Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 12. október 2015

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 16P/151/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615210149
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Baláž
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2015:7615210149.2

Rozhodnutie

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca R.. C. F., U. T. U. W. T. I., W.. XX.XX.XXXX, F. F. XX, V., E.
W. H.: A. XX, O. XXXX, Š., T. I. R. I., W.. X.X.XXXX, F. F. XX, V., T. A. R.. Y. I., E. L. L. Q. X, L. W. U., A.
Ú. Y.. V. I., W.. XX.X.XXXX E. Y.. I. I., W.. X.XX.XXXX, I. H. A. V.A. I. Ú. T. E. L. U. E. C. L. W. U., T. V., v
konaní o rozvod a o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, takto

r o z h o d o l :

Súdmanželstvo navrhovateľaT.I.K.,W..XX.XX.XXXXE.I.R.I.,C..Y.,W..X.X.XXXX,G.H.XX.X.XXXX,

A. U. V. Y. Y. Ú. Y. V., U. A. XX, C.V. XXXX, W. L. XX, T. T. Č. XX, C..

Na čas po rozvode sa zverujú mal. V. I., W.. XX.X.XXXX E. Y.. I. I., W.. X.XX.XXXX do osobnej
starostlivosti odporkyne - matky, ktorá je oprávnená a povinná maloleté deti zastupovať a spravovať ich
majetok v bežných veciach a navrhovateľ - otec je povinný uhrádzať výživné na mal. V. U. U. XXX €.
Y. E. W. Y.. I. U. U. XXX €. Y. na obe deti počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku, ktoré výživné je

navrhovateľ - otec povinný uhrádzať k rukám odporkyne - matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.

Styk navrhovateľa - otca s mal. V. E. Y.. I. sa neupravuje.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ na tunajšom súde dňa 1.6.2015 podal návrh, ktorým žiadal, aby súd jeho manželstvo s
odporkyňou rozviedol a na čas po rozvode zveril Y.. V. E. Y.. I. do osobnej starostlivosti odporkyne
a jeho zaviazal prispievať na mal. dcéru výživným vo výške 180,- € mesačne a na mal. syna sumou
120,--€ mesačne na obe deti dňom právoplatnosti rozsudku a to vždy do 20. dňa v mesiaci vopred
k rukám matky.

Svoj návrh odôvodnil tým, že ich manželstvo bolo uzavreté dňa 13.9.1997 pred Mestským úradom v
Krompachoch. U obidvoch ide o manželstvo prvé. Z manželstva pochádzajú maloleté deti V., Š. X. C.
L. I. Š. X.- X. N. U. L. W. U. E. I., Ž. X.C. A. Š.. Manželstvo neplní svoju úlohu tri roky a preto aj odišiel
pracovať do Švajčiarska, kde pracuje štyri a pol roka. Nezhody začali vznikať z dôvodu, že mali a majú
rozdielne názory na život, došlo k citovému ochladeniu ich vzťahu a k odcudzeniu. Domov chodí len
počas dovolenky. Nemyslí si, že by došlo k obnoveniu ich vzťahu a to aj z toho dôvodu, že má priateľku,

s ktorou udržuje intímny vzťah a mieni s ňou žiť a preto si chce usporiadať život.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi, na
základe čoho zistil tento skutkový stav.

Z výpovedí navrhovateľa vyplynulo, že sa s odporkyňou poznali od základnej školy, pričom pred

uzavretím sobáša spolu chodili asi tri roky. Brali sa z lásky. Spočiatku bývali asi jeden rok u rodičov
odporkyne. Potom sa presťahovali do prenájmu, kde bývali jeden rok a následne odišli bývať dorodičovského domu odporkyne a to potom, čo táto vyplatila svoje sestry z tohto domu. Spočiatku v ich
spolužití neboli vážnejšie problémy a žili ako každá rodina. Prvé vážnejšie nezhody sa začali prejavovať
po tom, čo odporkyňa odcestovala do zahraničia, kde pôsobila po obdobie jedného roka v Anglicku. On

za ten čas žil doma sám. Po jej návrate opätovne žili spolu až do chvíle, kým do zahraničia vycestoval
on, kde momentálne trávi čas už asi päť rokov. Prvé dva roky domov chodieval častejšie, pričom sa
doma zdržiaval týždeň alebo dva. V poslednom období na Slovensko prichádza, keď má dovolenku.
To prispelo aj k ich vzájomnému odlúčeniu. On toho času už asi 5 mesiacov má nový vzťah. Je
zamestnaný vo Švajčiarsku vo firme MUNDO A.G., kde jeho čistý mesačný príjem sa pohybuje vo výške

3.500,-- Švajčiarskych frankov a tiež vo Švajčiarsku poberá rodinné prídavky na obe deti a to vo výške
200,-- Švajčiarskych frankov na jedno dieťa. Vo Švajčiarsku má prenajatý byt, za ktorý platia spolu so
spolubývajúcou 1.400,-- Švajčiarskych frankov, za ktorej sumy on uhrádza polovicu , teda sumu 700,--
Švajčiarskych frankov. Uhrádzajú elektriku v sume 200,--- Švajčiarskych frankov za pol roka na dve
osoby. On samotný si tam hradí zdravotné poistenie vo výške 310,-- Švajčiarskych frankov, telefón
v sume 100,-- Švajčiarskych frankov, na stravu vynakladá sumu 300-400,-- Švajčiarskych frankov na

mesiac a cestovné do práce ho predstavuje náklad vo výške 200,-- Švajčiarskych frankov. Je vlastníkom
osobného motorového vozidla Volvo XC90, rok výroby 2005 a tiež motocykla BMW GS650 rok výroby
cca 2005. Taktiež je spoluvlastníkom rodinného domu, ktorý odporkyňa nadobudla a z ktorého vyplácala
svojich súrodencov. Okrem týchto dvoch maloletých detí, už iné deti nemá. Spláca všetky pôžičky, ktoré
s odporkyňou nadobudli za trvania manželstva, ako aj tie ktoré nadobudol on sám a to v celkovej sume

870,-- € mesačne. Okrem toho ešte spláca leasing na motorku v sume 270,-- Švajčiarskych frankov
a pôžičku z jeho firmy na kúpu auta vo výške 500,-- Švajčiarskych frankov. Spoločnú domácnosť s
odporkyňou nevedie od apríla 2015 a od toho času nevedú ani intímny život. Pokiaľ ide o úpravu práv a
povinností k ich deťom, trval na úprave tak, ako to uviedol vo svojom návrhu, s tým, že zatiaľ nežiadal
upraviť jeho styk s ich maloletými deťmi.

Odporkyňa vo svojej výpovedi súhlasila s výpoveďou navrhovateľa, mala však výhrady k jeho tvrdeniam
o ich vzájomných nezhodách. Podľa jej názoru, tieto nezhody medzi nimi nezačali po dvoch rokoch,
po tom čo navrhovateľ odišiel do zahraničia, keďže oni fungovali ako rodina až do apríla 2015. Pokiaľ
navrhovateľ nebol doma, tak oni vycestovali za ním do Švajčiarska a tak sa stretávali v dvojmesačných

intervaloch. V apríli 2015 jej však navrhovateľ v čase, keď bol vo Švajčiarsku, cez SMS-ku oznámil,
že má priateľku a že sa chce rozviesť. Až od uvedeného mesiaca apríl 2015, teda od momentu, kedy
jej oznámil , že má priateľku, nevedú spoločnú domácnosť. Dovtedy fungovali ako každá iná rodina
a do uvedeného obdobia boli v kontakte cez skype. Po tomto mesiaci sa už ani takto nekontaktovali.
Rovnako od uvedeného mesiaca už spolu nevedú ani spoločný život. Podľa odporkyne dôvodom

ukončenia ich spolužitia je terajší vzťah navrhovateľa. Aj ona však vyslovila presvedčenie, že sa chce
dať rozviesť. Ona samotná toho času nemá žiaden iný vzťah. Poberá príjem vo výške 420 € mesačne a
tiež poberá prídavky na obe deti vo výške cca 47 €, nakoľko otec - navrhovateľ poberá zo Švajčiarska
v rámci prídavkov len doplatky. Tieto švajčiarske prídavky jej posiela na účet. Spolu s navrhovateľom
je spoluvlastníčkou rodinného domu, ktorý obýva, kde v dolnej časti býva jej mama a hornú časť majú

prerobenú na bytovú jednotku. Uhrádza inkaso vo výške 200,-- € mesačne, čo je čiastka pripadajúca
len na ich domácnosť, a jej matka si hradí inkaso za seba sama. Ďalšie výdavky sa týkajú telefónu a
tiež platí mobily dcéram a sebe životnú poistku vo výške 33 € mesačne. Tiež spláca
úver vo výške 250 € mesačne, ktorý pozostáva zo sumy 150 € mesačne za auto a 73 € v rámci
spotrebného úveru, kde peniaze na úhradu týchto splátok idú z jej účtu. Je spoluvlastníčkou motorového

vozidla VW Passat, ktorý majú s navrhovateľom v BSM. Pokiaľ ide o ich deti, Kristína navštevujem 3.
ročník Ekonomického lýcea a syn 9. ročník základnej školy. Dcéra sa stravuje doma a syn v školskej
jedálni, za ktorú mu uhrádza v priemere 20 € mesačne. Obe deti navštevujú krúžky v rámci školy, za
ktoré nie je potrebné doplácať poplatky. S deťmi navštevuje kardiológa a očného a v prípade potreby
uhrádza s tým spojené výdavky. Navrhla deti zveriť do jej osobnej starostlivosti a zo strany navrhovateľa

určiť výživné v sume 500 € na dcéru a 400 € na syna. Zároveň súhlasila s tým, aby sa styk navrhovateľa
s deťmi neupravoval.

