Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. jún 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Cob/19/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313215984
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8313215984.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Jozefa Engela

a JUDr. Mareka Kohúta v právnej veci žalobcu: Y.. W. S. BAHOS, so sídlom P.T.. X.B. XXXX/XX, O., IČO:
35460954, zastúpený Mgr. Radovanom Muzikom, advokátom advokátskej kancelárie v Humennom, Ul.
Štúrova 30, proti žalovanému STAVOMONT SP Snina, spol. s r.o., so sídlom Stakčínska 758/8, Snina,
IČO: 31 722 849, zastúpený JUDr. Petrom Nízkym, advokátom advokátskej kancelárie v Humennom,
so sídlom Námestie slobody 2, o zaplatenie 12.166,48 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Humenné č.k. 21Cb/37/2014-151 zo dňa 31.10.2014, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Mení rozsudok súdu prvého stupňa tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 12.166,48 eur s

9,75 % úrokom z omeškania p.a. zo sumy 17.166,48 eur od 16.4.2013 do 28.10.2013, s 9,5 % úrokom
z omeškania p.a. zo sumy 12.166,48 eur od 29.10.2013 do zaplatenia s tým, že v prevyšujúcej časti
ohľadne požadovaných úrokov z omeškania žalobu zamieta.

Mení rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania tak, že náhradu trov konania
žalovanému nepriznáva.

Žalovanému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 12.166,48 eur
spolu s 0,5%-ným úrokom z omeškania za každý deň omeškania zo sumy 17.166,48 eur od 16.4.2013
do 28.10.2013, s 0,5%-ným úrokom z omeškania za každý deň omeškania zo sumy 12.166,48 eur
od 29.10.2013 až do zaplatenia, ako aj zaplatiť trovy súdneho konania pozostávajúce zo zaplateného
súdnehopoplatkuvovýške729,50eurakrukámprávnehozástupcutrovyprávnehozastúpeniavovýške
965,36 eur, to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V dôvodoch tohto rozsudku
uviedol, že žalobca sa podaným návrhom domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 12.166,48 eur s

dohodnutým 0,5 %-ným úrokom z omeškania za každý deň omeškania od 16.4.2013 až do zaplatenia
a náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že v súlade so zmluvou o dielo a na základe protokolu o
prevzatí a odovzdaní diela vyfakturoval žalovanému za dodávku drobnej architektúry pre stavbu: Úprava
verejných priestranstiev, chodníkov a rekreačných zón (SO 03 a 06) mesta Veľké Kapušany faktúrou
č.14/01/2013, splatnou dňa 15.4.2013, celkovú sumu 17.166,48 eur. Po podaní žaloby žalovaný uhradil
žalobcovisumu5.000,-eur,pretovtomtosmereupravilnávrhnavydanieplatobnéhorozkazu.Platobným
rozkazom sp.zn. 21Rob/170/2013-30 zo dňa 22.11.2013 súd návrhu v celom rozsahu vyhovel. Žalovaný

podal proti platobnému rozkazu v zákonom stanovenej lehote odpor, v ktorom uviedol, že neuznáva
žalobcom uvedenú pohľadávku. Návrh považuje za nedôvodný, neopodstatnený a údaje v ňom uvedené
sa nezakladajú na pravde.Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 28.4.2014 uviedol, že dňa 29.10.2013 došlo zo strany žalovaného
k čiastočnej úhrade žalovanej sumy vo výške 5.000,- eur a podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka,
možno toto jeho plnenie považovať za uznanie zvyšku záväzku.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil skutkový stav, podľa ktorého žalobca je podnikateľským
subjektom zapísaným v živnostenskom registri Okresného úradu Humenné pod číslom XXX-XXXX,
podnikajúcim od roku 1999 okrem iného aj v oblasti veľkoobchodu, sprostredkovania obchodu a služieb,
kovovýroby, zámočníckych a montážnych prác a uskutočňovania jednoduchých stavieb, drobných

stavieb a ich zmien. Žalobca má v čase od 1.5.2013 do 1.5.2016 pozastavenú podnikateľskú činnosť.
Pokiaľ žalovaný namietal aktívnu legitimáciu žalobcu z dôvodu, že tento má prerušenú podnikateľskú
činnosť, táto námietka neobstojí, pretože v čase vzniku obchodno-právneho vzťahu žalobca vykonával
živnostenskú činnosť na základe platného živnostenského oprávnenia. Je pravdou, že v čase podania
žaloby na súd mal živnostenskú činnosť prerušenú, nedošlo však k jej zániku a žalobca bol v žalobe
správne označený v súlade so zápisom v živnostenskom registri. Stále ide o ten istý právny subjekt.

