Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. máj 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 10Sžo/72/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 9013010040
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Henčeková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:9013010040.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: I. W., bytom B., zast.: H., bytom B.,
proti žalovaným: 1/ Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Bánovce nad Bebravou, Školská 769/27,
Bánovce nad Bebravou, 2/ Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Trenčíne, Jilemnického 1, Trenčín,
3/ Prezídium Policajného zboru Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, 4/ Sekcia kontroly a
inšpekčnejslužbyMinisterstvavnútraSlovenskejrepubliky,Pribinova2,Bratislava,5/Ministerstvovnútra

Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, 6/ Okresná prokuratúra Bánovce nad Bebravou, K zornici
892, Bánovce nad Bebravou, 7/ Krajská prokuratúra Trenčín, Legionárska 7158/5, Trenčín, 8/ Generálna
prokuratúra Slovenskej republiky, Štúrova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia (bloku
na pokutu nezaplatenú na mieste) žalovaného 1/ zo dňa 23.03.2011, č. U., o preskúmanie trestného
oznámenia žalobcu pre podozrenie trestného činu zneužitia právomoci, o preskúmanie nároku žalobcu
o náhradu ujmy, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/84/2013-107

zo dňa 07.10.2014, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/84/2013-107 zo dňa
7. októbra 2014 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd napadnutým uznesením zastavil konanie podľa § 250d ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb.
Občianskysúdnyporiadok(ďalejlen„O.s.p.“)zdôvodu,žežalobavočirozhodnutiužalovaného1/zodňa
23.03.2011evid.č.blokuU.bolažalobcompodanáoneskorene.Zároveňrozhodolopostúpenítrestného
oznámenia žalobcu Okresnej prokuratúre Bánovce nad Bebravou a o postúpení nároku žalobcu o
náhradu ujmy Okresnému súdu Bánovce nad Bebravou. Náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový súd uviedol, že z tlačiva - bloku na pokutu nezaplatenú na
mieste ev. č. U. zo dňa 23.03.2011, ako aj z vyjadrenia žalobcu je nesporné, že žalobou napadnuté
rozhodnutie žalobca prevzal na mieste samom pri uložení blokovej pokuty, dňa 23.03.2011, čo potvrdil
aj vlastnoručným podpisom. V danom prípade, keďže žalobou napadnuté rozhodnutie bolo žalobcovi
doručené 23.03.2011, posledným dňom lehoty na podanie bol 23.05.2011. Žaloba však bola podaná až
22.03.2013, viac ako rok po uplynutí lehoty, a teda bola podaná oneskorene.

Ďalej, s poukazom na čl. 36 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, čl. 46 ods. 2 zákona č. 460/1992 Zb.
Ústava Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“) a § 248 O.s.p., uviedol, že preskúmanie podozrenia
trestného činu zneužitia právomoci nespadá do rozsahu preskúmavacej činnosti súdu podľa piatej časti
O.s.p. v rámci správneho súdnictva. Preto nebolo v jeho právomoci podozrenie žalobcu prejednať, a po
právoplatnosti uznesenia o zastavení konania bude trestné oznámenie postúpené Okresnej prokuratúre

Bánovce nad Bebravou.Vo vzťahu k nároku žalobcu o náhradu ujmy uviedol, že nemá vecnú príslušnosť na jej prejednanie,
s poukazom na § 7 ods. 1 a § 9 ods. 1 O.s.p. Uviedol, že o nároku žalobcu o náhradu ujmy je na
rozhodnutie príslušný okresný súd Bánovce nad Bebravou, ktorému bol nárok žalobcu postúpený.

Proti uzneseniu krajského súdu podal žalobca včas odvolanie. Dôvodil tým, že prvostupňový súd
neuviedol, od ktorého rozhodnutia uplynula dvojmesačná prekluzívna doba, na základe ktorej krajský
súd konanie zastavil. Namietal, že krajský súd nebral do úvahy druhú časť § 250b ods. 1 O.s.p., kde
je uvedené: „...pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.“ Poukázal na to, že postupoval v zmysle § 83

ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len „zákon“), ako osobitného zákona, a pokračoval v
opravných prostriedkoch. K objasneniu priestupku napriek novým skutočnostiam nedošlo, pretože podľa
žalobcu si správne orgány boli vedomé, že zneužili právomoc a správne orgány vyšších stupňov trestný
čin zakrývali.

Namietal, že do dnešného dňa nebolo vykonané objasnenie priestupku a žalovaný č. 1 nevydal konečné

rozhodnutie, čo považuje za nečinnosť správneho orgánu. Krajský súd nepreskúmal v zmysle novely
O.s.p.- zákon č. 501/2001 Z.z., zákonnosť postupu správnych orgánov, pričom sa postupom správneho
orgánu rozumie aj jeho nečinnosť. Mal za to že senát krajského súdu sa nečinnosťou nezaoberal a
neumožnil mu na pojednávaní predniesť stanovisko k veci.