Zo sobášneho listu účastníkov konania vyplynulo, že títo uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX, E. že
toto je zapísané v V. Y. Y. Ú. Y. V., U. A. XX, C.V. XXXX, W. L. XX, T. T. Č. XX.

Podľa rodných listov ich maloletých detí sa maloletá V. W. H. XX.X.XXXX a maloletý I. H. X.XX.XXXX.Zo správy Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves z 29.9.2015 vyplynulo, že matka
( odporkyňa) býva s maloletými deťmi v jednoposchodovom rodinnom dome, v ktorom obývajú
poschodie. Prízemie rodinného domu obýva jej matka ( stará matka maloletých detí) . Na poschodí je

samostatná bytová jednotka, ktorá pozostáva z detskej izby, obývacej izby, a spálne. Domácnosť je
prispôsobená potrebám detí. Matka okrem svojho príjmu poberá aj prídavok na deti v sume 47,04 €
mesačne. Maloletá V. je v tomto školskom roku žiačkou 3. ročníka Ekonomického lýcea. Do školy denne
cestuje , pričom matka jej prispieva na cestovné sumou 10,--€ týždenne, cestu vlakom má zadarmo. Za
rodičovské združenie jej uhradila sumu 20,--€. Do školy na začiatku školského roka jej zakúpila školské

potreby, obuv a oblečenie. Raz polročne chodí na kontroly ku kardiológovi, nesmie sa namáhať, lieky
zatiaľ neberie žiadne. Nosí okuliare, ktoré stoja okolo 120,--€ a na kontroly chodí tiež raz za polrok. Robí
si vodičský preukaz, ktorý stojí 400,--€ a matka ho spláca v splátkach po 100,--€. Maloletý I. je žiakom 9.
ročníka základnej školy. Za rodičovské združenie mu matka uhrádzala sumu 10,--€, za pracovné zošity
sumu 20,--€ a dokúpila mu aj zošity do školy v sume 15,--€. Maloletý nosí okuliare , na kontroly chodí
raz polročne a rám na ne stojí 100,--€. Jeho zdravotný stav je dobrý.

Podľa uvedenej správy Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves s maloletými deťmi
bol vykonaný pohovor, v ktorom uviedli, že chcú zostať bývať s odporkyňou (matkou), k otcovi
(navrhovateľovi) nechcú ísť, ale dôvod ich rozhodnutia nevedeli uviesť. I. uviedol, že bol s otcom
naposledy v kontakte počas letných prázdnin a otec im obom dal vreckové po 25,--€. Netelefonuje mu

a ani on nechce s otcom hovoriť. Kristína výpoveď brata potvrdila, tiež potvrdila, že ani ona nie je s
otcom v kontakte.

Z daňového priznania navrhovateľa za rok 2014 k dani z príjmov fyzickej osoby vyplynulo, že tento
dosiahol základ dane za uvedené obdobie v sume 69.594,--€ a jeho daň podľa § 15 zákona o dani

z príjmov za uvedené obdobie predstavovala sumu 15.297,16 €. Podľa potvrdenia zamestnávateľa
navrhovateľa, ktoré súdu zaslal príslušný daňový úrad, navrhovateľ za obdobie roka 2014 dosiahol
celkový čistý príjem vo výške 57.279,- Švajčiarskych frankov , čo v priemere na mesiac predstavuje
sumu 4.773,25 Švajčiarskych frankov. Podľa kurzu Európskej centrálnej banky 1,--€ = 1,0928 CHF
platného ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku ( t.j. 12.10.2015) to predstavuje v priemere mesačne sumu

4 367,91 €.

Odporkyňa je zamestnaná v spoločnosti KARMEN - veľkoobchod potravín s.r.o., kde za obdobie od
septembra 2014 do augusta 2015 vrátane dosiahla podľa správy jej zamestnávateľa priemerný čistý
príjem vo výške 5.028,44 €, čo v prepočte na mesiac predstavuje sumu 419,04 €.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak
sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí.