Žalovanýjepodnikateľskýmsubjektom-právnickouosobouzapísanouvObchodnomregistriOkresného
súdu Prešov podnikajúcim okrem iného v oblasti vykonávania bytových a občianskych stavieb,
priemyselných a poľnohospodárskych stavieb, inžinierskych stavieb, stavebných rekonštrukcií, výroby
betónových zmesí, maltovaných zmesí, betónových výrobkov a murovacích materiálov. Objednávkou

žalovaného zo dňa 20.8.2012 č. 9/Se/2012 si žalovaný objednal u žalobcu mobiliár - drobná architektúra
na stavby: regenerácia verejných priestranstiev obce Víťaz, úprava verejných priestranstiev Veľké
Kapušany a modernizácia verejných priestranstiev Krišovská Liesková v zmysle cenovej ponuky. Na
základe objednávky uzavrel žalobca ako zhotoviteľ so žalovaným ako objednávateľom Rámcovú zmluvu
o dielo č. 10/2012 zo dňa 23.11.2012 v zmysle § 536 až § 565 Obchodného zákonníka. Predmetom

zmluvyboladodávkaprvkovmestskéhomobiliáraprestavbuÚpravaverejnýchpriestranstiev,chodníkov
a rekreačných zón mesta (SO 03 a 06) Veľké Kapušany, a to v rozsahu predloženej ponuky, ktorá
tvorila neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy. Podľa článku 4 zmluvy bol zhotoviteľ povinný vykonať
dielo po zadaní objednávky a vyplatení dohodnutej zálohovej platby objednávateľom (t.j. 50 % z
celkovej výšky objednávky vrátane DPH). Celková cena diela vrátane DPH bola dohodnutá vo výške

20.244,23 eur. Zmluvné strany sa dohodli, že objednávateľ zaplatí zhotoviteľovi 50 % zálohovej platby
pri zadaní objednávky a 50 % bude splatných do 60 dní od dodania predmetu zmluvy. Zhotoviteľ
podľa predložených požiadaviek objednávateľa určil predbežnú dobu dodávky, ktorá je potrebná na
vyhotovenie Rámcovej zmluvy o dielo č. 09/2012, tak aby boli dodržané všetky technické postupy, a to
do 8 až 10 týždňov od uplatnenia objednávky, podpísania rámcovej zmluvy o dielo a úhrade zálohovej

faktúry. Zhotoviteľ dielo mal odovzdať objednávateľovi v celku, resp. po častiach najneskôr do dvoch
dní po dohode zmluvných strán o termíne plnenia. Zmluvné strany sa tiež dohodli, že termíny plnenia
sa môžu meniť po vzájomnej dohode zmluvných strán. Miestom dodávky určeným objednávateľom
boli Veľké Kapušany, zodpovedná osoba za zhotoviteľa bola Y.. W. S. a za objednávateľa Y.. B. W.
(bod 3.1.). Na základe objednávky žalovaného a rámcovej zmluvy žalobca pre žalovaného dodal tovar

a vykonal práce podľa dohody, pričom táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi konania sporná a
žalovaný dodanie objednaného mobiliára, ani jeho osadenie nepoprel. Táto skutočnosť vyplýva aj z
preberacieho protokolu o prevzatí a odovzdaní diela zo dňa 21.12.2012, spísaného zmluvnými stranami.
Z protokolu vyplýva, že na základe zmluvy o dielo dnešným dňom zhotoviteľ odovzdáva objednávateľovi
a objednávateľ prijíma nasledujúcu časť predmetu diela pre stavbu Úprava verejných priestranstiev,

chodníkov a rekreačných zón mesta Veľké Kapušany, a to stojan pre bicykle 24 ks, parková lavička
s operadlom 17 ks, zástavkový prístrešok 1 ks, odpadkový kôš 15 ks, informačná tabuľa 2 ks. Z
protokolu vyplýva, že v čase odovzdania predmetu diela jeho stav je nový a nepoškodený a objednávateľ
túto časť diela prijíma s vyjadrením, že s odovzdaním súhlasí a túto časť diela preberá. Ako miesto
odovzdania sú uvedené Veľké Kapušany a za zhotoviteľa je na protokole podpísaný Y.. W. S. BAHOS a

za objednávateľa tento protokol podľa vyjadrenia žalobcu podpísala osoba dohodnutá a zodpovedná v
zmysle rámcovej zmluvy, a to Y.. B. W.. Faktúrou č. 14/01/2013 zo dňa 14.2.2013 žalobca žalovanému
vyfakturoval protokolom odovzdaný mobiliár, dopravné a úpravy súvisiace s jeho osadením v celkovej
sume17.648,59eurstým,želehotasplatnostifaktúrybolaurčenádo15.4.2013.Faktúrouč.14/01/2013-
Dobropis zo dňa 30.4.2013 žalobca dobropisoval žalovanému nevyhovujúce stojany pre bicykle v počte

