Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. jún 2015

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 5Cpr/1/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1613202357
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Rudinský

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2015:1613202357.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, v konaní pred sudcom JUDr. Miroslavom Rudinským, v právnej veci navrhovateľa:

RF, spol. s r.o., Továrenská 15, Malacky, IČO: 35 820 349, zastúpený Jurek, advokátska kancelária s.r.o.,
so sídlom Páričkova 15, Bratislava, IČO: 47 253 983, proti odporcovi: M. zastúpený Mgr. Ivan Puškáč,
advokát so sídlom Konštantína Čulena 2, Trnava o určenie neplatnosti právneho úkonu

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume 486,73 €,
do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 05.03.2013 sa navrhovateľ domáhal, aby súd určil, že Dohoda o

skončení pracovného pomeru uzatvorená medzi navrhovateľom ako zamestnávateľom a odporcom
ako zamestnancom v časti článku 2, písm. c), ktorý znie: Zamestnanec týmto vyhlasuje a súhlasí,
že ku dňu podpisu tejto Dohody nemá voči zamestnávateľovi iné nároky ako: c) nárok na odstupné
vo výške 6 násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca, a to v štandardnom výplatnom období
zamestnávateľa spolu s poslednou výplatou, t.j. za mesiac január 2013, je neplatná. Navrhovateľ sa
eventuálne domáhal určenia, že odporca v súvislosti so skončením pracovného pomeru v zmysle
Dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 30.10.2012 uzatvorenej v zmysle § 60 zákona č.

311/2001 Z.z. Zákonník práce, medzi navrhovateľom ako zamestnávateľom: RF spol. s.r.o., Továrenská
15, Malacky, IČO: 35 820 349 a odporcom ako zamestnancom M. zo dňa 30.10.2012 nemá nárok na
zaplatenieodstupnéhovovýške6násobkupriemernejmesačnejmzdyzamestnancaatovštandardnom
výplatnom období zamestnávateľa spolu s poslednou výplatou, t.j. za mesiac január 2013. Zároveň sa
domáhal náhrady trov konania.

Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že s odporcom uzavreli dňa 10.11.2003 a následne dňa

03.05.2004 pracovnú zmluvu, odporca zastával počas trvania pracovného pomeru viacero pozícií,
naposledy pozíciu PEP Leiter Produktenstehungsprozessleiter. V zmysle článku 1 Pracovnej zmluvy v
znení jej dodatku č. 19 základná mzda odporcu v pracovnoprávnom vzťahu predstavovala sumu 4.800,-
Eur mesačne. Popri pracovnej zmluve odporca s navrhovateľom uzavreli dňa 26.05.2009 aj Manažérsku
zmluvu.

Dňa 30.10.2012 bola s odporcom podpísaná Dohoda o skončení pracovného pomeru, v mene

navrhovateľa dohodu podpísali prokurista spoločnosti W. a vedúca personálneho oddelenia W..
Dohodou sa skončil pracovný pomer založený pracovnou zmluvou, ako aj práva a povinností zmluvných
strán v súvislosti s výkonom práce podľa pracovnej zmluvy, ktorou bol zamestnanec menovaný do
funkcie PEP Leiter Produktenstehungsprozessleiter a Manažérskou zmluvou ku dňu 26.05.2009 kudňu 31.01.2013. Predmetná dohoda obsahuje článok 2 písm. c), podľa ktorého má odporca nárok na
odstupné vo výške 6 násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca, a to v štandardnom výplatnom
období zamestnávateľa spolu s poslednou výplatou, t.j. za mesiac január 2013. Navrhovateľovi bola

doručená predžalobná výzva, v ktorej ho odporca vyzýva na úhradu odstupného do 05.03.2013.
Navrhovateľ sa touto žalobou domáha, aby príslušný súd určil, že dojednanie článku 2 písm. c)
Dohody je neplatné, nakoľko nie je riadne dojednané, dohoda obsahuje len jednostranné vyhlásenie
zamestnanca, odporuje zákonu, a to predovšetkým predpisom upravujúcim nároky zamestnanca pri
skončení pracovného pomeru. Nárok na odstupné (§ 76 ZP), je v rozpore s dobrými mravmi, jeho

