, keď rozdiel dane bol
splatný do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti predmetného rozhodnutia. Zároveň žalovaný do spisu

doručil a predložil dopyt odporcu Finančnej správe SR zo 07. 05. 2014, keď odpoveď z finančnej správy
na dopyt od žalovaného bol k daňovému priznaniu úpadcu k DPH za zdaňovacie obdobie november
2011.

Navrhovateľ poukazoval na skutočnosť, že pohľadávky štyroch veriteľov ako boli hore uvedení boli

súčasťou žalobného návrhu, boli uvedení len príkladom, pričom žalobca ako dôkaz predložil tiež zoznam
pohľadávok, z ktorých vyplynulo, že veriteľ Daňový úrad Banská Bystrica prihlásil do konkurzného
konaniaúpadcupohľadávkuvovýške1033658,20Eur,pričomprávnymdôvodomtejtočastipohľadávky
vo výške 811 517,51 Eur je neuhradená daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november
2011. Uvedená pohľadávka vznikla daňovou povinnosťou úpadcu po vykonaní dobrovoľnej dražby

nehnuteľnosti, na základe ktorej úpadca pri podávaní daňového priznania pre daň z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie november 2011 uviedol vlastnú daňovú povinnosť vo výške 51 853,56 Eur, pričom
správna daňová povinnosť zistená správcom dane pri následnej daňovej kontrole bola vo výške 863
652,20 Eur. Tento rozdiel vznikol tak, že úpadca vyhotovil účtovný doklad - faktúru dňom dodania 11. 11.
2011, v ktorej uviedol daň z pridanej hodnoty vo výške 51 853,56 Eur, avšak správca dane vyhodnotil

túto povinnosť ako nesprávnu a rozhodnutím o dovyrubení rozdielu zo 16. 07. 2012 vyrubil úpadcovi
správnu výšku dane. Podľa názoru navrhovateľa v čase uzavretia Kúpnej zmluvy nebol rozdiel medzi
majetkom a záväzkami úpadcu vo výške 2 102 610 Eur tak, ako je to uvedené v riadku 67 súvahy úpadcu
k 30. 11. 2011. Zo súvahy úpadcu k 31. 12. 2011 riadku 67 vyplynulo, že vlastné základné imanie úpadcu
je záporné vo výške mínus 1 423 973 Eur. Podľa žalobcu hodnota vlastného imania úpadcu ku dňu 30.

11. 2011 nemohla teda objektívne dosahovať sumu 2 102 610 Eur, nakoľko za jeden mesiac podľa neho
nebolo objektívne možné s prihliadnutím na predmet podnikania úpadcu a hodnotu jeho majetku takto
zmeniť hodnoty vo výške 3 526 583 Eur.

Navrhovateľ poukázal aj na poznámky k individuálnej účtovnej závierke úpadcu, ktorá bola zostavená

k 31. 12. 2011 a je zrejmé, že úpadca k 31. 12. 2011 nedokázal uspokojovať svoje záväzky, pričom
išlo o obdobie, ktoré je len 1 mesiac po zostavení súvahy, ktorú predložil žalovaný, taktiež je zrejmé,
že úpadca prestal vykonávať ekonomickú činnosť. Podľa súvahy úpadcu ku dňu 30. 11. 2011 evidoval
úpadca tovar v celkovej hodnote 671 983,-- Eur podľa riadku 36 danej súvahy. Naproti tomu iba o
1 mesiac neskôr evidoval v súvahe ku dňu 31. 12. 2011 tovar iba v celkovej hodnote 48 674,-- Eur.

Uvedený rozdiel vznikol tak, že k tomuto tovaru bola vytvorená opravná položka vo výške 612 375,--
Eur a tento tovar v skutočnosti nebol majetok úpadcu, ktorý by bolo možné odplatne previesť na tretiu
osobu a zo získaného plnenia uspokojiť veriteľov úpadcu, ale išlo o tovar, ktorý nie je možné speňažiť.
Skutočná hodnota tovaru úpadcu ku dňu 30. 11. 2011 teda bola iba vo výške 59 608,-- Eur. Hodnota
tovaru uvedená v súvahe úpadcu ku dňu 30. 11. 2011 nebola reálna a trhová, ale bola iba účtovnou

položkou, ktorá neodzrkadľovala skutočný stav majetku úpadcu. Podľa súvahy úpadcu ku dňu 30. 11.
2011 evidoval úpadca samostatné hnuteľné veci a súbory hnuteľných vecí v celkovej hodnote 835 476,--
Eur podľa riadku 14 danej súvahy. V tejto sume je zahrnutá aj hodnota hnuteľných vecí, ktoré neboli
vo vlastníctve úpadcu, ale boli do majetku úpadcu zahrnuté z dôvodu ich finančného leasingu. Úpadca
tak evidoval 4 hnuteľné veci v celkovej hodnote 793 236,37 Eur, ktoré však neboli v jeho vlastníctve

