Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 14. december 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17C/107/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114207651
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5114207651.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudcom JUDr. Annou Majerikovou v právnej veci navrhovateľky: M.

F., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom F. XXX/XX, Q., H. republika, právne zastúpená Legal Point s.r.o.,
advokátska kancelária so sídlom Nemocničná 979, Považská Bystrica, IČO: 47 253 495, proti odporcovi:
1/ Urbárske spolumajiteľstvo Bytča - pozemkové spoločenstvo, so sídlom Ul. E. Lániho 253/1, Bytča,
IČO: 17 060 460, právne zastúpený JUDr. Miloš Gero, advokát, so sídlom Štefánika č. 217, Bytča, 2/
Lesné spoločenstvo Bytča, s.r.o. so sídlom E. Lániho 253/1, Bytča, IČO: 46 877 738, o zaplatenie sumy
3.116,54 eur, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľky voči odporcovi 1/ z a m i e t a .

Odporcovi 1/ súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Odporca 2/ j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke sumu 3.116,54 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5,50 % ročne zo sumy 1.558,27 eur od 14.6.2013 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,05
% ročne zo sumy 1.558,27 eur od 13.4.2015 do zaplatenia a to všetko to do troch dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

Odporca 2/ j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľke trovy konania vo výške 1.349,05 eur (súdny
poplatok 93 eur, trovy právneho zastúpenia 1.256,05 eur) a tieto zaplatiť k rukám právneho zástupcu
navrhovateľky do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 5.3.2014 voči odporcovi 1/ a po rozšírení podaním
zo dňa 16.4.2015 voči odporcovi 2/ domáhala zaplatenia spolu sumy vo výške 3.116,54 eur (1.558,27
eur za rok 2013 a za rok 2014 sumy vo výške 1.558,27 eur) na tom skutkovom základe, že dňa
2.1.1998 uzatvorila navrhovateľka na strane prenajímateľa a odporca 1/ na strane nájomcu nájomnú

zmluvu, ktorou navrhovateľka prenechala a dala do prenájmu odporcovi 1/ nehnuteľnosti podľa veľkosti
jej spoluvlastníckych podielov, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území Veľká A. a W. a v zmysle
čl. 3 nájomnej zmluvy bola dojednaná medzi účastníkmi konania cena nájmu vo výške 13.416,- Sk,
ktorá bola menená formou dodatkov, ktoré nájomné jej odporca 1/ uhrádzal do januára 2013. Následne
navrhovateľke bol predložený návrh novej nájomnej zmluvy a to so subjektom Lesné spoločenstvo
Bytča, s.r.o. (odporca 2/), s odôvodnením, že valné zhromaždenie Urbárskeho spolumajiteľstva Bytča
dňa 12.1.2013 schválilo formu hospodárenia cestou nájomných zmlúv a schválilo i výšku nájmu za jeden

podiel 23,23 eur. Platnosť nájomnej zmluvy zo dňa 2.1.1998 nebola nijakým spôsobom ukončená, t.j. ani
jednou zmluvnou stranou nebola zmluva vypovedaná, resp. inou formou ukončená, je táto platná. Na
strane odporcu 1/ existuje záväzok uhradiť navrhovateľke nájomné a to za rok 2013 vo výške 1.558,27
eur tj. počet navrhovateľkiných podielov ( hlasov) 67,08 x 23,23 eur (výška nájmu za jeden podiel) a a zarok 2014 v totožnej výške ako za rok 2013, nakoľko túto výšku odporca 1/ nijako nespochybňuje. Pokiaľ
ide o záväzkový vzťah medzi navrhovateľkou a odporcom 2/ odvodzuje svoj nárok z titulu bezdôvodného
obohatenia, nakoľko neuzavrela s nim žiadnu zmluvu a teda na nehnuteľnostiach, ktorých je podielovou

spoluvlastníčkou hospodári a tieto užíva od 1.1.2013 odporca 2/ bez toho, aby jej platil nájomné. Taktiež
poukázala na stanovy Urbárskeho spolumajiteľstva A., pozemkové spoločenstvo zo dňa 6.4.2002, a
to konkrétne čl. 5, z ktorého vyplýva „nájom sa rozdelí podľa veľkostí jeho spoluvlastníckeho podielu
spoločnej nehnuteľnosti“. Pre členov, ktorí nepristúpili ku zmluve o nájme platí rozhodnutie valného
zhromaždenia. V danom prípade navrhovateľka neuzatvorila zmluvu s novým subjektom odporcom

