Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 1. jún 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6To/36/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114010788
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emil Dubňanský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8114010788.4

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Dubňanského a sudcov JUDr.
Jaroslava Bugeľa a JUDr. Petra Farkaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 1. júna 2016, v trestnej
veci obž. D.. D. D. pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona,
o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 1T/74/2014 zo dňa 17. marca
2015, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovaného D.. D. D..

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 1T/74/2014 zo dňa 17. marca 2015 bol obžalovaný D.. D.
D. uznaný vinným zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr.
zákona na tom skutkovom základe, že

- dňa 28.6.2013 približne v čase 21.00 hod. po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov viedol
osobné motorové vozidlo zn. Toyota Land Cruiser ev. č. H. N. v Poprade z ulice Hviezdoslavovej na
ulicu Prvého mája, kde na križovatke ulice Štefánikovej, čo je zároveň cesta I/67 a ulice Prvého mája
pokračoval v jazde vľavo smerom na Kežmarok, kde na ulici Štefánikovej pri Slovenskej sporiteľni na
autobusovej zastávke bola zastavený hliadkou Pohotovostnej motorizovanej jednotky KR PZ Prešov,
vysunuté pracovisko Poprad, ktorá následne privolala prostredníctvom rádiostanice hliadku OO PZ

Poprad, ktorá obžalovaného podrobila dychovej skúške elektronickým meračom Dräger Alcotest 7410
s výsledkom najmenej 0,98 mg/l etanolu vydychovaného vzduchu.

Za to mu bol uložený podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona, spojení s § 56 ods. 1, 2 Tr. zákona peňažný trest
300,- eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona mu bol uložený pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť
úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiace.

Zároveň bolo obžalovanému podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zákona uložený trest zákazu činností vedenia
motorových vozidiel všetkých druhov na 2 roky.

Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení obžalovaný odvolanie do výroku o vine a treste.
V dodatočne predložených písomných dôvodoch namieta nevykonanie výsluchu jeho manželky D..
O. D., svedkov O. M. a T. P.. Navrhol vykonať vyšetrovací pokus ohľadne rozhľadových možností
hliadky PZ, zaobstarať a prečítať záznamy z knihy služieb Okresnej prokuratúry v Porade, inštruktáž
hliadky PMJ, prečítať znalecký posudok ohľadne jeho duševného stavu - príčetnosti, vzhľadom
na kombináciu množstva liečiv s alkoholom. Namieta zaujatosť konajúceho sudcu, neodôvodnenie

rozsudku a porušenie zákazu reformácio in peius. Má za to, že mu už nemal byť uložený žiaden
trest, lebo bol potrestaný pre tento skutok v administratívnom konaní o zadržaní vodičského preukazu.Poukazuje na príslušné články Ústavy SR ako aj judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva a ich
záväznosť v takýchto prípadoch. Podrobným neodôvodnením rozsudku bolo porušené aj jeho právo na
spravodlivý proces a spravodlivé súdne konanie. Rozsudok považuje sa arbitrárny a nepreskúmateľný,

pričom sa vôbec nezaoberal obhajobnými námietkami. Opätovne uvádza judikatúru ESĽP a Ústavného
súdu SR vo vzťahu k tejto problematike. Má za to, že jeho konanie mohlo byť posúdené v zmysle §
10 ods. 2 Tr. zákona ako priestupok.

V ďalších predložených dôvodoch odvolania rozoberá vady v postupe policajných orgánov pri jeho

zastavovaní a následnom vykonaní dychovej skúšky. Dôkaz o požití alkoholu pre jazdou - výsledok
dychovej skúšky v zmysle ústavy a medzinárodných zmlúv je nutné považovať za nezákonný, nulitný,
pretožedychováskúškabolavynútenáhrozboutrestnéhostíhania,pričomplatízásada,ženiktonemôže
byť nútený svedčiť vo svoj neprospech, k čomu uvádza rozsudky ESĽP. Spochybňuje aj prístroj na
meranie alkoholu, ktorý je len orientačný a jeho výsledky sú nevierohodné a nie sú dostatočným
dôkazom v právnom štáte. Na jeho zadržanie nebol zabezpečený predchádzajúci súhlas prokurátora,