24 ks v celkovej sume 482,11 eur. Žalovanému tak vznikla povinnosť žalobcovi za dodaný mobiliár a jeho
inštaláciu zaplatiť sumu 17.166,48 eur. Po podaní žaloby žalovaný uhradil žalobcovi dňa 29.10.2013
na predmetnú faktúru sumu 5.000,-eur. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť a okrem toho, že namietal
právnu subjektivitu a aktívnu legitimáciu žalobcu v konaní, poukázal aj na trestný spis Okresnéhosúdu Humenné sp. zn. XT/XX/XXXX. V tomto konaní bol žalobca právoplatne odsúdený, že predával
výrobky, ktorých zaplatenie je predmetom tohto konania, hoci na to nebol oprávnený, a to z dôvodu
porušenia autorských práv. K týmto skutočnostiam navrhol vypočuť svedka Y.. I. H. majiteľa spoločnosti

ŠTICH, pre ktorú žalobca tiež dodal podobné predmety. Obdobný mobiliár dodal žalobca aj pre obec
Víťaz a tieto obec žiada, aby ich žalovaný zobral späť. Z toho dôvodu vyfakturoval žalobcovi faktúrou
č. 457048 zo dňa 2.9.2014, splatnou dňa 16.9.2014, náhradu škody vo výške 40.000,-eur z dôvodu
nemožnosti použitia tovaru uskladneného u žalovaného, vzhľadom k tomu, že zo strany žalobcu bol
porušený autorský zákon a priemyselné práva, ktoré patria inej firme. Z tejto faktúry si v konaní uplatnil

ako námietku započítania sumu vo výške žalovanej istiny spolu s príslušenstvom. Ďalej uviedol, že
preberací protokol zo dňa 21.12.2012 nie je podpísaný oprávnenou osobou, a to konateľom žalovaného.
Keďže zmluva a jej platnosť skončila dňa 31.12.2012 nemôže si žalobca uplatňovať dohodnuté úroky
z omeškania vo výške 0,5 % denne, ale maximálne zákonné úroky z omeškania, lebo sám nedodržal
podmienky zmluvy a tovar dodal až vo februári 2013, o čom svedčí faktúra vystavená žalobcom č.
14/01/2012. Potvrdil, že žalobcovi dal objednávku č. 9/Se/2012 zo dňa 20.8.2012 na dodanie mobiliáru,

avšak v tej dobe nevedel, že žalobca nemá oprávnenie na dodávku takéhoto tovaru. O tomto sa
dozvedel až keď vykonával dielo v obci Krišovská Liesková, kde mu bolo prostredníctvom hlavného
dodávateľa Ekosvip Sabinov firmou mmcité2, s.r.o. zakázané tieto výrobky použiť, pretože musia byť
použité certifikované výrobky spoločnosti mmcité2, s.r.o.. Vo Veľkých Kapušanoch žalobca namontoval
uvedené výrobky, avšak investor ich žalovanému odmietol prevziať, preto ich demontoval a previezol

do skladu, s čím mal náklady. Potvrdil tiež, že na základe objednávky bola uzatvorená Rámcová zmluva
o dielo č. 10/2012 zo dňa 23.11.2012 a následne žalobca namontoval objednaný tovar. Ktorý tovar bol
dobrý, ten ostal, ktorý bol zlý, bol demontovaný. Išlo napríklad o stojany na bicykle. Nevedel uviesť,
či žalobca predmetný tovar vyrábal, alebo ho kupoval, nedodal mu však žiaden certifikát. Je pravdou,
že stojany na bicykle žalobca demontoval a aj mu ich dobropisoval. Podľa tvrdení žalovaného, všetky

výrobky, ktoré žalobca namontoval sú vzorové výrobky, ktoré používa firma mmcité2, s.r.o., Nevedel
uviesť, kto dal pokyn na úhradu 5.000,- eur žalobcovi. Uvedené dielo vo Veľkých Kapušanoch odovzdal
hlavnémuobjednávateľovivofebruári2013.Nademontážvýrobkovnebolzatiaľvyzvaný,aleočakávato.
Z písomného vyjadrenia spoločnosti mmcité2, s.r.o., Brnianska 2, Trenčín zo dňa 20.10.2014 vyplynulo,
že táto spoločnosť sa domáhala trestnoprávnej ochrany pred konaním Y.. W. S. BAHOS, ktoré spočívalo

v tom, že tento vo svojom ponukovom katalógu ponúkal záujemcom a následne aj uvádzal na trh výrobky
mestského mobiliára, ktorých prevažná väčšina sa úplne zhodovala so zapísanými dizajnami B.. X.. U.
N. a B.. X.. Q. I., chránenými podľa právnych predpisov Európskej únie. Za uvedené konanie bol Y.. W. S.
trestným rozkazom Okresného súdu Humenné zo dňa 18.2.2014 sp. zn. XT/.XX/XXXX uznaný vinným
zo spáchania prečinu porušovania priemyselných práv, odsúdený k trestu a k náhrade škody. Z výpisu