výška je neprimeraná vzhľadom na osobu zamestnanca, jeho pracovné zaradenie, vzťah k plneniu
pracovných úloh, dĺžku trvania pracovného pomeru v spoločnosti, výšku mzdy, ako aj prax zamestnanca.
Pri skončení pracovného pomeru má zamestnanec nárok na odstupné ako jednorazové plnenie vtedy,
ak dochádza k skončeniu pracovného pomeru z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo
b) Zákonníka práce alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa
lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu. Zamestnanec nemá nárok na

odstupné, ak sa pracovný pomer skončí dohodou bez uvedenia dôvodu v zmysle § 60 Zákonníka práce.
Ak by sa aj pracovný pomer skončil spôsobom, pri ktorom zákon priznáva nárok na odstupné, jeho výška
pri dĺžke trvania pracovného pomeru odporcu predstavovala dvojnásobok priemerného mesačného
zárobku odporcu, odstupné vo výške 6 násobku priemerného zárobku zamestnanca je značne
neprimerané, odporuje dobrým mravom a právny úkon odporujúci dobrým mravom nepožíva právnu

ochranu. Pracovnoprávne predpisy majú predovšetkým kogentnú povahu, účastníci pracovnoprávneho
vzťahu si môžu dojednať len také dvojstranné právne úkony (dohody, zmluvy a pod.), ktoré zákon
výslovne pripúšťa. V tomto smere sa ich zmluvná voľnosť môže uplatniť iba tam, kde to zákon výslovne
dovoľuje. V zmysle § 60 ods. 2 Zákonníka práce v dohode musia byť uvedené dôvody skončenia
pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z

dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c). Odporcovi nič nebránilo, aby požiadal svojho
zamestnávateľa o uvedenie dôvodu skončenia pracovného pomeru.

Naliehavý právny záujem navrhovateľ odôvodňoval tým, že v predmetnej veci je právne postavenie
navrhovateľa neisté tým, že vyriešenie otázky, ktorá je predmetom konania, odstráni spornosť

navrhovateľovej neistoty v jeho právnom vzťahu, čím dôjde k úplnému vyriešeniu k obsahu spornosti
dohody o skončení pracovného pomeru z daného právneho vzťahu. V prípade nevyplatenia odstupného
odporca môže podať trestné oznámenie na navrhovateľa, následkom ktorého môže byť trestné stíhanie
štatutárnych zástupcov navrhovateľa. Navrhovateľ nemá žiadny iný procesný nástroj, ktorým by sa
mohol brániť voči neprimeranému postupu odporcu, ktorý od navrhovateľa požaduje nedôvodné

odstupné v neprimeranej výške. V čase podania tejto podania žaloby nároky odporcu splatne nie sú,
nakoľko ich splatnosť nevyplýva ani zo zákona ani zo zmluvy. Vo výzve právneho zástupcu doručenej
navrhovateľovi, odporca poskytuje lehotu na plnenie do 05.03.2013, teda predmetnú žalobu podáva
navrhovateľ ešte pred tým, ako by teoreticky mohlo dôjsť k porušeniu práva zo strany navrhovateľa. V
takomto prípade naliehavý právny záujem vyplýva z preventívnej povahy určovacej žaloby.

K podanému návrhu sa odporca vyjadril podaním zo dňa 26.09.2013, v ktorom uviedol, že podľa názoru
odporcu nie je naplnená základná podmienka pre určovaciu žalobu, nakoľko neexistuje navrhovateľom
tvrdený naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Navrhovateľ totiž žiada odstrániť neistotu v
právnom vzťahu, ktorý sám vytvoril, nakoľko to bol práve navrhovateľ, kto pripravoval znenie Dohody

a takéto znenie predložil odporcovi. Odporca návrh dohody akceptoval, a preto v právnom vzťahu
medzi stranami nie je žiadna neistota. „Naliehavý právny záujem“ vznikol až keď bol nárok odporcu na
dohodnuté odstupné splatný. Odhliadnuc od neexistencie naliehavého právneho záujmu navrhovateľ
vychádza tiež z omylu pri právnom posúdení vzťahu, nakoľko § 76 ods. 8 Zákonníka práce v znení
účinnom do 31.12.2012 uvádza, že zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi odstupné aj v iných

prípadoch, ako podľa odsekov 1 a 4. Znenie Dohody obsahuje nárok odporcu na vyplatenie odstupného
v dohodnutej výške a vypracoval ho sám navrhovateľ resp. jeho právny zástupca. Návrh navrhovateľa
preto žiada zamietnuť.