a nebolo možné ich speňažiť, ale išlo o hnuteľné veci, o ktorých účtoval úpadca ako o majetku iba z
dôvodu ich finančného leasingu. Uvedené tvrdenie preukazuje aj súvaha úpadcu zostavené ku dňu 31.
12. 2011, v ktorej evidoval úpadca samostatné hnuteľné veci a súbory hnuteľných vecí iba v celkovej
hodnote 94 427,-- Eur. Rozdiel vznikol tak, že dňa 01. 12. 2011 uzavrel úpadca dve Zmluvy o zámeneúčastníkov Leasingovej zmluvy, na základe ktorých úpadca bezodplatne postúpil práva z leasingových
zmlúv na tretiu osobu. Skutočná hodnota samostatných hnuteľných vecí a súborov hnuteľných vecí
úpadcu ku dňu 30. 11. 2011 tak bola iba v hodnote 42 239,63 Eur. Na základe uvedeného rozdiel medzi

hodnotou tovaru a samostatných hnuteľných vecí a súborov hnuteľných vecí evidovaných úpadcom
v súvahe ku dňu 30. 11. 2011 a skutočnou trhovou hodnotou tovaru a samostatných hnuteľných vecí
a súborov hnuteľných vecí je vo výške 1 405 611,37 Eur. Podľa súvahy úpadcu ku dňu 30. 11. 2011
evidovalúpadcazáväzkyvcelkovejhodnote4549681,--Eurpodľariadku88danejsúvahy.Zuvedených
záväzkov tvorili daňové záväzky a dotácie celkovú výšku 13 180,-- Eur podľa riadku 115 danej súvahy.

Naproti tomu v súvahe ku dňu 31. 12. 2011 evidoval úpadca daňové záväzky a dotácie už v celkovej
hodnote 1 048 281,-- Eur. Uvedený rozdiel vznikol tak, že úpadca v súvahe ku dňu 30. 11. 2011
nezohľadnil svoj záväzok vo výške 811 517,51 Eur. Rozdiel medzi hodnotou záväzkov evidovaných
úpadcom v súvahe ku dňu 30. 11. 2011 a skutočnosťou hodnotou záväzkov ku dňu 30. 11. 2011 je
tak vo výške 811 517,571 Eur. Na základe predložených tvrdení a dôkazov navrhovateľa je potom
možné konštatovať, že skutočná hodnota majetku úpadcu nebola ku dňu 30. 11. 2011 vo výške 6 652

291,-- Eur, ale vo výške najviac 5 246 679,63 Eur, skutočná hodnota záväzkov úpadcu nebola ku dňu
30. 11. 2011 vo výške 4 549 681,-- Eur, ale najmenej vo výške 5 361 198,51 Eur a vlastné imanie
úpadcu nebolo k dňu 30. 11. 2011 vo výške 2 102 610,-- Eur, ale bolo v zápornej hodnote vo výške
-114 518,88 Eur. Úpadca v čase uzavretia Kúpnej zmluvy už fakticky prestal vykonávať podnikateľskú
činnosť, pričom za týchto okolností bolo jeho povinnosťou podať včas návrh na vyhlásenie konkurzu

na jeho majetok, čo však neuskutočnil. Podmienka odporovateľnosti, ktorú uvádza odporca, t. j. že
právnemu úkonu nemožno úspešne odporovať v prípade, ak zostávajúca hodnota dlžníkovho majetku
postačuje na uspokojenie všetkých jeho záväzkov, nemá žiadnu oporu v Zákone č. 7/2005 Z. z.. Podľa
názoru navrhovateľa je rozhodujúce, že veriteľ prihlásenej pohľadávky, ktorá vznikla pred uskutočnením
odporovaného právneho úkonu, nebol nikdy dlžníkom uspokojený a právnym úkonom úpadcu došlo

k ukráteniu uspokojenia jeho prihlásenej pohľadávky. Ak by bolo pravdivé tvrdenie odporcu o tom,
že úpadca evidoval po uzavretí Kúpnej zmluvy majetok v hodnote vyššej ako všetky jeho záväzky,
nemohlo by dôjsť k neuspokojeniu pohľadávok veriteľov, ktorých navrhovateľ uviedol, nakoľko z majetku
úpadcu mali byť ich pohľadávky uspokojené. Navrhovateľ v plnom rozsahu trvá na svojom tvrdení a
predloženom dôkaze, ktorým je Znalecký posudok a ktorým určil všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti,

ktorá bola predmetom Kúpnej zmluvy, pričom cenu určenú v tomto Znaleckom posudku považuje za
reálnu a trhovú. Úpadca previedol vlastnícke právo k pozemku na odporcu síce za rovnakú kúpnu cenu
ako bola jeho obstarávacia cena na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 21. 07. 2009, avšak v čase jej
nadobudnutia úpadcom bolo k nehnuteľnosti zriadené záložné právo a v čase uzavretia Kúpnej zmluvy
úpadca prevádzal vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na odporcu bez akejkoľvek ťarchy.