2/ a teda má jej byť vyplatená odplata za užívanie pozemkov, ktorých je podielovou spoluvlastníčkou
podľa rozhodnutia valného zhromaždenia a teda nemôže obstáť argumentácia odporcu 1/, že bez
uzatvorenej nájomnej zmluvy nemá žalobkyňa nárok na zaplatenie odplaty. Medzi navrhovateľkou a
odporcom 2/ nebol uzatvorený žiaden kontrakt a teda je tu daný dôvod na bezdôvodné obohatenie,
ktoré je samostatným záväzkovým právny vzťahom, ktorý vznikne v dôsledku porušenia iného právneho
vzťahu, alebo na základe inej skutočnosti.

Odporca 1/ vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 10.4.2014 namietal svoju vecnú legitimáciu
odvolávajúc sa na uznesenie valného zhromaždenia podielnikov Urbárskeho spolumajiteľstva Bytča,
pozemkové spoločenstvo zo dňa 12.1.2013, v zmysle ktorého bolo schválené právo hospodárenia
na uvedených nehnuteľnostiach a teda dlhodobý nájom na nový subjekt Lesné spoločenstvo Bytča,

s.r.o. s tým, že na tento subjekt prechádzajú všetky práva a povinnosti a to formou nájomných zmlúv
uzatvorených medzi jednotlivými podielnikmi a novým subjektom s účinnosťou od 1.1.2013.

Súd na základe vykonaného dokazovania výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s listinnými
dôkaznými prostriedkami nachádzajúcimi sa v spise dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.

Navrhovateľka prostredníctvom právnej zástupkyne zotrvala na podanom návrhu a jeho skutkovom
odôvodnení. Uviedla, že medzi navrhovateľkou a odporcom 1/ vznikol nájomný vzťah titulom nájomnej
zmluvy a to na dobu určitú. Tento nájomný vzťah nebol nijako ukončený a až následne odporca 2/
zaslal navrhovateľke nájomnú zmluvu a žiadal ju o podpis a v nej to vyvolalo zmätok a preto zmluvu

nepodpísala. Odporca 2/ je obchodnou spoločnosťou teda podnikateľským subjektom a nestotožňujú
sa s názorom právneho zástupcu odporcu 1/ keď nepodpísala nájomnú zmluvu, nemá nárok na žiadne
nájomné. V danom prípade výška bezdôvodného obohatenia sa odvíjala od výšky nájomného, ktoré
bolo stanovené v navrhovanej zmluve.

Odporca 1/ prostredníctvom právneho zástupcu, ktorý je zároveň štatutárny zástupca odporcu 2/ vo
svojom vyjadrení v priebehu konania žiadal návrh zamietnuť. Uviedol, že v dôsledku zmeny právnej
úpravy o pozemkových spoločenstvách na valnom zhromaždení odporcu 1/ bolo schválené od
1.1.2013 vytvorenie novej spoločnosti Lesné spoločenstvo Bytča s.r.o. a nové návrhy nájomných zmlúv,
nakoľko odporca 1/ už nebude vykonávať hospodársku činnosť, ale túto činnosť na nehnuteľnostiach

preberá odporca 2/. Odporca 1/ je spoločenstvo s právnou subjektivitou, ktoré spoločenstvo vytvorilo
obchodnú spoločnosť uznesením riadneho valného zhromaždenia konaného dňa 12.1.2013 a kedy
prešlo právo hospodárenia na nové spoločenstvo. Urbárske spolumajiteľstvo Bytča - pozemkové
spoločenstvo nezaniklo, ale nehospodári a nevykazuje žiadnu činnosť a túto činnosť prenechali
Lesnému spoločenstvu Bytča s.r.o. So spoluvlastníkmi bola uzatvorená nová nájomná zmluva a pokiaľ