Súd sa oboznámil s obsahom procesných podaní účastníkov, nariadil vo veci pojednávanie, kde vypočul

účastníkov, vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Z Pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi navrhovateľom ako zamestnávateľom a odporcom ako
zamestnancom zo dňa 10.11.2003 súd zistil, že pracovný pomer odporcu u navrhovateľa s dojednanýmdruhomprácepracovníkoddeleniakvalityvznikoldňomnástupudoprácedňa12.11.2003,boldojednaný
na dobu určitú do 11.05.2004, s miestom výkonu práce sídlo spoločnosti RF, spol. s.r.o., Továrenská
15, Malacky. K zmluve boli uzatvorené dodatok č. 1 zo dňa 31.03.2004 ( č.l. 28 spisu), Dodatok č. 2

zo dňa 28.10.2004, ( č.l. 50 spisu), Dodatok č. 3 zo dňa 31.12.2004 (č.l. 52 spisu), Dodatok č. 4 zo
dňa 30.06.2005 (č.l. 52 spisu), Dodatok č. 5 zo dňa 28.12.2006 (č.l. 29 spisu), Dodatok č. 6 zo dňa
06.10.2006 (č.l. 30 spisu), Dodatok č. 7 zo dňa 25.12.2006 (č.l. 31 spisu), ktorým sa účastníci dohodli
na zmene dojednaného druhu práce tak, že odporca bude pôsobiť na pozícii inžinier kvality, Dodatok
č. 8 zo dňa 23.03.2007 (č.l. 32 spisu), Dodatok č. 9 zo dňa 15.06.2007 (č.l. 33 spisu), Dodatok č. 10

zo dňa 21.12.2007 (č.l. 34 spisu), Dodatok č. 11 zo dňa 30.05.2008 (č.l. 35 spisu), ktorým sa účastníci
dohodli na zmene dojednaného druhu práce tak, že odporca bude pôsobiť na pozícii QM B, FMEA,
Dodatok č. 11 zo dňa 30.06.2008 (č.l. 36 spisu), ktorým sa účastníci dohodli na zmene dojednaného
druhu práce tak, že odporca bude pôsobiť na pozícii inžinier kvality pre nábeh BMW projektov, Dodatok
č. 13 zo dňa 11.02.2009 (č.l. 36 spisu), ktorým sa účastníci dohodli na zmene dojednaného druhu
práce tak, že odporca bude pôsobiť na pozícii manažér kvality - vedúci oddelenia kvality, Dodatok č. 14

zo dňa 10.12.2009 (č.l. 38 spisu), Dodatok č. 15 zo dňa 25.01.2010 (č.l. 39 spisu), Dodatok č. 16 zo
dňa 30.08.2010 (č.l. 40 spisu), Dodatok č. 18 zo dňa 24.06.2011 (č.l. 44 spisu), Dodatok č. 19 zo dňa
31.08.2012 (č.l. 45 spisu).

Z predloženej Dohody o skončení pracovného pomeru súd zistil, že účastníci sa dňa 30.10.2012 v
čl. 1 dohodli na skončení pracovného pomeru dohodou ku dňu 31.01.2013. Podľa čl. 2 zamestnanec
týmto vyhlasuje a súhlasí, že ku dňu podpisu dohody nemá voči zamestnávateľovi iné nároky ako o.i.

podľa písm. c) nárok na odstupné vo výške 6 násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca, a to v
štandardnom výplatnom období zamestnávateľa spolu s poslednou výplatou, t.j. za mesiac január 2013.
( č.l. 18 spisu)

Z Manažérskej zmluvy zo dňa 26.05.2009 súd zistil, že sa navrhovateľ ako zamestnávateľ a odporca

ako zamestnancec dohodli okrem obvyklých povinností vyplývajúcich z Pracovnej zmluvy ( čl. I. bod
1 zmluvy) na tom, že zamestnávateľ vymenoval zamestnanca do funkcie vedúci oddelenia kvality s
účinnosťou od 01.06.2009. (preambula zmluvy) Podľa čl. IV. bod 2. Manažérskej zmluvy sa zmluvné
strany dohodli, že táto zmluva počas svojho trvania nahrádza tie ustanovenia pracovnej zmluvy, ktoré
upravujú práva a povinností zmluvných strán upravené v tejto zmluve. Podľa čl. III. bod 1. zmluva je

platná a účinná dňom podpisu oboma zmluvnými stranami a trvá po dobu výkonu funkcie. (č.l. 53-55
spisu)