Podľa§23ods.3Zákonaorodine súdpriposudzovanímieryrozvratuvzťahovmedzimanželmiprihliada

na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že manželstvo účastníkov je hlboko a vážne
rozvrátené, a že už neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií. Obaja účastníci zhodne potvrdili že
nevedú spoločnú domácnosť, ktorú opustil navrhovateľ potom, čo sa odporkyni priznal s jeho neverou .

Toho času už žije so svojou novou partnerkou. Obnovu manželského spolužitia toho času už obaja
účastníci vylučujú a obaja potvrdili vzájomné citové ochladnutie. Súd tento stav v spolužití účastníkov
hodnotí ako hlboký a trvalý rozvrat, ktorý je zapríčinený stratou vzájomnej dôvery medzi účastníkmi v
dôsledku nevery na strane navrhovateľa a následným vzájomným citovým ochladením v ich vzťahu.
Pokiaľ ide o trvalosť rozvratu tohto manželstva, tú mal súd preukázanú odsťahovaním sa navrhovateľa

zo spoločnej domácnosti. Teda trvalosť rozvratu tohto vzťahu je zrejmá. Takýto stav veci nevytvára ani
vhodné výchovné prostredie pre maloleté deti a preto podľa názoru súdu je aj v záujme maloletých
detí účastníkov, aby manželstvo ich rodičov bolo rozvedené. Súd preto návrhu navrhovateľa na rozvod
manželstva vyhovel.Podľa § 113 ods. O.s.p. s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov
k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.

Podľa § 24 ods. l Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,

prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,

či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno
nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na

výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
možností, schopností a majetkových pomerov. Dieťa ma právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine ,pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý

z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa §-u 62 ods.5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa §-u 62 ods.6 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti
rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča
alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné

neurčuje.

Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 186/2013 Z.z. za životné minimum fyzickej
osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje počnúc od

1.7.2013 suma alebo úhrn súm 90,42 Eura mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.

V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje čiastku 27,13 Eur na jedno neplnoleté
nezaopatrené dieťa.

Podľa § 75 ods. l Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvoduvýhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Pokiaľ ide o zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti odporkyne, súd akceptoval zhodne
prezentované stanovisko oboch účastníkov, ktorí sa vyjadrili za to, aby maloletí boli zverená do osobnej
starostlivosti odporkyne teda matky. Táto podľa vykonaného šetrenia v súčasnej dobe vytvára vhodné
prostredie pre osobnú starostlivosť o maloleté deti a v tejto starostlivosti o ne zo strany odporkyne neboli
zistené žiadne nedostatky. Napokon o takéto zverenie sa do osobnej starostlivosti odporkyne sa vyslovili

aj samotné maloleté deti v rámci pohovoru, ktorý s nimi bol vykonaný cestou poverených zamestnankýň
kolízneho opatrovníka, a tak súd pri rozhodovaní o tejto otázke prihliadol aj na túto okolnosť.

Pokiaľ ide o výšku výživného zo strany odporcu na maloleté deti, súd vychádzal z toho, že pri určení
rozsahu vyživovacej povinnosti sa prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne
stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi

tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv,
nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom
jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby,
ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život
kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku

dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné
zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Na druhej strane
uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami
a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a
možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami

objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, má však dieťa ma právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
a zároveň je tiež potrebné uviesť, že podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine účinného
od 1.4.2005 sa zaradili majetkové pomery povinného rodiča medzi všeobecné podmienky určenia

rozsahu vyživovacej povinnosti a rozšírilo východiská na zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Princíp
potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané
majetkovériziká,ktorézahŕňajúajtakúčinnosť,ktoráohrozujedosiahnutiepríjmu,resp.priamovyvoláva
stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného.

Navrhovateľ je toho času zamestnaný vo Švajčiarsku, kde jeho priemerný mesačný príjem za rok
predstavoval sumu 4.773,25 Švajčiarskych frankov, čo v prepočte na menu EURO podľa kurzu
Európskej centrálnej banky 1,--€ = 1,0928 CHF platného ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku ( t.j.
12.10.2015) predstavuje v priemere mesačne sumu 4 367,91 €. Sám vo svojej výpovedi deklaruje svoj
súčasný príjem vo výške 3.500,-- Švajčiarskych frankov, čo pri vyššie uvedenom kurze predstavuje

sumu cca 3 202,78 €. Za relevantné výdavky navrhovateľa je možné pritom považovať jeho výdavok na
bývanievsume700,--Švajčiarskych frankovmesačne,naúhraduelektrinyvsume16,67 Švajčiarskych
frankov mesačne ( t.j. suma 200,-- Švajčiarskych frankov za pol roka na dve osoby / 6 mesiacov /
2 osoby = výsledná suma pripadajúca na osobu navrhovateľa ) , náklady na stravu v sume do 400,--
Švajčiarskych frankov na mesiac a cestovné do práce do 200,-- Švajčiarskych frankov. Suma týchto

nákladov tak predstavuje čiastku cca 1.317,-- Švajčiarskych frankov.