navrhovateľka podpíše zmluvu toto nájomné jej bude vyplatené. Odporca 1/ nemá žiadne peniaze teda
nemá ani z čoho navrhovateľku vyplatiť a preto pokiaľ nepodpísala nájomnú zmluvu, tak nemôže byť jej
vyplatené nájomné. Je pravdou, že 12.1.2013 valné zhromaždenie Urbárskeho spolumajiteľstva Bytča -
pozemkové spoločenstvo schválilo cenu nájmu 23,23 eur za jeden podiel, pričom táto cena nájmu bola
schválená pre Lesné spoločenstvo A. a teda titul na vyplatenie vznikol podpísaním zmluvy s odporcom

2/ a nie odporcom 1/, ktoré bolo v roku 2013 v strate a teda nemohlo vyplatiť svojim členom nájomné.

Z obsahu nájomnej zmluvy uzavretej medzi navrhovateľkou ako prenajímateľom a odporcom 1/ ako
nájomcom dňa 2.1.1998 vyplýva, že prenajímateľ ako podielový spoluvlastník nehnuteľnosti v podiele
6708/333283 v k.ú. M. A. a v k.ú. W. špecifikovaných na LV č. XXXX, XXXX, XXXX,XXXX, XXXX, XXXX,

XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, 3096 prenecháva a dáva do nájmu nájomcovi svoj podiel v predmetných
nehnuteľnostiach na dobu určitú do 1.1.2018. Účelom nájomnej zmluvy je zabezpečovanie činnosti
nájomcom pre prenajímateľa súvisiacej s oblasťou lesného hospodárstva, ochrany lesy. Zároveň v čl. 3
bola dohodnutá cena nájmu s tým, že výška nájmu bude nájomcom počas trvania nájomnej zmluvy vždyročne prehodnocovaná podľa hospodárskych výsledkov s tým, že takto stanovená cena nájmu bude
upravovaná dodatkom k nájomnej zmluve a zaslaná každoročne na podpísanie prenajímateľovi. Cena
nájmu bude uhrádzaná do 30 dní od jej odsúhlasenia valným zhromaždením.

Medzi účastníkmi konania je nesporné, že navrhovateľka s počtom hlasov 67,08 je zapísaná v zozname
spoluvlastníkov pozemkového spoločenstva odporcu 1/.

Zo stanov odporcu 1/ schválených na valnom zhromaždení dňa 6.4.2002 vyplýva, že spoločenstvo

je založené na dobu neurčitú a jeho právne postavenie ako spoločenstva s právnou subjektivitou, na
ktoré sa vzťahujú práva a povinnosti vlastníkov podľa zákona o pozemkových spoločenstvách. Účelom
založeného spoločenstva je spravovať a racionálne obhospodarovať spoločné nehnuteľnosti. Členom
spoločenstva sú všetci spoluvlastníci spoločnej nehnuteľnosti; spoločenstvo vedie zoznam svojich
členov. V článku 5 stanov sú uvedené zásady hospodárenia s tým, že členovia spoločnej nehnuteľnosti
uzatvoria zmluvu o prenájme s výborom, ktorá sa bude každý rok aktualizovať podľa výsledku

hospodárenia. Nájom sa rozdelí podľa veľkosti jeho vlastníckeho podielu spoločnej nehnuteľnosti. Pre
členov, ktorí nepristúpili ku zmluve o nájme platí rozhodnutie valného zhromaždenia.

Z obsahu zápisnice z riadneho valného zhromaždenia podielnikov Urbárskeho spolumajiteľstva -
pozemkové spoločenstvo A. (odporca 1/) konaného dňa 12.1.2013 súd zistil, že v programe bolo

hlasovanieovytvorenídcérskejspoločnostisnázvomLesnéspoločenstvoA.,s.r.o.atonazabezpečenie
hospodárenia na pozemkoch vlastníkov podielnikov Urbárskeho spolumajiteľstva Bytča a to formou
nájomných zmlúv uzatvorených medzi jednotlivými podielnikmi a Lesným spoločenstvom Bytča, s.r.o.
s účinnosťou od 1.1.2013. Valné zhromaždenie schválilo vytvorenie spoločnosti Lesné spoločenstvo
Bytča,s.r.o.ahospodárenieformounájomnýchzmlúv,takakotojeuvedenévyššieaschválilorozdelenie

zisku na podiel v roku 2012 vo výške 16,60 eur.

Z výpisu z obchodného registra odporcu 2/ súd zistil, že od 1.12.2012 je zapísaná táto spoločnosť s
ručením obmedzeným založená spoločníkom odporca 1/ a predmetom činnosti je poskytovanie služieb
v poľnohospodárstve a záhradníctve, poskytovanie služieb v lesníctve a poľovníctve a kúpa tovaru na

účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi.

Listom zo dňa 26.3.2013 bola zaslaná navrhovateľke výzva odporcu 2/ k podpísaniu návrhu nájomnej
zmluvy čo bolo predmetom schválenia valného zhromaždenia odporcu 1/ dňa 12.1.2013 a s oznámením,
že v prípade nezaslania návrhu zmluvy nebude mať titul na vyplatenie nájomného za rok 2013, ktoré

bude spoluvlastníkom vyplácané už v decembri 2013. V bode 4 predloženého návrhu bol určený nájom
za rok 2013 vo výške 23,23 eur / podiel spolu cena nájmu vo výške 1.558,26 eur.

Pozemkové spoločenstvo ako právnická osoba určená k správe a hospodáreniu so spoločnosťou
nehnuteľnosťou patriacou členom spoločenstva je úplne špecifickou právnickou osobou upravenou iba

Zákonom o pozemkových spoločenstvách.

Zákon č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách (s účinnosťou dňom 1.5.2013) vo svojom
ustanovení § 31 ods. 1 ustanovuje, že spoločenstvá s právnou subjektivitou podľa doterajších predpisov
(zákon č. 181/1995 Z.z. ) sa považujú za spoločenstvá podľa tohto zákona. Súčasný právny stav v § 2

ods. 1 písm. b) spoločenstvom rozumie lesné spoločenstvo, pasienkové spoločenstvo alebo pozemkové
spoločenstvozaloženépodľaosobitnýchpredpisov(§40zákonaSNRč.330/1991Zb.),ktorésazakladá
zmluvou o pozemkovom spoločenstve uzavretou vlastníkmi spoločnej nehnuteľnosti alebo vlastníkmi
spoločne obhospodarovaných nehnuteľností (§ 4).

Podľa § 9 ods. 1 veta prvá cit. zákona o pozemkových spoločenstvách, členmi spoločenstva podľa § 2
ods. 1 písmeno a) až c) sú všetci vlastníci podielov spoločnej nehnuteľnosti.

Podľa § 9 ods. 13 cit. zákona o pozemkových spoločenstvách, vlastníci spoločnej nehnuteľnosti môžu
spoločnú nehnuteľnosti alebo jej časť prenajať.

Podľa § 20 cit. zákona o pozemkových spoločenstvách, podiel člena spoločenstva na zisku a majetku
určenom na rozdelenie medzi členov spoločenstva sa určí podľa pomeru účasti člena spoločenstvana výkone práv a povinností, ak zo zmluvy o spoločenstve, stanov alebo z rozhodnutia zhromaždenia
nevyplýva niečo iné.

Súd v konaní postupoval podľa § 132 O.s.p. podľa, ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo za konania najavo, v čítane toho čo uviedli účastníci.

