Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 6. november 2015

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 23P/367/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7514215879
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. G.Tomčovčíková Šandalová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2015:7514215879.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II samosudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci

starostlivosti súdu o maloletú C. M., E.. X.X.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, na návrh matky U. K., E.. XX.X.XXXX,
trvale bývajúcej K. D. Č.. XXX, toho času E. Q. I. Č.. XX K. D., za účasti otca K. M., E.. X.X.XXXX, trvale
bývajúceho E. Q. Ž. Č.. XXX/X K. J. E. I., v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností takto

r o z h o d o l :

Zveruje maloletú C. M., E.. X.X.XXXX, do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná sa
o maloletú osobne starať, zastupovať ju a spravovať jej majetok a zaväzuje otca prispievať na výživu
maloletej C. M. výživným za obdobie od 1.9.2014 do 31.7.2015 vo výške po 45 eur mesačne a od

1.8.2015 do budúcna po 70 eur mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho-
ktorého mesiaca vopred, k rukám matky maloletej.

V prevyšujúcej časti návrh matky na určenie výživného zamieta.

Dlžné výživné zo strany otca voči maloletej C. za obdobie od 1.9.2014 do 31.10.2015 vo výške 705 eur
zaväzujúc zaplatiť k rukám matky maloletej do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka maloletej doručila Okresnému súdu Košice okolie dňa 8.9.2014 návrh označený ako návrh na
určenie výživného pre maloleté dieťa, ktorý zdôvodňovala tým, že je vdovou, po smrti manžela spoznala
otca maloletej, z tohto vzťahu sa narodila maloletá C. M., rodičia žili v spoločnej domácnosti po dobu
jednéhorokaodpočatiadieťaťa,porokusaotecdieťaťaodsťahovalzdôvodunadviazania inéhovzťahu,
o dieťa odvtedy nejaví záujem a neprispieva na výživu maloletej žiadnou formou, pokúšala sa s ním o
uvedenom dohodnúť, ale bezvýsledne, preto navrhovala určiť zo strany otca na dieťa výživné vo výške

120 € mesačne.

Okresný súd Košice okolie dňa 7.11.2014 vyslovil svoju miestnu nepríslušnosť vo veci a postúpil spis
tunajšiemu súdu, ktorému spis následne doručil 19.12.2014.

Otec maloletej sa k návrhu písomne nevyjadril napriek výzve súdu.

Kolízny opatrovník na základe šetrení pomerov doručil súdu vo veci svoju písomnú správu dňa
20.2.2015, v ktorej konštatoval, že matka maloletej spolu s dieťaťom bývala E. Q. I. Č.. XX K. D. v
prenajatom byte, kde sa ďalšie osoby nezdržiavali, bola evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie od
7.11.2014, z úradu práce poberala príspevok v hmotnej núdzi v sume 117,20 € a prídavok na dieťa vsume 23 €, iný príjem neudávala, pričom finančne jej vypomáhala plnoletá dcéra so zaťom, výdaje na
byt boli 300 €, na mesačník 20 € a na mobil 10 €; otec dieťaťa býval s manželkou X. M. E. a jej deťmi
z predchádzajúceho vzťahu v obci J. E. I. Č.. XXX/X, mal ešte vyživovaciu povinnosť voči maloletým

deťom z jeho predchádzajúceho manželstva K. W. O. M., na ktoré mal uhrádzať výživné v sume 50 € na
obe deti, čo však uhrádzal nepravidelne, bol evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie,
poberal príspevok v hmotnej núdzi vo výške 63 €, nepracovala ani jeho manželka, ktorá bola tiež
evidovaná na úrade práce, rodinný dom v ktorom rodina bývala, bol v osobnom vlastníctve manželky
otca, otec aktuálne pracoval na dohodu o vykonaní práce, robil pomocné práce pre firmu K. a dostával

2,50 € na hodinu, rodina hradila výdaje na inkaso 163 €, otec splácal úver, ktorý bol spoločným úverom s
matkou maloletej, ktorý rodičia nesplácali a tak vznikli pohľadávky v sume 700 €, 500 € a 460 €; maloletá
C. navštevovala materskú škôlku, v septembri 2015 mala nastúpiť do základnej školy do 1. ročníka,
prekonala bežné detské ochorenie, nosila okuliare a navštevovala psychológa z dôvodu hyperaktivity,
lieky neužívala, stravovala sa v škôlke, výdavky na ktorú boli v sume 50 €, matka uviedla výdavky na
maloletú na ošatenie 25 - 30 €, ako i výdavky na ostatné potreby dieťaťa. Kolízny opatrovník navrhoval

zveriť maloletú do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazať platením výživného primerane k veku a
potrebám dieťaťa, s ohľadom na finančné možnosti otca. Rodičia ani kolízny opatrovník nenavrhovali
upraviť styk otca s maloletou.

