Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Rožňava
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Peter Vrbjar
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 11C/145/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816202048
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Vrbjar
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2016:7816202048.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, sudca JUDr. Peter Vrbjar, v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, právne zastúpeného spoločnosťou TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovanému D. A.,
narodený XX. D. XXXX, bytom P. Č.. XX, XXX XX S., o zaplatenie 1.179,82 € istiny s príslušenstvom,
takto
r o z h o d o l :
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 449,56 Eur s ročným úrokom 8,75% zo sumy 79,65 Eur
od 10.03.2013 do zaplatenia, s ročným úrokom z omeškania 8,75% zo sumy 128,52 Eur od 10.04.2013
do zaplatenia, s ročným úrokom z omeškania 8,5% zo sumy 121,99 Eur od 10.05.1013 do zaplatenia ,
s ročným úrokom z omeškania 8,5% zo sumy 119,40 Eur od 10.06.2013 do zaplatenia. Súd povoľuje
žalovanému splácať dlh voči žalobcovi v splátkach po 30,00 Eur mesačne počnúc 15. augustom 2016
do úplného splatenia dlhu, vždy do posledného dňa toho ktorého mesiaca pod následkom straty výhody
splátok, v prípade neuhradenia ktorejkoľvek splátky.
V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.
Súd účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie sumy 1.179,82 Eur spolu s úrokom z omeškania 8,75% zo sumy 79,65 EUR od 10.03.2013
do zaplatenia, 8,75% zo sumy 128,52 EUR od 10.04.2013 do zaplatenia, 8,5% zo sumy 121,99 EUR
od 10.05.2013 do zaplatenia, 8,5% zo sumy 119,40 EUR od 10.06.2013 do zaplatenia, 8,25% zo sumy
730,26 EUR od 13.02.2014 do zaplatenia. Zároveň požadoval náhradu trov konania spočívajúcich v
zaplatenom súdnom poplatku a trovách právneho zastúpenia
Žalobu odôvodnil tým, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s., IČO: 35 763 469, so sídlom Karadžičova
10, 825 13 Bratislava, ako postupca, Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 postúpila na
žalobcu pohľadávku voči žalovanému v žalovanej výške.
Poukázal na skutočnosť, že žalovaný dňa 28.11.2009 uzavrel s právnym predchodcom žalobcu -
spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. - Zmluvu č. XXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytovanie
telekomunikačných služieb v zmysle zákona o elektronických komunikáciách v platnom a účinnom
znení. Na základe Zmluvy právny predchodca žalobcu - spoločnosť Slovak Telekom, a.s. - poskytol
žalovanej telekomunikačné služby, špecifikované v Zmluve za podmienok stanovených v Zmluve
a vo Všeobecných podmienkach. Žalovaná sa zaviazal zaplatiť za poskytnuté telekomunikačné
služby cenu stanovenú v Zmluve a v Cenníku. Právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému
cenu za poskytnuté telekomunikačné služby v súlade so svojimi platnými cenovými podmienkami a
žalovanému vystavil vyúčtovacie faktúry, pričom žalobcovi postúpil pohľadávku na faktúre s variabilným
symbolom 7301845081, znejúcej na sumu 79,65 Eur a splatnej dňa 09.03.2013, pohľadávku nafaktúre s variabilným symbolom 7302975942, znejúcej na sumu 128,52 Eur a splatnej dňa 09.04.2013,
pohľadávku na faktúre s variabilným symbolom 7304102639, znejúcej na sumu 121,99 Eur a splatnej
dňa 09.05.2013, pohľadávku na faktúre s variabilným symbolom 7305243049, znejúcej na sumu
119,40 Eur a splatnej dňa 09.06.2013, a pohľadávku na faktúre s variabilným symbolom 7400965342,
znejúcej na sumu 730,26 € a splatnej dňa 12.02.2014. Žalovaný odo dňa postúpenia pohľadávky
ku dňu spísania žaloby nevykonal žiadnu, ani čiastočnú úhradu pohľadávok. Nezaplatením faktúr v
lehote splatnosti riadne a včas sa žalovaný dostal vo vzťahu k žalobcovi v zmysle ustanovenia §
517 ods. 2 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka do omeškania, a preto si žalobca uplatnil úrok z
omeškania z dlžnej sumy vo výške podľa platných právnych predpisov za každý deň omeškania odo
dňa nasledujúceho po dni splatnosti každej z uplatnených faktúr až do jej zaplatenia.
Žalovaný sa k žalobe ktorá mu bola doručená 25.5 2016 nevyjadril.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s pripojenými listinnými dôkazmi, písomným vyjadrením
žalobcu, výsluchom žalovaného a zistil nasledovný skutkový stav vo veci.