trestného rozkazu Okresného súdu Humenné sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa 18.2.2014 vyplynulo, že
žalobca zabezpečil výrobu, montáž a dodávku prvkov mestského mobiliára pri realizácii projektu - stavby
„Revitalizácia námestia Centrum Snina - SO 024 Drobná architektúra, mobiliár, ako aj pri rekonštrukcii
južnej časti Námestia slobody v Humennom“, čím spôsobil spoločnosti mmcité2, s.r.o., Trenčín škodu vo
výške 12.117,- eur, resp. 7.176,- eur a neoprávnene zasiahol do práv k úžitkovému vzoru, dizajnu, čím

spáchal prečin porušovania priemyselných práv za čo mu bol uložený peňažný trest vo výške 8.020,- eur,
a pre prípad, že by výkon tohto trestu mohol byť úmyselne zmarený, uložil súd obvinenému náhradný
trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiacov. S nárokom poškodeného na náhradu škody odkázal súd na
občianske súdne konanie.

Na základe takto zisteného skutkového stavu súd dospel k záveru, že návrh žalobcu je dôvodný.
V konaní bolo preukázané uzavretie zmluvy o dielo na základe objednávky žalovaného a následne
dodanie tovaru žalovanému. Súd prvého stupňa v dôvodoch rozsudku citoval ustanovenie § 409 ods.
1, ustanovenie § 411, ustanovenie § 443, ustanovenie § 447, ustanovenie § 448 ods. 1, ustanovenie
§ 450 ods. 1, ustanovenie § 536 ods. 1, 3, ustanovenie § 537 ods. 1, ustanovenie § 538, ustanovenie

§ 548 ods. 1 Obchodného zákonníka, ďalej ustanovenie § 580 Občianskeho zákonníka a v spojení s
týmito ustanoveniami konštatoval, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá jednak kúpna zmluva a
jednak zmluva o dielo podľa Obchodného zákonníka. Žalobca ako predávajúci a zhotoviteľ odpredal,
vyrobil a dodal žalovanému v súlade s objednávkou žalovaného č. 9/Se/2012 zo dňa 20.8.2012 v súlade
s rámcovou kúpnou zmluvou č. 10/2012 zo dňa 23.11.2012 objednaný tovar - mobiliár a zabezpečil jeho

osadenie na dohodnutom mieste. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že by žalobca svoj záväzok
vyplývajúci mu z objednávky a rámcovej zmluvy neplnil. Žalovaný síce argumentoval, že Preberací
protokol o prevzatí a odovzdaní diela zo dňa 21.12.2012 nepodpísal konateľ spoločnosti, avšak z
rámcovej zmluvy (bod 3.1.) vyplýva, že osobou zodpovednou za objednávateľa je Y.. B. W. a tentopodľa vyjadrenia žalobcu uvedený preberací protokol podpísal, pričom z neho jednoznačne vyplýva,
že s odovzdaním súhlasí a túto časť diela preberá. Rovnako aj konateľ žalovaného na pojednávaní
uviedol, že tovar bol dodaný a namontovaný žalobcom najneskôr v decembri 2012, kedy žalobca

demontoval stojany na bicykle, ktoré im neskôr dobropisoval. Z preberacieho protokolu sú zrejmé
jednotlivé položky odovzdaného a preberaného mobiliára. Žalobca teda žalovanému dohodnutý tovar
dodal a namontoval v súlade s dohodou. Žalovaný sa bránil, že za dodaný tovar a práce súvisiace
s jeho osadením žalobcovi nezaplatil dohodnutú kúpnu cenu v lehote splatnosti vystavenej faktúry,
nakoľko žalobca použil necertifikované výrobky spoločnosti mmcité, s.r.o. Trenčín, ktoré tam mali byť

použité. Táto skutočnosť však nevyplýva zo žiadneho ustanovenia rámcovej zmluvy ani z objednávky
č. 9/Se/2012, a teda nebolo preukázané, že by si žalovaný u žalobcu objednal dodanie a montáž
výrobkov tejto spoločnosti. Žalovaný poukázal na to, že žalobca bol právoplatným trestným rozkazom
Okresného súdu Humenné sp.zn. XT/XX/XXXX zo dňa 18.2.2014 uznaný vinným zo spáchania prečinu
porušovania priemyselných práv podľa § 282 ods. 1 Trestného zákona, pretože zabezpečil výrobu,
montáž a dodávku prvkov mestského mobiliára pri realizácii projektu - stavby „Revitalizácia námestia