Z výzvy na plnenie pohľadávky vzájomnej dohody zo dňa 25.02.2013 súd zistil, že odporca vyzval
navrhovateľa na zaplatenie dohodnutého odstupného vo výške 6 násobku priemernej mesačnej mzdy

v lehote do 05.03.2013.( č.l. 19 spisu)

Z čl. 2 bod 2.2 organizačnej smernice s názvom : Smernica kompetencií skupiny R.Fritz účinnej od
15.11.2010 vyplýva, že pre „nástupy/výpovede“ zamestnancov na stupni riadenia manažér rezortu
odstupné vo výške viac ako 30.000 € musí byť odsúhlasené predsedom vedenia podniku. (č.l. 93-110

spisu)

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní dňa 12.05.2015 okrem iného nad rámec obsahu
písomných podaní uviedol, že odporca mal nadštandardne dlhú výpovednú dobu 12 mesiacov, sám
podal pred uzatvorením dohody výpoveď z pracovného pomeru. V prípade, že by tak neučinil, bol by

k dispozícii navrhovateľovi v náročnom období prebiehajúceho predaja podniku. Dohodu o skončení
pracovného pomeru uzatvorili ešte štyria ďalší vrcholoví manažéri a vzájomne si tieto dohody
podpisovali, pričom v príde išlo o osoby, ktoré odchádzali z pracovného pomeru u navrhovateľa. V
prípade odporcu jeho dohodu podpisoval prokurista L. a vedúca personálneho oddelenia W.. Uvedení
zamestnanci rovnako opustili spoločnosť navrhovateľa s neprimerane vysokým odstupným a vedú sa

konania o zaplatenie a určenie neplatnosti právneho úkonu. Výška odstupného, ktorú požaduje odporca
predstavuje sumu cca. 40.000 €, podľa interných smerníc prokurista bol oprávnený podpisovať dohody
s protiplnením do výšky 30.000 €, teda prekročil svoju právomoc.Právny zástupca odporcu na pojednávaní dňa 20.04.2015 okrem iného nad rámec obsahu písomných
podaní k navrhovateľom uvádzaným dôvodom neplatnosti článku 2 uviedol, že nejde o jednostranné
vyhlásené odporcu, dohodu treba vnímať ako celok, textácia dohody je ohraničená podpismi zmluvných

strán a ide o dvojstranný právny úkon. V bode 7 dohody zmluvné strany uviedli, že ich vôľa je v
tejto dohode určitá a vážna a súhlasia s obsahom dohody čo potvrdzujú podpismi. Návrh dohody
bol predložený navrhovateľom. Zákonník práce umožňuje dohodnúť zaplatenie odstupného aj v iných
prípadoch, ako je výslovne upravené a zamestnávateľ môže upraviť pracovné podmienky zamestnanca
aj širšie ako ich upravuje zákon. Výška odstupného 6 násobok priemerného zárobku sa neprieči dobrým

mravom. Ďalej uviedol, že v skutočnosti sa skončil pracovný pomer odporcu ku koncu 31.01.2013,
čo bolo rovnako ako šesťnásobné odstupné výsledkom kompromisu. Čo sa týka výšky odstupného v
čase uzatvorenia dohody nebola známa jeho konkrétna výška, nakoľko nebola známa skutočnosť, že
odporcovi bude vyplatená odmena, o ktorej rozhodol zahraničný manažment spoločnosti.

Zo súdneho spisu Okresného súdu Malacky sp. zn 6C/379/2013 ( 4Cpr/3/2013) súd zistil, že návrhom

zo dňa 24.04.2013 doručeným súdu dňa 30.04.2013 sa odporca v postavení navrhovateľa domáha
zaplatenia odstupného vo výške 37.012,93 € z čl. 2 písm. c) Dohody o skončení pracovného pomeru zo
dňa 30.10.2012, na základe identických skutkových a právnych dôvodov, ako je podaná žaloba o určenie
neplatnosti právneho úkonu v prejednávanej veci. (kópia návrhu na začatie konania na č.l. 105-108
spisu)

