Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. august 2015

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 23P/98/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7215206127
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. G.Tomčovčíková Šandalová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2015:7215206127.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci

starostlivosti súdu o maloleté deti Š. L., L.. XX.XX.XXXX S. K., L.. X.XX.XXXX, zastúpené kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, na návrh
matky B. Š., L.. XX.X.XXXX, trvale bývajúcej E. T. L. A. D. Č.. XX, toho času bývajúcej E. T. L. A. F. Č..
X, za účasti otca C. Š., L.. XX.X.XXXX, trvale bývajúceho E. T. L. A. O. Č.. X, v konaní o úprave výkonu
rodičovských práv a povinností takto

r o z h o d o l :

Schvaľuje rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej zveruje maloleté deti Š. L., L.. XX.XX.XXXX S. K., L..
X.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná sa o maloleté deti osobne

starať,zastupovaťichaspravovaťichmajetokazaväzujeotcaprispievaťnavýživumaloletejL.výživným
po150€mesačneanavýživumaloletéhoK.výživnýmpo150€mesačneod1.3.2015dobudúcna, ktoré
výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred, k rukám matky maloletých
detí.

Dlžné výživné zo strany otca za obdobie od 1.3.2015 do 31.8.2015 voči maloletej L. vo výške 800 € a
voči maloletému K. vo výške 800 € zaväzuje otca zaplatiť k rukám matky maloletých detí do 3 dní od

právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti konanie zastavuje.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka maloletých detí doručila tunajšiemu súdu dňa 11.3.2015 návrh, ktorým žiadala súd o úpravu
výkonu rodičovských práv a povinností rodičov voči maloletým deťom L. a K., ktoré žiadala zveriť do
svojej osobnej starostlivosti, ju ustanoviť za majetkovú opatrovníčku maloletých detí, zo strany otca určiť

výživné na každé z detí vo výške po 200 € mesačne a rozhodnúť, že žiaden z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania.

Otec sa k návrhu matky písomne nevyjadril.

Dňa 18.6.2015 matka doručila súdu písomné vyhotovenie dohody rodičov, ktorí sa dohodli na určení
výživného zo strany otca na každé z týchto maloletých detí vo výške po 150 € mesačne.

Kolízny opatrovník vo svojej písomnej správe doručenej súdu dňa 25.6.2015 na základe výsledkov
šetrení doporučil zveriť obe maloleté deti do osobnej starostlivosti matky a zo strany otca určiť primerané
výživné.Súd vykonal dokazovanie vypočutím matky, otca, kolízneho opatrovníka, listinnými dôkazmi a zistil tento
skutkový stav:

Na pojednávaní konanom vo veci dňa 19.8.2015 matka svoj návrh v časti v ktorej žiadala o svoje
ustanovenie za majetkového opatrovníka detí vzala späť, v tejto časti žiadala konanie zastaviť. V
priebehu pojednávania rodičia zhodne žiadali súd o schválenie rodičovskej dohody o zverení oboch
maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, s právom matky deti zastupovať a spravovať ich majetok,

o zaviazaní otca prispievať na výživu každého z detí výživným vo výške po 150 € mesačne od 1.3.2015
do budúcna s tým, že vzniknuté dlžné výživné žiadali zaviazať otca zaplatiť k rukám matky maloletých
detí do 3 dní od právoplatnosti rozsudku vo veci, v prevyšujúcej časti žiadali konanie o návrhu matky
zastaviť.

Maloleté deti pochádzajú z manželstva rodičov, ktorí doposiaľ právne trvá, ale od 14.2.2015 rodičia

nežijú v spoločnej domácnosti, z tejto sa otec v podstate odsťahoval a rodičia spolužitie neobnovili, od
uvedeného dňa matka s deťmi býva v 3-izbovom byte svojich rodičov spolu s rodičmi a v tejto domácnosti
má k dispozícií spolu s deťmi jednu izbu, jej mama je zamestnanou, otec je osobou samostatne
zárobkovo činnou, matka rodičom na náklady na bývanie prispieva mesačne čiastkou 100 € a prispieva
taktiež na náklady na stravovanie.

Matka je toho času na rodičovskej dovolenke s maloletým K., z titulu čoho jej jej vyplácaný rodičovský
príspevok vo výške 203,20 € mesačne, k rukám matky sú vyplácané rodinné prídavky na obe maloleté
deti. Matka okrem týchto dvoch maloletých detí ďalšie vyživovacie povinnosti nemá, nevlastní žiaden
majetok.

Maloletá L. navštevuje materskú škôlku, v ktorej sú hradené za maloletú poplatky v priemernej výške po
50 € mesačne. Mimoškolským plateným aktivitám sa nevenuje. V súvislosti s návštevou kolektívneho
zariadenia býva často chorá, čo zvyšuje výdavky na ňu.

Maloletý K. je v celodennej starostlivosti matky, má potreby primerané veku dieťaťa, ktoré sú zvýšené
potrebou zakupovania plienok a umelej výživy - Nutrilonu, čo predstavuje náklady okolo 150 € mesačne.

Otec býva v podnájme v 2-izbovom byte, v súvislosti s ktorým hradí mesačné platby 400 €, v tejto
domácnosti žije sám. Okrem týchto dvoch detí otec má vyživovaciu povinnosť voči dcéram G., L..

XX.XX.XXXX S. G., L.. XX.X.XXXX, na výživu ktorých prispieva spolu mesačne sumou 200 € na obe.
Ďalšie vyživovacie povinnosti nemá, nevlastní žiaden majetok.