Otázku dôvodnosti uplatneného nároku vo vzťahu k odporcovi 1/ súd posudzoval v závislosti

od skutkového vymedzenia § 79 ods. 1 O.s.p. o právne významných skutočnostiach, z ktorých
navrhovateľka vyvodzovala uplatnený nárok, a to z uzatvorenej nájomnej zmluvy dňa 2.1.1998 s
odporcom 1/ ako spoločenstvom založeným vlastníkmi spoločnej nehnuteľnosti. V tejto súvislosti je
potrebné si uvedomiť že zákon o pozemkových spoločenstvách je koncipovaný v tom duchu, že
úlohou spoločenstva je zefektívniť, zracionalizovať a uľahčiť hospodárenie na spoločnej nehnuteľnosti
a obstaranie spoločných vecí vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k nehnuteľnosti. Z toho potom vyplýva

logický záver, že práve v týchto činnostiach môže pozemkové spoločenstvo s právnou subjektivitou
vystupovať ako nielen zmluvná strana v hmotnom práve, ale i ako účastník v spore. A contrario, nakoľko
v celom zákone nie je zmienka o možnosti pozemkového spoločenstva v mene svojich jednotlivých
členov disponovať ich spoluvlastníckymi podielmi, nemôže spoločenstvo s právnou subjektivitou ako
účastník vystupovať v zmluvnom vzťahu, ktorého predmetom sú vecné práva k spoločnej nehnuteľnosti.

Vyplýva to explicitne nakoniec i z § 9 ods. 13 (predtým § 7 zákona č. 181/1995 Z.z.) v zmysle ktorého
vlastníci spoločnej nehnuteľnosti môžu spoločnú nehnuteľnosť alebo jej časť prenajať. V danom prípade
spoločnú nehnuteľnosť možno prenajať komukoľvek ale vlastnému spoločenstvu samému sebe nie.
Vlastník nemôže byť zároveň nájomníkom vlastného. Súd je toho názoru, že na obhospodarovanie
jednej a tej istej spoločnej nehnuteľnosti nemožno uzatvoriť dve rôzne zmluvy na užívanie v plnom

rozsahu, jednu „zmluvu o spoločenstve“ medzi sebou a druhú nájomnú so spoločenstvom, ktoré vlastne
oni sami ako spoluvlastníci predmetu združenia tvoria. V danom prípade súd je toho názoru, že nároky
vyplývajúce z uzavretej nájomnej zmluvy sa prekrývajú s nárokmi účasti člena spoločenstva na výkone
právapovinnostívytvorenéhospoločenstva.Tedauplatnenýnároknavrhovateľkyznájomnejzmluvysúd
považuje za nedôvodný, nakoľko ako už bolo vyššie uvedené vlastník nemôže byť zároveň nájomníkom

vlastného, nakoľko s nájomným môže de facto dosiahnuť iba to, čo aj bez neho, nakoľko vyplatenie
nájomného nemožno považovať inak ako podiel člena spoločenstva na zisku a majetku určenom
na rozdelenie medzi členov spoločenstva. V konaní zo skutkových zistení však vyplynulo, že valné
zhromaždenie podielnikov odporcu 1/ konaného dňa 12.1.2013 na zabezpečenie hospodárenia na
pozemkoch vlastníkov podielnikov schválilo vytvorenie spoločnosti Lesné spoločenstvo Bytča, s.r.o. a

hospodárenie formou nájomných zmlúv uzatvorených medzi jednotlivými podielnikmi a odporcom 2/ s
účinnosťou od 1.1.2013. Výsledok hospodárenia odporcu 1/ za rok 2013 predstavoval sumu mínus 1200
(čl. 63) a teda je zrejmé, že ani nemohlo dôjsť k vyplácaniu podielov na zisku. Súd po vyhodnotení
vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nie je právne dôvodné priznať uplatňované peňažné
plneniezuzavretejnájomnejzmluvyvovzťahukodporcovi1/apretonávrhnavrhovateľkyvočiodporcovi

1/ zamietol.

Záväzkový (obligačný) právny vzťah je právny pomer, z ktorého pre jednu stranu (dlžníka) vyplýva
povinnosť druhej strane (veriteľovi) z určitého dôvodu niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo
trpieť. Záväzok najčastejšie vzniká tým, že sa dlžník zaviaže na určité plnenie (záväzky vznikajúce zo

zmlúv, resp. všeobecne z právnych úkonov).