Konanie vedené Okresným súdom Malacky pod č.k. 6C/379/2013, súd uznesením č.k. 6C/379/2013-56
zo dňa 31.12.2013 konanie prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného tunajším súdom
pod sp. zn. 4Cpr/2/2013. Na odvolanie navrhovateľa (odporcu v tomto konaní) Krajský súd v Bratislave
rozhodnutie súdu prvého stupňa Uznesením č.k. 8Co/97/2014-66 zo dňa 27.02.2015 zmenil tak, že

návrh odporcu (navrhovateľa v konaní 4Cpr/2/2013) na prerušenie konania zamietol. V odôvodnení
uznesenia uviedol, že v priebehu súdneho konania môžu nastať okolnosti, ktoré trvalo, prípadne
dočasne znemožňujú súdu vec meritórne rozhodnúť. Tieto okolnosti tvoria prekážky postupu konania
a sú upravené § 107-111 O.s.p. Podľa § 109 ods. 2 písm. d O.s.p. pokiaľ súd neurobí iné vhodné
opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať

význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet. Ide o riešenie predbežnej
otázky, a to takej, ktorú si súd pre svoje rozhodnutie môže posúdiť sám (§ 135 ods, 2 O.s.p.). Súd je
teda v prípade existencie takejto okolnosti oprávnený takúto otázku si pre účely pred ním vedeného
sporu vyriešiť, môže však rovnako konanie pred ním vedené prerušiť. Nevyhnutným predpokladom
pre postup v zmysle § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p., a teda preto, aby súd bez toho, aby urobil iné

vhodné opatrenia, prerušil konanie je, že v inom prebiehajúcom konaní sa rieši otázka, ktorá môže mať
význam pre jeho rozhodnutie, keď dôvod prerušenia konania tu spočíva najmä v zachovaní zásady
hospodárnosti konania. V prejednávanej veci sa navrhovateľ návrhom na začatie konania domáha
proti odporcovi zaplatenia uplatňovanej istiny titulom nevyplateného odstupného na základe Dohody
o skončení pracovného pomeru zo dňa 30.10.2012, pričom odporca sa, ako navrhovateľ v konaní

vedenom na Okresnom súde Malacky pod sp.zn. 4Cpr/2/2013 domáha určenia neplatnosti predmetnej
Dohody o skončení pracovného pomeru v časti článku 2, týkajúceho sa o.i. nároku na odstupné;
eventuálne sa domáha určenia, že L. v súvislosti so skončením pracovného pomeru v zmysle tejto
dohody nemá nárok na zaplatenie odstupného. Vzhľadom na to odporca žiadal prerušiť konanie do
skončenia konania vo veci vedenej na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. 4Cpr/2/2013 z dôvodu, že

rozhodnutie súdu v konaní o určovacom návrhu môže mať význam pre rozhodnutie v tomto konaní.
Posúdenie platnosti Dohody o skončení pracovného pomeru v časti týkajúcej sa nároku navrhovateľa na
odstupné, je otázkou rozhodujúcou pre posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľa na plnenie, ktorým
sa domáha proti odporcovi zaplatenia odstupného na základe tejto dohody. Ide však o otázku, ktorou by
sa súd musel zaoberať ako predbežnou v konaní o návrhu na plnenie aj v prípade, ak by nebolo vedené

samostatné konanie o určovacom návrhu. Navrhovateľ vo svojom odvolaní preto dôvodne namietal,
že návrh na plnenie konzumuje aj určovací návrh, a preto začatie konania o určovací návrh nie je ani
prekážkou konania o návrhu na plnenie. Návrh na plnenie má teda prednosť pred určovacím návrhom,
a z toho dôvodu vedenie konania o určovacom návrhu neodôvodňuje prerušenie konania o návrhu na
plnenie. (Uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. č.k. 8Co/97/2014-66 na č.l. 93-96 spisu)

Podľa § 80 O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä a) o osobnom
stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, o určení
rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho); b) o splnení povinnosti,ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva; c) o určení, či tu právny vzťah
alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 154 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 41 Občianskeho zákonníka ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je
neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Podľa § 76 ods. 1 zák. č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce účinného ku dňu uzatvorenia dohody o skončení
pracovného pomeru 30.10.2012 zamestnávateľ poskytne zamestnancovi odstupné, ak sa pracovný

pomer skončí dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písmene b) alebo z dôvodu, že
zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť
vykonávať doterajšiu prácu. Zamestnancovi podľa prvej vety patrí odstupné najmenej v sume, ktorá je
násobkom jeho priemerného mesačného zárobku a počtu mesiacov, počas ktorých by trvala výpovedná
doba podľa § 62.