Odporca ďalej poukázal na skutočnosť, že má za to, že nie je splnená základná zákonná podmienka
odporovateľnosti právneho úkonu v zmysle § 57 ods. 4 Zákona č. 7/2005 Z. z., teda že odporovať je
možné len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého
z veriteľov dlžníka. Pre posúdenie, či úkon dlžníka ukracuje uspokojenie pohľadávok konkurzných

veriteľov existujúcich v čase účinnosti odporovaného právneho úkonu je rozhodujúce to, či majetok
úpadcu v čase vykonania, resp. účinnosti tohto právneho úkonu, postačuje na ich uspokojenie v celom
rozsahu, teda či týmto právnym úkonom bolo alebo nebolo uspokojenie práve týchto pohľadávok
ukrátené. Aj keď právnym úkonom dlžníka dôjde k zmenšeniu jeho majetku, nie je možné domáhať
sa úspešne odporovateľnosti, ak ostatný majetok dlžníka, ktorý mu zostal, postačuje na uspokojenie

pohľadávok, pretože týmto úkonom dlžníka nedošlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávok veriteľov. Zo
súvahyúpadcukdátumu30.11.2011jezrejmé,žedeňnasledujúcipoúčinnostiodporovanéhoprávneho
úkonu úpadca vlastnil majetok vo výške viac ako 6 miliónov Eur a jeho vlastné imanie bolo vo výške
2 102 610,-- Eur, teda vo výške, ktorá by postačovala na uspokojenie dokonca všetkých prihlásených
pohľadávok v konkurznom konaní, nielen pohľadávok existujúcich v čase účinnosti odporovaného

právneho úkonu. Ďalej odporca poukázal na skutočnosť, že úpadca ako mesačný platca DPH podal
daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie november 2011 elektronickou formou dňa 27. 12.
2011 v súlade s § 78 ods. 2 Zákona č. 222/2004 Z. z., keď dňa 25. 12. 2011 bol deň pracovného
pokoja, preto posledný deň lehoty na podanie daňového priznania pripadol na nasledujúci pracovný
deň. V zmysle § 2 písm. e) Zákona č. 563/2009 podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie

vznikla správcovi dane daňová pohľadávka na dani z pridanej hodnoty. Daňový úrad Banská Bystrica
po vykonaní daňovej kontroly určil rozhodnutím zo dňa 16. 07. 2012 správnu výšku DPH za zdaňovacie
obdobie november 2011 a dorobil úpadcovi rozdiel dane. Keďže úpadca nedoplatil rozdiel DPH, Daňový
úrad Banská Bystrica si prihláškou prihlásil do konkurzného konania vedeného na majetok úpadcupohľadávku, ktorá predstavuje daňový nedoplatok na DPH za zdaňovacie obdobie november 2011 vo
výške 811 517,51 Eur. V zmysle § 2 písm. f) Zákona č. 563/2009 Z. z. daňovým nedoplatkom je dlžná
suma dane po lehote splatnosti dane, t. j. v tomto prípade po 27. 12. 2011. Z uvedeného je zrejmé, že ku

dňuúčinnostinapadnutejkúpnejzmluvy,t.j.kudňu29.11.2011,daňovémuúradueštenevznikladaňová
pohľadávka, ani daňový nedoplatok voči úpadcovi na DPH za zdaňovacie obdobie november 2011.
Dňa 07. 05. 2014 odporca podal dopyt na Finančnú správu SR, ktorá v odpovedi uviedla, že podaním
daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom je uvedená vlastná daňová povinnosť platiteľa,
vzniká správcovi dane pohľadávka na dani z pridanej hodnoty a trvá až do vzniku daňového nedoplatku

a nedoplatok je v zmysle § 2 písm. f) Zákona č. 563/2009 Z. z. dlžná suma dane po lehote splatnosti.
Aj tento listinný dôkaz potvrdzuje, že až podaním daňového priznania, t. j. dňa 27. 12. 2011, vznikla
Daňovému úradu Banská Bystrica daňová pohľadávka k DPH za zdaňovacie obdobie november 2011.
Dňa 29. 11. 2011, kedy došlo k povoleniu vkladu vlastníckeho práva úpadcu k nehnuteľnostiam, ktoré
sú predmetom odporovanej kúpnej zmluvy, konkurzný veriteľ Daňový úrad Banská Bystrica, nemal voči
úpadcovi daňovú pohľadávku na DPH a neevidoval voči úpadcovi ani daňový nedoplatok. Na základe

uvedenéhojemožnéjednoznačneabezakýchkoľvekpochybnostíkonštatovať,žehodnotaprihlásených
pohľadávok konkurzných veriteľov existujúcich v čase účinnosti odporovanej kúpnej zmluvy je vo výške
190 824,73 Eur a sú to pohľadávky uvedené navrhovateľom v návrhu. Pohľadávka Daňového úradu
Banská Bystrica na DPH za zdaňovacie obdobie november 2011 vznikla až dňa 27. 12. 2011, teda
dňa 29. 11. 2011 ešte neexistovala a pred uplynutím celého zdaňovacieho obdobia november 2011

by ani nebolo možné ju vyčísliť, pretože dokonca zdaňovacie obdobia, t. j. do 30. novembra môže
daňový subjekt ešte uskutočniť obchody, z ktorých mu vznikne daňová povinnosť k DPH alebo právo
na odpočítanie DPH. Odporca trvá na správnosti odporcom predloženého listinného dôkazu - súvahy
ku dňu 30. 11. 2011. Účtovníctvo úpadcu v roku 2011 spracovávala pani V. Č., ktorá vypracovala aj
účtovnú závierku za kalendárny rok 2011 a pre potreby tohto konania z elektronického účtovníctva

úpadcu vytlačila aj vypracovanú súvahu ku dňu 30. 11. 2011. Daňové priznanie a súvaha ku dňu 31. 12.
2011 boli vypracované až v júni 2012, kedy už bolo zrejmé, že spoločnosť úpadcu nebude pokračovať vo
svojejpodnikateľskejčinnosti,pretokritériáprevypracovaniesúvahyk31.12.2011bolivzmysle§7ods.
4 Zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve omnoho prísnejšie než pri vypracovaní súvahy k 30. 11. 2011,
ktorá bola vypracovaná v 12 mesiaci za predpokladu pokračovania v podnikateľskej činnosti. Vzhľadom

na vypracovávanie daňového priznania a súvahy úpadcu k 31.12. 2011 až v júni 2012, kedy už úpadca
malvedomosťotom,ženebudepokračovaťvosvojejpodnikateľskejčinnosti,bolivsúlades§26Zákona
č.431/2012,akoajvsúlades§20Zákonač.595/2003Z.z.odanizpríjmuužvytvorenéniektoréopravné
položky v súvahe ku dňu 31. 12. 2011, na ktoré poukazuje navrhovateľ. Keďže bola vytvorená opravná
položkavovýške100%nominálnejhodnotynapohľadávkyzobchodnéhostykuúpadcuviacako365dní

po lehote splatnosti, na pohľadávky voči zamestnancom a na pohľadávku z ručenia v sume 5 394 643,--
Eur, pretože existovalo riziko ich neuspokojenia, ich hodnota sa nepremietla do majetku spoločnosti
ako jej aktívum v súvahe úpadcu vypracovanej k 31. 12. 2011. Aj táto skutočnosť spôsobila zníženie
hodnoty vlastného imania úpadcu v porovnaní so súvahou k 31. 11. 2011. Avšak pohľadávky existovali
a boli vymožiteľné. Opravná položka bola tiež vytvorená pri tovare - pošrédrová frakcia, keď už bola

zohľadnená skutočnosť, že úpadca nebude ďalej pokračovať vo svojej činnosti, že preto už nedokáže
túto frakciu spracovať a vyťažiť z nej drahé kovy, preto sa vytvorila opravná položka. Za predpokladu
pokračovania v podnikateľskej činnosti by úpadca pošrédrovú frakciu spracoval a vyťažil z nej farebné
kovy, ktorá majú hodnotu. Pokiaľ ide o predmety leasingu, tieto sa účtujú na základe leasingovej zmluvy
a v zmysle § 24 Zákona č. 595/2003 Z. z. predmet leasingu sa účtuje do majetku spoločnosti, ktorá si

ho prenajíma, pretože jej prináša ekonomické úžitky. Úpadca teda na jednej strane účtoval v aktívach
majetku predmet leasingu a na druhej strane účtoval v záväzkoch záväzok zaplatiť za predmet leasingu
leasingové splátky a ostané záväzky na peňažné plnenie z leasingovej zmluvy. Účtovanie o predmetoch
leasingu teda nijako neobjektívne a nereálne nezvýšilo hodnotu aktív úpadcu. Odporca preto považuje
za nesprávne, že navrhovateľ odpočítal hodnotu predmetu leasingu evidovaných v majetku úpadcu z

aktív úpadcu, ale neodpočítal záväzky úpadcu z leasingových zmlúv na strane pasív. O svojom daňovom
záväzku k DPH za zdaňovacie obdobie november 2011 vo výške 811 517,51 Eur účtoval úpadca až
v súvahe k 31. 12. 2011 z dôvodu, že daňová kontrola prebehla u úpadcu až v roku 2012 a určila,
že úpadca nesprávne uviedol výšku dane k DPH na faktúre vystavenej v novembri 2011. Ak by sa
aj odpočítala táto dorubená daňová povinnosť z hodnoty vlastného imania úpadcu ku dňu 31. 12.