Navrhovateľ medzi svoje náklady deklaruje aj splátky za leasing na motorku v sume 270,-- Švajčiarskych
frankov a pôžičku z jeho firmy na kúpu auta vo výške 500,-- Švajčiarskych frankov. K týmto
súd poznamenáva, že tieto nepovažuje za náklady, ktoré by bolo mali predchádzať navrhovateľovu

vyživovaciu povinnosť k jeho deťom a súd ich hodnotí ako neprimerané majetkové riziko, na ktoré
v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine musí prihliadať a hodnotiť na ťarchu navrhovateľa ako
povinného rodiča. Inými slovami tento náklad súd nemôže hodnotiť ako náklad, ktorý by mal maloleté
deti účastníkov ukracovať na výživnom vo výške , v ktorej by ho inak navrhovateľ ako otec bol
schopný uhrádzať, keby nezabezpečoval finančné prostriedky na splátku predmetných vozidiel. Podľa

platnej právnej úpravy vyživovacia povinnosť voči maloletému dieťaťu má prednosť pred akýmikoľvek
výdavkami povinného rodiča, ktoré nie sú nevyhnutné na zabezpečenie jeho základných životných
potrieb. Splátky za auto a motocykel charakter takýchto výdavkov rozhodne nemajú. Súd tiež prihliadol
na to, že obaja rodičia pritom už inú vyživovaciu povinnosť nemajú.Berúc do úvahy všetky vyššie uvedené skutočnosti súd tak ustálil súčasnú výšku výživného zo strany
navrhovateľa na maloletú dcéru Kristínu na sumu 400 € mesačne a na maloletého syna Olivera na sumu

350 € mesačne, nakoľko bol toho názoru, že je v schopnostiach a možnostiach navrhovateľa podieľať
sa v uvedenej výške na výživnom na tieto jeho maloleté deti, ktorá v prepočte na menu Švajčiarsky
frank podľa kurzu zo dňa 12.10.2015 predstavuje sumu 819,60 Švajčiarskych frankov, teda cca 23%
z jeho ním deklarovaného čistého príjmu (819,60 Švajčiarskych frankov/ výške 3.500,-- Švajčiarskych
frankov), resp. 17 % z priemerného čistého mesačného príjmu, ktorý dosahoval v roku 2014 (819,60

Švajčiarskych frankov/ výške 4.773,25 Švajčiarskych frankov) .

Napokon pokiaľ ide o úpravu styku navrhovateľa s maloletými deťmi, vzhľadom na zhodné vyhlásenie
oboch účastníkov - rodičov maloletých na pojednávaní konanom dňa 12.10.2015, v zmysle ktorého títo
nežiadajú, aby súd upravoval styk navrhovateľa s deťmi, súd postupujúc v zmysle § 25 ods. 2, posledná
veta Zákona o rodine v tomto rozhodnutí tento styk neupravil.

Podľa § 144 O.s.p., účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov
alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.

I keď si odporkyňa cestou svojho právneho zástupcu uplatnila nárok na náhradu trov v tomto konaní,
súd tieto trovy konania jej nepriznal., nakoľko dospel k záveru, že na ich priznanie neboli naplnené
predpoklady podľa § 144 O.s.p. .

I keď je pravdou, že zo strany navrhovateľa bola konštatovaná nevera v ich vzťahu, sama odporkyňa

k samotnému návrhu pristúpil tak, že s rozvodom súhlasila, a nepodnikla ani žiadne kroky na prípadnú
záchranu ich manželského vzťahu. Za situácie, kedy sama s rozvodom bez všetkého súhlasila, podľa
názoru súdu okolnosti tohto prípadu neodôvodňovali priznať jej náhradu trov tohto konania.

Keďže navrhovateľ si tieto trov konania neuplatnil, súd postupujúc podľa § 144 O.s.p. vyslovil , že žiaden

z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Košiciach v troch vyhotoveniach

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 a ods. 2 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon
Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.); ak ide
o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne

nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdnepoplatky, trovy trestného konania, trovy výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí, sumy uložené
ochrannými opatreniami v trestnom konaní, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania,
vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci. (Zákon č. 65/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov).

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a
zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa
od používania spoločného priezviska.