ktorý mohol byť zabezpečený vopred. Sťažuje sa aj na jeho zadržanie a pobyt v zamrežovanej
miestnosti, čo považuje za nátlak a pomstu polície, pričom nebol predvedený pred lekára aj napriek
jeho práceneschopnosti a braniu liekov. Vo vzťahu k vadám prípravného konania uviedol, že nebol
vykonaný žiaden dôkaz v jeho prospech. Aj napriek tomu, že si po úderoch do hlavy, keď bol napadnutý
a následnej kombinácii liekov a alkoholu viac ako 5 hodín nepamätal, nebol pribratý znalec na skúmanie

jehoduševnéhostavuzaúčelomjehopríčetnostičizmenšenejpríčetnosti,pritomhonavrhoval.Výsluchy
boli realizované po jeho 36 hodinovom bdení. V spise sú aj nezákonné dôkazy a to výpisy o dopravných
priestupkoch, akési informačné údaje Generálnej prokuratúry o jeho skorších trestných stíhaniach, ktoré
neskončili ani odsúdením, pričom súd ich na pojednávaniach vykonal. Taktiež nebol dôvod na vykonanie
tzv. superrýchleho konania a prokurátora a ani súd neskúmal spoločenskú nebezpečnosť skutku a

možnosť posúdiť ho ako priestupok. Poukazuje aj na zásadu ultima rácio. Ohľadne vád konania pred
súdom namieta odobratie práva na zákonného sudcu, pretože sudcovia v Poprade ani v Starej Ľubovni
nemali dôvod sa nechať vylúčiť a o tomto postupe nebol informovaný a nemohol sa k nemu vyjadriť. Vo
veci teda rozhodoval nezákonný a naviac zaujatý sudca, ktorý nevykonal žiaden dôkaz v jeho prospech,
hoci by nielen mohol, ale musel privodiť priaznivejšie vyjadrenie vo veci, čím mu bolo odňaté právo na

riadne dokazovanie. Súd neponechal ani pôvodnú výšku trestu uloženého mu trestným rozkazom, ale
mu ho zdvojnásobil a to aj napriek tomu, že sa dôkazná situácia nijako nezmenila, pričom to ústavne
komfortným spôsobom ani neodôvodnil. Opätovne zdôrazňuje, že už mu nemohol byť uložený žiaden
trest vzhľadom na jeho potrestanie v administratívnom konaní o zadržaní vodičského oprávnenia, k
čomu uvádza ďalšiu judikatúru ESĽP. Namieta aj nepresvedčivosť odôvodnenia napadnutého rozsudku

ako aj jednotlivých výrokov. Rozsudok súdu nereagoval ani na návrhy obhajoby ohľadom trestu a to
jeho podmienečnom zastavení trestného stíhania, či použitia inštitútu mimoriadneho zníženia trestu,
či upustenia od potrestania. Vodičské oprávnenie potrebuje na výkon svojho povolania advokáta ako
aj realitnej činnosti. Navrhol odvolaciemu súdu zrušiť rozsudok prvostupňového súdu a vrátiť mu
vec na nové prejednanie a rozhodnutie, alebo zastaviť trestné stíhanie, prípadne oslobodiť ho alebo

podmienečne zastaviť trestné stíhanie.

Na základe takto podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia
§ 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti
ktorým obžalovaný podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, a dospel

k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

V prieskumnom konaní bolo zistené, že okresný súd vykonal dokazovanie zákonným spôsobom v
rozsahu postačujúcom na ustálenie skutkových okolností. Zabezpečené dôkazy boli súdom I. stupňa
vyhodnotené v súlade so zásadou uvedenou v § 2 ods. 12 Tr. poriadku a skutkové zistenia uvedené v

napadnutom rozsudku sú odrazom výsledkov dokazovania, s ktorými sa odvolací súd stotožnil a tieto
považuje za správne. Rozsudok okresného súdu obsahuje odôvodnenie, v ktorom je vyložené, ktoré
skutočnosti boli vzaté za dokázané, a o ktoré dôkazy sa prvostupňový súd opieral a akými úvahami sa
spravoval pri hodnotení dôkazov. S týmto odôvodnením sa stotožnil aj krajský súd a v celom rozsahu
naň odkazuje.