2011, vlastné imanie úpadcu by predstavovalo sumu 1 291 092,49 Eur a táto suma by postačovala na
uspokojenie konkurzných veriteľov, ktorých pohľadávky voči úpadcovi existovali ku dňu 29. 11. 2011
a boli vo výške 190 824,73 Eur. Ďalej odporca poukázal na to, že pri posudzovaní odporovateľného
právneho úkonu je potrebné predovšetkým posudzovať, či po účinnosti napadnutého právneho úkonuzostal úpadcovi iný majetok, postačujúci na uspokojenie pohľadávok veriteľov, ktoré existovali v čase
účinnosti právneho úkonu a ktoré si veritelia prihlásili do konkurzného konania a boli zistené. Ak aj po
účinnosti právneho úkonu mal úpadca dostatok majetku na uspokojenie vtedy existujúcich záväzkov

veriteľov, prihlásených do konkurzu, nie je možné hovoriť o ukrátení veriteľov. Veritelia sa v danom čase
mohli uspokojiť s majetku dlžníka, napríklad v exekučnom konaní, v celom rozsahu. Právny úkon teda
nijako ich uspokojenie neukrátil. Odporca potom poukázal na odbornú literatúru, a to najmä na komentár
Zákon o konkurze a reštrukturalizácii, Konkurzné právo na Slovensku a v Európskej únii, ako aj na
rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 01. 07. 2014 sp. zn. 25CoKR 2/2014, ktorým bolo

právoplatne skončené konanie o neúčinnosť právneho úkonu bez primeraného plnenia začaté na návrh
navrhovateľa Mgr. Vladimíra Vaňka, správcu úpadcu SCRAPMET, s. r. o., podaného na Okresný súd
Banská Bystrica a Krajský súd v Banskej Bystrici potvrdil rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica,
ktorý žalobu zamietol v celom rozsahu.

Podľa § 57 ods. 1 Zákona č. 7/2005 z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov,

právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca
alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu
úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho podnetu na odporovanie
nevyhovel.

Podľa § 57 ods. 2 Zákona č. 7/2005 z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov,
právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do jedného
roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej
osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala.

Podľa § 57 ods. 4 Zákona č. 7/2005 z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov,
odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie
prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.

Podľa § 58 ods. 1 Zákona č. 7/2005 z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov,

právnym úkonom bez primeraného protiplnenia na účely tohto zákona je bezodplatný právny úkon
dlžníka alebo odplatný právny úkon dlžníka, na ktorého základe dlžník poskytol alebo sa zaviazal
poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako obvyklá cena plnenia, ktoré na jeho
základe získal alebo má získať.

Podľa § 58 ods. 2 Zákona č. 7/2005 z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov,
právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol
urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom,
úpadok dlžníka v čase urobenia právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.

Podľa § 58 ods. 3 Zákona č. 7/2005 z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov,
odporovať možno len tým právnym úkonom bez primeraného protiplnenia, ktoré boli urobené počas
jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o právny úkon bez primeraného protiplnenia
urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom, ktoré
boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona č. 7/2005 z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov,
právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny
úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil alebo kto z
odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech.

Podľa § 63 ods. 1 Zákona č. 7/2005 z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, ak
ide o neúčinný právny úkon týkajúci sa veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty prevedenej z majetku
dlžníka, sú tí, voči ktorým sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, povinní spoločne a nerozdielne
poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za túto vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu; ak

sa však u niektorého z nich táto vec, právo alebo iná majetková hodnota nachádza, možno sa od nich
namiesto peňažnej náhrady domáhať vydania tejto veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty. Proti tomu,
voči komu sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, možno uplatniť vždy len toľko, koľko sa v
dôsledku neúčinného právneho úkonu naň previedlo.Podľa § 77 ods. 1 Zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom do 30. 09. 2012,
zdaňovacím obdobím platiteľa je kalendárny mesiac, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom do 31. 12. 2011,
platiteľ je povinný do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia podať daňové priznanie a v tej istej
lehote zaplatiť vlastnú daňovú povinnosť. Platiteľ registrovaný podľa § 5 a 6 nie je povinný podať daňové
priznanie, ak mu nevznikla v zdaňovacom období daňová povinnosť alebo právo na odpočítanie dane,

s výnimkou platiteľa, ktorý je povinný platiť preddavok na daň podľa § 78a, a s výnimkou platiteľa, ktorý
v zdaňovacom období dodal tovar oslobodený od dane podľa § 43 alebo podľa § 47 alebo dodal tovar
podľa § 45.

Podľa § 78 ods. 7 Zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom do 31. 12.
2011, každá osoba, ktorá je povinná podať daňové priznanie, uvedie v daňovom priznaní všetky údaje

potrebné na výpočet celkovej dane a na výpočet celkovej odpočítateľnej dane vrátane celkovej hodnoty
tovarov a služieb vzťahujúcej sa na celkovú daň a na odpočítavanú daň a celkovej hodnoty tovarov a
služieb oslobodených od dane. Hodnota tovarov a služieb oslobodených od dane sa uvádza v daňovom
priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom bol tovar alebo služba dodaná. Údaje v daňovom priznaní sa
zaokrúhľujú na najbližší eurocent do 0,005 eura nadol a od 0,005 eura vrátane nahor.

V konaní nebolo sporné, že konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený uznesením Okresného súdu
Banská Bystrica č. k. 2K 23/2012-88 zo dňa 16. 08. 2012, zverejneným v Obchodnom vestníku
deň vydania 22. 07. 2013, teda s poukazom na § 23 ods. 1 v spojení s § 199 ods. 9 Zákona č.
7/2005 Z. z. účinky vyhlásenia konkurzu nastali dňa 23. 08. 2012, t. j. nasledujúci deň po zverejnení

súdneho rozhodnutia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku. Sporná nebola ani skutočnosť,
že s poukazom na § 57 ods. 1 Zákona č. 7/2005 Z. z. navrhovateľ ako správca úpadcu má právo
odporovať právnemu úkonu, teda je aktívne legitimovanou osobou v tomto súdnom konaní. Sporná
nebola v konaní ani skutočnosť, že návrh na začatie tohto súdneho konania bol podaný v zákonnej
lehote podľa § 57 ods. 2 Zákona č. 7/2005 Z. z., teda do jedného roka od vyhlásenia konkurzu, keď

bol osobne podaný do podateľne súdu dňa 22. 08. 2013, ktorá skutočnosť je nesporná z prezenčnej
pečiatky súdu nachádzajúcej sa na č. l. 1 spisu.

Podaným návrhom sa navrhovateľ domáhal odporovateľnosti právneho úkonu, a to Kúpnej zmluvy
uzatvorenej medzi úpadcom ako predávajúcim a odporcom ako kupujúcim dňa 24. 11. 2011, keď

odporovateľnosti právneho úkonu sa domáhal z titulu skutkovej podstaty právneho úkonu bez
primeraného protiplnenia.

Odporcasabránilvkonanítvrdením,ženiejesplnenázákladnáhmotno-právnapodmienkaodporovania
právneho úkonu, teda že tento právny úkon ukracuje uspokojenie pohľadávok veriteľov, ktoré existovali

v čase účinnosti odporovaného právneho úkonu, ktoré boli do konkurzného konania prihlásené a boli
v tomto konkurznom konaní zistené.

Možnosť odporovať právnym úkonom nie je len právom, ale aj povinnosť správcu. Správca je povinný
s odbornou starostlivosťou preskúmať všetky právne úkony úpadcu a uplatniť odporovacie právo proti

tým právnym úkonom, pri ktorých možno odôvodnene predpokladať ich odporovateľnosť (§ 86 ods. 2
Zákona č. 7/2005 Z.z.), resp. využiť iné právne prostriedky na ochranu a vymáhanie majetkových práv
podliehajúcich konkurzu.

Základnou podmienkou pre úspešné uplatnenie práva odporovať právnemu úkonu, bez ohľadu na

naplnenie ďalších zákonných predpokladov tej ktorej konkrétnej skutkovej podstaty odporovateľnosti
je, že ide o právny úkon týkajúci sa majetku dlžníka a odporovateľný právny úkon musí ukracovať
uspokojenie prihlásenej pohľadávky, teda musí ísť o pohľadávku prihlásenú riadne a v konkurznom
konaní musí byť takáto pohľadávka zistená, nakoľko len takéto pohľadávky možno v konkurze
uspokojovať. Pohľadávku možno považovať za ukrátenú v dôsledku odporovateľného právneho úkonu,

ak vznikla pred týmto právnym úkonom dlžníka alebo v čase od jeho urobenia do jeho účinnosti. K
ukráteniu uspokojenia pohľadávky dochádza v zásade vtedy, ak v dôsledku napadnutého právneho
úkonu dôjde k takému zmenšeniu majetku úpadcu, že z neho nie je možné uspokojiť splatné pohľadávky
veriteľov existujúce v čase vykonania úkonu a ktoré pohľadávky boli zároveň prihlásené aj dokonkurzného konania a boli v konkurznom konaní zistené. K ukráteniu uspokojenia pohľadávok veriteľov
dochádza taktiež v prípade, kedy sa síce nezmenší majetok dlžníka, ale napadnutý úkon sa ho týka
tak, že v jeho dôsledku nie je možné uspokojiť konkurzných veriteľov. Ukrátenie konkurzných veriteľov

musí vyplývať z konkrétnych skutkových okolností tvrdených správcom, samozrejme za predpokladu,
že sú zároveň aj preukázané a v žiadnom prípade nepostačuje len tvrdenie skutočností, ktoré svedčia
o splnení skutkovej podstaty niektorého z odporovateľných právnych úkonov a následne skutočnosť
ukrátenia veriteľov nahradiť len dohadmi a predpokladmi.

V konaní potom nebolo sporné, že v podanom návrhu navrhovateľ označil 4 pohľadávky konkurzných
veriteľov, ktoré vznikli pred odporovaným právnym úkonom, boli v konkurznom konaní riadne prihlásené
a v konkurznom konaní zistené, keď spolu išlo o pohľadávky v sume 190 824,73 Eur a existenciu, právny
dôvod a výšku týchto pohľadávok nerozporoval ani odporca.

Následne navrhovateľ v konaní tvrdil, že v čase vykonania odporovaného právneho úkonu existovala aj

prihlásená a zistená pohľadávka veriteľa Daňový úrad Banská Bystrica vo výške 811 517,51 Eur z titulu
dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2011.

Odporca sa však bránil v konaní tvrdením, že pohľadávka Daňového úradu Banská Bystrica na DPH za
zdaňovacie obdobie november 2011 vznikla až dňa 27. 12. 2011.

S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia zdaňovacím obdobím platiteľa dane z pridanej
hodnoty je v zásade kalendárny mesiac (§ 77 ods. 1 Zákona č. 222/2004 Z. z.), keď platiteľ bol v roku
2011 povinný podať do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia daňové priznanie a v tej istej lehote
zaplatiť vlastnú daňovú povinnosť (§ 78 ods. 1 Zákona č. 222/2004 Z. z.).

V konaní potom nebolo sporné, že za zdaňovacie obdobie, ktorým bol kalendárny mesiac november
2011, si úpadca splnil povinnosť podať daňové priznanie dňa 27. 12. 2011, teda do 25 dní po skončení
zdaňovacieho obdobia, keď posledný deň lehoty pripadol na nedeľu 25. 12. 2011, a teda sa presunul na
najbližší pracovný deň, čo bol utorok 27. 12. 2011 a priznal vlastnú daňovú povinnosť v sume 95 140, 84

Eur. Sporná nebola v konaní ani skutočnosť, že Daňový úrad Banská Bystrica Rozhodnutím o vyrubení
rozdielu dane č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Pau zo dňa 16. 07. 2011 vyrubil úpadcovi rozdiel dane
v sume 811 798,64 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2011, keď rozdiel
dane bol splatný do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti predmetného Rozhodnutia.

Povinnosť platiteľa dane z pridanej hodnoty podať daňové priznanie, a teda priznať vlastnú daňovú
povinnosť, vzniká zo zákona a zároveň vzniká povinnosť túto daňovú povinnosť aj zaplatiť. Ak teda
daňová povinnosť vzniká za príslušné zdaňovacie obdobie, ktorým obdobím v danom prípade bol
kalendárny mesiac november 2011 a ak platiteľ je povinný daňové priznanie podať až po skončení
zdaňovacieho obdobia, teda v danom prípade po skončení mesiaca november 2011, nie je možné

stotožniť sa s tvrdením navrhovateľ, že ku dňu vzniku, resp. účinnosti odporovateľného právneho
úkonu existovala pohľadávka veriteľa Daňový úrad Banská Bystrica z titulu dane z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie november 2011. Takáto pohľadávka totiž mohla vzniknúť až uplynutím mesiaca
november 2011 a podaním daňového priznania úpadcom ako platiteľom do 25 dní po skončení
zdaňovaciehoobdobia.Akbytedaajbolúpadcasprávnepodaldaňovépriznaniezazdaňovacieobdobie

november 2011 a správne určil vlastnú daňovú povinnosť, nešlo by o pohľadávku, ktorá mohla existovať
v čase odporovateľnej Kúpnej zmluvy, ale stále ide a išlo by o pohľadávku, ktorá vznikla až po vykonaní
odporovateľného právneho úkonu. Ak teda odporovaný právny úkon bol urobený dňa 23. 11. 2011 a
k povoleniu vkladu vlastníckeho práva došlo dňa 29. 11. 2011, k tomuto dátumu pohľadávka veriteľa
Daňový úrad Banská Bystrica z titulu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2011

neexistovala.