Súd vykonal dokazovanie vypočutím matky, otca, kolízneho opatrovníka, listinnými dôkazmi a zistil tento

skutkový stav:

Maloletá pochádza z družského pomeru rodičov, rodičia maloletej dlhodobo nežijú v spoločnej
domácnosti, otec na výživu dieťaťa neprispieva, výkon rodičovských práv a povinností rodičov voči
maloletej doposiaľ súdom upravený nebol.

Lustráciou v evidencii sociálnej poisťovne súd zistil, že matka v období od 1.7.2014 do 6.7.2014 na
základe dohody o vykonaní práce pracovala v spoločnosti A.-W. S.. S. X..F.. Z. a otec maloletej v období
od 17.10.2014 na základe dohody o vykonaní práce bol zamestnaný u zamestnávateľa P. G. - K. D..

ZosprávyspoločnostiA.-W.S..S.X..F..Z.súdzistil,ževjúli2014matkautohtozamestnávateľadosiahla
čistý príjem 37,38 €.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice súd zistil, že matka bola vedená v evidencii
uchádzačov o zamestnanie úradu práce od 7.11.2014, bola jej vyplácaná pomoc v hmotnej núdzi od

1.11.2014 v sume 117,20 €, zároveň matka poberá prídavok na maloletú, aktuálne vo výške po 23,52
€. Z tejto evidencie uchádzačov o zamestnanie bola vyradená 31.5.2015 z dôvodu vzniku pracovného
pomeru a opakovane bola zaevidovaná od 7.10.2015 a evidencia trvá, znovu poberá dávky v hmotnej
núdzi.

Zo správy predchádzajúceho zamestnávateľa matky B. D., D., súd zistil, že matka u tohto
zamestnávateľa pracovala od 9.3. do 21.10.2013, pričom pracovný pomer s ňou bol skončený z dôvodu
ukončenia prevádzky.

Matka bola v čase od 1.6. do 30.6.2015 zamestnankyňou S. Š. S.. D. A., z výkonu ktorej práce za

uvedené obdobie dosiahla čistý príjem 348,21 €, túto prácu vykonávala formou zastupovania počas
nemoci.

Z výpovede matky súd zistil, že s maloletou býva v podnájme v 1 a pol izbovom byte, kde ďalšie osoby
sa nezdržiavajú, úhrada za byt je 300 € mesačne, ktorú úhradu jej hradí dcéra so zaťom.

Maloletá navštevovala na začiatku sporného obdobia materskú škôlku, kde jej matka pôvodne hradila
mesačný poplatok 40 €, od apríla 2015 z dôvodu hmotnej odkázanosti jej a dieťaťa, hradila tento
poplatok už vo výške 15 € mesačne. V rámci škôlky maloletá v spornom období navštevovala plavecký
krúžok, za ktorý jej uhradila matka poplatok 29 €, maloletá dlhodobo nosí okuliare, s ktorými naposledy

bol výdavok 60 €. C. od septembra 2015 sa stala žiačkou 1. ročníka základnej školy, pôvodne
navštevovala v škole školskú družinu, kde jej matka hradila poplatok 11 € a chodievala na obedy v
školskej jedálni, v súvislosti s čím jej matka uhrádzala poplatok 28,33 € mesačne, polročne jej hradila
ďalší príspevok na školskú družinu 10 €, následne maloletá prestala navštevovať školskú družinu iškolskú jedálne z dôvodu zlej finančnej situácie na strane matky, ktorá toho času vybavuje možnosť
opätovného navštevovania družiny a školskej jedálne maloletou s možnosťou úhrady minimálneho
poplatku z dôvodu ich sociálnej odkázanosti. Mimoškolským plateným aktivitám sa maloletá nevenuje

z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov. Matka okrem maloletej C. ďalšie vyživovacie povinnosti
nemá a nevlastní žiaden majetok.

Lustráciou v evidencii sociálnej poisťovne súd zistil, že na základe dohody o vykonaní práce otec
pracoval u zamestnávateľa P. G. - K. od 17.10.2014, zo správ ktorého zamestnávateľa a z opisov

mzdových listov otca doručených týmto zamestnávateľom súdu vyplýva, že u tohto od októbra 2014 otec
dosiahol priemerný mesačný čistý príjem 20,4 €.