Žalobca ďalej namietal, že predtlač na bloku, jeho vyplnenie, ako aj blokové prejednanie priestupku je v
rozpore so zákonom (§ 84, § 86 písm. a/). Mal za to, že orgány Policajného zboru nemôžu prejednávať
priestupok v blokovom konaní podľa § 22 zákona, lebo im to § 84 a § 86 zákona neumožňuje, t. j. nemôžu
prejednávať priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.

Uviedol, že nebol poučený a blok nepodpísal v slobodnej vôli, ale pod zastrašovaním a psychickým
tlakom. Tvrdil, že mu policajti odmietli vydať fotodokumentáciu z radaru a zastrašovali ho.

Ďalšia námietka smerovala proti postúpeniu trestného oznámenia príslušnej okresnej prokuratúre,
nakoľko je to podľa žalobcu v rozpore s Trestným zákonom a Trestným poriadkom, pretože trestné

činy vznikli aj na vyšších stupňoch správnych orgánov a justície a nemali by sa prejednávať na úrovni
okresnej prokuratúry.

Záverom uviedol, že zastavením konania mu bolo odopreté právo dané Ústavou SR podľa čl. 46 ods.
1 a ods. 2. Navrhol, aby odvolací súd zrušil uznesenie krajského súdu a nariadil nové pojednávanie a

pokračovanie v konaní, avšak iným senátom s iným predsedom senátu.

Žalovaný č. 2 vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie krajského súdu
ako vecne správne potvrdil. Skutočnosti uvádzané žalobcom považoval za tendenčné a nepodložené
relevantnými dôkazmi, ktoré by poukazovali na dôvodnosť odvolania. Mal za to, že tvrdenia žalobcu

vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že žiadne z písomností ani
žiadne z konaní, ktoré začalo z podnetu žalobcu po vydaní rozhodnutia v blokovom konaní nemali
vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutia správneho orgánu vydaného v blokovom konaní
dňa 23.03.2011. Konanie o preskúmanie rozhodnutia bola správne zastavené z dôvodu uplynutia
prekluzívnej lehoty.

Vyjadrenie k odvolanie žalobcu podal aj žalovaný č. 4., a to osobitne úrad inšpekčnej služby a úrad
kontroly.

Úrad inšpekčnej služby, odbor inšpekčnej služby západ, vo vyjadrení uviedol, že vykonával preverovanie

v odstúpenej časti podania týkajúcej sa podozrenia z prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa,
ktorého sa mali dopustiť príslušníci Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bánovciach nad
Bebravou dňa 23.03.2011 medzi obcami Látkovce a Jerichov. Šetrením neboli zistené skutočnosti
odôvodňujúce začatie trestného stíhania alebo disciplinárneho previnenia.

Úrad kontroly, vo vyjadrení uviedol, že podania žalobcu boli vybavované v zmysle zákona č. 9/2010
Z.z. o sťažnostiach v znení zákona č. 289/2012 Z.z. Pod č. spisu SKIS-OK-OS-Sť-988/2011 bola
prešetrená sťažnosť podaná otcom žalobcu, proti vybaveniu sťažnosti z úrovne odboru kontroly
Prezídia Policajného zboru, kde bola vyhodnotená ako neopodstatnená. Z úradu kontroly boli vybavenédve podania postúpením úradu inšpekčnej služby- podanie zo dňa 20.03.2012 a z 05.01.2012.
Podanie žalobcu zo dňa 02.04.2011 bolo postúpené Prezídiu Policajného zboru, o čom bol žalobca
upovedomený. Podanie zo dňa 08.08.2011, ktoré im bolo dané na vedomie, bolo vybavené v zmysle §

6 ods. 1 písm. g) zákona o sťažnostiach - odložené.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal uznesenie krajského
súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou
v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a ide o uznesenie, proti ktorému je podanie odvolania prípustné

(§ 202 v spojení s § 250p O.s.p.), dospel jednomyseľne k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať
úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s §
246c ods. 1 O.s.p.

Podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. sa pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v piatej časti,
použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

V druhej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku je upravené rozhodovanie o žalobách proti
rozhodnutiam správnych orgánov.

Podľa § 250b ods. 1 O. s. p. žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia

správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zameškanie lehoty
nemožno odpustiť.

Podľa § 250d ods. 3 O.s.p. súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju
podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania

súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému
vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a <. Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.

Podľa§52ods.2písm.a)zákonač.372/1990Zb.opriestupkochorgányPolicajnéhozboruprejednávajú

priestupky spáchané porušením všeobecne záväzných právnych predpisov o bezpečnosti a plynulosti
cestnej premávky.

Podľa § 84 ods. 4 zákona pokuty v blokovom konaní sú oprávnené ukladať a vyberať správne orgány,
v ktorých pôsobnosti je prejednanie priestupkov, osoby nimi poverené a ďalej orgány ustanovené týmto

alebo iným zákonom.

Z obsahu súdneho a administratívneho spisu má odvolací súd za preukázané, že žalobou napadnuté
rozhodnutie, ktorým je blok na pokutu nezaplatenú na mieste, žalobca prevzal osobne dňa 23.03.2011
pri uložení blokovej pokuty, o čom svedčí aj jeho podpis na bloku. Tento deň je dňom doručenia a

zároveň, keďže rozhodnutie v blokovom konaní je právoplatné v deň vydania, nadobudlo rozhodnutie
aj právoplatnosť.

Žalobu podal žalobca na poštovú prepravu dňa 22.03.2013, teda zjavne oneskorene, vzhľadom na to,
že lehota na podanie žaloby uplynula dňa 23.05.2011.

V zmysle judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (R 40/1997) „oneskorene podanou žalobou“
podľa § 250b ods. 1 O.s.p. treba rozumieť, že žaloba bola podaná po dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni. Márne uplynutie lehoty na podanie žaloby je
neodpustiteľné.

Lehota upravená v ustanovení § 250b ods. 1 O.s.p. je lehotou procesnoprávnou. Nedodržanie
stanovenej lehoty na podanie žaloby v ustanovení § 250b ods. 1 O.s.p. je neodstrániteľným nedostatkom
(podmienkou) konania, ktorý má za následok, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, ale
musí konanie zastaviť bez meritórneho rozhodnutia z dôvodu nesplnenia procesných podmienok. S

poukazom na uvedené je irelevantné tvrdenie žalobcu, že krajský súd nepreskúmal zákonnosť postupu
správneho orgánu. Prvostupňový súd sa nemohol zaoberať tým, či námietky žalobcu v žalobe sú alebo
nie sú dôvodné, pretože zistil dôvod, ktorý viedol k nemeritórnemu rozhodnutiu vo veci.Námietku žalobcu, že zastavením konania mu bolo odopreté právo dané Ústavou SR stanovené podľa
čl. 46 ods. 1 a ods. 2, považuje odvolací súd za nedôvodnú. V tejto súvislosti odvolací súd upriamuje
pozornosť žalobcu na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 11/1996, v ktorom

vyslovil názor, že skutočnosť, že sťažovateľ podal žalobu oneskorene, t. j. po uplynutí zákonnej lehoty
na jej podanie podľa § 250b ods. 1 O.s.p., a preto bolo konanie o žalobe zastavené, nemožno považovať
za porušenie základného práva upraveného v čl. 46 ods. 2 Ústavy SR.

Námietka žalobcu, že krajský súd nebral do úvahy druhú časť § 250 písm. b) O.s.p. kde je uvedené:

„...pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.“, je taktiež nedôvodná. Krajský súd v napadnutom
rozhodnutí správne uviedol, že osobitný predpis v tomto prípade neustanovuje inú lehotu na podanie
správnej žaloby. Odvolací súd sa stotožňuje aj s názorom krajského súdu, že na vybavenie trestného
oznámenia podaného žalobcom je príslušná Okresná prokuratúra Bánovce nad Bebravou.

Nedôvodné je aj tvrdenie žalobcu, že orgány Policajného zboru nemôžu prejednávať priestupky proti

bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Oprávnenie na ukladanie blokových pokút a prejednávanie
priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky orgánom Policajného zboru vyplýva z § 52
ods. 2 písm. a) v spojení s § 84 ods. 4 zákona. V § 86 písm. a) sú uvedené ďalšie osobitné skupiny
priestupkov, ktoré môžu orgány Policajného zboru v bokovom konaní prejednávať.

Odvolací súd dospel k záveru, že krajský súd v danej veci rozhodol správne a v súlade so zákonom,
keď konanie o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a postupu žalovanej zastavil v zmysle
§ 250d ods. 3 O.s.p. z dôvodu zmeškania lehoty na podanie žaloby podľa § 250b ods.1 O.s.p., a preto
napadnuté uznesenie krajského súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 vetou prvou
O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 142 O.s.p. v spojení
s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 246c O.s.p. tak, že účastníkom konania právo na ich náhradu nepriznal, keďže
žalobca nebol v konaní úspešný a žalovaní nemajú právo na náhradu trov zo zákona.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.