Otec je osobou samostatne zárobkovo činnou od 22.2.1991, toho času na základe mandátnej zmluvy
vykonáva prácu manažéra pre spoločnosť Q. X J. D. D.. D. O..M.. G., z titulu čoho mu spoločnosť vypláca

odmeny od 1.4.2015 v priemernej výške 1.288 €, ako to vyplýva zo správy spoločnosti, iný príjem otec
nemá.

Od 1.3.2015 doposiaľ otec prispel k rukám matky na výživu oboch detí spolu sumou 200 € v marci 2015,
odvtedy na úhradu potrieb maloletých neprispel žiadnou formou.

Podľa ust. § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa
kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže
aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí
maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa ust. § 24 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,

prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
(2) Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja
rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v
záujmedieťaťaaakbudútaktolepšiezaistenépotrebydieťaťa.Aksostriedavouosobnoustarostlivosťousúhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v
záujme dieťaťa.
(3) Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov.

Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
(4) Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov
rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne
na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho
výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s

druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany
obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a
rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
(5) Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá
na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné
informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej

starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa ust. § 25 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

(2) Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk
rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú
neupraviť.
(3) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo
ho zakáže.

(4) Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s
maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
osobnej starostlivosti.
(5) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť
styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.

Podľa ust. § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa ust. § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
(2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
(3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené

neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13)
(4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o
dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
(5)Výživnémáprednosťpredinýmivýdavkamirodičov.Priskúmaníschopností,možnostíamajetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné

vynaložiť.
(6) Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného
prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak,
že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa ust. § 63 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. 14)

(2) U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy
výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu
v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného
príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.(3) Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno
považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá
je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet

maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.

Podľa ust. § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

(2) Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť
voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
(3) Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa ust. § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
(2) Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné
pre maloleté dieťa.

Podľa ust. § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné
vždy na mesiac dopredu.
(2) Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide
o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

(3) V prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený
právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva.
(4)Plnenievýživnéhopovinnýmsazapočítavanajprvnaistinuaažpouhradenícelejistinysazapočítava
na úroky z omeškania.

Podľa ust. § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
(2) Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce
z tohto zákona sa premlčujú.

Podľa ust. § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
(2) Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované
výživné sa nevracia.

(3) Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa ust. § 96 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo
celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie
v tejto časti zastaví.

(2) Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom
prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
(3) Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa
začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie,
či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od

späťvzatia návrhu.

Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami,
súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a schválil rodičovskú dohodu
o zverení oboch maloletých detí do osobnej starostlivosti matky s právom matky deti zastupovať a

spravovať ich majetok a o určení výšky výživného zo strany otca na každé z detí v sume po 150 €
mesačne, keďže dospel k jednoznačnému záveru, že táto rodičovská dohoda je v záujme maloletých
detí, neprieči sa zákonu, matka osobnú starostlivosť o deti zabezpečuje od februára 2015, t.j. od
rozchodu rodičov sama, túto zabezpečuje na požadovanej úrovni, v tejto jej starostlivosti žiadnenedostatky zistené neboli, preto jednoznačne je v záujme maloletých detí, aby aj vzhľadom na ich nízky
vek zostali naďalej v osobnej starostlivosti matky.
Súd zároveň schválil rodičovskú dohodu o určení výšky výživného zo strany otca na obe maloleté deti,

tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, keďže rodičmi dohodnuté výživné je primerané ako
k odôvodneným potrebám maloletých detí, tak i k pomerom na stranách oboch rodičov, kde na strane
matky súd zohľadňoval to, že matka je na rodičovskej dovolenke s maloletým K. a okrem rodičovského
príspevku si zdroj svojich príjmov dopĺňať nemôže z dôvodu celodennej starostlivosti o maloletého K.,
súd prihliadol k rodinným prídavkom, ktoré sú vyplácané k rukám matky a ktoré sú príspevkom štátu

určeným na úhradu potrieb maloletých detí, zohľadnil pomernú časť plnenia si vyživovacej povinnosti
zo strany matky voči maloletým deťom formou osobnej starostlivosti o ne, zohľadnil, že matka okrem
týchto dvoch detí ďalšie vyživovacie povinnosti nemá; na strane otca súd prihliadol k tomu, že okrem
týchto dvoch detí má ďalšie dve vyživovacie povinnosti voči dcéram G. a G.Q., na strane otca taktiež
súd zohľadnil skutočný otcom dosahovaný príjem a vzhľadom na uvedené rodičmi dohodnuté výživné
je primerané.

Vzhľadom na spätnú úpravu výživného došlo na strane otca za obdobie od 1.3.2015 do 31.8.2015 k
vzniku dlžného výživného vo výške po 800 € na každé z detí (t.j. 6-krát súdom stanovené výživné po
150 € mesačne, čo je spolu 900 € výživné za uvedené sporné obdobie na to-ktoré dieťa, z ktorého
celkového dlžného výživného odpočítal na strane otca na každé z týchto dvoch detí po 100 €, ktoré

otec uhradil v marci 2015 ako výživné, zostávajúci dlh na výživnom zo strany otca na to-ktoré z detí je
800 € mesačne), ktoré dlžné výživné zaviazal otca zaplatiť k rukám matky maloletých detí do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti vzhľadom na späťvzatie návrhu v prevyšujúcej časti matkou a súhlas otca s týmto

späťvzatím, v súlade s ust. § 96 ods. 1 O.s.p., v prevyšujúcej časti súd konanie zastavil.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez
návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice
II v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods.1 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že po:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.1,2
O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na
súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).