Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. jún 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/307/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6215208046
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6215208046.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodujúci v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie

Podhorovej a členov senátu JUDr. Petra Priehodu a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci
navrhovateľky: X. X., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E. XX, XXX XX S., zastúpená JUDr. Miroslavom
Chromým, advokátom, so sídlom SNP 33, 990 01 Veľký Krtíš, proti odporkyni: B. X., nar. XX. XX. XXXX,
trvale bytom B. A. XX, XXX XX Q. O., zastúpená JUDr. Petrom Ďuricom, advokátom, so sídlom SNP
25, 990 01 Veľký Krtíš, o určenie výživného, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu
Veľký Krtíš zo dňa 04. 03. 2016 č. k. 10C/589/2015 - 28, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľky, odporkyni náhradu trov konania
nepriznal. Okresný súd rozhodoval o návrhu navrhovateľky, ktorým žiadala určiť odporkyni vyživovaciu
povinnosť vo výške 100,- Eur mesačne spolu so zameškaným výživným, čo odôvodnila tým, že je
invalidnou dôchodkyňou, ťažko zdravotne postihnutou bez domova a nie je schopná samostatne sa živiť.
Odporkyňa ju žiadnym spôsobom nepodporuje, napriek tomu, že všetky svoje úspory dala odporkyni na
kúpu bytu. Tá ju však z bytu vyhodila. Jej príjem činí 220,- Eur, z čoho 104,- Eur platí mesačne pôžičku

a 82,- Eur za ubytovanie v azylovom dome. Zo zdravotných dôvodov nie je schopná sa zamestnať.
Po vykonanom dokazovaní prvostupňový súd považoval za preukázané, že navrhovateľka je v zlej
sociálnej situácii. Vzhľadom na to, že Zákon o rodine nepozná maximálnu vekovú hranicu pre plnoleté
dieťa, v zásade by súd mohol priznať nárok, pokiaľ by navrhovateľka v konaní preukázala neschopnosť
samostatne sa živiť. Súd však konštatoval, že navrhovateľka nepreukázala svoje tvrdenia a nepredložila
potrebné dôkazy. Neuniesla tak dôkazné bremeno. Z predložených a navrhnutých dôkazov súd zistil,
že odporkyňa hradila náklady na bývanie, rovnako aj minulosti navrhovateľke hradila ubytovanie v

S. a platila školné. Navrhovateľka v minulosti niekoľko rokov pracovala v O. a uplynulý rok bola
schopná pracovať v I. T.. Navrhovateľka nepredložila žiaden doklad, ktorý by preukazoval zhoršenie
jej zdravotného stavu oproti stavu z predchádzajúceho roku v takej miere, že by nebola schopná
výkonu práce. Nepreukázala tak, že nie je schopná samostatne sa živiť. Odkaz na splátku pôžičky súd
považoval za irelevantný, navrhovateľka nešpecifikovala a nedokladovala, či ide o pôžičku na podstatné
veci (liečba, strava, bývanie), alebo je výsledkom nezodpovedného správania. Z výsluchu odporkyne a
svedka súd zistil, že vzájomné vzťahy medzi navrhovateľkou a zvyškom rodiny sú značne narušené, súd

dôvodne predpokladal, že najmä vinou navrhovateľky. Odporkyňa dostatočným spôsobom preukázala,
že v minulosti sa o navrhovateľku zaujímala a podporovala ju. Odporkyňa je starobná dôchodkyňa žijúca
z dôchodku, a preto súd považoval priznanie výživného v súlade s ustanovením § 75 ods. 2 za rozpor s
dobrými mravmi. Pretože navrhovateľka nepreukázala, že nie je schopná samostatne sa živiť a priznanievýživnéhobybolopodľanázorusúduvrozporesdobrýmimravmi,súdnávrhzamietol.Otrováchkonania
rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 v spojitosti s § 150 ods. 1 O. s. p. Dôvody hodné osobitného zreteľa v
konaní považoval súd v tom, že ide o spor medzi dcérou a matkou, ďalej zdravotným stavom a sociálnou

situáciou navrhovateľky, ktorá by sa ešte viac zhoršila.

Proti rozsudku okresného súdu podala navrhovateľka a tiež jej právny zástupca v zákonom stanovenej
lehote odvolanie. Právny zástupca navrhovateľky, ktorý podal odvolanie proti rozsudku okresného
súdu, uviedol, že podľa jeho názoru dospel súd k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď neakceptoval

jednoznačne preukázaný dôkaz, ktorý by bol v prospech navrhovateľky a podstatným spôsobom by
zmenil rozhodnutie. Ide o skutočnosť, že aj napriek tomu, že súd skonštatoval, že navrhovateľka je
v zlej sociálnej situácii, návrh v celom rozsahu zamietol. Ide o nesporne a jasne preukázaný fakt, že
práve z tohto dôvodu je navrhovateľka odkázaná na finančnú podporu od svojej matky. Rozhodnutie
preto považuje za nesprávne a domáha sa jeho zmeny tak, že odporkyňa bude zaviazaná prispievať
navrhovateľke mesačne sumou 100,-Eur počnúc dňom podania návrhu. Zameškané výživné požaduje

