Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. máj 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/591/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3614203743
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubinyi

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3614203743.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho a sudcov JUDr.

Emílie Zimovej a JUDr. Gabriely Janákovej, v právnej veci navrhovateľa: P. G. a.s., J., D. N. 7, IČO:
35 717 769, zastúpeného JUDr. S. D., advokátom v J., Na vŕšku XX, proti odporcovi: D. N., nar.
XX.XX.XXXX, bytom mesto G., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: OZ VŠEOBECNÁ
OCHRANAPRÁVSPOTREBITEĽOV,Bratislava,Šafárikovonámestie7,IČO:42362962,zastúpeného:
JUDr. G. G., advokát v J., X. XX, o zaplatenie 455 eur s prísl., na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Partizánske zo dňa 10. februára 2015 č. k. 3C/169/2014-40, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

II. Navrhovateľ je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov odvolacieho
konania39,93eur,do15dníodprávoplatnostitohtorozhodnutiakrukámprávnehozástupcuvedľajšieho
účastníka.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol návrh o zaplatenie 455 eur s prísl., odporcovi náhradu
trov konania nepriznal a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov
konania. Rozhodol tak o návrhu, ktorým sa navrhovateľ domáhal zaplatenia dlhu z úveru poskytnutého
odporcovi. Prihliadnuc z moci úradnej k premlčaniu uplatneného práva podľa § 5b Zák. č. 250/2007 Z.z.

o ochrane spotrebiteľa okresný súd konštatoval, že vzhľadom na splatnosť dlhu 6.9.2009 a podanie
návrhu až dňa 12.6.2014 došlo k premlčaniu práva v trojročnej premlčacej dobe podľa § 101 OZ. Z
dôvodu premlčania preto návrh v celom rozsahu zamietol a o trovách rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

Protirozsudkupodalvzákonnejlehoteodvolanienavrhovateľ,ktorýnavrholjehozrušenieavrátenieveci
okresnému súdu na ďalšie konanie. Považoval za nesprávne, že okresný súd nezohľadnil, že nárok mu
bol pôvodne priznaný v rozhodcovskom konaní a na základe rozhodcovského rozsudku bol aj exekučne

vymáhaný, a to až do právoplatného zastavenia exekučného konania. Počas týchto konaní premlčacia
doba neplynula podľa § 112 OZ, ktorý okresný súd vôbec neaplikoval. Inak by premlčanie konštatovať
nemohol.

Navrhovateľ nesúhlasil tiež priznaním náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi, pretože trovy
právneho zastúpenia na jeho strane považoval za neúčelné.

Odporca sa k odvolaniu nevyjadril.

Vedľajší účastník vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne.Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu
je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pretože je vo výroku vecne správny. Rozhodol bez
nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého možno o odvolaní rozhodnúť

aj bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým sa končí konanie vo veci samej možno v zmysle ust.
§ 205 ods. 2 O.s.p. odôvodniť len okolnosťami uvedenými pod písm. a/ až f/ cit. zákonného ustanovenia.
Navrhovateľ podľa obsahu odvolania uplatňuje nesprávne právne posúdenie veci. Nesprávne právne

posúdenie v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., spočíva v nesprávnej aplikácii a výklade právnej
normy na zistený skutkový stav, alebo v použití právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemožno
použiť.

Ustanovenie § 112 Občianskeho zákonníka, ktorého aplikácie sa v odvolaní domáha na danú vec aj
navrhovateľ upravuje zastavenie (spočívanie) premlčacej doby po dobu konania, ak veriteľ v premlčacej

dobe uplatnil právo na súde, alebo na inom príslušnom orgáne a v začatom konaní riadne pokračuje.
Predpokladom spočívania premlčacej doby však je, aby oprávnený riadne pokračoval v začatom konaní.
Podľa súdnej praxe účastník v konaní riadne pokračuje vtedy, ak svojimi procesnými úkonmi nebráni
riadnemu priebehu konania, takže toto konanie môže skončiť vydaním rozhodnutia vo veci samej.

Navrhovateľ v danej veci žiada aplikovať citované zákonné ustanovenie s poukazom na to, že v
premlčacej dobe, podal žalobu na rozhodcovskom súde a na základe jeho rozhodnutia následne
vymáhal plnenie v exekučnom konaní.

V zásade neplynie premlčacia doba od uplatnenia nároku aj na takom orgáne, akým je rozhodcovský

súd,avšakvprejednávanejveciniejesporné,žeexekučnékonaniebolozastavenézdôvoduneplatnosti
rozhodcovskej doložky pre jej neprijateľnosť ako zmluvnej podmienky.

Navrhovateľ teda v rámci premlčacej doby uplatnil svoj nárok u iného orgánu než súd, avšak na
základe neplatnej rozhodcovskej doložky, v dôsledku čoho nebola založená právomoc rozhodcovského

súdu vo veci konať. Dôvodom pre zastavenie, resp. spočívanie premlčacej lehoty v zmysle ust. § 112
Občianskeho zákonníka preto môže byť len konanie na takom orgáne, ktorý má vo veci aj právomoc
konať, čo v danom prípade nebolo naplnené.