Súd potom dospel k záveru, že navrhovateľ preukázal existenciu pohľadávok existujúcich v čase
odporovaného úkonu, riadne prihlásených do konkurzu a v konkurze zistených, vo výške 190 824,73
Eur, teda vo výške uvedenej v podanom návrhu na začatie tohto súdneho konania.

Odporca sa potom bránil v konaní tvrdením, že úpadca po účinnosti odporovaného právneho úkonu mal
dostatok majetku na uspokojenie konkurzných veriteľov, ktorých pohľadávky voči úpadcovi existovali
ku dňu účinnosti odporovaného právneho úkonu a na tieto svoje tvrdenia ako dôkaz označil a predložilsúvahu spoločnosti úpadcu k 30. 11. 2011. Z predmetnej súvahy potom vyplývalo vlastné imanie úpadcu
vo výške 2 102 610,-- Eur predstavujúce rozdiel medzi majetkom úpadcu vo výške 6 652 291,-- Eur a
záväzkami vo výške 4 549 681,-- Eur.

Navrhovateľ však v konaní namietal, že skutočná hodnota majetku úpadcu ku dňu 30. 11. 2011 bola
najviac vo výške 5 246 679,63 Eur a skutočná hodnota záväzkov najmenej vo výške 5 361 198,51
Eur, keď k záväzkom úpadcu patril aj záväzok z titulu dane z priadnej hodnoty za zdaňovacie obdobie
november 2011.

Ako už bolo vyššie konštatované, súd považoval za preukázané, že záväzok úpadcu z titulu dane z
pridanej hodnoty za november 2011 ku dňu účinnosti odporovaného právneho úkonu ešte neexistoval,
neexistoval ani ku dňu 30. 11. 2011, ku ktorému dňu bola účtovná súvaha vyhotovovaná, preto
sa súd nestotožnil s tvrdením navrhovateľa, že skutočná hodnota záväzkov úpadcu ku dňu 30.
11. 2011 nezodpovedala hodnote uvedenej v účtovnej súvahe. Keďže navrhovateľ existenciu iných

záväzkov právne relevantným spôsobom nepreukázal, hoci v tomto kontexte bolo dôkazné bremeno na
navrhovateľovi, dospel súd k záveru, že hodnota záväzkov úpadcu ku dňu 30. 11. 2011 zodpovedala
hodnote uvedenej v účtovnej súvahe, t. j. 4 549 681,-- Eur,

Potom, ak by aj súd pripustil tvrdenia navrhovateľa, že skutočná hodnota majetku úpadcu ku dňu 30. 11.

2011 bola najviac vo výške 5 246 679,63 Eur, stále rozdiel medzi majetkom úpadcu a záväzkami úpadcu
predstavuje kladnú hodnotu, a to sumu 696 998,63 Eur, teda sumu, ktorá by stačila na uspokojenie
zistených pohľadávok veriteľov v sume 190 824,73 Eur.

Súd preto považoval za preukázané, že zostávajúci majetok úpadcu po odporovanom právnom úkone

stačil na uspokojenie pohľadávok úpadcu, ktorí mali pohľadávky v čase účinnosti právneho úkonu.
Naopak, navrhovateľ v konaní nepreukázal, že po účinnosti odporovaného právneho úkonu sa znížilo,
resp. ukrátilo uspokojenie pohľadávok veriteľov, keď nepreukázal, že majetok úpadcu pred účinnosťou
odporovaného právneho úkonu stačil na uspokojenie pohľadávok veriteľov, ktorí mali k tomuto momentu
pohľadávky voči úpadcovi a po účinnosti odporovanej zmluvy došlo k ukráteniu ich uspokojenia.

Vzhľadom na citované ustanovenia a zistený skutkový stav bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia uvedené.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho písomného doručenia vo vyhotovení

dvojmo na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené ktorému súdu je určené, kto ho robí akej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedenie rozhodnutia proti ktorému smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa
napadnuté rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha a musí

byť podpísané a datované.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci
súdov, ak ten kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, ak
účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, ak v tej istej veci sa už prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, ak sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť
konať pred súdom, ak rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát, ak súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal
ďalšienavrhovanédôkazy,akkonaniemáinúvadu,ktorámohlamaťzanásledoknesprávnerozhodnutie

vo veci, ak súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ak súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ak doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú
tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), ak rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Ak si povinný nesplní dobrovoľne povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z..