zaplatiť do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Navrhovateľka v písomnom odvolaní uvádza, že jej
právny zástupca neúplne zistil skutkový stav veci, keď si nevyžiadal dôkazné materiály k predmetnému
návrhu o určenie výživného. Uvádza, že jej zlú finančnú situáciu zapríčinilo viacero okolností, napríklad:
„výber peňazí zo stavebného sporenia, na vyplatenie bytu vo Q. O., a následne svedkom výberu z
bankomatu jej peňazí, ktoré dala pred realitným maklérom G.. I. matke, tiež výber peňazí matkou z účtu

navrhovateľky zo X. X., pretože matka mala plnomocenstvo na výber jej peňazí. Matka nezodpovedne
nakladala s jej peniazmi, tieto bez jej vedomia vložila do nebankovej spoločnosti BMG Invest s. r. o. Ďalej
uvádza, že nikdy matku nesplnomocnila zastupovať ju pred notárom JUDr. Jozefom Opatovským, preto
aj v dedičskom konaní nebol spoľahlivo zistený skutkový stav. Matka ju v čase dedičského konania dala
násilne odvliecť pod vykonštruovanom psychickou chorobou na psychiatriu do Q. N.. Pritom dôchodok,

ktorý má (navrhovateľka), je určený výlučne na telesné postihnutie. O jej zdravotnom stave svedčia
znalecký posudok - zhodnotenie zdravotného stavu po E. operácii z 23. 05. 2007, lekárske správy o
zdravotnom stave od P.. W. zo 07. 10. 2009, tomografické vyšetrenie, správa z ortopédie, neurológie,
fyzioterapie, ... dôkaz o zhoršení zdravotného stavu počas práce v I. T., čo vyústilo do prehodnotenia
invalidity na trvalú XX %, o čom svedčí rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 10. 04. 2015 v S.".

V ďalšom sa vyjadruje k rozhodnutiu Mestského úradu v S. o nepridelení bytu z dôvodu nedostatku
financií na platbu nájomného. Namieta voči tomu, že nebola informovaná o dobe konania súdu, pričom
odporkyňa bola vypočutá dňa 03. 02. 2016.

Napadnutémurozsudkuvytýka:„veľanepravdivých,účelových,kompromitujúcichaurážlivýchinformácií

označujúcich jej osobu". Uvádza, „že súkromnú externú školu s maturitou v W., ktorú jej nanútila matka,
na ktorú aj prispela, neskončila pre ustavičné prekážky zo strany matky. Následne, keď sa zmenila
školská legislatíva, na túto školu nastúpila od znova a financovala si ju sama. Školu ukončila vo februári
2015."

V ďalšom sa vracia k udalostiam v čase jej XX-tich rokov, kedy bola „proti jej vôli nútená chodiť na
brigádu a celé dva mesiace zdieľať vlastnú izbu s matkinou sestrou, ktorá k nim prišla vyhodiť si z
kopýtka a skompromitovať celú rodinu, pretože si začala s miestnymi chuligánmi. Matka bola v tom čase
v nemocnici s H. S.. Tvrdí o sebe, že „nikdy s grázlom sama v byte nebývala, ani si nikoho nevodila
do bytu". Uvádza, že matka s ňou vo Q. O. v byte na ulici W. A. XX nebývala a nepomáhala jej v jej

zlom zdravotnom stave tak, ako sľúbila. Chodila si každý mesiac do bytu osobne, platby jej posielala
navrhovateľka na účet toľko, koľko sa dalo z jej čiastočného dôchodku. Matka pritom vyberala peniaze
na nájom z jej účtu. Za nepravdu označila, že by sa matka o ňu po celé roky starala. Uvádza, že už
ako X-ročná bola N. T. a keď bola školopovinná, často čakávala pred bytovkou dlho do noci, pretože
nikto nebol doma. Po nevydarenej operácii ležala trištvrte roka bez pohybu, stravu jej nosila suseda. Na

operáciu ju pritom nahovorila matka, ktorá v tom čase predala byt v S., kde mala navrhovateľka trvalé
bydlisko a (pripravila ju) o dedičskú čiastku po otcovi. Matka zneužívala dôveru, ktorú mala voči nej
v snahe zbaviť sa telesne ťažko postihnutej dcéry, čo mala vopred naplánované. Uvádza, že napriek
tomu, že na pošte uhradila nájomné na mesiac vopred na byt na ulici W. A. vo Q. O., kde mala trvalé
bydlisko, matka jej oznámila SMS-kou, že v byte vymenila zámok a do bytu sa nedostane. Tak zostala

navrhovateľka na ulici bez peňazí, bez osobných vecí, bez liekov. Uvádza, že ostala trvalo telesne ťažko
postihnutá o T. W., je neschopná vykonávať samoobslužné práce a má priznanú asistenciu na domáce
práce a dopravu. Nemyslí si, že riešenie výživného by bolo v prospech jej budúcnosti a proti dobrým
mravom. Naopak, matka po otcovej (manželovej) smrti citovo voči nej ochladla a upla sa na mladšiehobrata a ju vyhodila na ulicu. Toto považuje za amorálne, neetické, bez štipky ľudskosti, ale predovšetkým
v rozpore s dobrými mravmi. Výživné od matky potrebuje na kúpu liekov, stravy, ošatenia, drogérie, ale
hlavne na zaplatenie nájmu v bezbariérovom byte. Do tejto situácie sa dostala výchovou a životným

štýlom svojej matky, a preto sa domnieva, že tieto skutočnosti je potrebné dôkladnejšie prešetriť.

Krajský súd preskúmal vec v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia
pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 O. s. p. Napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods.
1, 2 O. s. p. potvrdil.

Odvolací súd zároveň považuje za správne aj odôvodnenie napadnutého rozsudku, s ktorým sa
stotožňuje a na ktoré s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O. s. p. odkazuje.

K odvolacím dôvodom navrhovateľky a jej právneho zástupcu:

Právny zástupca navrhovateľky považuje rozhodnutie za nesprávne z dôvodu, že súd na jednej strane
konštatuje zlú sociálnu situáciu navrhovateľky a na druhej strane návrhu nevyhovel. Odvolací súd
dodáva, že samotná nepriaznivá situácia navrhovateľky (finančná, sociálna, zdravotná) neznamená na
druhej strane existenciu vyživovacej povinnosti zo strany jej matky. Správne pritom prvostupňový súd
poukázal na to, že navrhovateľka nepreukázala všetky svoje tvrdenia a nepredložila na ne požadované

dôkazy, neuniesla teda dôkazné bremeno na tvrdenú skutočnosť, že nie je schopná samostatne sa
živiť. Ďalším dôvodom, pre ktorý nepriznal prvostupňový súd navrhovateľke výživné zo strany jej matky,
je skutočnosť, že priznanie výživného súd považoval za odporujúce dobrým mravom z dôvodov, ktoré
uviedol.

Odvolacísúdktomudopĺňa,ženajednejstranezobsahuspisujezrejmé,ženavrhovateľkajeinvalidnou
dôchodkyňou so stratou schopnosti pracovať vo výške XX %, je zrejmé, že má problém uplatniť sa na
trhu práce a nájsť si prípadne určitý spôsob zamestnania tak, aby mohla zlepšiť svoju finančnú situáciu.
Na druhej strane však odvolací súd zistil, že navrhovateľka je poberateľkou invalidného dôchodku vo
výške 211,- Eur mesačne. Podľa súdnej praxe aj vznik nároku na príslušné dávky sociálneho poistenia

môžu byť považované za „schopnosť samostatne sa živiť". Navrhovateľka má ukončené vzdelanie,
určité obdobie aj pracovala (v O., neskôr v I. T.) a žiadnym spôsobom nezdokladovala, z akého dôvodu
prestala túto prácu vykonávať. Správne tiež prvostupňový súd poukázal na dôvod, pre ktorý neprihliadol
na splácanie pôžičky navrhovateľkou, ako na dôvod, ktorý by mal svedčiť v jej prospech. Odvolací súd
teda dodáva, že aj keď navrhovateľka nie je zamestnaná, je preukázané, že jej schopnosť zamestnať sa

je mizivá, je však bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že je poberateľkou invalidného dôchodku
vo výške 211,- Eur, teda v sume mierne vyššej, ako je výška živného minima na jednu plnoletú osobu
(Zákon č. 601/2003 Z. z o životnom minime - § 2).

Odvolací súd však považuje za významný aj ďalší dôvod, pre ktorý prvostupňový súd nepriznal

navrhovateľke uplatnený nárok na výživné, keď odvolací súd zhodne s prvostupňovým súdom má za to,
že priznanie takéhoto výživného by bolo v rozpore s dobrými mravmi z dôvodov, na ktoré poukázal v
napadnutom výroku prvostupňový súd a na ktoré odkazuje odvolací súd (§ 219 ods. 2 O. s. p.).

K doplneniu odvolania písomným podaním samotnej navrhovateľky odvolací súd uvádza, že nebolo

úlohou súdu v tejto veci riešiť všetky finančné problémy a nezrovnalosti medzi navrhovateľkou
a odporkyňou, na ktoré poukazuje navrhovateľka. Úlohou odvolacieho súdu bolo posúdiť, či trvá
vyživovacia povinnosť odporkyne k navrhovateľke v zmysle ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine,
pričom pri posudzovaní tejto otázky dospel odvolací súd k záveru, že tomu tak nie je vzhľadom na
skutočnosť, že základné potreby navrhovateľky sú pokryté priznaním invalidného dôchodku. Naviac

odvolací súd konštatuje, že vzhľadom na vek, celkovú sociálnu situáciu odporkyne, ktorá má takmer XX
rokov a je starobnou dôchodkyňou, by priznanie takéhoto výživného bolo v rozpore s dobrými mravmi. Z
uvedených dôvodov preto napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil s poukazom na ustanovenie
§ 219 ods. 1, 2 O. s. p.

Úspešnej odporkyni odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože neboli uplatnené
a zo spisu jej žiadne trovy odvolacieho konania nevyplývajú.
Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.