Odvolací súd konštatuje, že z takto vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný spáchal skutok v
takom rozsahu ako je uvedený vo výroku napadnutého rozsudku. Uvedený záver môžeme konštatovať
predovšetkým na základe výpovede samotného obžalovaného, ktorý uviedol, že kritického dňa šielupratať do garáže, kde sa mu začali tlačiť nejaký Rómovia, s ktorými mal potýčku. Kričala tam nejaká
pani, odišiel preč a už nevie, čo sa stalo. Následne sa dozvedel, že šiel do Havany, kde si dal nejaký
drink, asi slivovicu a potom si na nič nepamätá, až kým sa prebral v motorovom vozidla, kde blikali

majáky. Nafúkal okolo dvoch promile, pričom požiadal o opakovanú skúšku s tým, že mal nafúkať
ešte viac. Vie, že mal autom vyjsť na trávu a vo dvore podniku Cukor 66 spať za volantom. Na lieky,
ktoré berie, by nemal piť. Ľutuje a priznáva spáchanie skutku a trestu sa nechce vyhnúť, ale namieta
nezákonnýpostuppolície.Podľajehonázorubymaloísťotrestnýčinopilstva.Zvýpovedeobžalovaného
z prípravného konania zo dňa 29.6.2013 okrem iného vyplýva, že tento vyhlásil, že spáchal skutok, za

ktorý je stíhaný, teda prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona a
priznáva sa k tomu, že viedol motorové vozidlo v čase, keď bol pod vplyvom alkoholických nápojov.

Vypočutí svedkovia, príslušníci PMJ OPP KR PZ Prešov, Q. J. a Q. E., popísali jazdu obžalovaného,
ktorý nedal znamenie o smere jazdy a preto ho zastavili. Bolo cítiť alkohol, preto zavolali ďalšiu hliadku
s drägerom a obžalovaný sa podrobil dychovej skúške s pozitívnym výsledkom okolo dvoch promile.

Svedkovia E. M. a E. H. uviedli okolnosti ich príchodu na miesto skutku na požiadanie vyššie uvedených
kolegov, k poučeniu obžalovaného ohľadne dychovej skúšky a jej samotnému vykonaniu, ako aj
opakovaniu na Obvodnom oddelení PZ, taktiež s pozitívnym výsledkom.

Zo zápisov o dychovej skúšky vyplýva, že obžalovanému dňa 28.06.2013 o 21.07 hod. bolo namerané
0,98 mg/l, o 21.30 hod. toho istého dňa 1,11 mg/l a o 22,44 hod. taktiež tohto dňa 0,91 mg/l alkoholu
vo vydychovanom vzduchu. Z certifikátu o overí je zrejmé, že použitý analyzátor dychu Dräger Alcotest
7410 mal platnosť overenia do 11.10.2013, teda aj v čase vykonania služobného zákroku.

Takto uvádzané skutočnosti potom tvoria vo svojom súhrne logickú, ničím nenarušenú a uzatvorenú
sústavu priamych a nepriamych dôkazov vzájomne sa doplňujúcich a na seba nadväzujúcich, ktoré sú v
príčinnomvzťahukdokazovanejskutočnostiajeznichmožnévyvodiťjedinýzáverovineobžalovaného,
t.j. že obžalovaný viedol motorové vozidlo v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorú si privodil vplyvom
požitého alkoholu.

Správne a zákonu zodpovedajúce, sú preto právne závery okresného súdu, pokiaľ ide o výrok o vine
napadnutého rozsudku a rovnako tak aj pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu konania obžalovaného, keď
takéto konanie posúdil ako prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr.
zákona. Obžalovaný tým, že pod vplyvom alkoholu v stave vylučujúcom spôsobilosť (podľa zaužívanej

súdnej praxe viac ako 1 promile alkoholu v krvi) pričom mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo
spôsobiť značnú škodu na majetku, naplnil po objektívnej aj subjektívnej stránke obligatórne náležitosti
uvedeného prečinu.

