Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 20. november 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 29Sp/84/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5015200825
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Šobichová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5015200825.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,vkonanípredsamosudkyňouJUDr.ErikouŠobichovou,vprávnejvecinavrhovateľa:

POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti odporcovi:
Okresný úrad Turčianske Teplice, katastrálny odbor, so sídlom SNP 514/122, 039 01 Turčianske Teplice,
za účasti účastníka konania: K. O., nar. XX. X. XXXX, bytom W. XXXX/X, XXX XX. D., v konaní o
preskúmanie rozhodnutia odporcu č. V 310/2015 zo dňa 22. 5. 2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline rozhodnutie odporcu č. V 310/2015 zo dňa 22. 5. 2015 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi a účastníkovi konania súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím odporca rozhodol tak, že návrh na vklad zmluvy o zriadení záložného práva

do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam špecifikovaných v záložnej zmluve zamietol. V odôvodnení
rozhodnutia poukázal na to, že zmluvu o zriadení záložného práva podpísal za záložcu na základe
dohodyosplnomocnenípredsedaobčianskehozdruženiaProHelp-združenieobčianskoprávnejpomoci
Peter Mamojka. Poukázal na § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka a na § 39 Občianskeho zákonníka.
Dohoda o splnomocnení je absolútne neplatná pre rozpor záujmov dlžníka a zástupcu. Podľa § 22
ods. 2 OZ nemôže zastupovať iného ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
Dohoda o splnomocnení je predtlačený formulár, ktorý obsahuje meno zástupcu dlžníka, ktorý by mal

za dlžníka vykonávať právne úkony, avšak iba v súvislosti so zabezpečením záväzku dlžníka voči
spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.. Obsah takejto dohody nemohol splnomocniteľ ovplyvniť a bola
taktiež obmedzená možnosť voľby splnomocniteľa - záložcu zvoliť si splnomocnenca, ktorý by skutočne
hájil záujmy splnomocniteľa. Do takto predtlačeného formulára je taktiež možné podľa potreby doplniť
70 nehnuteľností, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy budú v splnomocniteľovom vlastníctve
alebo spoluvlastníctve, to znamená, že napriek tomu, že nejde o generálnu plnú moc, splnomocniteľ
v čase podpisu dohody o splnomocnení nevedel, ktoré z jeho nehnuteľností súčasných prípadne aj

novonadobudnutých budú založené. Z uvedeného je možné vyvodiť, že splnomocnenec spolupracuje
so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s. r. o. a háji záujmy tejto spoločnosti a nie záujmy zastúpeného.
Zástupca nebol oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou dlžníka, záujmy dlžníka sú v rozpore s konaním
zástupcu, nerešpektuje sa ani vyváženosť medzi predmetom úverovej zmluvy, čo sa týka výšky úveru a
jeho príslušenstva a predmetom záložnej zmluvy, ktorá sa dotýka celého nehnuteľného majetku dlžníka
v nepochybne väčšej hodnote ako je výška úveru z úverovej zmluvy, a tým sa výrazne zasahuje do
práv oprávneného bez pomenovaného právneho dôvodu. Ďalej uviedol, že odporcovi nebolo ako príloha

návrhu na vklad predložená žiadna listina preukazujúca, že vo vzťahu k združeniu ProHelp - združenie
občianskoprávnej pomoci ide o funkcionára oprávneného konať v mene združenia. Poukázal aj na to, že
právny úkon, ktorým spotrebiteľ splnomocňuje tretiu osobu na uzavretie dohody o zabezpečení splnenia
záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy v mene spotrebiteľa je neplatný s poukazom na § 5aods. 2,3 a 4 zákona č. 250/2007 Z. z.. Vzhľadom na uvedené skutočnosti bol návrh na vklad záložného
práva ako nedôvodný zamietnutý podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona.