Centrum Snina - SO 024 Drobná architektúra, mobiliár, ako aj pri rekonštrukcii južnej časti Námestia
slobody v Humennom“, čím spôsobil spoločnosti mmcité2, s.r.o., Trenčín škodu vo výške 12.117,- eur,
resp. 7.176,- eur, pričom neoprávnene zasiahol do práv k úžitkovému vzoru, dizajnu, pretože vedel,
že ním dodávané výrobky sú zhodné s priemyslovými vzormi, ktorých autormi a vlastníkmi sú tretie
osoby, ktoré majú jednotlivé priemyselné vzory zapísané a registrované na Úrade pre harmonizáciu na

vnútornom trhu Európskeho spoločenstva v Alicante. Z rozsudku vyplýva, že žalobca bol odsúdený za
iné stavby a tovar. Táto skutočnosť sama o sebe však nemá za dôsledok, že žalovaný nie je povinný
zaplatiť žalobcovi dohodnutú cenu diela, keďže v trestnom konaní nebolo preukázané, že by takéto
výrobky žalobca použil aj na stavbe vo Veľkých Kapušanoch. Okrem toho je na vlastníkoch autorských
a priemyselných práv, aby sa, ak to preukážu aj v tomto prípade domáhali nápravy vo svojom mene voči

žalobcovi na príslušnom súde. Žalovaný vo svojej výpovedi tiež uviedol, že žalobca tovar dodal, tento
namontoval a okrem stojanov na bicykle, ktoré žalobca demontoval, a ktoré žalovanému dobropisoval
tieto ostali namontované a žalovaný nebol vyzvaný k ich demontáži. V priebehu konania, na pojednávaní
konanom dňa 31.10.2014 žalovaný urobil započítací prejav a vzniesol započítaciu námietku, ktorou si
uplatnil svoju pohľadávku vo výške žalovanej istiny, ktorá mala vyplývať na základe faktúry č. 457048 zo

dňa2.9.2014,splatnejdňa16.9.2014,ktorouvyfakturovalžalobcovináhraduškodyzdôvodunemožnosti
použitia tovaru uskladneného v jeho sklade vzhľadom na to, že zo strany žalobcu bol porušený autorský
zákon a priemyselné práva. Výška škody však z faktúry nevyplýva a nevedel ju špecifikovať ani konateľ
žalovaného. Túto faktúru žalobca žalovanému listom zo dňa 29.9.2014 vrátil a súd mal za to, že takéto
započítanie nie je možné, nakoľko započítať je možné iba pohľadávky spôsobilé na započítanie. Jedným

z predpokladov pre započítanie je vzájomnosť pohľadávok, t.j. musí ísť o prípad, keď dva subjekty
sú voči sebe súčasne veriteľom i dlžníkom. V danom prípade žalovaný nepreukázal, že by mal voči
žalobcovi pohľadávku vhodnú na započítanie a samotná vystavená faktúra ešte neznamená spôsobilosť
pohľadávky na započítanie a v konečnom dôsledku je diskutabilné, či by nebolo v rozpore s poctivým
obchodným stykom započítavať navzájom pohľadávku z obchodno-právneho vzťahu (zmluvy o dielo,

a teda cenu diela) a pohľadávku uplatňovanú ako náhradu škody, ktorej vznik a výška neboli žiadnym
spôsobom preukázané. Z tohto dôvodu súd započítanie pohľadávok neuznal. Túto faktúru žalovaného
na náhradu škody voči žalobcovi súd považoval za účelovú obranu už aj z toho hľadiska, že bola
vystavená až po súdnom konaní proti žalovanému a tesne pred pojednávaním. Žalovaný namietal, že
jeho čiastočné plnenie na pohľadávku žalobcu uplatňovanú v tomto konaní nie je uznaním dlhu v zmysle

§ 407 ods. 3 Obchodného zákonníka. Žalobca však mal za to, že toto plnenie žalovaného má účinky
uznania zvyšku dlhu podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, podľa ktorého, ak dlžník plní čiastočne
svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že plnením dlžník
uznáva aj zvyšok záväzku a súd sa s touto argumentáciou žalobcu stotožnil. Je zrejmé, že čiastočnou
úhradou žalovanej pohľadávky vo výške 5.000- eur po začatí súdneho konania, žalovaný uznal celý

svoj dlh a potvrdil tak dodanie tovaru žalobcom v súlade so zmluvou, objednávkou a odovzdávacím
protokolom. Účelovosť obrany žalovaného vyplýva aj z obsahu odporu, ktorý je len všeobecný a bez
dôkazov. V súvislosti s uplatňovaným úrokom z omeškania súd citoval ustanovenie § 365 a § 369 ods.
1, 2 Obchodného zákonníka, konštatoval, že žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou faktúry, a to
dňom nasledujúcim po dni jej splatnosti, preto súd priznal žalobcovi úrok z omeškania tak, ako si ho

uplatnil, keďže tento je v súlade s ustanovením § 365 ods. 2 a § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka
a bol dohodnutý medzi zmluvnými stranami v článku 7 bod 7.3 rámcovej zmluvy.O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi priznal náhradu trov konania, ktoré
pozostávali zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 729,50 eur a trov právneho zastúpenia vo výške
965,36 eur.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, a to podľa § 205 ods. 2 písm. d), e) a f) O.s.p..
Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Z
dôvodov odvolania vyplýva odvolacia námietka, podľa ktorej žalovaný má za to, že preberací protokol zo
dňa 21.12.2012 nebol podpísaný oprávnenou osobou, nakoľko nie je podpísaný konateľom žalovaného.