Pri určení druhu trestu a jeho výmery súd prvého stupňa zhodnotil všetky okolnosti prípadu a zároveň

prihliadal aj na osobu obžalovaného. Na základe zistených osobných a majetkových pomeroch obž. D..
D. D. je aj odvolací súd toho názoru, že uložený peňažný trest vo výmere 300,- eur možno považovať
za trest primeraný. Obžalovaný doposiaľ súdne trestaný nebol, čo preukazuje vedenie riadneho života
pred spáchaním prejednávaného skutku. Pozitívne charakteristiky, ako aj vyššie uvedené skutočnosti,
dovoľovalivyvodiťsprávnyzáverokresnéhosúduotom,žeuobžalovanéhoúčeltrestumožnodosiahnuť

uložením peňažného trestu.

Aj výška uloženého peňažného trest vo výmere 300,- eur je primeraná a ktorú by mal obžalovaný
pociťovať ako určitú sankciu za svoje nezákonné správanie. Pre prípad, že by výkon tohto trestu chcel
obžalovaný úmyselne zmariť, bol mu ustanovený náhradný trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiacov.

Krajský súd je názoru, že uložený peňažný trest zabezpečí ochranu spoločnosti a zodpovedá zásadám
pre ukladanie trestov, ako z pohľadu individuálnej, tak aj z pohľadu generálnej prevencie.

Zustálenejsúdnejpraxevyplýva,žeúčelomtrestuzákazučinnostijepredovšetkýmzabrániťopakovaniu
trestného činu, a preto je jeho uloženie úplne odôvodnené vtedy, keď páchateľ vyvolá trestným činom

v doprave pochybnosť o svojej spoľahlivosti alebo spôsobilosti viesť motorové vozidlo. Závažným
prejavom vodičskej nedisciplinovanosti je najmä vedenie motorových vozidiel po požití alkoholu, pričom
spoločenský záujem na ochrane ohrozených hodnôt vyžaduje, aby sa trest zákazu činnosti pravidelneukladal aj vtedy, keď nevznikne škodlivý následok, t.j. v prípadoch prečinu ohrozenia pod vplyvom
návykovej látky podľa § 289 Trestného zákona.

Vychádzajúc z uvedeného preto, uložený trest zákazu činností viesť motorové vozidlá všetkých druhov
obžalovanému na dobu dvoch rokov sa javí byť primeraným. V tejto súvislosti je potrebné tiež poukázať
na evidenčnú kartu vodiča - obžalovaného, podľa ktorej bol viackrát postihnutý blokovou pokutou za
porušenie povinnosti účastníka cestnej premávky, pričom v roku 2006 bol obžalovanému za porušenie
povinnosti vodiča uložený aj trest zákazu činnosti na dobu 10 mesiacov. Zároveň vedenie motorového

vozidla s viac ako 2 promile alkoholu opodstatňuje uloženie aj takéhoto druhu trestu.

Vo vzťahu k odvolacím námietkam obžalovaného krajský súd uvádza nasledovné. Ohľadne
nezákonného postupu policajtov pri zastavovaní jeho motorového vozidla, odvolací súd nezistil žiadne
porušenie platných právnych predpisov ohľadne vykonania uvedeného zákroku. Dôvodom zastavenia
obžalovaného bola tá skutočnosť, že nedal znamenie o zmene jazdy. Svedok Q. J. poprel, aby dlhšie

čakali špeciálne na jeho jazdu, pretože ako PMJ sú v pohybe a v ten deň obžalovaného videli prvýkrát.
V zmysle z.č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore, § 9 ods. 1, policajt v službe je povinný v medziach
tohto zákona vykonať služobný zákrok, ak je páchaný trestný čin alebo priestupok alebo je dôvodné
podozrenie z ich páchania. Nedaním znamenia o zmene jazdy sa obžalovaný dopúšťal priestupku na
úseku cestnej premávky. Súčasne nebolo žiadnym dôkazom preukázané, aby došlo zo strany policajtov

k jeho sledovaniu. Vo vzťahu k vykonaným dychovým skúškam nebolo zistené, aby použitý analyzátor
dychu nemal v čase jeho použitia platný certifikát o jeho overení, práve naopak. Ak mal obžalovaný
pochybnosti o nameraných výsledkoch mal možnosť žiadať o podrobenie sa lekárskemu vyšetreniu
odberom a vyšetreniu krvi alebo iného biologického materiálu, čo však neučinil.

K namietaniu toho, že nesmie byť nútený svedčiť proti sebe alebo priznať vinu dáva krajský súd
do pozornosti rozhodnutie uverejnené v Zbierke Stanovísk NS a súdov SR 7/2015 podľa ktorého,
uplatňovanie zásady „nikto nie je povinný obviniť seba samého“, vyplývajúci z čl. 37 ods. 1 a čl. 40 ods.
4 Listiny základných práv a slobôd a výslovne zakotvený v čl. 14 ods. 3 písm. g) Medzinárodného paktu
o občianskych a politických právach, má chrániť obvineného pred bezprávnym donucovaním zo strany

štátnych orgánov a tým prispievať k zaisteniu spravodlivého procesu. Právo neprispievať k vlastnému
obvineniu sa v prvom rade týka rešpektovania vôle obvineného mlčať, ako aj neprispieť ku svojmu
obvineniu a usvedčeniu iným aktívnym konaním. Obvineného však možno podrobiť strpeniu dôkazných
úkonov, ktoré predpokladajú len jeho pasívnu účasť, a to aj s použitím určitého stupňa nátlaku, ktorý
však nesmie byť zneužitý jeho neprimeranosťou. Od obvineného možno požadovať, aby strpel napr.

odňatie veci, odobratie vzorky dychu, moču, krvi, pachu, vlasov alebo tkanív pre účely testu DNA - a to i
za pomoci donútenia, napriek skutočnosti, že ho tieto dôkazy usvedčujú. Dychová skúška na prítomnosť
alkoholu v krvi vodiča musí byť podľa ustanovenia § 5 ods. 4 zákona č. 219/1996 Z.z. o ochrane pred
zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb v
znení neskorších predpisov, vykonaná prístrojom, spoľahlivosť ktorého je preukázaná certifikátom o

overenítohtoanalyzátoradychu,popoučenívodičaospôsobevykonaniadychovejskúšky.Odvolacísúd
nemá žiadne pochybnosti o tom, že dychová skúška bola u obž. D.. D. D. vykonaná v súlade so zákonom
a na to oprávneným subjektom - policajtom. Námietky obvineného týkajúce sa obsahovej náplne činnosti
hliadky PMJ OPP KR PZ Prešov nie sú ničím podložené a sú v rozpore s ustanoveniami zákona, ktoré
oprávňujú policajta podrobiť vodiča motorového vozidla dychovej skúške.

Čo sa týka námietky obžalovaného o nepresnosti merania tohto prístroja, tu treba uviesť, že v Slovenskej
republike sú analyzátory dychu zaradené medzi určené meradlá už dlhšiu dobu, nejde teda o žiadne
nóvum. Určené meradlá podľa zákona NR SR číslo 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len zákon o metrológii) sú meradlá podliehajúce povinnej metrologickej

kontrole. Podrobnosti upravuje vyhláška Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej
republiky číslo 310/2000 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Úradu pre normalizáciu, metrológiu
a skúšobníctvo Slovenskej republiky č. 210/2000 Z. z. o meradlách a metrologickej kontrole (ďalej len
vyhláška č. 310/2010 Z. z.). Analyzátorom dychu je venovaná príloha číslo 25 vyhlášky č. 310/2010 Z.
z., ktorá okrem toho, že analyzátory dychu definuje ako meradlo slúžiace na stanovenie koncentrácie

etanolu vo vydychovanom vzduchu, ktorý vzniká v pľúcnych alveolách, tak ich aj delí na prenosné a
neprenosné a takisto špecifikuje požiadavky kladené na takýto merací prístroj, aby mohol byť použitý
na dokazovanie ako určené meradlo podľa § 8 zákona o metrológii. Jednou z týchto metrologických
požiadaviek je aj stanovenie hodnoty najväčších dovolených chýb (kladných alebo záporných) pritechnických skúškach na účely schvaľovania typu a pri prvotnom overení za predpísaných pracovných
podmienok pre jednotlivé merania.

Obsah alkoholu vo vydychovanom vzduchu sa vyjadruje v jednotkách mg/l. Z medicínskeho hľadiska,
ktoré je akceptované aj trestnoprávnou praxou, schopnosť vodiča bezpečne viesť motorové vozidlo
je nepriaznivo ovplyvnená, ak hladina alkoholu v jeho krvi dosiahne 0,4762 mg/l etanolu vo vzduchu,
čo je hladina alkoholu v krvi 1,00 g/kg, teda jedno promile. Podľa lekárskej vedy žiaden - teda ani
nadpriemerne disponovaný vodič motorového vozidla - nie je schopný pri tejto hladine alkoholu v krvi

bezpečne viesť vozidlo. Správnosť výsledkov merania musí byť v závislosti od zistenej koncentrácie
alkoholu overená prinajmenšom opakovaným meraním, čo v danom prípade aj nastalo a to v určenom
časovom intervale, prípadne ďalšími dôkazmi preukazujúcimi, že meranie bolo vykonané v súlade
s výrobcom dychového analyzátora stanoveným, resp. odporúčaným postupom, dodržanie ktorého
eliminuje nežiaduci účinok ovplyvňujúcich faktorov a iných rušivých vplyvov.

Obžalovanému bolo dňa 28.06.2013 o 21.07 hod. namerané 0,98 mg/l, o 21.30 hod. toho istého dňa
1,11 mg/l a o 22,44 hod. taktiež tohto dňa 0,91 mg/l alkoholu vo vydychovanom vzduchu. Z certifikátu o
overení analyzátora dychu mimo iné vyplýva, že rozšírená neistota merania U= 0,01 mg/l je vyjadrená
ako štandardná neistota merania vynásobená koeficientom pokrytia k = 2, ktorá pri normálnom rozdelení
zodpovedá konfidenčnej pravdepodobnosti približne 95 %. Pri akceptovaní tejto 5 % miery nepresnosti

pri koncentráciách nad 0,48 mg/l a jej zohľadnení v prospech obžalovaného by hodnota alkoholu naďalej
výrazne prevyšovala, z pohľadu posudzovanej trestnej veci, kľúčovú hodnotu 0,4762 mg/l. Nehovoriac
o tom, že pri opakovanej dychovej skúške mala táto hodnota stúpajúcu tendenciu. V danom prípade
sa súčasne nejednalo o hraničnú hodnotu, ktorá by odôvodňovala vykonanie napríklad znaleckého
dokazovania v predmetnej veci.

Zo zápisnice o zadržaní a obmedzení osobnej slobody podozrivej osoby vyplýva, že k vyrozumeniu
službu konajúceho prokurátora Okresnej prokuratúry Poprad došlo dňa 28.06.2013 o 21.22 hod, teda
bezprostredne po predvedení obžalovaného na Obvodné oddelenie PZ.

K návrhu obžalovaného k pribratiu znalca na skúmanie jeho duševného stavu za účelom jeho príčetnosti
či zmenšenej príčetnosti, je nutné uviesť, že k takémuto postupu nebol dôvod. Obžalovaný musel vedieť
o zákaze kombinácie určitých liekov s alkoholom. V súlade s § 119 ods. 3 Tr. poriadku obstarať takýto
dôkaz mohol nakoniec aj samotný obžalovaný, pričom tvrdil, že si takýto znalecký posudok dal vyhotoviť,
avšak ho do rozhodnutia krajského súdu nepredložil.