Obsah vlastníctva tvorí zväzok tzv. subjektívnych vlastníckych práv. Podstatné miesto medzi nimi
zaujíma právo s vecou nakladať (ius disponendi), t.j. oprávnenie vlastníka určovať ďalšie právne osudy
veci, napr. vec predať, vypožičať a tiež prenajať.

Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Citované ustanovenie odseku 2 upravuje niektoré osobitné skutkové podstaty vzniku bezdôvodného
obohatenia a okrem iných i plnenie bez právneho dôvodu. O plnenie bez právneho dôvodu ide tam,
kde právny dôvod od samého začiatku neexistoval, ale aj vtedy ak dodatočne odpadol. Neexistenciaprávneho dôvodu od začiatku znamená, že vôbec nenastala právna skutočnosť, ktorá by mala za
následok vznik právneho vzťahu, obsahom ktorého by bola povinnosť a zároveň právo na poskytnuté
plnenie.

Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Je potrebné poznamenať, že účelom tejto právnej úpravy je predovšetkým zabrániť predovšetkým

vzniku bezdôvodného obohatenia na úkor iného a už bezdôvodné obohatenie vzniklo, právna úprava
zabezpečuje povinnosť jeho vydania.

Za daných okolností s poukazom na dosiaľ uvedené posúdenie otázky hospodárenia na spoločnej
nehnuteľnosti a obstaranie spoločných vecí vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej nehnuteľnosti
a vlastníctva podielu navrhovateľky s počtom hlasov 67,08 zapísanej v zozname spoluvlastníkov

pozemkového spoločenstva odporcu 1/ a zabezpečenie hospodárenia na pozemkoch vlastníkov
podielnikov formou nájomných zmlúv uzatvorených medzi jednotlivými podielnikmi a Lesným
spoločenstvom Bytča, s.r.o. s účinnosťou od 1.1.2013 súd dospel k záveru, že uplatnený nárok
navrhovateľky z bezdôvodného obohatenia za žalované obdobie roku 2013 a 2014 je právne dôvodný.
Na otázku dôvodnosti uplatneného nároku vo vzťahu k odporcovi 2/ či medzi účastníkmi išlo o vzťah z

bezdôvodného obohatenia súd posudzoval v závislosti od naplnenia znakov skutkovej podstaty hmotno-
právnej normy § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kedy bezdôvodné obohatenie konštruované
ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil a tým, na úkor koho došlo
k bezdôvodnému obohateniu. Inštitút bezdôvodného obohatenia totiž vyjadruje zásadu občianskeho
práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto

získaný prospech vrátiť. Je v konaní nepochybné, že navrhovateľka ako člen spoločenstva Urbárske
spolumajiteľstvo Bytča - pozemkové spoločenstvo a ako vlastník podielu spoločnej nehnuteľnosti iba
jej vyplýva oprávnenie jej spoluvlastnícky podiel prenajať. Navrhovateľka má ako vlastník podielu na
spoločnej nehnuteľnosti a ako člen spoločenstva právo na podiel na zisku spoločenstva, ktorý zisk
však nie je nájomným. V konaní je nesporné, že zabezpečenie hospodárenia na pozemkoch vlastníkov

podielnikov odporcu 1/ bolo zverené odporcovi 2/ s účinnosťou od 1.1.2013 a to hospodárenie formou
nájomných zmlúv, pričom navrhovateľka takúto zmluvu neuzavrela. Zodpovednosť za bezdôvodné
obohatenie je objektívneho charakteru a predpokladom jeho vzniku nie je protiprávny úkon obohateného
ani jeho zavinenie, podstatné je iba to, že stav obohatenia vznikol. V danej veci ide o prípad plnenia bez
právneho dôvodu založenom na tom, že medzi zúčastnenými stranami od počiatku chýba právny vzťah

zakladajúci nárok na plnenie bezdôvodného obohatenia. Dôsledkom takéhoto plnenia je obohatenie,
obsahom ktorého je získanie určitej majetkovej hodnoty subjektu, ktorému bolo plnené, hodnotu v
uvedenom zmysle získa nielen ten, komu sa zvýšili aktíva alebo znížili pasíva, ale aj ten, komu sa
neznížili aktíva, hoci by inak, pokiaľ by existoval právny dôvod plnenia jeho majetkový stav sa zmenšil,
pretože za prijímané plnenie by musel poskytovať náhradu. O plnenie bez právneho dôvodu ide tiež

v prípade užívania pozemkov bez nájomnej zmluvy alebo iného titulu oprávňujúceho odporcu 2/ tento
spoluvlastnícky podiel navrhovateľky užívať. Súd pri výške nároku titulom bezdôvodného obohatenia v
časovom úseku obdobia roku 2013 a 2014 vychádzal z rozsahu podielu navrhovateľky 6708/333283
resp. 6780/666566 a určeného nájomného za rok 2013 vo výške 23,23 eur / podiel, čo predstavuje
cenu nájmu vo výške 1.558,26 eur a za rok 2014 vo výške 23,23 eur / podiel, čo predstavuje

cenu nájmu vo výške 1.558,26 eur tj. spolu 3.116,52 eur ako peňažnej odplaty za užívanie podielu
navrhovateľky na spoločnej nehnuteľnosti, ktoré by navrhovateľka ako prenajímateľ mohla dosiahnuť
v danom mieste a čase od užívateľa titulom nájomného. Keďže valné zhromaždenie na zasadnutí
12.1.2013 rozhodlo o hospodárení formou nájomných zmlúv je potom nepochybné, že navrhovateľke
zostali zachované právne nároky, ako tým, ktorí nájomnú zmluvu uzatvorili a to na základe rozhodnutia

valného zhromaždenia; navyše výšku nájmu za jeden podiel 23,23 eur ani odporca 2/ nenamietal a
túto skutočnosť potvrdil vo svojom vyjadrení splnomocnenému zástupcovi navrhovateľky listom zo dňa
12.4.2013 (čl. 8). Súd s poukazom na vyššie uvedené a pri aplikácii zákonného ustanovenia § 451
Občianskeho zákonníka považoval nárok navrhovateľky voči odporcovi 2/ za právne dôvodný.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a
včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s

plnením peňažného dlhu.

Navrhovateľka popri istine požadovala zaplatiť i úrok z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy
1.558,27 eur od 14.6.2013 do zaplatenia (tj. odo dňa doručenia výzvy na zaplatenie) a úrok z omeškania
vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.558,27 eur od 13.4.2015 do zaplatenia (t.j. deň podania žalobného

návrhu). Úroky z omeškania výlučne súvisia s peňažnými záväzkami. Z pojmového vymedzenia tohto
sankčného mechanizmu vyplýva, že veriteľ ich môže od dlžníka požadovať v prípade, ak dlžník poruší
svoju povinnosť plniť riadne a včas a dostane sa do omeškania s plnením peňažného záväzku.
Omeškanie dlžníka je právnou skutočnosťou, ktorá spôsobuje zmenu v obsahu záväzkového vzťahu a
ktorej korešponduje hmotnoprávne oprávnenie veriteľa v občianskoprávnych vzťahoch požadovať popri
peňažnom dlhu aj úroky z omeškania, pričom právnu relevanciu má, v ktorých momentoch sa dostáva

dlžník do omeškania. Čas, kedy má dlžník plniť, môže byť presne stanovený dohodou účastníkov
zmluvného vzťahu, ustanovený právnym predpisom pre konkrétny právny vzťah, prípadne určený v
rozhodnutí súdu alebo iného orgánu. Ak čas plnenia peňažného dlhu nebol určený ani jedným z
vyššie uvedených spôsobov je potrebné v danom prípade aplikovať všeobecnú úpravu vyplývajúcu
z občianskeho zákonníka. Podľa ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas plnenia nie je

dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh
prvého dňa potom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Keďže v Občianskom zákonníku pri nároku na
vydanie bezdôvodného obohatenia nie je vymedzený čas plnenia, preto podľa citovaného ustanovenia §
563 treba vychádzať z toho, že obohatený je povinný bezdôvodné obohatenie vydať prvý deň po tom, čo
ho veriteľ požiadal o splnenie. V konaní bolo nesporné, že voči odporcovi 2/ navrhovateľka uplatnila svoj

nárok listom zo dňa 5.4.2013 na ktorý odporca reagoval listom zo dňa 12.4.2013 a vo vzťahu k rozšíreniu
nároku i za obdobie roku 2014 podaním zo dňa 13.4.2015. Súd dospel k záveru, že navrhovateľka sa tak
dôvodne domáha aj zákonných úrokov z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 1.558,27 eur od
14.6.2013 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.558,27 eur od 13.4.2015
do zaplatenia pri aplikácii ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia

vlády č. 97/1995 Z.z.