Keď teda navrhovateľ uplatnil svoj nárok na rozhodcovskom súde na základe neplatnej rozhodcovskej

zmluvy, neuplatnil svoj nárok na príslušnom orgáne, v dôsledku čoho ani nemohla počas konania na
tomto orgáne a v následnom exekučnom konaní, ktoré bolo aj z uvedeného dôvodu zastavené, spočívať
premlčacia doba podľa § 112 OZ. Tento právny názor vyslovil krajský súd už vo svojej predchádzajúcej
rozhodovacej činnosti (napr. rozhodnutie 17Co 1271/2015 zo dňa 20.1.2016). Odlišné rozhodnutie súdu
rovnakej inštancie citované navrhovateľom nezakladá dôvod pre odklon od tejto rozhodovacej praxe.

Z hľadiska navrhovateľom uplatnených odvolacích dôvodov bol preto napadnutý rozsudok okresného
súdu vo výroku vecne správny a krajský súd ho potvrdil.

Čo sa týka trov konania na strane vedľajšieho účastníka, krajský súd preskúmaním zistil, že súd prvého

stupňa opodstatnene považoval trovy vedľajšieho účastníka za účelne vynaložené na uplatňovanie
alebo bránenie práva spotrebiteľa. Ustanovenie § 93 ods. 2 O.s.p. umožňuje, aby ako vedľajší účastník
sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastnila občianskeho súdneho konania aj právnická osoba,
ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. S účinnosťou od 15. októbra
2008 zákon zaviedol druhú skupinu subjektov, ktoré môžu vystupovať ako vedľajší účastníci v konaní.

K tejto tzv. druhej skupine subjektov vedľajšieho účastenstva, na rozdiel od prvej skupiny vedľajšieho
účastníctva, v ktorej musí ísť o hmotnoprávny záujem vedľajšieho účastníka na výsledku konania,
sa hmotnoprávny záujem na výsledku konania neskúma. Legitimáciu na vstup vedľajšieho účastníka
do konania dáva samotný zákon, keď ako vedľajší účastník vystupuje právnická osoba. Sú to aj
prípady sporov o ochrane spotrebiteľa, keď na strane spotrebiteľa môže vystupovať právnická osoba,

ktorej predmetom činnosti je ochrana spotrebiteľských práv podľa zákona č. 505/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa. Do konania môže v zmysle ust. § 93 ods. 3 O.s.p. vstúpiť buď z vlastného podnetu alebo na
výzvu niektorého z účastníkov, urobenú prostredníctvom súdu. Podľa odseku 4 citovaného zákonného
ustanovenia má vedľajší účastník v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, avšak koná ibasám za seba. Vychádzajúc z výkladu Ústavy a zákona o ochrane spotrebiteľov o tom, že súčasťou
ochrany spotrebiteľa v konaní pred súdom je aj účasť vedľajšieho účastníka opodstatňuje záver, že
združenie spotrebiteľov, keď uplatní základné právo na súdnu ochranu, má zásadne právo aj na náhradu

trov konania, ktoré súvisia s právnou pomocou poskytovanou advokátom. Takáto náhrada by mohla byť
nepriznaná len v prípade, ak niektoré úkony právnej pomoci spočívajúcej v zastúpení advokátom, boli
zbytočné, resp. neúčelné, ale táto náhrada nemôže byť nepriznaná len na základe toho, že združenie
spotrebiteľov sa dalo v konaní pred súdmi zastúpiť advokátom.

Za neúčelné nemožno trovy právneho zastúpenia považovať z dôvodu, že právne zastúpený účastník
(aj vedľajší), je sám odborne spôsobilý právne kvalifikovane vystupovať v konaní. Obdobne bola táto
problematika v rozhodovacej praxi riešená v prípade existencie právnych oddelení na strane účastníka,
či v prípadoch zastúpenia fyzických osôb s právnickým vzdelaním a profesiou, kde uvedené skutočnosti
neboli dôvodom pre záver o neúčelnosti trov vynaložených na zastúpenie advokátom. Okrem iných
dôvodov tu totiž môže byť právne zastúpenie opodstatnené aj z kapacitných dôvodov samotného

účastníka vystupovať vo väčšom množstve sporov súčasne.
Neúčelnosť vynaložených trov právneho zastúpenia tiež nemožno bez ďalšieho dovodzovať z typových
podaní zo strany právneho zástupcu, pretože v typových sporoch sa jedná o štandardnú techniku danú
povahou veci, a to na oboch stranách sporu.

Súd prvého stupňa preto v danej veci správne uzavrel, že vedľajšiemu účastníkovi vystupujúcemu na
strane úspešného odporcu patrí náhrada trov konania v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p.
Vzhľadom na uvedené krajský súd napadnuté rozhodnutie potvrdil.

V odvolacom konaní tak bol úspešný odporca a vedľajší účastník na jeho strane, ktorý má právo na

náhradu trov odvolacieho konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p., pričom
trovy spočívajú v odmene za 1 úkon podľa § 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. (písomné
podanie týkajúce sa veci samej). Sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby pri základe 455 eur
predstavuje podľa § 10 ods. 1 vyhlášky 31,54 eur. Trovy ďalej pozostávajú z režijného paušálu 8,39 eur
podľa § 16 ods. 3 Vyhlášky, t.j. celkom 39,93 eur.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .