Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. december 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/111/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712210117
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8712210117.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobkyne: A. N., predtým D., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. Y. XX,
H., proti žalovanému: O. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. P. X, A., o zaplatenie sumy 6.638,78 eur s
prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného sudu Poprad č.k. 17C/236/2013 - 51 zo dňa
19.02.2014 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 6
638,78 Eur s 9 % p. a. úrokom z omeškania od 01.09.2009 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo
výške 1 343,62 Eur k rukám právneho zástupcu žalobkyne JUDr. Pavla Koczána, všetko do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní a citujúc ustanovenie § 101 ods. 2 O.s.p., § 121 ods. 3,
§ 149 ods. 2 a § 494 a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ako aj § 3 ods. 1, § 10 písm. c) Nariadenia
vlády č. 87/1995 Z.z. skonštatoval, že rozhodol v neprítomnosti žalovaného, ktorý sa na pojednávanie
dostavil oneskorene v čase pred vyhlásením rozsudku. Do začiatku pojednávania žalovaný neúčasť
na pojednávaní žiadnym spôsobom neospravedlnil. Nebol zákonný dôvod na to, aby súd pojednávanie

odročil, resp. aby otvoril pojednávanie až po tom, čo sa na pojednávanie dodatočne žalovaný dostavil.
V čase začiatku pojednávania súdu nemohlo byť zrejmé, že žalovaný sa na pojednávanie oneskorene
dostaví. Do začiatku pojednávania súd nemal vedomosť, že vo veci bude žalovaný zastúpený právnym
zástupcom. Plnomocenstvo na zastupovanie žalovaný udelil právnemu zástupcovi dňa 18.02.2014,
súdu bolo predložené na pojednávaní 19.02.2014.

Vzhľadom na vykonané dokazovanie súd prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
Bolo nesporné, že dňa 12.12.2008 bola písomnou formou uzavretá zmluva o BSM medzi účastníkmi
konania, podľa ktorej mal žalovaný, okrem iného zaplatiť žalobkyni sumu 200.000,- Sk ( 6 638,78
Eur ) do 31.08.2009. Žalovaný doposiaľ predmetnú sumu žalobkyni nezaplatil, napriek výzve zo strany
žalobkyne zo dňa 27.07.2011. Žalovaný tvrdil, že žalobkyni zaplatil dňa 07.03.2010 sumu 6.500 Eur.

Žalovaný uviedol, že uvedenú sumu zaplatil v prítomnosti svedka, ktorého súdu neoznačil. Ak žalovaný
poukazoval na rozhodnutie súdu vo veci sp. zn. 12C/31/2010 z 18.03.2010, z obsahu uznesenia nie je
preukázané, že by žalobkyňa žalobu v predmetnej veci zobrala späť v dôsledku plnenia prijatého od
žalovaného.

Súd prvého stupňa preto vyhovel žalobe priznal aj úrok z omeškania v súlade s citovanou právnou

úpravou vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením žalovanej istiny
dňom 01.09.2009.Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej žalobkyni priznal trovy
pozostávajúce z iných trov konania vo výške 398 Eur a trovy právneho zastúpenia za 3 úkony právnej

služby a 220,77 Eur, režijný paušál, náhradu za stratu času, a cestovné výdavky vo výške 945,62 Eur v
zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Spolu trovy konania žalobkyni v priznal sume 1 343,62 Eur.

Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Odvolanie

odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm. c). V zmysle § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. navrhol
napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie, resp. žalobu zamietnuť a uplatnil si trovy
odvolacieho konania. Tvrdil, že žalovanú sumu žalobkyni uhradil v hotovosti za prítomnosti svedka,
čoho dôkazom je aj to, že žalobkyňa po zaplatení uvedenej sumy vzala späť svoj pôvodný návrh na
vydanie platobného rozkazu v konaní sp. zn. 12C/31/2010. Žalobkyňa svoj zaniknutý nárok opätovne
uplatnila využijúc skutočnosť, že žalovaný nemá písomné potvrdenie o splnení záväzku.

Odvolateľ v odvolaní namietal, že došlo vo vzťahu k nemu k odňatiu možnosti konať pred súdom, čím
bolo porušené jeho právo na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR. Na pojednávanie
určené na deň 19.02.2014 o 10.30 hod. sa dostavil v spoločnosti svojho právneho zástupcu do budovy
súdu a pred pojednávaciu miestnosť sa dostavil o 10.32 hod. V tom čase v bude súdu prebiehala

rozsiahla rekonštrukcia, preto dochádzalo v danom období k zmenám pôvodne určených pojednávacích
miestností. Pred pojednávacou miestnosťou č. 6 sa nenachádzala žiadna výveska s označením senátu
a zoznamu pojednávaní vo veci. Pred dverami vedľajšej miestnosti č. 7 sa výveska nachádzala. O
uvedenompredložilfotozhotovenévčaseo10.46hod.O10.32hod.žalovanýidentifikovalpojednávaciu
miestnosť podľa toho, že z nej vyšli žalobkyňa a jej otec v spoločnosti právneho zástupcu žalobkyne. O

10.35 hod. boli do pojednávacej miestnosti volaní účastníci na vyhlásenie rozsudku. Pojednávanie bolo
skončené o 10.37 hod., čo vyplýva zo zápisnice. Keďže chýbala výveska, žalovaný si nebol istý miestom
konania pojednávania. Podľa § 35 ods. 2 Spravovacieho poriadku je zoznam pojednávaných vecí
umiestnený na viditeľnom mieste pri pojednávacej miestnosti. Súd vo veci vykonal výsluch žalobkyne,
umožnil prednes jej právnemu zástupcovi a vyhlásil uznesenie o skončení dokazovania za 2 minúty.

Bezprostredne po tom dospel k rozhodnutiu a rozsudok vyhlásil. Žalovaný má základné procesné právo
predniesť aspoň ústny prednes na svoju obranu. Postup súdu však je extrémne formalistický pri výklade
ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p. Poukázal tiež na ustanovenie § 120 ods. 1 O.s.p. s tým, že ako dôkaz
mal byť zrealizovaný výsluch žalovaného, ktorý tvrdil, že pohľadávku uhradil za prítomnosti svedka.
Teda z tvrdenia sporových strán vyplynul preukázateľný skutkový rozpor, poukázal na späťvzatie návrhu,

ktorý sám o sebe nie je kvitanciou, ale racionálny účastník konania spravidla neberie žalobný návrh späť
bezdôvodne. Žalovaný chcel navrhnúť predvolať svedka a súd mal zistiť o akého svedka ide a mal ho
vypočuť. Svedok by podstatnou mierou prispel k ustáleniu skutkového stavu. Aj keď daná fyzická osoba
nebola v odpore identifikovaná, podal návrh dôkazu podľa § 120 ods. 1 prvá veta O.s.p.

Súd preto mal citlivo zvažovať postup podľa § 101 ods. 2 O.s.p.. Hlavným účelom súdneho konania
by malo byť dosiahnutie čo najväčšej spravodlivosti a nie čo najrýchlejšie ukončenie veci. Ustanovenia
O.s.p. je potrebné vykladať v súlade s právom účastníka na súdnu ochranu a tento výklad má prednosť
pred formalistickým výkladom.

Podľa odvolateľa k porušeniu práva na súdnu ochranu by nedošlo, ak by súd pojednávanie odročil
a uplatnil voči žalovanému niektorý zo sankčných inštitútov. K porušeniu práva na súdnu ochranu by
nedošlo ani vtedy, ak by súd v neprítomnosti žalovaného vec prejednal, vykonal výsluch žalobkyne a

odročil by pojednávanie za účelom výsluchu žalovaného a výsluchu svedka. Použitie ustanovenia § 101
ods. 2 O.s.p. a súčasne aj skončenia konania a vydanie rozhodnutia za stavu, kedy je žalobný nárok
rozporovaný, je neprimeraným procesným postup, ktorý nie je v súlade s ustanovením § 1 O.s.p. Ak by
nešlo o prvé a súčasne jediné pojednávanie a žalovaný by dostal aspoň raz možnosť predniesť svoju
obranu, nebol by takýto striktný postup súdu nedôvodný.