Proti tomuto rozhodnutiu zo strany navrhovateľa bol podaný opravný prostriedok, v ktorom navrhovateľ
poukazuje na nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, má za to, že správny orgán je povinný zistiť
presne a úplne skutočný stav veci, pričom rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie
určuje správny orgán. Správny orgán sa obmedzil v odôvodnení rozhodnutia len na konštatovanie, že
záložca - dlžník nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca. Takáto správna úvaha nespĺňa základné

kritéria odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku. V
odôvodnení rozhodnutia musí správny orgán reagovať na dva okruhy problémov, a to skutkové
a právne posúdenie. Za skutkové okolnosti treba považovať skutočnosti, ktoré boli nepochybne
zistené a ich právny význam. Pri právnom posúdení musí obsahovať konkrétny odkaz na právny
predpis, z ktorého správny orgán vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí iba citácia príslušného
ustanovenia, ale je potrebné aj vyložiť obsah právnej normy, aby bolo zrejmé, aký je vzťah medzi

skutkovým zistením a právnym posúdením. Ak správny orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
takto nepostupoval, je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Správny orgán vidí
neprípustnosť plnomocenstva v dôvode uvedenom v § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pričom
poukázal na to, že rozpor musí reálne existovať. Predložené plnomocenstvo je samostatným právnym
úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplným nezávislým od veriteľa jeho

zmluvnej dokumentácie. Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval,
aleboovplyvňovaljehoobsah.Ztextusplnomocneniajenepochybné,žepredmetomzáložnejzmluvy,na
uzatvorenie ktorej mal byť splnomocnený zástupca, môže byť ktorákoľvek nehnuteľnosť vo vlastníctve
splnomocniteľa. Z textu je zrejmé, že žiadna z nehnuteľností vo vlastníctve splnomocniteľa, ktorú bude
tento v čase uzatvorenia záložnej zmluvy vlastniť, nie je vylúčená z toho, aby tvorila predmet zálohy. Text

teda nepripúšťa žiadnu pochybnosť o tom, čo môže byť predmetom zálohu. Sú to všetky nehnuteľnosti
splnomocniteľa, ktoré vlastní ku dňu podpísania záložnej zmluvy a bez ohľadu na to, že tieto nie sú
bližšie individualizované. Naopak z uvedenej formulácie splnomocnenia je zrejme, že predmetom zálohu
môžu byť aj nehnuteľnosti nadobudnuté splnomocniteľom po uzatvorení dohody o splnomocnení, ak ich
bude vlastniť v čase uzatvorenia záložnej zmluvy. Pokiaľ ide o záver správneho orgánu o nepomere

medzi výškou zabezpečovanej pohľadávky a hodnotou nehnuteľností, ktorý je podľa správneho orgánu
v rozpore s dobrými mravmi, odôvodnenie rozhodnutia je v tejto časti nepreskúmateľné pre nedostatok
dôvodov. Vo vzťahu k preukázaniu právnej subjektivity občianskeho združenia ProHelp uviedol, že návrh
na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností podľa zmluvy o zriadení záložného práva vrátane
dohody o splnomocnení spĺňal všetky zákonom požadované náležitosti. V samotnom návrhu na vklad

záložného práva do katastra nehnuteľností, ako aj v priložených dokladoch - dohoda o splnomocnení,
zmluva o zriadení záložného práva bol splnomocnenec ako právnická osoba označený aj identifikovaný
v súlade s citovanými ustanoveniami katastrálneho zákona, t. j. názvom, sídlom a identifikačným číslom,
ktoré bolo občianskemu združeniu pridelené. Okrem toho boli v predložených dokladoch uvedené i
ďalšie identifikačné údaje občianskeho združenia, a to číslo registrácie občianskeho združenia ProHelp

v registri občianskych združení vedenom Ministerstvom vnútra SR, ako aj údaje o osobe oprávnenej
konať v mene občianskeho združenia. Rovnako aj podpis splnomocniteľa v dohode o splnomocnení
bol v súlade s § 30 ods. 5 písm. d) katastrálneho zákona osvedčený. Návrh na vklad aj ostatné prílohy
tak splnili všetky zákonom požadované náležitosti. Odporca si podľa názoru navrhovateľa mohol aj
sám v súlade s § 32 ods. 1 preveriť údaje o právnej subjektivite, ako aj o skutočnosti kto a akým