Žalovaný uzavrel so žalobcom zmluvu o pripojení č. XXXXXXX v zmysle §43 a nasl. Zákona č. 610/2003
Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov dňa 28. novembra 2009, a rovnako
tak dodatok k tejto zmluve z 28. novembra 2009. Žalovaný ďalej so žalobcom tiež uzavrel zmluvu o
pripojení č. XXXXXXX v zmysle §43 a nasl. Zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách
v znení neskorších predpisov dňa 11. februára 2008, zmluvu o pripojení č. XXXXXXX v zmysle §43 a
nasl. Zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, zmluvu o
pripojení č. XXXXXXX v zmysle §43 a nasl. Zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách
v znení neskorších predpisov a rovnako tak dodatok k tejto zmluve, dodatok k zmluve o poskytovaní
verejných služieb č. XXXXXXXXXDXXX z 24. januára 2013, dodatok k zmluve o pripojení č. XXXXXXX
zo 4 decembra 2010, dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb č. 110059248D106 z 12. apríla
2013, dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb č. XXXXXXX z 19. januára 2012 a dodatok k
zmluve o pripojení č. XXXXXXX.
Z odpisu faktúry za služby pevnej siete č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.02.2013, splatnej dňa 09.03.2013,
vyplýva, že právny predchodca žalobcu fakturoval žalovanému sumu 139,65 Eur z titulu mesačných
poplatkov za služby. Z odpisu faktúry za služby pevnej siete č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.03.2013,
splatnej dňa 09.04.2013, vyplýva, že právny predchodca žalobcu fakturoval žalovanému sumu 128,52
Eur z titulu mesačných poplatkov za služby. Z odpisu faktúry za služby pevnej siete č. XXXXXXXXXX
zo dňa 22.04.2013, splatnej dňa 09.05.2013, vyplýva, že právny predchodca žalobcu fakturoval
žalovanému sumu 121,99 € z titulu mesačných poplatkov za služby. Z odpisu faktúry za služby pevnej
siete č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.05.2013, splatnej dňa 09.06.2013, vyplýva, že právny predchodca
žalobcufakturovalžalovanémusumu119,40Eurztitulumesačnýchpoplatkovzaslužby.Zodpisufaktúry
za služby pevnej siete č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.01.2014, splatnej dňa 12.02.2014, vyplýva, že právny
predchodca žalobcu fakturoval žalovanému sumu 730,26 Eur z titulu zmluvných pokút za porušenie
zmluvných povinností (z titulu zmluvne pokuty vo výške 149,37Eur, zmluvnej pokuty vo výške 248,95
Eur, zmluvnej pokuty vo výške 331,94 Eur).
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je čiastočne, v časti
uhradenia poplatkov za služby, tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku, dôvodná, a preto v tejto časti
žalobe vyhovel. V časti o zaplatenie zmluvnej pokuty žaloba nie je dôvodná, a preto súd žalobu žalobcu
v tejto časti zamietol.
Nárok žalobcu na zaplatenie poplatkov za služby sa opiera o Zmluvy o poskytovaní verejných služieb
ich dodatkov, Všeobecné podmienky pre poskytovanie verejných služieb prostredníctvom pevnej siete
spoločnosti Slovak Telekom, a.s. (ďalej len „Všeobecné podmienky“), Cenník pre poskytovanie služieb
spoločnosti Slovak Telekom, a.s. (ďalej len „Cenník“), faktúry za poskytnuté služby a o ustanovenia
zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách.
Podľa ustanovenia § 43 ods. 12 písm. a) a b) zákona o elektronických komunikáciách, účastník je
povinný používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných
služieb,platiťzaposkytnutúverejnúslužbupodľazmluvyoposkytovaníverejnýchslužieb,aaktopovaha
služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
Podľa ustanovenia § 44 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní
verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo
poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou
zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,
poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových
bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho
zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
Podľa ustanovenia § 44 ods. 8 písm. b) zákona o elektronických komunikáciách, podnik môže odstúpiť
od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45
dní po dni splatnosti.
Medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným boli uzatvorené Zmluvy o poskytovaní verejných
služieb, na základe ktorých právny predchodca žalobcu poskytoval žalovanému dohodnutý program
služieb, avšak tá cenu za poskytnuté služby v lehote splatnosti nezaplatil. Súd preto z titulu nedoplatku
na vyfakturovaných poskytnutých službách priznal žalobcovi plnenie vo výške 449,56 Eur a žalovaného
zaviazal úhradou dlžnej sumy, predstavujúcej cenu za poskytnuté telekomunikačné služby.