S poukazom na vyslovený právny záver o dôvodnosti uplatneného nároku navrhovateľky voči odporcovi
2/ súd zaviazal odporcu 2/ na zaplatenie sumy 3.116,54 eur spolu s úrokom s omeškania tak, ako
vyplýva z výrokovej časti tohto rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p, v zmysle ktorého zákonného ustanovenia
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý úspech vo veci nemal v spojení s ustanovením § 151 ods.

1 veta prvá O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Odporca 1/ vo vzťahu k navrhovateľke ako úspešný účastník konania si právo na náhradu trov konania
neuplatnil a zo spisu mu okrem trov právneho zastúpenia iné nevznikli a preto súd odporcovi 1/ voči

navrhovateľke právo na náhradu trov konania nepriznal

Navrhovateľka si voči odporcovi 2/ uplatnila právo na náhradu trov konania, ktoré vyčíslil právny
zástupca navrhovateľky podaním súdu dňa 18.12.2015 (čl.109) titulom zaplateného súdneho poplatku
z návrhu na začatie konania vo výške 93,- eur a titulom právneho zastúpenia sumu spolu vo výške

1.256,05 eur a to za sedem úkonov právnej služby, a to dňa 24.2.2014 prevzatie a príprava zastúpenia,
dňa 5.3.2014 podanie na súd - žaloba, dňa 21.1.2015 účasť na pojednávaní, dňa 30.3.2015 účasť na
pojednávaní, dňa 9.4.2015 porada s klientom, dňa 13.4.2015 návrh na vstup ďalšieho účastníka do
konania a návrh na zmenu petitu, dňa 14.12.2015 účasť na pojednávaní (odmena za jeden úkon právnej
služby á 121,17 eur + režijný paušál á 8,04 eur (rok 2014), á 8,39 eur (rok 2015); spolu odmena vo

výške 906,22 eur . Ďalej náhrada cestovného spolu v sume 56,619 eur a to dňa 21.1.2015, 30.3.2015 a
14.12.2015 (cesta Považská Bystrica - Žilina a späť, základná náhrada za jeden km/0,183 eur, spotreba
PHMna100km/l9,2acenazaliterPHM1,119eur-náhradazajedendeň18,873eur).Náhradazastratu
času spolu v sume 83,88 eur a to dňa 21.1.2015, 30.3.2015 a 14.12.2015 - 1/60 výpočtového základuza každú začatú polhodinu, sadzba za 1 polhodinu 13,98 eur, počet polhodín 2 x 3, čas strávený na
cestu do miesta konania a späť pri použití osobného motorového vozidla, čas na cestu spolu 6 polhodín.
Spolu odmena a náhrady 1.046,71 eur + 20% DPH 209,34 eur.

Súd preskúmal navrhovateľkou uplatnené trovy konania voči odporcovi 2/, pričom z obsahu spisového
materiálu mal nesporne preukázané, že navrhovateľka zaplatila súdny poplatok z návrhu na začatie
konania vo výške 93 eur a vyčíslenie uplatnených trov právneho zastúpenia v sume 1.256,05 eur čo
do dôvodu a výšky za jednotlivé úkony boli uplatnené v súlade s § 10 ods. 1, § 13 ods. 1 písmeno a),

b), c), d), § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. (ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov povinný zaplatiť ju advokátovi) súd zaviazal
odporcu 2/ nahradiť navrhovateľke k rukám právneho zástupcu navrhovateľky trovy konania vo výške

1.349,05 eur, tak ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č.

65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).