Ďalej zdôraznil, že v konaní pod sp.zn. 4T/24/2014 Okresného súdu Humenné bol žalobca právoplatne
odsúdený za to, že predával výrobky, ktorých zaplatenie je predmetom tohto konania, hoci na to
nebol oprávnený, a to z dôvodu porušenia autorských práv. K týmto skutočnostiam navrhoval žalovaný
vypočuť svedka Y.. I. H., majiteľa spoločnosti ŠTICH, pre ktorú žalobca taktiež dodal komponenty ako
pre žalovaného a tiež konateľa spoločnosti mmcité2, s.r.o.. Súd prvého stupňa zamietol vykonanie
navrhovaného dôkazu, čím podľa neho došlo k porušeniu základného práva na spravodlivé súdne

konanie. V tejto súvislosti poukázal na to, že z trestného spisu vyplýva, že Y.. W. S. BAHOS ponúkal
vo svojom ponukovom katalógu záujemcom, a následne uvádzal na trh výrobky mestského mobiliára,
ktorých prevažná väčšina sa úplne zhodovala so zapísanými dizajnami pána B.. X.. U. N. a B..
X.. Q. I., chránenými podľa právnych predpisov Európskej únie. Akékoľvek prijatie a užívanie týchto
priemyselných vzorov je neoprávneným zásahom do práv zo zapísaných priemyselných vzorov a

akékoľvek užívanie takýchto priemyselných vzorov je kvalifikované ako neoprávnený zásah do práv
vyplývajúcich zo zapísaných priemyselných vzorov a môže byť posudzované tiež ako trestný čin.
Vzhľadom na to, že zo strany žalobcu bol porušený Autorský zákon a priemyselné práva, ktoré patria
inej firme, žalovanému vznikla škoda vo výške 40.000,- eur, a to z dôvodu nemožnosti použitia tovaru
od žalobcu a s tým súvisiacich trov na uskladnenie tohto tovaru. V dôsledku montáže niektorých

neoprávnených výrobkov vznikli zároveň žalovanému náklady súvisiace s demontážou výrobkov.
Žalovaný v čase objednávky nemal vedomosť o tom, že žalobca nemá oprávnenie na dodávku takéhoto
tovaru. O tomto fakte sa dozvedel až pri výkone diela v obci Krišovská Liesková, kde mu prostredníctvom
hlavného dodávateľa EKOSVIP Sabinov firmou mmcité2, s.r.o. bolo zakázané tieto výrobky použiť,
pretožemusiabyťpoužitécertifikovanévýrobkyspoločnostimmcité2,s.r.o..Zdôraznil,ževšetkyvýrobky,

ktoré žalobca namontoval, sú vzorové výrobky, ktoré používa firma mmcité2, s.r.o.. Žalobca už v čase
uzavretia zmluvy o dielo so žalovaným konal podvodne a vedome ho oklamal o právne nezávadných
vlastnostiach tovaru. Preto žalovaný vyfakturoval žalobcovi faktúrou č. 457048 zo dňa 2.9.2014, splatnú
dňa 16.9.2014 náhradu škody vo výške 40.000,- eur z dôvodu nemožnosti použitia tovaru uskladneného
u žalovaného. Z tejto faktúry si v konaní uplatnil námietku započítania, sumu vo výške žalovanej

istiny spolu s príslušenstvom. Konajúci súd zamietol započítanie pohľadávok. V nadväznosti na vyššie
uvedené navrhoval vykonať ďalšie dokazovanie, a to výsluch svedka, konateľa spoločnosti mmcité2,
s.r.o. so sídlom Brnianska 2 Trenčín pána Y.. X. S.. Žalovaný sa nestotožnil so stanoviskom žalobcu
a následne so stanoviskom súdu, že dňa 29.10.2013 došlo zo strany žalovaného k čiastočnej úhrade
dlžnej sumy 5.000,- eur, a teda, že podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka možno toto jeho

plnenie považovať za uznanie zvyšku záväzku. Zaplatenie ceny tovaru čiastočným zaplatením faktúry
nemožno bez ďalšieho považovať za uznanie zvyšku záväzku a správnosti faktúr z hľadiska stanovenia
ich splatnosti. Ustanovenie § 403 ods. 1 obsahuje vyvrátiteľnú domnienku, ktorej preukázanie stojí na
dlžníkovi. Nakoľko dlžník jasne prejavil svoju vôľu a síce, že splatenie 5.000,- eur nie je uznávacím
prejavom, toto čiastočné zaplatenie nie je uznaním zvyšku záväzku. V neposlednom rade namietal