Výrok o úrokoch z omeškania sa opiera je v súlade § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníkavplatnomznení,t.j.vzneníúčinnomvčaseuzavretiaZmlúvoposkytovaníverejnýchslužieba
ich Dodatkov (ďalej len „Občiansky zákonník“), v spojení s ustanovením § 3 nariadenia vlády Slovenskej
republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení
neskorších predpisov.
Súd dospel k záveru, že v prevyšujúcej časti uplatneného nároku na zaplatenie zmluvných pokút spolu
v úhrnnej výške 730, 26 € s príslušenstvom (s 8,25 % ročným úrokom z omeškania od 13.02.2014 do
zaplatenia) žaloba nie je dôvodná, a preto ju zamietol.
Podľa ustanovenia § 544 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka:
Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je
účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená
výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie
zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).
Podľa ustanovenia § 545a Občianskeho zákonníka, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd
znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený
požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje,
súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta
presahuje rozsah vzniknutej škody.
Rozsudkom Okresného súdu Bardejov č. k. 4C/174/2011-21 zo dňa 30.11.2011 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Prešove č. k. 3Co/26/2012 zo dňa 23.05.2012 bola zmluvná pokuta rovnakého
významu vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Obdobne aj vo veci Okresného súdu Bardejov
č. k. 4C/162/2011-28 zo dňa 06.12.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k.
16Co/32/2012-46 zo dňa 15.03.2012.
Podľa ustanovenia § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v
spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje, alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za
neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu
takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s
rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy,
ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť
škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca
dodávateľa.
Ustanovenie § 53a Občianskeho zákonníka je dôsledkom transpozície smernice Rady č. 93/13/EHS o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica"), ktorá v čl. 7 ods. 1 ukladá
členským štátom zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok: ,,Členské štáty
zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné
prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so
spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.“
S ohľadom na relevantnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie by nemali byť žiadne pochybnosti
o povinnosti súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov:
„Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom
zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa, a
aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možnábez nekalých podmienok.“ (čl. 6 ods. 1 smernice). Ustanovenie čl. 6 ods. 1 smernice sa má považovať
za kogentné ustanovenie a ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa má poskytnúť v režime
pravidiel verejného poriadku (bod 50 uznesenia Súdneho dvora č. C-76/10 vo veci
POHOTOVOSŤ / Korčkovská), teda pravidiel, na ktorých rešpektovaní musí štát
bezvýhradne trvať a ktorých rešpektovanie je povinný vždy a za každých okolností
vyžadovať.
Ustanovenie § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka zakazuje dodávateľovi používať
zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Takáto
zmluvná podmienka je neplatná (podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka,
pričom ide o absolútnu neplatnosť). Jej ďalším používaním dodávateľ vytvára protiprávny
stav, navyše zákonom explicitne zakázaný, a priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky
je v priamom rozpore so zákonom. Ak by súd priznal plnenie z neprijateľnej zmluvnej
podmienky, išlo by o tolerovanie pokračujúceho protiprávneho stavu zo strany súdu a
popieranie vysokého záujmu Európskej únie a práva Európskej únie na ochrane práv
spotrebiteľa. Zákaz používania vychádzajúci z právoplatného rozsudku súdu sa týka celého
textu predmetnej zmluvnej pokuty a zmluvnej podmienky ako celku, a preto nemôže ísť len o
čiastočnú neplatnosť zmluvnej pokuty. Súd ako orgán členského štátu Európskej únie je pri
poskytovaní ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami povinný ex offo skúmať,
či voči spotrebiteľovi nie je uplatňované plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to aj z
takej, ktorú súd už skôr judikoval (§ 53a Občianskeho zákonníka). Plnenie z takejto
podmienky navyše vždy zakladá bezdôvodné obohatenie (§ 451 ods. 1 Občianskeho
zákonníka; ,,z neplatného právneho úkonu“). Navyše zmluvnú pokutu uplatňovanú z
absolútne neplatného zmluvného dojednania nemožno zmoderovať, pretože tomu bráni jej
neplatnosť. Zníženie zmluvnej pokuty podľa všeobecného ustanovenia § 545a Občianskeho
zákonníka sa môže týkať iba platne uzavretej zmluvnej pokuty.
Zákaz ďalšieho používania neprijateľnej podmienky v demokratickej spoločnosti by
mal byť samozrejmý a rešpektovaný subjektmi práva ipso facto. Ak existuje zákonná
povinnosť zdržať sa protiprávneho konania (v podobe používania neprijateľnej zmluvnej
podmienky) je oprávnené očakávať, že dodávateľ bude právnu povinnosť rešpektovať a od
spotrebiteľov nebude požadovať plnenie v rozpore s dobrými mravmi, majúce svoj základ v
neprijateľnej zmluvnej podmienke. Takéto - prirodzene anticipované konanie - je nielen
prejavom rešpektu k právu, k hodnotám právneho poriadku a zásadám súkromného práva, ale
osobitne prejavom konania v súlade s dobrými mravmi (§ 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa) a v súlade s povinnosťou odbornej starostlivosti (§ 2 písm. u) zákona č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa).
Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách
vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska
vyjednávacej pozície v slabšom postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred
naformulovanú dodávateľom akceptovať so všetkými formulárovými klauzulami alebo ju
odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna a
je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická rovnosť, je to možné
dosiahnuť len vonkajším zásahom (porov. rozsudky Mostaza Claro, C 168/05, bod 25,
Océano Grupo Editorial SA C 240/98-C 244/98).
Zmluvné podmienky, zaväzujúce žalovaného na zaplatenie zmluvných pokút spolu v uplatnenej výške
730,26 €, sú pre rozpor s ustanovením § 53 Občianskeho zákonníka
neplatné, pretože spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa. Zmluvné podmienky ohľadom žalobcom
uplatnených zmluvných pokút neboli individuálne dojednané, čo vyplýva aj z rozhodovacej
činnosti súdu, ktorý rieši stovky sporov, kde vystupuje žalobca alebo jeho právny predchodca
a uplatňuje si právo na zaplatenie zmluvnej pokuty. Zmluvy o poskytovaní verejných služieb
sa líšia svojím obsahom len v údajoch o spotrebiteľovi, programe služieb, aktivovaných
službách, výške zľavnených mesačných paušálnych poplatkov, dobe viazanosti a zmluvnej
pokute. Tieto zmluvy sú formulárovými zmluvami, do ktorých sa údaje dopisujú. Žalobca v
konaní nepreukázal, že by boli zmluvné podmienky individuálne dojednané.
Žalovaný ako spotrebiteľ sa Zmluvami o poskytovaní verejných služieb v znení ich Dodatkov zaviazal
zaplatiť niekoľko zmluvných pokút v úhrnnej výške 730,26 €, a to za akékoľvek porušenie povinností
zo strany žalovaného, pričom nebola dohodnutá zmluvná pokuta pre právneho predchodcu žalobcuv prípade, že by on porušil ustanovenia zmluvy. Táto okolnosť spôsobuje nerovnováhu v zmluvných
vzťahoch a jej neprijateľnosť, čo spôsobuje jej neplatnosť.
Dohodnuté zmluvné podmienky navyše zaväzujú žalovaného zaplatiť zmluvné pokuty
počas celej doby viazanosti, aj v tom prípade, ak by žalovaná porušila niektorú zo zmlúv hoci
v posledný deň viazanosti. Zmluvné pokuty teda neboli odstupňované, ale mali sa uplatniť v
plnej výške pri hocijakom porušení povinností a v hociktorom čase od uzavretia zmlúv do
uplynutia doby viazanosti. Takéto dojednania sú v rozpore s ustanoveniami § 52 a
nasledujúcich Občianskeho zákonníka. Žalobca teda nemal právo na zaplatenie zmluvných
pokút, ktoré si uplatňoval spolu vo výške 730,26 €, keďže si ich uplatňoval na základe
neprijateľnej zmluvnej podmienky.
Súd nepopiera význam zmluvnej pokuty, avšak v konkrétnom prípade sa jednalo o
formulárovú zmluvu, kde zmluvné pokuty boli zapracované v texte zmluvy a žalovaný
nemohol ovplyvniť zmluvný vzťah v prípade, že sa rozhodol zmluvy uzavrieť. Zmluvné
podmienky, a to zmluvné pokuty, neboli individuálne dojednané. Vzhľadom na to, že
zmluvné pokuty postihovali žalovaného vždy pri porušení zmluvnej povinnosti bez ohľadu na
časové hľadisko, takéto zmluvné podmienky boli neprijateľné, a preto nemohla byť
poskytnutá ochrana žalobcovi v podobe priznania zmluvných pokút.
Zmluvná pokuta, ktorá plní funkciu paušalizovanej náhrady škody, je aj sankciou.
Spôsob jej dojednania a jej výška však musí plne rešpektovať zásadu rovnosti právneho
vzťahu ako aj princíp proporcionality. Právny predchodca žalobcu ponúka svoje služby
spotrebiteľom prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých
spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu ovplyvniť. To platí aj pre zmluvnú pokutu, ktorú
dodávateľ žiada od spotrebiteľov zaplatiť vždy v nezmenenej výške bez ohľadu na to, aký čas
zostáva do konca doby viazanosti. Teda reálne môže nastať situácia, že spotrebiteľ zaplatí 23
paušálnych mesačných poplatkov, zostáva mu už iba jeden poplatok a pre jeho nezaplatenie
uplatní žalobca (respektíve jeho právny predchodca) rovnakú zmluvnú pokutu, ako v prípade
omeškania sa spotrebiteľa už hneď na úvod dvojročného zmluvného vzťahu. Podmienky, za
akých dodávateľ dohoduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách, poškodzujú
spotrebiteľa. V štandardných formulárových zmluvách totiž dodávateľ pre spotrebiteľa v neprehľadnej,
zložito formulovanej a miniatúrnymi písmenami písanej forme zapracuje také
zmluvné dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých dodávateľ predpokladá,
že uniknú pozornosti spotrebiteľa.
Okrem toho súd dojednania o zmluvných pokutách považoval za neprijateľné zmluvné
podmienky aj preto, že dodávateľ na základe takto formulovaných dojednaní zmluvných
pokút (ak účastník poruší akúkoľvek z povinností podľa tejto Zmluvy), môže od spotrebiteľa
požadovať zmluvné pokuty v dohodnutej výške za každé porušenie zmluvnej povinnosti, teda
môže od spotrebiteľa žiadať niekoľkonásobok dohodnutých zmluvných pokút. Je
nepochybné, že takéto zmluvné dojednania vnášajú do tohto právneho vzťahu neprimeranú
nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov tohto právneho vzťahu, a to na úkor
spotrebiteľa. Zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve sú objektívne spôsobilé
poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa zmluvných strán.
Súd pri zohľadnení všetkých týchto skutočností dospel k záveru, že dohody právneho
predchodcu žalobcu a žalovaného o zmluvných pokutách v uzatvorených Zmluvách o
poskytovaní verejných služieb sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami, a preto sú podľa
ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka a aj podľa ustanovenia § 39 Občianskeho
zákonníka neplatné.
Z vyššie uvedených dôvodov súd zamietol žalobu v časti o zaplatenie zmluvných
pokút v úhrnnej výške 730,26 € s príslušenstvom, t.j. v časti prevyšujúcej plnenie priznané
žalobcovi z titulu nedoplatku na vyfakturovaných poskytnutých službách, z dôvodu, že sa
jednalo o neprijateľné zmluvné podmienky uplatňované v rozpore s ustanovením § 53a ods. 1
Občianskeho zákonníka.
Podľa ustanovenia § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak súd uložil v
rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže
určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach,
ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky
má za následok zročnosť celého plnenia.
Súdu je podľa citovaného ustanovenia § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
daná právomoc uložiť v rozsudku dlhšiu lehotu ako tri dni na splnenie uloženej povinnostialebo povoliť v rozsudku splátky dlhu preto, aby sa predišlo zbytočnému exekučnému
vymáhaniu dlhu, ak dlžník je ochotný celý dlh splácať, avšak nie je schopný uhradiť ho v
celosti do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Hľadiskami pre úvahu súdu, či má
žalovanému, ktorého platobnú povinnosť určil, priznať výhodu splátok, je najmä výška priznaného
plnenia, platobná schopnosť žalovaného, aj v konaní prejavená snaha o plnenie
záväzku, možnosť žalobcu domáhať sa plnenia jednotlivých splátok v prípade ich nedodržania
a skutočnosť, či by prípadné zdržanie v plnení súdom ustanovenej povinnosti, nedodržaním
jednotlivých splátok, nebolo v riešenom prípade vzhľadom na osobné pomery žalobcu príliš
ťaživé a preto súd po posúdení všetkých okolností umožnil žalovanému splátky vo výške 30,00 Eur
mesačne.
Výrok o náhrade trov konania je v zmysle o ustanovenie § 142 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku, podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu
trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Nakoľko žalobca bol úspešný na 38,10 v pomere k celku a žalovaný bol úspešný na 61,90 % v pomere
k celku, súd v konečnom dôsledku nepriznal právo na náhradu trov konania žiadnemu
z účastníkov, keďže úspech žalovaného presiahol úspech žalobcu a žalovaný si v konaní
náhradu trov neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Krajský súd v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu.
Podľa ustanovenia § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v odvolaní sa má popri
všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ustanovenia § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, možno odvolanie proti
rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, odôvodniť len tým, že: a) v
konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, b) konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí,
pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a
Občianskeho súdneho poriadku), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, pokiaľ zákon pre podanie
určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie
treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla
poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné,
znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.