Podľa § 76 ods. 4 zák. č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí
pracovný pomer výpoveďou alebo dohodou z dôvodov, že zamestnanec nesmie vykonávať prácu pre
pracovnýúraz,chorobuzpovolaniaalebopreohrozenietoutochorobou,aleboaknapracoviskudosiahol
najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva, patrí pri

skončení pracovného pomeru odstupné v sume najmenej desaťnásobku jeho priemerného mesačného
zárobku; to neplatí, ak bol pracovný úraz spôsobený tým, že zamestnanec svojím zavinením porušil
právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo
pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne
oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali, alebo pracovný

úraz si spôsobil zamestnanec pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok a
zamestnávateľ nemohol pracovnému úrazu zabrániť.

Podľa § 76 ods. 8 zák. č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi
odstupné aj v iných prípadoch ako podľa odsekov 1 a 4.

Súd vykonal dokazovanie ohľadom zistenia skutkových okolností rozhodujúcich pre posúdenie nároku
a po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa nie je možné vyhovieť.

Súd sa primárne zaoberal a vyhodnotil existenciu dvoch zmlúv upravujúcich pracovný pomer odporcu u

navrhovateľa, a to Pracovnej zmluvy a Manažérskej zmluvy. Manažérska zmluva predstavuje atypický
zmluvný vzťah, v oblasti súkromného práva môže predstavovať inominátnu, nepomenovanú zmluvu, v
oblasti pracovného práva je však z dôvodu princípu uzavretého počtu zmluvných typov neprípustná,
a to s poukazom na § 18 Zákonníka práce, ktorý predpokladá uzatvorenie zmluvy len podľa tohto
zákona (teda Zákonníka práce) alebo iných pracovnoprávnych predpisov. V prejednávanej veci však

súd vyhodnotil uzatvorenú manažérsku zmluvu podľa obsahu ako dodatok k pracovnej zmluve, a to s
poukazom na zmluvné dojednanie čl. IV. bod 2. manažérskej zmluvy, podľa ktorého manažérska zmluva
počas svojho trvania nahrádza tie ustanovenia pracovnej zmluvy, ktoré upravujú práva a povinností
zmluvných strán upravené v tejto zmluve. Manažérska zmluva v prejednávanej veci len upresňuje
povinnosti a benefity, resp. voliteľné náležitosti pracovnej zmluvy, ktoré odporca pri výkone funkcie

požíva, prípadne ktoré mu z výkonu funkcie vyplývajú.

Návrhom na začatie konania možno uplatniť (okrem ďalších prípadov), aby sa rozhodlo o určení, či
tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem (§ 80 písm. c/
O.s.p.). V merite veci potom súd s poukazom na citované ustanovenie skúmal naliehavý právny záujem

navrhovateľa na požadovanom určení v čase rozhodovania súdu. Preukázanie, že navrhovateľ má
naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, je jedným z predpokladov úspešnosti návrhu.
Podľa ustálenej judikatúry súdov naliehavý právny záujem na určení, či tu právny vzťah alebo právoje alebo nie je, je daný najmä vtedy, ak by bez určenia bolo právo navrhovateľa ohrozené, alebo jeho
postavenie by sa stalo neistým. Takáto neistota musí existovať v čase rozhodovania súdu v merite.

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáha, aby súd určovacím výrokom rozhodol o čiastočnej
neplatnosti Dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 30.10.2012, a to v časti článku 2 písmeno
c); eventuálne určenia, že odporca, v súvislosti so skončením pracovného pomeru v zmysle Dohody
o skončení pracovného pomeru zo dňa 30.10.2012 nemá nárok na zaplatenie odstupného vo výške 6
násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca. Naliehavý právny záujem odôvodňoval preventívnou

povahou určovacej žaloby, keď splatnosť odstupného je 05.03.2013 podľa výzvy odporcu, v predmetnej
veci je právne postavenie navrhovateľa neisté a vyriešenie otázky, ktorá je predmetom konania podľa
navrhovateľa odstráni spornosť navrhovateľovej neistoty v jeho právnom vzťahu a dôjde k úplnému
vyriešeniu obsahu spornosti z daného právneho vzťahu. Navrhovateľ tiež argumentuje tým, že v prípade
nevyplatenia odstupného odporca môže podať trestné oznámenie na navrhovateľa, následkom ktorého
môže byť trestné stíhanie štatutárnych zástupcov navrhovateľa.

Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný
(účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť
odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj
tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný

v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia
stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972). Za nedovolenú možno považovať určovaciu
žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak
však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná
aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996). Procesná povinnosť preukázať,
že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva,
zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý
právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce
k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na

druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši
(odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie).
(Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo 6. decembra 2012, sp. zn. 5 Cdo 31/2011)

Navrhovateľ v konaní neodôvodnil a nepreukázal, akým spôsobom by požadovaným výrokom súdu bola

odstránenávčaserozhodovaniasúduožalobenaurčenieprávnaneistotavprávnomvzťahuúčastníkov,
keď súčasne prebieha konanie o žalobe na plnenie medzi tými istými účastníkmi, kde sa odporca
domáha zaplatenia odstupného na rovnakom skutkovom a právnom základe, ako je podaný návrh v
tomto konaní. ( č.k. 6C/73/2013 pred Okresným súdom Malacky), a ktorý konzumuje aj ním požadované
určenie. V čase rozhodovania súdu je právne bezvýznamné, že žaloba na plnenie nepredchádza žalobe

na určenie (bola podaná v krátkom časovom úseku po podaní žaloby na určenie navrhovateľom dňa
30.04.2013), keď pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci skutkový a právny stav v čase rozhodovania.

Rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania sa súd musí zaoberať otázkou existencie naliehavého
právneho záujmu na určovacej žalobe už po začatí konania, pričom naliehavý právny záujem na

požadovanomurčenímusíbyťdanýajvčaserozhodovania.Určovaciažalobapredpokladanáuvedeným
ustanovením je preventívneho charakteru a má miesto jednak tam, kde možno pomocou nej eliminovať
stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu a k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť
inak, jednak v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje
obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu, tvoriacu

určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov. ( z Uznesenia NS SR sp.
zn. 4Cdo/111/2008).

Zároveň pri skúmaní naliehavého právneho záujmu navrhovateľa na požadovanom určení súd dospel
k záveru, že pokiaľ aj existoval stav právnej neistoty v čase podania návrhu, tento stav nesvedčil v

prospech navrhovateľa ako zamestnávateľa, ale mohol existovať výlučne na strane odporcu, a to
jednak z dôvodu, že práve navrhovateľ ponúkol odporcovi vyplatenie odstupného, ako je upravené v
čl. 2 písm. c) Dohody o skončení pracovného pomeru, vypracoval návrh dohody a následne uplatnil
neplatnosť ním vypracovanej a predloženej dohody. Súd má za to, že v prejednávanej veci zásadaprípustnosti žaloby na určenie, pokiaľ sa ňou dá predísť žalobe na plnenie, svedčí v prospech účastníka,
ktorý by bol nútený sa svojho práva domáhať, a nie účastníka, ktorý ním samotným priznané právo
druhého účastníka zmluvného vzťahu neguje, resp. popiera. Práve takýto postoj navrhovateľa vedie k

rozmnožovaniu súdnych sporov.

Keďže pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia a ani prípadné navrhovateľom
požadované určenie nijako neodstráni tvrdený stav ohrozenia práva navrhovateľa a neistotu v jeho
právnom postavení, keď už v čase rozhodovania súdu prebieha medzi účastníkmi konanie o žalobe na

plnenie, môže sa navrhovateľ domáhať svojho práva inými právnymi prostriedkami procesnej obrany v
konaní o plnenie, a to bez ohľadu na to, že v uvedenom konaní vystupuje na strane odporcu.

S ohľadom na vyššie súd dospel k záveru, že navrhovateľ neosvedčil svoj naliehavý právny záujem na
ním požadovanom určení, potom súd zamietol návrh bez toho, že by sa zaoberal meritom veci, pričom
v odôvodnení rozhodnutia sa zaoberal len otázkami, ktoré majú pre vec podstatný význam a dostatočne

objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzal do všetkých detailov sporu
uvádzaných účastníkmi konania.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiťju advokátovi.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.. V
prejednávanej veci bol plne úspešný odporca a vzniklo mu právo na náhradu trov konania voči vo veci

plne neúspešnému navrhovateľovi. Citované zákonné ustanovenie § 142 ods. 1 Os.p. je vyjadrením
zásady zodpovednosti za výsledok sporového konania. To znamená, že ak mal účastník konania v
sporovom konaní plný úspech, má právo na náhradu všetkých trov vynaložených na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva.

