Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. august 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1CoE/99/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5608206823
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Gallová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5608206823.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova
č. 4, 811 09 Bratislava, proti povinnej: W. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. č. XXX/XX, W. I., pre
vymoženie pohľadávky vo výške 219,08 Eur s príslušenstvom, ktoré exekučné konanie je vedené pred
súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom Exekútorského úradu F. XX, H., pod sp.zn. EX

8265/08, na základe odvolania oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k.
8Er/584/2008-18 z 26.2.2013, takto

r o z h o d o l :

Návrhy oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a.

Uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 8Er/584/2008-18 z 26.2.2013, p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením, č.k. 8Er/584/2008-18 z 26.2.2013, zastavil exekúciu. O
trovách exekúcie rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému náhradu trov exekúcie
nepriznal.

Svoje rozhodnutie, čo do výroku o zastavení exekúcie, odôvodnil okresný súd, s poukazom
najmä na ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d), § 57 ods. 1 písm. a), § 58 ods. 1 Exekučného poriadku;
§ 4 ods. 1 a 2, § 6a, § 17, § 21 ods. 1, § 25 ods. 1 až 3, § 35, § 51 ods. 3 zákona č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon č. 244/2002 Z.z.“); v podstate tým, že rozhodcovská
doložka 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru (ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o
úvere uzatvorenej medzi účastníkmi konania nebola uzatvorená v súlade s ustanoveniami zákona č.

244/2002 Z.z . (nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej doložky v zmysle označeného zákona).
Dôsledkom uvedeného v podstate je, že predmetná rozhodcovská doložka nemohla založiť legitimitu pre
exekučný titul - rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu zriadeného obchodnou spoločnosťou
Slovenská rozhodcovská, a .s., sp.zn. SR 04866/08 z 3.6.2008 (ďalej aj len „rozhodcovský rozsudok“
alebo „exekučný titul“).

Proti tomuto uzneseniu, čo do výroku o zastavení exekúcie, podal riadne a včas, prostredníctvom
svojho právneho zástupcu rozsiahle odvolanie oprávnený. Podanie odvolania odôvodnil kvantitatívne
obšírnouargumentáciou,ktorávprevažnejmierenezodpovedala okolnostiamposudzovanémuprípadu.
S poukazom na z kontextu povytrhávanú judikatúru tuzemských všeobecných súdov, Ústavného súdu
Slovenskej republiky, Súdneho dvora Európskej únie i a obšírnu (i s vecou nesúvisiacu) argumentáciu
prezentovanú vo svojom odvolaní uviedol, že zotrváva na legitimite exekučného titulu a žiadal,

aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
Vzhľadom na skutočnosť, že odvolanie oprávneného je v prevažnej časti svojim obsahom úplneidentické s odvolaniami, ktoré oprávnený podáva v desiatkach iných exekučných konaní a na základe
ktorých len konajúci senát krajského súdu preskúmaval mnoho rozhodnutí exekučných súdov vydaných
na rovnakom skutkovom základe a právnom posúdení (napr. uznesenia sp.zn. 1CoE/138/2012,

1CoE/149/2013, 1CoE/7/2013 a stovky ďalších posudzovaných inými senátmi tunajšieho súdu),
odvolací súd nepovažoval za účelné ani hospodárne opätovne citovať (resp. robiť rešerš) opakovaných
odvolacích argumentov oprávneného, ktoré sú pre zainteresovaných (oprávneného i súdy prvej a druhej
inštancie) už notorietou.

Súčasťou odvolania oprávneného (tak ako aj mnohých v iných prípadoch) boli aj návrhy na prerušenie
konania, a to
- postupom podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p., ktorým odvolateľ žiadal, aby všeobecný súd prerušil
konanie a podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na konanie o súlade § 44 ods. 2 veta prvá
a druhá Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky, a to pre rozpor a
princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok; a

- postupom podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. ktorým sa odvolateľ v podstate domáhal toho, aby
odvolací exekučný súd konanie postupom podľa § 109 O.s.p. prerušil a Súdnemu dvoru Európskej únie
na základe článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložil prejudiciálne otázky, ktorých znenie
naformuloval v tomto návrhu (viď napr. záver uznesenia 1CoE/4/2013).

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas účastníkom
konania (§ 204 ods. 1 O.s.p., § 37 ods. 1 Exekučného poriadku) proti rozhodnutiu, ktoré možno
napadnúťtýmtoopravnýmprostriedkom,beznariadeniaodvolaciehopojednávania(§214ods.2O.s.p.),
preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.)
a uznesenie okresného súdu v súlade s konštantnou judikatúrou v napadnutej časti ako vecne správne

potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

Odvolací súd po preskúmaní obsahu a predmetu odvolania dospel k záveru, že použitá argumentácia
oprávneného v podanom odvolaní je v podstate totožná s jeho argumentáciou, ktorú použil a
používa minimálne v desiatkach predošlých odvolaní, ktorými odvolateľ primárne atakuje právne