Odvolateľ preto dal do pozornosti odvolaciemu súdu posúdenie, či vzhľadom na okolnosti jeho
„meškania“ na pojednávanie dňa 19.02.2014 v tvraní 2 minút bolo možné voči nemu spravodlivo uplatniť
postup podľa § 101 ods. 1 O.s.p. a vec v jeho neprítomnosti nielen prejednať, ale aj ukončiť dokazovaniea vyhlásiť rozsudok. Hlavným účelom konania by malo byť spravodlivo rozhodnúť, či žalobkyňa skutočne
požaduje zaplatenie tej istej peňažnej sumy dvakrát, alebo či žalovaný jej túto sumu skutočne nezaplatil.
Tvrdenia účastníkov popri sebe nemôžu obstáť, preto súd prvého stupňa mal vykonať dokazovanie na

čo najúplnejšie zistenie skutkového stavu. Žalovaný zaplatiť žalobkyni 6 6 38 Eur, následne zaplatil 6
500 Eur po dohode, že žalobkyňa vezme späť žalobu. V prípade právoplatnosti rozsudku súdu prvého
stupňa by žalovanému vznikla povinnosť opätovne zaplatiť sumu 6 638 Eur.

Odvolateľ v odvolaní identifikoval svedka prítomného pri odovzdaní peňažnej hotovosti žalobkyne a to
O. A., bytom V. XX, S.. Tiež uviedol, že výzvu zo dňa 27.07.2011 zaslanú žalobkyňou nedostal, dozvedel
sa až z odôvodnenia rozsudku o takejto výzve.

K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa tak, že navrhla napadnutý rozsudok ako správne potvrdil

a uplatnila si trovy odvolacieho konania vo výške 228,81 Eur. Zdôraznila, že žalovaný jej nezaplatil
sumu na základe dohody o mimosúdnom majetkovom vyrovnaní, k plneniu nedošlo vôbec a už nie pred
svedkom. K okolnostiam pojednávania nariadeného vo veci na 19.02.2014 uviedla, že pojednávania
sa ona zúčastnila so svojim právnym zástupcom, pojednávacia miestnosť bola riadne označená s
vyveseným zoznamom pojednávacích vecí. Vec bola vyvolaná o 10.30 hod. Žalovaný do pojednávacej

miestnosti nevstúpil, preto sudkyňa vyzvala asistentku, aby opätovne vec vyvolala a následne aby
„obišla“ chodby budovy s cieľom zistiť, či sa žalovaný nenachádza v inej časti budovy súdu. Asistentka
prítomnosť žalovaného v budove súdu nezistila, sudkyňa pojednávanie otvorila a začala pojednávať bez
prítomnosti žalovaného. Po vypočutí žalobkyne, udelení slova jej právnemu zástupcovi, oboznámením
spisového materiálu bolo ukončené dokazovanie a žalobkyňa a jej právny zástupca pojendávaciu

miestnosť opustili za účelom rozhodnutia. Žalovaný so svojim právnym zástupcom s dostavili do
pojednávacej miestnosti až na vyhlásenie rozsudku vo veci samej.

Poukázala na to, že povinnosťou účastníka a jeho právneho zástupcu je dostaviť sa včas na termín
nariadeného pojednávania, sudkyňa bola na pojednávanie pripravená, konanie nebolo tak krátke ako

to prezentuje žalovaný. Ak by žalovaný plnil na základe predmetnej dohody, bol by o tejto skutočnosti
dal vystaviť potvrdenie. Ani výsluch svedka nie je spôsobilý preukázať plnenie žalovaného, keď k nemu
nedošlo.

Krajský súd v Prešove ( ďalej len „odvolací súd“ ) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10
ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov ( ďalej len
O.s.p. ), vzhľadom na včas podané odvolanie ( § 204 ods. 1 O.s.p. ), preskúmal napadnutý rozsudok,
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 212 O.s.p. a bez
nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. zistil, že odvolanie žalovaného

je dôvodné.

Základné právo na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR zaručuje, že každý sa môže
domáhať zákonom ustanovenými postupmi svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v
prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne SR. Z ustanovenia článku 48 ods. 2 Ústavy SR

vyplýva, že každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho
prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Podľa článku 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na to, aby jeho záležitosť
bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným
zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch. Rozsudok pritom musí byť vždy

vyhlásený verejne.

Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdom konaní tak, aby
bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na

zachovanie zákonov, na čestné plnenie povinnosti a na úctu k právam iných osôb. V zmysle § 101 ods.
1 O.s.p., účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že spravodlivo
a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokynu súdu.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sariadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie a ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie
pojednávania, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka, prihliadne pritom na obsah
spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu
povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť
stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto
postavenia vyplývajú.

Pod odňatím možnosti konať pred súdom možno vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorým
účastníkovi konania znemožnil realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok
priznáva.

Z obsahu spisu sa nedá jednoznačne zistiť, či súd prvého stupňa sa dôsledne riadil vyššie uvedeným a

či boli dodržané vo vzťahu k žalovanému všetky jeho procesné práva.

Z obsahu spisu sa dá vyvodil pochybnosť o tom, či žalovanému nedošlo k odňatiu možnosti konať pred
súdom. Už samotná skutočnosť, že súdne pojednávanie v prejednávanej veci trvalo 7 minút a za túto
dobu mala vec vyvolať sudkyňa, následne duplicitne aj asistentka, ktorá mala overiť, či na chodbe súdu

sa nenachádza žalovaný a následne malo byť vykonané riadne pojednávanie, javí sa doba 7 minút na
realizáciu uvedeného veľmi krátka a nedostatočná. Aj z úradného záznamu napísaného dňa 19.02.2014
asistentkou senátu vyplýva, že zoznam pojednávaní určených na deň 19.02.2014 bol zvesený ešte pred
tým, než sa malo uskutočniť posledné pojednávanie prejednávané sudkyňou v uvedený deň. Aj táto
skutočnosť nasvedčuje tomu, že neboli dodržané správne postupy súdu.

Odvolací súd tiež uvádza, že súd prvého stupňa vo svojom odôvodnení rozsudku žiadnym spôsobom
nevyhodnotil návrh žalovaného na vypočutie svedka, čo bolo prezentované žalovaným v odpore proti
platobnému rozkazu. Aj keď je pravdou, že v odpore žalovaný svedka riadne neoznačil, súd ho mal na

označenie svedka vyzvať. V napadnutom rozsudku súd prvého stupňa sa skutočnosťou, že žalovaný
navrhol vo veci vypočuť svedka, hoci toho riadne neoznačil, uvedenú skutočnosť súd prvého stupňa
žiadnym spôsobom nevyhodnotil.

Z obsahu spisu musí jednoznačne vyplývať, že účastníkom konania nebola postupom súdu odňatá

možnosť konať pred súdom.

Odvolací súd preto vyššie uvedené okolnosti vyhodnotil ako procesné pochybenia súdu prvého stupňa
majúce za následok dôvodné podozrenie, že u žalovaného došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom.

Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa postupom
podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil. Postupom podľa ods. 2 citovaného ustanovenia bola vec
vrátená súdu prvého stupňa na nové konanie a nové rozhodnutie.

Úlohou súdu prvého stupňa bude predovšetkým dôsledne dodržiavať procesné predpisy tak, aby

účastníkom konania bolo umožnené realizovať ich procesné práva v rozsahu, v akom sú im tieto
priznávané tak Občianskym súdnym poriadkom, Ústavou SR a Dohovorom o ochrane ľudských práv a
základných slobôd.

Odvolací súd však uvádza, že povinnosťou účastníka konania je dostaviť sa na pojednáva včas tak, aby

po vyvolaní veci mohol vstúpiť do pojednávacej miestnosti a realizovať tak svoje procesné práva.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.