Právny zástupca odporcu si uplatnil titulom náhrady trov právneho zastúpenia sumu vo výške 486,73
Eur, pričom vychádzal pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny z § 11 ods. 1 písm. a) Vyhlášky č.
655/2004 Z.z..

Podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za

poskytovanie právnych služieb základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna
trinástina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo
ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami.

Súd priznal odporcovi trovy právneho zastúpenia v zmysle vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za 4 úkony právnej pomoci podľa ust. § 11
ods. 1 vyhlášky 655/2004 Z.z., a to :

- prevzatie a príprava zastúpenia vo výške 60,07 €
- písomné podanie - vyjadrenie zo dňa 26.09.2013 vo výške 60,07 €

- písomné podanie - vyjadrenie zo dňa 12.05.2015 vo výške 60,07 €
- účasť na pojednávaní dňa 18.06.2015 vo výške 60,07 €,

spolu za 4 úkony právnej služby 240,28 €, vychádzajúc pritom z výpočtového základu pre rok 2013,
keď právny zástupca odporcu uviedol, že si paušálne uplatnil na všetky štyri vykonané právne úkony

rovnaký výpočtový základ vychádzajúc zo sumy 781 Eur.

Súd k priznaným úkonom právnej služby priznal právnemu zástupcovi odporcu režijný paušál podľa §
16 vyhlášky takto :- 2 x 7,81 € za priznané úkony v roku 2013
- 2 x 8,39 € za priznané úkony v roku 2015

spolu režijné paušály vo výške 32,40 €.

Za úkony právnej služby vrátane režijného paušálu 272,68 € (240,28 + 32,40)

V prípade uplatnenej náhrady za stratu času podľa § 15 písm. b) a § 17 ods. 1 vyhlášky za cestu z
miesta sídla advokáta (Konštantína Čulena 2, Trnava) do sídla súdu ( Mierové námestie 10, Malacky,
odporcovi patrí náhrada za cestu na pojednávania dňa 12.05.2015, 18.06.2015, v rozsahu 10 začatých
polhodín za rok 2015 - 10 x 13,98 €.

spolu náhrada za stratu času 139,80 €.

Ďalej právny zástupca odporcu si uplatnil hotové výdavky - cestovné náklady za použitie osobného
motorového vozidla za účelom účasti na pojednávaní ( Trnava - Malacky a späť 69 km 2 x, t.j. 138 km)
podľa § 16 vyhlášky 655/2004 Z.z., ktoré súd priznal tak, že vychádzal z priemerných cien pohonných
látok v Slovenskej republike uvedených na stránke Štatistického úradu Slovenskej republiky pre dané

obdobie. Výška základnej náhrady za jednu cestu tam a späť predstavovala v zmysle s ustanovením
§ 7 ods. 1 zákona č, 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách a v zmysle Opatrenia Ministerstva
práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 632/2008 Z.z. o sumách základnej náhrady za
používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách, celkom 0,183 x 138 = 25,25 €. Výška
základnej náhrady celkom za účasť na 2 pojednávaniach (12.05.2015 a 18.06.2015) sumu 50,50 €.

Právny zástupca odporcu vyčíslil náhradu za spotrebované pohonné látky:

- zapoužitieosobnéhomotorovéhovozidlaU.,EČ:H.,zaúčelomúčastinapojednávanídňa12.05.2015,
69 km x 2 = 138 km, priemerná spotreba PHM 6,3 1/100 km, + palivo á 1,359 €/1 spolu 11,81 €

- cestovné za použitie osobného motorového vozidla U., EČ: H., za účelom účasti na pojednávaní dňa
18.06.2015, 69 km x 2 = 138 km, priemerná spotreba PHM 6,3 1/100 km, + palivo á 1,374 €/1 spolu
11,94 €

spolu výška náhrady za spotrebované pohonné látky 23,75 €.

Trovy, ktoré v konaní vznikli odporcovi pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 486,73 €,
ktorých náhradu súd priznal voči navrhovateľovi tak, že navrhovateľ je povinný nahradiť ich odporcovi
na účet jeho právneho zástupcu, v súlade s § 149 ods. 1 O.s.p., a to do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Malacky. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Bratislave (§ 204 ods. 1 prvá veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden

rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie

5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav

9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.
2 O.s.p.)