Zo správy sociálnej poisťovne súd zistil, že otec nie je a nebol poberateľom žiadnych dávok zo sociálnej
poisťovne.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny súd ďalej zistil, že v evidencii uchádzačov o
zamestnanie úradu práce bol vedený od 19.7.2013 do 3.9.2013, dňom 4.9.2013 bol vyradený pre
nespoluprácu, dávku v hmotnej núdzi nepoberal, bol a je riešený ako partner so žiadateľkou A. M. a so
spoluposudzovanými deťmi M. K., narodenou K. X. XXXX a O., narodeným K. X. XXXX, manželke otca
sú tieto dávky v hmotnej núdzi vyplácané aktuálne vo výške po 218,30 €.

Z výpovede otca na pojednávaní súd zistil, že otec je vyučeným kuchárom, naposledy, ako uviedol,
pracoval už veľmi dávno ako murár, ako kuchár pracoval naposledy v spoločnosti P., ktorá medzičasom
podľa jeho tvrdení bola zrušená, kde pracoval spätne asi pred 15 rokmi a následne ako murár pracoval
spätne asi pred 7 rokmi, následne už mal príjmy len z brigádnických činností s výnimkou zimných

mesiacov, podľa potrieb zamestnávateľa, poukázal na to, že v uvedenom mesiaci bol takto v práci len
tri dni a v mesiaci júni nebol v práci vôbec, následne uviedol, že spätne po dobu 2 mesiacov od jeho
výpovede bol zamestnaným na dohodu v spoločnosti N. s odmenou 2,50 € za hodinu, ktorá firma ho
volávala podľa svojich potrieb, napr. na 2 - 4 hodiny, dôvodil, že nie je riadne zamestnaným preto, že má
údajne zdravotné problémy a to „problémy s pľúcami a so žalúdkom,“ pričom ale invalidný dôchodok mu

nie je vyplácaný, nepodal si ani žiadosť o jeho priznanie, z titulu problémov s vysokým tlakom udával
výdavky na lieky 26 € na tri mesiace.
Spätne pred dvoma rokmi sa oženil, býva v rodinnom dome svojej manželky, v súvislosti s ktorým
bývaním hradia mesačne 280 €, v domácnosti s nimi bývajú aj dve deti jeho manželky z jej
predchádzajúceho vzťahu. Jeho manželke je vyplácaná dávka v hmotnej núdzi vo výške 220 € vrátane

rodinných prídavkov a príspevku na bývanie, pričom svoje výdavky hradia čiastočne aj z finančnej
výpomoci bratov, pričom jeho brat mu pomáha sumou 200 - 300 € mesačne, ktoré peniaze, ako uviedol,
mu vracia ak má nejakú brigádu, alebo tým, že bratovi chodí upravovať chatu, ktorú si jeho brat kúpil,
za čo ho brat vypláca čiastkami od 50 do 100 € a upresnil, že vždy keď brata požiada, tento mu pomôže
s tým, že bratovi nevracia všetky ním poskytnuté finančné prostriedky vzhľadom na výšku jeho príjmov.

Tvrdil, že prácu kuchára údajne nemôže vykonávať pre problémy s pľúcami, ako dôkaz poukazoval na
absolvovanie liečení vo Vyšných Hágoch naposledy spätne pred štyrmi rokmi a doplnil, že toho času už
na liečenia nechodí, lebo sa na to „doslova vykašľal,“ zároveň uviedol, že prácu stavbára nerobí lebo
nevládze toľko pracovať, pričom bratovi na chate robí rôzne práce, ako je maľovanie, kladenie plávajúcej
podlahy, ktoré práce zároveň vykonávajú aj iní pracovníci, ktorým on chodí pomáhať.

Otec uviedol, že okrem C. mal pôvodne vyživovaciu povinnosť aj voči deťom O. a K. z jeho
predchádzajúceho manželstva, ktorí sú už toho času plnoletými, pričom vyživovacia povinnosť voči O.
mu skončila v júni 2015, kedy tento syn ukončil štúdium, na jeho výživu dovtedy prispieval sumou po 25 €
mesačne. Pokiaľ ide o plnoletú dcéru K. uviedol, že na túto prispieval a prispieva po 30 € mesačne a tejto
dával aj iné veci, ako napr. pred letom 2015 jej prispel na tábor sumou 100 €, prispel jej na oblečenie,

raz sumou 20 €, raz sumou 30 €, kúpil jej kulmu, presné výdavky na toto dieťa si ale nikdy neevidoval,
tak ich nevedel bližšie špecifikovať. O. okrem uvedenej sumy 25 € výživného na úhradu potrieb ďalšími
formami neprispieval.
Otec vo svojej výpovedi ďalej uviedol, že na výživu maloletej C. počas celého sporného obdobia
neprispel žiadnou formou.

Napriek výzve a uznesením uloženej povinnosti otcovi, aby dokladoval ním tvrdené zdravotné problémy,
ktoré ho obmedzujú v možnosti zaradenia sa do riadneho pracovného pomeru, ako udával vo svojej
výpovedi, otec súdu takéto dôkazy nepredložil, dôvod nerešpektovania pokynu súdu upresniť nevedel,uviedol, že takýto doklad nemá, nepredložil ani doklad o ním tvrdenej hospitalizácií v čase priebehu
tohto konania vo veci.
Na poslednom pojednávaní konanom vo veci dňa 6.11.2015 žiadal, aby vo veci bolo rozhodnuté, aby

pojednávanie už nebolo odročované, navrhol určiť výživné na maloletú C. 30 - 40 € mesačne.

Podľa ust. § 36 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté

dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa ust. § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
(2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

(3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13)
(4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o
dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

(5)Výživnémáprednosťpredinýmivýdavkamirodičov.Priskúmaníschopností,možnostíamajetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.
(6) Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného
prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak,

že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa ust. § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
(2) Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť

voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
(3) Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa ust. § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
(2) Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné
pre maloleté dieťa.

Podľa ust. § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné
vždy na mesiac dopredu.
(2) Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide
o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

(3) V prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený
právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva.
(4)Plnenievýživnéhopovinnýmsazapočítavanajprvnaistinuaažpouhradenícelejistinysazapočítava
na úroky z omeškania.

Podľa ust. § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
(2) Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce
z tohto zákona sa premlčujú.

Podľa ust. § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.(2) Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované
výživné sa nevracia.
(3) Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami,
súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a zveril maloletú C. do osobnej
starostlivosti matky, keďže z vykonaných dôkazov jednoznačne vyplynulo, že matka starostlivosť o
maloletú dlhodobo, spätne po dobu niekoľkých rokov od rozchodu rodičov zabezpečuje výlučne sama,

v tejto jej starostlivosti žiadne nedostatky zistené neboli. So zverením maloletej do starostlivosti matky
súhlasil i otec dieťaťa a toto zverenie doporučoval i kolízny opatrovník maloletej.

Pri stanovení výšky výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletej, ktorými potrebami
sú potreby súvisiace s bývaním, ošatením, stravovaním, ako i potreby súvisiace so vzdelávaním a
kultúrnym i športovým vyžitím, na úhrade ktorých potrieb maloletej sú povinní primerane sa podieľať

obaja rodičia, pričom súd zohľadnil to, že na začiatku sporného obdobia maloletá, ako je uvedené
vyššie, navštevovala materskú škôlku a následne u nej došlo k podstatnej kvalifikovanej zmene pomerov
súvisiacej s nástupom maloletej do základnej školy, pričom podľa všeobecne známych skutočností a
ustálenej súdnej praxe , s takýmto prechodom súvisia výrazne zvýšené výdavky už zhruba mesiac pred
začiatkom školského roka, kedy rodičia pri nástupe dieťaťa do školy majú s týmto zvýšené výdavky na

zakupovanie potrebného vybavenia vrátane školských pomôcok pre dieťa, z uvedeného dôvodu súd
upravil výšku výživného v tomto spornom období i od 1.8.2015 do budúcna, tak ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku.
Pri stanovení výšky výživného súd prihliadal na rodinné prídavky, ktoré sú vyplácané k rukám matky
maloletej a ktoré sú príspevkom štátu určeným na úhradu potrieb dieťaťa, ako i na pomernú časť

plnenia si vyživovacej povinnosti zo strany matky o dieťa, ktorá starostlivosť o maloletú zabezpečuje
po všetkých stránkach riadne a len sama, keďže otec sa s dieťaťom vôbec nekontaktuje, zároveň pri
stanovení výšky výživného súd zohľadnil i zárobkové, osobné a majetkové pomery rodičov maloletej,
pričom žiaden z rodičov nevlastní žiaden majetok, obaja rodičia sú dlhodobo bez riadneho pracovného
pomeru, ako vyplynulo z vykonaného dokazovania sú dlhodobo poberateľmi dávok hmotnej núdze, otec

ako spoluposudzovaná osoba so svojou manželkou a jej maloletými deťmi, pričom obaja rodičia sú
vyučenými, otec je vyučeným kuchárom a matka vyučenou kuchárkou - čašníčkou, žiaden z nich ale
túto profesiu nevykonáva, na strane matky súd zohľadnil, že táto zabezpečuje potreby maloletej aj po
finančnej stránke a to výlučne sama, keďže otec doposiaľ na maloletú neplatil a neprispieval ani inou
formou na úhradu potrieb dieťaťa, pričom na strane oboch rodičov vzhľadom na všetky vyššie uvedené

skutočnosti súd vychádzal nielen z reálnej výšky nimi dosahovaných príjmov, ale i z tzv. potencionality
ich príjmov, vychádzajúcej z ich možností a schopností a vychádzal z toho, že obaja rodičia dieťaťa sú
spôsobilíaschopnídosahovaťaspoňminimálnumzdu.Zároveňsúdzohľadnilskutočnosť,ženákladyna
bývanie na strane matky tejto pomáhajú uhrádzať jej dcéra so zaťom a pokiaľ ide o náklady na bývanie
na strane otca, tieto otec znáša spoločne so svojou terajšou manželkou, ako už bolo konštatované ide

o náklady na bývanie v dome jeho terajšej manželky, ktorá zároveň znáša výlučne sama náklady na
bývanie za svoje deti z jej predchádzajúceho manželstva, čím sa náklady na bývanie otca pomerne
znižujú.
Súd ďalej zohľadnil to, že matka okrem tohto dieťaťa ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá, otec, ako
vyplývazjehotvrdení,mávyživovaciupovinnosťaještevočiplnoletejdcéreK.,navýživuktorejprispieva

dlhodobosumoupo30€mesačneaprispievajejiďalšímiformami,akojeuvedenévyššie,ženazačiatku
sporného obdobia mal i vyživovaciu povinnosť voči synovi O., ktoré výživné hradil vo výške po 25 €
mesačne (čo je však menej než je zákonom stanovené minimálne výživné) a táto vyživovacia povinnosť
mu zanikla ku koncu júna 2015, ako otec uviedol vo výpovedi.
Pre upresnenie súd poukazuje na to, že otec nepreukázal súdu skutočnú snahu nájsť si riadne

zamestnanie, pričom otec si musí byť vedomý toho, že má vyživovacie povinnosti voči svojim deťom,
vrátane maloletej C., ako vyplýva z citovaných zákonných ustanovení je povinný správať sa tak, aby
ničím neohrozoval výživu predovšetkým maloletej C., ktorá svojou výživou je v celom rozsahu odkázaná
na svojich rodičov, otec má teda využívať všetky svoje možností vyplývajúce z jeho pracovných
schopností, keďže v minulosti pracoval ako kuchár, v profesii v ktorej je vyučený, pracoval aj ako murár,

ktoré práce ako vyplynulo je schopný vykonávať i doposiaľ a ktoré vykonáva predovšetkým pri úpravách
chaty jeho brata, ako uviedol vo výpovedi a teda otec vzhľadom na uvedené je povinný si zabezpečiť
zdroj svojich príjmov primerane k svojim možnostiam a schopnostiam, pričom nič mu nebráni si takéto
práce hľadať aj v širšom okolí, nielen bezprostredne v mieste svojho terajšieho bydliska. Otec nímtvrdené údajné zdravotné problémy, ktoré by mu bránili sa riadne zamestnať, napriek výzve súdu a
uloženej mu povinnosti uvedené zdokladovať, toto súdu nepreukázal, dôvodiac tým, že žiadne takéto
lekárske vysvedčenia nemá.

Vzhľadom na spätnú úpravu výživného došlo na strane otca za obdobie od 1.9.2014, t.j. od začiatku
mesiaca v ktorom bol matkou súdu doručený návrh, do 31.10.2015 k vzniku dlžného výživné vo výške
705 € (t.j. súdom určené výživné po 45 € mesačne za mesiace september 2014 až júl 2015 a výživné
po 70 € mesačne za mesiace august až október 2015), ktoré dlžné výživné zaviazal súd otca zaplatiť

k rukám matky do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Z uvedeného dlžného výživného súdu
nemohol odpočítať žiadne plnenia zo strany otca na potreby dieťaťa, keďže, ako otec aj sám uviedol,
na výživu maloletej v uvedenom období neprispel žiadnou formou.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd návrh matky v prevyšujúcej časti zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez
návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice

II v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods.1 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že po:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.1,2
O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na
súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).