žalobcom uplatnené dohodnuté úroky z omeškania. Keďže platnosť zmluvy skončila dňa 31.12.2012,
nemôže si žalobca uplatňovať dohodnuté úroky z omeškania vo výške 0,5 % denne, ale maximálne
zákonné úroky z omeškania, lebo sám nedodržal podmienky a tovar dodal až vo februári 2013, o čom
svedčí žalobcom vystavená faktúra č. 14/01/2012.

Žalobca vo vyjadrení na odvolanie žalovaného poukázal na to, že v Rámcovej zmluve o dielo č.
10/2012 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným je v bode 3.1 uvedené, že zodpovednou osobou za
objednávateľa je Y.. B. W.. Pri všetkých zmluvách, ktoré uzavrel žalobca so žalovaným bol uvedený
Y.. B. W. ako osoba zodpovedná za objednávateľa. Žalobca nemal pochybnosti na základe doterajších
obchodných vzťahov o tom, že konanie Y.. B. W. je konanie v zmysle § 15 Obchodného zákonníka.

V tomto ustanovení je upravený určitý špeciálny druh zákonného splnomocnenia. Toto špeciálne
splnomocnenie má každý, kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou. Ten je potom
oprávnený na všetky úkony, ku ktorým obvykle pri tejto činnosti dochádza. Výrobky dodané žalobcom
žalovanému neboli predmetom autorských práv mmcité2, s.r.o.. Jednalo sa o výrobky atypické a tietoboli dodané žalobcovi od iných výrobcov na základe predložených projektov. Na tovar, ktorý bol dodaný
žalovanému sa nevzťahuje priemyselný vzor zapísaný na Úrade pre harmonizáciu vnútorného trhu v
Alicante pod číslom zápisu 0004226614, 000424882, 000561220, 000424858. Išlo o iné výrobky, ako

tie, ktorým je poskytnutá ochrana pod vyššie uvedeným číslom. Pokiaľ išlo o čiastočnú úhradu, žalobca
poukázal na to, že žalovaný dňa 29.10.2013 zaplatil na účet žalobcu sumu 5.000,- eur s variabilným
symbolom XXXXXXXX. Variabilný symbol je zhodný s číslom faktúry, ktorou žalobca vyfakturoval
žalovanému dodanie tovaru. Žalovaný uvádza, že „dlžník jasne prejavil svoju vôľu a síce, že splatenie
5.000,-eurniejeuznávacímprejavom,totozaplatenieniejeuznaniezvyškuzáväzku“.Ztohtovyjadrenia

nie je zrejmé, akým spôsobom, resp. konaním žalovaný prejavil vôľu voči žalobcovi, z ktorej by vyplývalo,
že splatením 5.000,- eur neuznáva zvyšok dlhu. Pokiaľ išlo o namietanú výšku úrokov, pri podpise
predmetnej zmluvy žalovaný súhlasil s úrokom z omeškania vo výške 0,5 % denne. K súdnemu sporu
došlo v dôsledku nesplnenia si obligačnej povinnosti žalovaného, a to i napriek hrozbe dohodnutého
úroku z omeškania vo výške 0,5 % denne. Na základe uvedených skutočností žalobca navrhol, aby
odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania.

Odvolací súd podľa § 212 ods. 1 O.s.p. prejednal vec v medziach, ktorých sa odvolateľ domáhal jej
preskúmania a dospel k záveru, že jeho odvolanie nie je dôvodné. Súd prvého stupňa náležite zistil
skutkový stav a vyvodil z neho aj správny právny záver. Odvolací súd aj vo svojom rozhodnutí v zmysle
§ 219 ods. 2 O.s.p. si osvojuje tieto dôvody uvedené v rozsudku súdu prvého stupňa a na zdôraznenie

ich správnosti uvádza nasledovné:

Pokiaľ išlo o odvolaciu námietku týkajúcu sa toho, že preberací protokol zo dňa 21.12.2012 nebol
podpísaný oprávnenou osobou, keďže nebol podpísaný konateľom žalovaného, odvolací súd má za
to, že tento preberací protokol podpísaná osoba označená v rámcovej zmluve za osobu zodpovednú

za objednávateľa, teda išlo o osobu, ktorá v zmysle § 15 Obchodného zákonníka je osobu, ktorá bola
pri prevádzkovaní podniku poverená určitou činnosťou a je teda splnomocnená na všetky úkony, ku
ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza. Pokiaľ žalovaný poukazoval na porušenie autorských práv,
a teda vlastne na právne vady diela, tu odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 559 Obchodného
zákonníka, podľa ktorého zhotoviteľ zodpovedá za porušenie práva inej osoby z priemyselného alebo

iného duševného vlastníctva v dôsledku použitia predmetu diela, ak k tomuto porušeniu dôjde podľa
slovenského právneho poriadku, alebo podľa právneho poriadku štátu, kde sa má predmet diela využiť,
a zhotoviteľ o tom vedel v čase uzavretia zmluvy. Pre právne vady diela platí primerane § 434 a § 435.
Podľa týchto ustanovení Obchodného zákonníka nárok z právnych vád nevzniká, ak kupujúci o práve
tretej osoby vedel v čase uzavretia zmluvy alebo predávajúci podľa zmluvy bol povinný pri plnení svojich

povinností postupovať podľa podkladov, ktoré mu predložil kupujúci. Uplatnenie práva uvedeného v §
433 treťou osobou s uvedením jeho povahy je kupujúci povinný oznámiť predávajúcemu bez zbytočného
odkladu po tom, čo sa o ňom dozvedel. Práva kupujúceho z právnych vád tovaru sa nemôžu priznať v
súdnom konaní, ak kupujúci nesplní povinnosť ustanovenú v odseku 1 a predávajúci v súdnom konaní
namietne nesplnenie tejto povinnosti kupujúcim. Tieto účinky nenastávajú, ak predávajúci o uplatnení

práva treťou osobou vedel v čase, keď sa o ňom dozvedel kupujúci. Pre nároky kupujúceho z právnych
vád tovaru platia ustanovenia § 436 až 441. Z vykonaného dokazovania je evidentné, že jednak nebolo
preukázané, že by predaný a dodaný tovar bol zaťažený právom tretej osoby a nebolo preukázané
ani to, že by došlo k uplatneniu práva uvedeného v § 433 treťou osobu. Z tohto pohľadu je námietka
žalovaného v tomto ohľade nedôvodná a takisto je potom nedôvodná jeho započítacia námietka. Tá je

neopodstatnená aj preto, lebo žalovaný nepreukázal existenciu škody a ani jej výšku. Preto súd prvého
stupňa správne postupoval, ak tento započítací prejav považoval za nedôvodný. Pokiaľ išlo o námietku
žalovaného, že čiastočným plnením záväzku nedošlo k uznaniu zvyšku dlhu, toto treba považovať za
opodstatnené,keďžeztohtoprejavunebolomožnéusudzovaťnato,žebytýmtoplnenímžalovanýuznal
aj zvyšok záväzku. Nič to však nemení na opodstatnenosti nároku žalobcu a správnosti rozhodnutia

súdu prvého stupňa pokiaľ ním bol žalovaný zaviazaný na platenie istiny. Dôvodná je však námietka
žalovaného pokiaľ išlo o výšku úroku z omeškania. Tento dohodnutý úrok z omeškania nezodpovedá
poctivému obchodnému styku, a preto mu nemožno poskytnúť ochranu. Výška takéhoto úroku je 182,50
% ročne, čo nemožno akceptovať. Z tohto dôvodu odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo
výroku o zaplatení úroku z omeškania tak, že tento priznal vo výške zákonných úrokov z omeškania, a

to za obdobie od 16.4.2013 do 28.10.2013 vo výške 9,75 % ročne a za obdobie od 29.10.2013 vo výške
9,5 % ročne s tým, že v prevyšujúcej časti ohľadne požadovaných úrokov z omeškania žalobu zamietol.Odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa aj vo výroku o náhrade trov konania, pretože pri
kapitalizovanej hodnote úroku z omeškania za požadované obdobie vo výške úroku, ktorú žalobca
uplatnil,bytobolasumaza1rok22.202,95eur.Ztohtopohľadubolžalovanývkonaníúspešnýapodľa§

142ods.1bymupatrilanáhradatrovkonania.Odvolacísúdmalzato,žesútudôvodyhodnéosobitného
zreteľa podľa § 150 ods. 1 O.s.p., pre ktoré nemožno žalovanému priznať náhradu trov konania, a to
jednak prvostupňového aj druhostupňového. Dôvody hodné osobitného zreteľa videl predovšetkým v
tom, že spor bol vyvolaný správaním sa žalovaného, ktorý sa dostal do omeškania s plnením dlhu, a
práve preto sa musel žalobca obrátiť so svojou dôvodnou požiadavkou na súd. Len tá skutočnosť, že

súd neakceptoval dohodu o výške úrokov nemôže nič meniť na tom, že náklady súdneho sporu boli
vyvolané žalovaným. Preto, aj keď bol žalovaný v konaní úspešný, mu odvolací súd náhradu trov celého
konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.