K právu obžalovaného na zákonného sudcu odvolací súd poukazuje na podrobné odôvodnenia
uznesení Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Nto/5/2013 zo dňa 15. októbra 2013 a 3Nto/8/2014 zo
dňa 19. júna 2014, ktorými sa rozhodlo o odňatí veci Okresnému súdu Poprad, následne Okresnému
súdu Stará Ľubovňa a jej prikázaniu Okresnému súdu Prešov a to práve z dôvodu zaujatosti sudcov v

prejednávanej veci. Názor obžalovaného o nezaujatosti týchto sudcov a nedodržania kontradiktórnosti
k týmto procesným úkonom je právne irelevantný, pretože Trestný poriadok v ustanovení § 32 ods. 1
stanovuje presný zákonný postup ohľadne vznesenia námietky zaujatosti sudcov a rozhodovania o nich.
Taktiež v Trestnom poriadku nie je ustanovená žiadna povinnosť doručovať obžalovanému námietky
zaujatosti vznesené samotnými sudcami.

K skutočnosti, že obžalovanému bol uložený prísnejší trest ako mu bol uložený pôvodne trestným
rozkazom Okresného súd Stará Ľubovňa zo dňa 13. mája 2014 sp. zn. 7T/234/2014, a voči ktorému
obžalovaný podal odpor, krajský súd len poukazuje na ustanovenie § 355 ods. 3 Tr. poriadku.

Ohľadne návrhov obžalovaného na vykonanie ďalších dôkazov, okresný súd v odôvodnení svojho
rozhodnutia presvedčivo zdôvodnil, prečo ich vykonanie nepovažoval za potrebné, s čím sa stotožnil aj
krajský súd. Rozsah vo veci vykonaných dôkazov považoval prvostupňový súd za dostatočný na vydanie
rozhodnutia, keď dôvod nevyhovenia návrhu obžalovaného na vykonanie navrhovaných dôkazov je
podrobne ozrejmený v odôvodnení prvostupňového rozsudku.

Vzhľadom k tomu, že odvolanie obžalovaného bolo zamietnuté, krajský súd za už ďalej nezaoberal
vznesenou námietkou zaujatosti zákonného sudcu, keďže vec bola meritórne rozhodnutá a na ďalší
procesný postup, t.j. rozhodovanie o vznesenej námietke preto nebol žiaden dôvod.Skutočnosť, že obžalovanému bol v administratívnom konaní zadržaní vodičský preukaz nie je samo o
sebe takou skutočnosťou, ktorá by mala za následok zánik jeho trestnoprávneho postihu sa uvedený

skutok. Tu je potrebné brať na zreteľ ustanovenie § 9 ods. 1 písm. e/ Tr. poriadku (ako jedného z
dôvodov neprípustnosti trestného stíhania) je premietnutím čl. 50 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky,
podľa ktorého nikoho nemožno trestne stíhať za čin, za ktorý už bol právoplatne odsúdený alebo
oslobodený spod obžaloby za splnenia podmienok totožnosti skutku a totožnosti obvineného. Tú istú
osobu pre ten istý skutok možno opätovne trestne stíhať len vtedy, keď predtým vydané právoplatné

rozhodnutie bolo v predpísanom konaní zrušené. Zásada ne bis in idem je všeobecne uznávanou
zásadou trestného konania v demokratických právnych štátoch. Právo nebyť opätovne trestne stíhaný
za čin, za ktorý už raz bola tá istá osoba právoplatne odsúdená alebo oslobodená spod obžaloby je
základným ľudským právom. Vyplýva to nielen z čl. 50 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ale aj z čl. 4
protokolu č. 7 k európskemu Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a z čl. 14 ods. 7
Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach. Výklad a aplikácia ustanovení slovenského

právnehoporiadkuprináležíslovenskýmjustičnýmorgánom.Povahudeliktujepotrebnétiežposudzovať
zhľadiskachránenéhozáujmu,čiideozáujemvšeobecnýalebopartikulárny,zhľadiskaadresátanormy,
či je adresovaná všetkým občanom alebo len skupine občanov s osobitným statusom a z hľadiska
účelu sankcie. V danom prípade však ide o legitímny a oprávnený záujem štátu na nekompromisnom a
účinnom postihu vodičov vedúcich motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu, čím neohrozujú len seba ale

ajostatnýchúčastníkovcestnejpremávky,chodcovakoajsvojeokolie.Vdanomprípadepretozadržanie
vodičského oprávnenia obžalovanému pri riadení motorového vozidla pod vplyvom alkoholu krajský súd
nepovažuje za takú citeľnú sankciu, v dôsledku ktorej by prichádzalo do úvahy použitie zásady ne bis
in idem a teda zastavenie trestného stíhania z dôvodu jeho neprípustnosti.

Podstatou podaného odvolania je aj snaha obžalovaného dosiahnuť, aby krajský súd prehodnotil
vykonané dôkazy a na základe iného hodnotenia v intenciách požiadavky obžalovaného dospel k
odlišným skutkovým záverom, než aké urobil prvostupňový súd. Je ale potrebné konštatovať, že
skutkový stav bol prvostupňovým súdom na podklade vykonaného dokazovania zistený správne a
následne bol aj zákone subsumovaný (podradený) pod správnu skutkovú podstatu trestného činu

uvedenú v osobitnej časti Trestného zákona.

Tvrdenie obžalovaného o porušení jeho práva na obhajobu, podľa názoru krajského súdu, totiž nemožno
považovať obsah a rozsah vlastnej úvahy orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu o voľbe
použitých dôkazných prostriedkov pri plnení povinnosti podľa § 2 ods. 10 Tr. poriadku, resp. pri uplatnení

oprávnenia podľa § 2 ods. 11 Tr. poriadku. V predmetnej veci bolo zo strany orgánov činných v trestnom
konaní postupované v zmysle § 204 ods. 1 Tr. poriadku (išlo o skrátené vyšetrovanie). Obžalovaný bol
zadržaný ako podozrivý bezprostredne po čine, pričom na druhý deň (t.j. 29. júla 2013) bola podaná
na neho obžaloba. V následnom konaní bolo obžalovanému plne umožnené uplatňovanie jeho práv,
kde treba zmieniť najmä právo navrhovať dôkazy vo svoj prospech, či právo vyjadrovať sa ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Posudzujúc v kontexte celého trestného konania nemožno teda v danej veci
hovoriť o porušení práva obžalovaného na obhajobu. Porušenie práva na obhajobu nemožno odvíjať
ani od iného hodnotenia dôkazov obžalovaným oproti tomu, ako to vo veci učinil súd prvého stupňa.

K návrhu obž. D.. D. D. ohľadom trestu a to jeho podmienečným zastavením trestného stíhania, alebo

použitia inštitútu mimoriadneho zníženia trestu, či upustenia od potrestania, je nutné dodať, že priznanie
obvineného je jednou z podmienok pri podmienečnom zastavení trestného stíhania (216 ods. 1 písm. a/
Tr.poriadku)čiupusteniaodpotrestania(§40ods.1pís.a/Tr.zákona).Priznaniuvšakmusí zodpovedať
aj celková dôkazná situácia. Obžalovaný síce v prípravnom konaní priznal spáchanie skutku, avšak
v danom prípade aj napriek tomuto priznaniu nie je možné nútiť prokurátora, a po podaní obžaloby

súd, obligatórne použiť takýto odklon od trestnoprávneho postihu. Obžalovaný neskôr začal popierať
spáchanie prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona, pričom podľa
jeho názoru sa v danom prípade jednalo o prečin opilstva, resp. v dôsledku namietania zákonnosti
získaných dôkazov nešlo o trestný čin. Odvolací súd zastáva názor, že na priznanie sa páchateľa k
spáchaniu trestného činu môže súd prihliadnuť, ak sa priznanie týka všetkých skutkových okolností,

ktoré sú zároveň kvalifikačným momentom súdom použitej právnej kvalifikácie.

Krajský súd po preskúmaní veci takisto nezistil, aby obžalovanému bol uložený neprimeraný trest alebo
trest mimo rámec trestnej sadzby.To boli podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd riadny opravný prostriedok obžalovaného vyhodnotil
ako nedôvodný a jeho odvolanie zamietol postupom podľa

§ 319 Tr. poriadku.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je
prípustný.