závery exekučných súdov vo vzťahu k právnemu posudzovaniu rozhodcovských doložiek ako nekalých
podmienok v spotrebiteľských zmluvách, v dôsledku čoho sú absolútne neplatné, vrátane posúdenia
zmlúv o úvere koncipovaných formulárovou zmluvou ako spotrebiteľských zmlúv (resp. zmlúv o
spotrebiteľskom úvere). Uvedenými odvolacími námietkami ako i ďalšími sa odvolací súd podrobne
zaoberal v predchádzajúcom období. Z dôvodu totožnosti tak v osobe odvolateľa, ako aj totožnosti v

použitej právnej argumentácii a v skutkových okolnostiach, ktoré boli podstatné pre ustálenie záverov
exekučných súdov (vrátane tohto) aj v prípadoch predošlých, odvolací súd dospel k záveru, že
vzhľadom na to, že odvolateľovi sú známe dôvody nevyhovenia odvolaniam v obdobných prípadoch
(teda potvrdzovania rozhodnutí exekučných súdov ako vecne správnych) a ustálený právny názor
tunajšieho odvolacieho súdu (konajúceho senátu) na danú problematiku sa nezmenil, nie je potrebné

opätovne uvádzať tie isté dôvody potvrdenia rozhodnutia exekučného súdu o zamietnutí žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia, aké už boli uvádzané pri predchádzajúcich prejednávaniach
odvolaní oprávneného (ktoré v prevažnej väčšine prípadov ani nekorešpondujú s tým ako exekučný
súd odôvodňoval svoje jednotlivé závery) a preskúmavaní obdobných rozhodnutí exekučných súdov
pôsobiacich v obvode tunajšieho súdu. Vzhľadom na uvedené sa odvolací súd v celom rozsahu

stotožňuje s odôvodnením svojich predchádzajúcich rozhodnutí (a odkazuje na právnu argumentáciu v
nich obsiahnutú - napr. 1CoE/149/2013, 1CoE/7/2013), ktorými boli potvrdené rozhodnutia exekučných
súdov v obdobných prípadoch. Odvolací súd v takýchto a obdobných prípadoch nemá dôvod meniť
svoje už ustálené závery a preto v podrobnostiach odkazuje na svoje predchádzajúce (vyššie označené
rozhodnutia) a právnu argumentáciu v nich obsiahnutú. Len v stručnosti odvolací súd sumarizuje tento

záver, ktorý rezultuje takmer zo všetkých jeho rozhodnutí vydaných v analogických prejednávaných
prípadoch:

Primárnym základom záveru okresného súdu je neplatnosť samotnej rozhodcovskej doložky (a
nie vecný prieskum správnosti rozhodcovského rozsudku), s ktorým konštatovaním sa

stotožnil i odvolací súd, pričom táto neplatnosť rozhodcovskej doložky vyplýva nielen z posudzovania
predmetnej rozhodcovskej doložky podľa spotrebiteľských právnych noriem (rozhodcovská doložka je
zakomponovaná do všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú súčasťou formulárovej zmluvy
o úvere, ktorá je svojou povahou zmluvou adhéznou, teda nebola individuálne dojednaná), ale akouviedol i okresný súd i z posúdenia rozhodcovskej doložky podľa zákona č. 244/2002 Z.z. Aj podľa
názoru odvolacieho súdu rozhodcovská doložka zakomponovaná len do všeobecných obchodných
podmienok je neplatná, a to pre nezachovanie písomnej formy v zmysle § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002

Z.z. (obdobne uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Cdo 245/2010 z 30.11.2011).

Vzhľadom k záveru o neplatnosti rozhodcovskej doložky sa odvolací súd vecným prieskumom
rozhodcovského rozsudku nezaoberal.

Neplatnosť rozhodcovskej doložky následne spôsobila, že rozhodcovský rozsudok vydaný na jej
základe, nie je formálne a materiálne vykonateľným exekučným titulom. Svojvoľnosť uvedeného
záveru nekonštatoval vo svojich rozhodnutiach zaoberajúcich sa obdobnými prípadmi ani Ústavný súd
Slovenskej republiky (napr. IV. ÚS 386/2011-17 z 8.9.2011).

Jedným z predpokladov vedenia exekučného konania a vykonávania exekúcie je existencia

relevantného exekučného titulu. Ak takýto exekučný titul neexistuje, exekúcia je neprípustná, čo je
dôvodom na jej zastavenie.

Na uvedenom závere nedokážu zmeniť nič ani „nové argumenty“ oprávneného zakomponované
do jeho odvolania, konkrétne citácia z judikatúry iných európskych súdov k problematike týkajúcej

sa spotrebiteľských právnych vzťahov, pretože judikatúra súdov iných štátov Európskej únie nie je
prameňom práva v Slovenskej republike a pre tuzemské súdy nie je záväzná. Rovnako tak nie sú
pre konajúci súd (či už prvého alebo druhého stupňa) záväzné rozhodnutia iných súdov Slovenskej
republiky toho istého stupňa vydávané v obdobných veciach, o to viac ak sú založené na posúdení iných
skutkových okolností ako to je v prejednávanom prípade.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto
rozhodnutie okresného súdu. ako vecne správne potvrdil.

* * *

Knávrhomoprávnenéhonaprerušeniekonaniapostupompodľa§109ods.1písm.b)O.s.p.apostupom
podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p.

Odvolací súd uvádza, že sa jedná obsahovo totožné návrhy permanentne predkladané odvolaciemu
súdu právnym zástupcom oprávneného (označeným v záhlaví tohto uznesenia), s ktorými sa nielen
tunajší odvolací súd zaoberal už vo svojich spomínaných predchádzajúcich rozhodnutiach. Odvolací
súd ani v tomto smere nezmenil svoju doterajšiu „rétoriku“ a v celom rozsahu zotrváva na svojich
záveroch vyslovených v obdobných exekučných veciach, kde vystupuje odvolateľ (napr. uznesenia

sp.zn. 1CoE/4/2013, 1CoE/9/2013). Udržateľnosť a akceptovateľnosť týchto záverov z ústavného
hľadiska konštatoval v nespočetnom množstve prípadov aj Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý
sťažnosti oprávneného („sťažovateľky“) odmieta ako zjavne neopodstatnené (napr. IV. ÚS 104/2013 z
21.2.2013, I. ÚS 151/2013 z 13.3.2013).

Ústavný súd Slovenskej republiky v už spomínanom uznesení sp.zn. I. ÚS 151/2013 z 13.3.2013 okrem
iného uviedol aj nasledovné: „Vzhľadom na tieto skutočnosti vyvstáva aj otázka, aký význam a efektivitu
má pre sťažovateľku tento postup, keďže aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva nie je
nevyhnutné ako predpoklad možnosti obrátiť sa na tento medzinárodný súdny orgán vyčerpať právny
prostriedok nápravy na národnej úrovni, pokiaľ sa javí z materiálneho hľadiska v obdobných prípadoch

ako neefektívny. V kontexte s už uvedeným ústavný súd už iba dodáva, že právny zástupca
sťažovateľky aj takýmto spôsobom zahlcuje ústavný súd podaniami, o ktorých je/musí si byť už dopredu
vedomý, že nebudú v konaní pred ústavným súdom vzhľadom buď na rovnaký spôsob ich vybavenia
v predošlom období, alebo na dôvod namietania neexistujúcich porušení základných práv a slobôd
úspešné, a ktorých spracovanie z hľadiska časového a kapacitného bráni ústavnému súdu venovať sa

tým veciam, ktoré si zasluhujú pozornosť, dokonca i jeho zásah. Takýto postup advokátskej kancelárie
ústavný súd vníma len ako snahu o získanie materiálnych prostriedkov (odmeny) bez ohľadu na to, či
taký postup zákon umožňuje, a je to porušením buď zákonných, alebo etických povinností advokáta.“Ústavný súd Slovenskej republiky vo vyššie citovanom presne vystihol nielen časť absolútnej iracionality
konania a postupu oprávneného, ale i to, ako jeho aktivity vníma zrejme celá sústava súdov Slovenskej
republiky. Odvolací súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach poukázal na to, že považuje za

viac ako pozoruhodné, že oprávnený napriek svojmu dlhodobému pôsobeniu na tuzemskom trhu a
enormnému kvantu exekučných vecí, v ktorých vystupuje ako oprávnený a v ktorých exekučné súdy
zamietajú žiadosti ním zvoleného súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, resp.
zastavujú exekúciu pre jej neprípustnosť, resp. pre rozpor exekučným titulom priznaného plnenia so
zákonom, dobrými mravmi, zásadou poctivého obchodného styku, právnymi normami spotrebiteľského

práva a pod., nie je schopný zosúladiť svoje „konanie“ - podnikanie so zákonom a základnými
zásadami súkromnoprávnych vzťahov, a neustále vyhľadáva nové spôsoby ako zákon obchádzať.
Pokiaľ oprávnený chce docieliť absolútnu súdnu ochranu svojich nárokov, mal by sa predovšetkým
postarať o to, aby ním uplatňované nároky neboli v rozpore s príslušnou právnou úpravou a všeobecne
akceptovanými právnymi zásadami.

* * *

Vo zvyšnej odvolaním nenapadnutej časti (vo výroku o trovách exekúcie), ponecháva odvolací súd
uznesenie okresného súdu nedotknuté.

* * *

Otrováchodvolaciehokonaniarozhodolkrajskýsúdtak,žeúčastníkomichnáhradunepriznal.Odvolateľ

- oprávnený nebol v tomto štádiu konania úspešný, a preto podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1
O.s.p.nemáprávonaichnáhradu.Naprotitomupovinnásináhradutrovodvolaciehokonanianeuplatnila
(§ 151 ods. 1 O.s.p.) a fakticky jej ani žiadne trovy v súvislosti s odvolacím konaním nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.