spôsobom je oprávnený konať v mene združenia ProHelp na verejne prístupnom registri občianskych
združení,prípadnevregistriorganizáciivedenýmŠtatistickýmúradomSR. Vovzťahukrozporuzmluvyo
úvere s dobrými mravmi je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Nevedno, či správny
orgán viní rozpor s dobrými mravmi v poskytnutí úveru alebo v poplatku, alebo v úroku z omeškania.
Odvolateľ podotýka, že obsahom spisu správneho orgánu nie je zmluva o úvere, pričom správny orgán

určil neplatnosť zmluvy o úvere bez toho, aby sa podrobne oboznámil s jej obsahom, nemohol v tomto
smere spoľahlivo zistiť skutkový stav veci. Predmetná námietka je teda čo do právneho posúdenia nielen
nesprávna, ale aj nedostatočne odôvodnená a vychádzajúca z nedostatočne zisteného skutkového
stavu. Vzhľadom na uvedené žiadal rozhodnutie správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu
na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

Účastník konania sa písomne k opravnému prostriedku navrhovateľa nevyjadril.

Odporca sa písomne k opravnému prostriedku vyjadril, stotožnil sa s dôvodmi napadnutého rozhodnutia.Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu danom opravným
prostriedkom navrhovateľa, pričom mal za to, že rozhodnutie odporcu je zákonné, a toto bolo potrebné

potvrdiť pri aplikácii ust. § 250q ods. 2 O.s.p., a to z nasledovných dôvodov.

Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy SR je Slovenská republika právnym štátom. Neoddeliteľným atribútom
právneho štátu je právna istota a spravodlivosť (pozri nálezy Ústavného súdu SR napr. I.ÚS 17/99, I.ÚS
54/02).

Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy SR, v jej medziach a v
rozsahu a spôsobom, ktoré ustanoví zákon.

Z citovaných ustanovení Ústavy SR vyplýva, že v právnom štáte sa orgánu verejnej moci neponecháva
na úvahu, či uplatní kompetenciu, ktorú mu priznáva ústava alebo zákon. Preto je povinnosťou každého

orgánu verejnej moci konať, uplatniť svoju kompetenciu vždy, v celom rozsahu a včas.

Zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
v znení neskorších predpisov (ďalej len katastrálny zákon) v ust. § 4 ods. 1 zakotvuje, že práva k
nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamov práv

k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri.

Podľa § 1 ods. 1 katastrálneho zákona kataster nehnuteľností (ďalej len kataster) je geometrické určenie,
súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o
vlastníkom práve, záložnom práve, vecnom bremene, o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného

práva, ako aj práv vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku
vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú, alebo majú trvať
najmenej päť rokov (ďalej len právo k nehnuteľnosti).

Kataster slúži aj ako informačný systém, najmä na ochranu práv k nehnuteľnostiam, na daňové účely

a poplatkové účely, na oceňovanie nehnuteľností, najmä pozemkov, na ochranu poľnohospodárskeho
pôdneho fondu a lesného pôdneho fondu, na tvorbu a ochranu životného prostredia, na ochranu
nerastného bohatstva, na ochranu národných kultúrnych pamiatok a ostatných kultúrnych pamiatok,
ako aj chránených území a prírodných výtvorov a budovaní ďalších informačných systémov o
nehnuteľnostiach (§ 2 katastrálneho zákona).

Podľa ust. § 5 ods. 1 katastrálneho zákona vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa,
alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 28 ods. 1 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa

zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 28 ods. 2 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia
sa, alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 28 ods. 3 katastrálneho zákona právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného
rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení.

V zmysle § 29 citovaného zákona vklad podľa § 28 možno vykonať iba na základe právoplatného
rozhodnutia okresného úradu.

Podľa § 30 ods. 1 katastrálneho zákona účastníkom konania o povolenie vkladu je účastník právneho
úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa, alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti (ďalej len
účastník konania).

Podľa§30ods.2katastrálnehozákonakonanieopovolenívkladusazačínananávrhúčastníkakonania.

Podľa § 30 ods. 4 katastrálneho zákona návrh na vklad sa podáva písomne a obsahuje:a)meno,priezviskoamiestotrvaléhopobytu,akideoúčastníkakonaniafyzickúosobu;obchodnémeno,
názov a sídlo, ak ide o účastníka konania právnickú osobu,
b) označenie okresného úradu, ktorému je návrh adresovaný,

c) označenie právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k
nehnuteľnosti; ak sú predmetom návrhu na vklad právne vzťahy z viacerých právnych úkonov, označia
sa všetky právne úkony.

Podľa § 30 ods. 5 katastrálneho zákona prílohou k návrhu na vklad je zmluva, na ktorej základe

má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra, v dvoch vyhotoveniach. Ďalšími prílohami sú:
a) verejná listina alebo iná listina, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, ak toto právo k nehnuteľnosti
nie je vpísané na liste vlastníctva,
b) identifikácia parciel, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva,
c) geometrický plán, ak sa pozemok rozdeľuje alebo zlučuje alebo pri zriadení vecného bremena k
pozemku,

d) dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom; podpis splnomocniteľa
musí byť osvedčený, ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. 3,
e) oznámenie podľa odseku 3 v papierovej podobe.

Podľa § 30 ods. 6 katastrálneho zákona okresný úrad na návrhu na vklad vyznačí dátum, hodinu a

minútu doručenia návrhu na vklad.

Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo práva

nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne
skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí;

inak návrh zamietne.

Podľa ust. § 31 ods. 7 katastrálneho zákona okresný úrad doručí rozhodnutie o zamietnutí vkladu
všetkým účastníkom konania. Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva
na okresnom úrade, ktorý rozhodnutie vydal, v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia. Ak okresný

úrad podanému odvolaniu nevyhovie v celom rozsahu, o odvolaní rozhodne súd.

Katastrálny zákon zakotvuje tri druhy zápisov vecných a iných práv k nehnuteľnostiam do katastra
(vklad, záznam a poznámku), pričom každý z týchto právnych inštitútov má iné právne účinky. V
súlade s platnou právnou úpravou Slovenskej republiky sa k nadobudnutiu vlastníckych a iných vecných

práv k nehnuteľnostiam vyžadujú dva úkony. Prvým úkonom je uzavretie právneho úkonu medzi
účastníkmi konania (napríklad podľa Občianskeho a Obchodného zákonníka), ktorý predstavuje tzv. titul
nadobudnutia práva podľa hmotného práva. Ďalším úkonom je rozhodnutie odporcu, ako správneho
orgánu podľa katastrálneho zákona, ktorým sa povoľuje vklad vlastníckeho alebo iného vecného práva
v katastri.

Inštitút vkladu je založený na základe konštitutívnosti, čo znamená, že zmluvné a vecné práva k
nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa a zanikajú vkladom do katastra.

Okresný úrad, katastrálny odbor je ako orgán štátnej správy súčasťou výkonnej moci štátu a je v jeho

kompetencii rozhodovať, či sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam do
katastra na základe vkladu práv k nehnuteľnostiam.

Vkladové konanie ako návrhové konanie sa začína na základe návrhu účastníka konania, pričom
katastrálny zákon zakotvuje jednak obligatórne náležitosti návrhu, na základe ktorého sa vkladové

konanie začína, ako aj exemplifikatívne prílohy návrhu, ktoré má účastník vkladového konania spolu s
návrhom na povolenie vkladu predložiť.V priebehu vkladového konania okresný úrad ako správny orgán posudzuje podstatné náležitosti
príslušného zmluvného typu, a to z hľadiska kritérií, ktoré sú uvedené v ust. § 31 ods. 1 katastrálneho
zákona. To znamená, že vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom

odporca ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov posudzuje komplexne
skutkové a právne skutočnosti (podmienky vkladu podľa ust. § 31 katastrálneho zákona), ktoré by mohli
mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesu je príslušné rozhodnutie o
povolení vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad.

Podľa § 23 Občianskeho zákonníka zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho
orgánu alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Právny vzťah zastúpenia, ak ide o dôvody jeho vzniku, vzniká buď priamo zo zákona, na základe
rozhodnutia súdu alebo iného orgánu alebo na základe zmluvy. Podľa tohto rozlišujeme zákonné
zastúpenie, ktoré vzniklo priamo zo zákona, alebo na základe rozhodnutia súdu, či iného štátneho

orgánu a zmluvné zastúpenie (splnomocnenie). Pri zmluvnom zastúpení rozlišujeme a) zmluvu,
ktorou sa zakladá právny vzťah zastúpenia. Občiansky zákonník nazýva takúto zmluvu dohodou
o plnomocenstve; za najfrekventovanejšie zmluvy, ktoré zakladajú právny vzťah zastúpenia, možno
považovať zmluvy, týkajúce sa právnej pomoci uzavretej medzi klientom a advokátom, b) právny
vzťah zastúpenia ako vzťah medzi zástupcom a zastúpeným, ktorý je daný predmetom a obsahom

(vzájomnými právami a povinnosťami) zastúpenia; c) plnomocenstvo ako osvedčenie o existencii
právneho vzťahu zastúpenia.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia, alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpísaním zmluvy, ak nemohol

ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá
vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna
podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak
celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú

zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne
dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.Podľa čl. 3 ods. 3 Smernice príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré
sa môžu považovať za nekalé.

Okresný úrad je ako orgán štátnej správy súčasťou výkonnej moci štátu a rozhoduje o tom, či sú
splnené podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam do katastra na základe vkladu
práv k nehnuteľnostiam. Odporca je preto tým orgánom štátu, ktorý realizuje záväzky štátu vyplývajúce
zo Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Predmetná smernica bola premietnutá do Občianskeho zákonníka (piata hlava - spotrebiteľské

zmluvy) a do zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (§ 3 a nasl.).

Krajský súd v Žiline sa stotožnil s argumentáciou správneho orgánu, že dohoda o splnomocnení
uzatvorená medzi účastníkom konania a Občianskym združením ProHelp je absolútne neplatným
právnym úkonom, avšak nestotožňuje sa s argumentáciou uvedenou v bode 3/ odôvodnenia
rozhodnutia, pokiaľ správny orgán na danú dohodu ako na hmotnoprávny úkon občianskeho práva

aplikoval ust. § 5a ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z.. Súd poukazuje na to, že toto ustanovenie je súčasťou
slovenského právneho poriadku od 1. 5. 2014. Podľa prechodného ust. § 29b zákona č. 250/2007 Z.
z. v znení účinnom od 1. 5. 2014, ustanoveniami § 5a ods. 1 písm. b) a ods. 2 až 4 sa spravujú aj
právne vzťahy vzniknuté pred 1. májom 2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich
vzniknuté pred 1. májom 2014 sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 30. apríla 2014. Ide tzv.

nepravú retroaktivitu, čo má za následok, že na vznik dohody o splnomocnení, ktorá bola uzavretá pred
účinnosťou § 5a zákona č. 250/2007 Z. z., sa toto ustanovenie nepoužije. Preto dôvodom absolútnej
neplatnosti tohto úkonu nemôže byť toto ustanovenie.

V danom prípade bola dohoda o plnomocenstve uzavretá pred účinnosťou § 5a ods. 4 zákona č.

250/2007 Z. z. (dňa 17.4.2014), a preto bolo potrebné vznik tohto právneho úkonu posudzovať podľa
právnej úpravy platnej ku dňu jeho uzavretia, teda podľa v tom čase platnej úpravy Občianskeho
zákonníka ohľadne spotrebiteľských zmlúv.

Samotná dohoda je predtlačený formulár, ktorý už obsahuje meno zástupcu a je doň ho možne vpísať

nehnuteľnosti až potom, čo bude splnomocnenie podpísané zmluvnými stranami. Tieto atribúty možno
subsumovať do termínu „neprijateľné podmienky“ podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného
ku dňu uzavretia dohody o plnomocenstve (ďalej len OZ), ktoré sú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka absolútne neplatné. Súd konštatuje, že na dohodu o splnomocnení je potrebné nahliadať ako
na predtlačenú - formulárovú zmluvu poskytnutú na tento účel poskytovateľom úveru - navrhovateľom

obsahujúcu zmluvné podmienky, ktorých obsah dlžník nemôže ovplyvniť, nakoľko mu je predložená
súčasne s úverovou zmluvou. Tieto podmienky spočívajú v tom, že v plnomocenstve bol vopred určený
zástupca účastníka konania bez možnosti jeho slobodného výberu a tiež formulár navodzoval možnosť
následného dopisovania ďalších nehnuteľností, čím bola spôsobená značná nerovnováha v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Krajský súd v Žiline uvádza, že dohodu o splnomocnení uzatvorenú medzi účastníkom konania
ako splnomocniteľom a splnomocnenom ProHelp, združením občianskoprávnej pomoci, so sídlom v
Bratislave je potrebné posudzovať v celom kontexte tzv. úverovým balíkom, resp. spotrebiteľským
balíkom (uzatvorená zmluva o úvere medzi navrhovateľom a účastníkom konania, dohoda o

splnomocnení uzavretá medzi účastníkom konania a združením ProHelp a následne záložná zmluva
uzatvorená medzi navrhovateľom a účastníkom konania v zastúpení ProHelp). Preto analogicky je
na túto dohodu o splnomocnení potrebné nahliadať ako na spotrebiteľskú zmluvu z dôvodu toho, že
podľa názoru súdu, pokiaľ by nedošlo k uzavretiu úverovej zmluvy medzi navrhovateľom a účastníkom
konania, t. j. spotrebiteľskej zmluvy, nedošlo by k uzatvoreniu ani dohody o splnomocnení. Nesporné

je, že navrhovateľ podľa výpisu z Obchodného registra má v predmete činnosti poskytovanie úverov z
vlastných zdrojov (ide o dodávateľa - § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka), na druhej strane z listinných
dôkazných prostriedkoch nachádzajúcich sa v administratívnom spise nebolo preukázané, že by si
účastník konania bral úver za účelom podnikateľskej činnosti, resp. inej svojej obchodnej činnosti.

Podľa názoru súdu, v danom prípade bola dohoda o splnomocnení vpísaná do tzv. formulárovej dohody
(alebo predtlačenej, keď teda dlžník - záložca - účastník konania nemohol ovplyvniť obsah takejto
dohody), je zo strany súdu potrebné konštatovať, že v danom prípade bola obmedzená možnosť voľby
splnomocniteľa - záložcu - účastníka konania zvoliť si splnomocnenca - zástupcu, ktorý by za ňu (zaK. O.) uzatvoril záložnú zmluvu a ktorý by skutočne hájil záujmy splnomocniteľa, keď splnomocnenec
bol už v takejto dohode o splnomocnení vopred vpísaný (určený), takže v danom prípade je možné
hovoriť o tom, že nie je možné považovať takúto dohodu o splnomocnení za individuálne dohodnutú,

nakoľko táto bola vopred navrhnutá a pripravená (ponúknutá zo strany navrhovateľa účastníkovi
konania pri uzatváraní úverovej zmluvy), na zabezpečenie pohľadávky navrhovateľa voči účastníkovi
konania) a práve preto spotrebiteľ - účastník konania nebol schopný (nemal možnosť) ovplyvniť možnosť
výberu iného zástupcu (splnomocnenca) v predmetnom prípade (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka),
čo v konečnom dôsledku spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa. Je možné podľa názoru súdu zo všetkých okolností uvedených v
preskúmavanej veci vyvodiť, že k výberu splnomocnenca teda nedošlo z vôle účastníka konania ale z
vôle záložného veriteľa - navrhovateľa. Z tohto dôvodu súd považuje túto dohodu o splnomocnení za
neprijateľnú (nekalú) podmienku, a teda za neplatnú podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Z
tohto dôvodu nebolo potrebné hodnotiť ani ďalšie dôvody zamietnutia návrhu na vklad záložnej zmluvy
týkajúce sa nepreukázania oprávnenia Petra Mamojku podpísať dohodu o splnomocnení za združenie

ProHelp.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodnutie odporcu súd potvrdil a námietky navrhovateľa z dôvodov
uvedených v rozsudku považoval za bezpredmetné.

O náhrade trov konania rozhodoval súd podľa § 250l ods. 2 O.s.p. za použitia § 250k ods. 1 O.s.p..
Navrhovateľ nebol úspešným účastníkom konania, preto mu náhrada trov konania nepatrí. Účastník
konania si náhradu trov konania neuplatnil, preto súd účastníkovi konania náhradu trov konania
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia dvojmo
prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3
O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa

toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.