Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trnava

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Martin Smolko

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 36Cb/51/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112211137
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Smolko

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2014:2112211137.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Martinom Smolkom v právnej veci žalobcu: Arena

servis, a.s., so sídlom Bakossova 3A/14464, Banská Bystrica, IČO: 35 745 550, právne zastúpený JUDr.
Róbertom Spálom, advokátom so sídlom Paulínska 24, Trnava proti žalovanému: Z. právne zastúpený
JUDr. Ing. Branislavom Pechom, PhD., advokátom, so sídlom Piaristická 2, Nitra, o zaplatenie 200.000
eur, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a.

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 7.002,32 eur do rúk právneho

zástupcu žalovaného, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 29.05.2012, doručenou súdu dňa 31.05.2012 domáhal vydania rozhodnutia,
ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 109.597,29 eur s
príslušenstvom a nahradiť trovy konania, titulom náhrady škody. Žalobca v žalobe uviedol, že dňa
1.7.2007 bola medzi ním a spoločnosťou MAYNET, s.r.o., so sídlom Nám. SNP 3, 917 01 Trnava,
IČO: 36 250 414 (ďalej len „MAYNET s.r.o.“) uzatvorená Zmluva o spolupráci, na základe ktorej si
žalobca objednal u tejto spoločnosti reklamné, poradenské a sprostredkovateľské služby súvisiace
s projektom „Bytový dom Bakossova ulica, Banská Bystrica“ (ďalej len „zmluva 1“). Žalobca sa v

zmysle predmetnej zmluvy zaviazal k úhrade odmeny za riadne a včas vykonané služby vo výške
580.893,58 eur + DPH (17.500.000,-Sk + DPH), ktorá bola dohodnutá ako pevná a nemenná. Z faktúr
doručených žalobcovi však vyplýva, že spoločnosti MAYNET, s.r.o. bola počas platnosti a účinnosti
zmluvy 1 celkovo zaplatená suma 20 635 829 Sk (684 984,03 eur). Je teda zrejmé, že spoločnosť
MAYNET, s.r.o. sa obohatila minimálne o 104.090,45 eur, ktorá suma predstavuje rozdiel medzi
sumou skutočne zaplatenou (684 984,03 eur) a sumou dohodnutou v zmluve 1 (580.893,58 eur). V
zmluve 1 si zmluvné strany tiež dohodli, že faktúry za poskytnuté služby musia obsahovať špecifikáciu

dodanej služby a všetky náležitosti v zmysle platných právnych predpisov. V prípade, že by faktúra
neobsahovala náležitosti dohodnuté v právnom poriadku alebo v zmluve, alebo obsahovala chyby v
písaní alebo počítaní, objednávateľ (žalobca) bol oprávnený faktúru vrátiť bez zaplatenia. Niektoré
faktúry vystavené spoločnosťou MAYNET, s.r.o. však neobsahovali náležitosti podľa zmluvy 1, nakoľko
súčasťou jednotlivých faktúr neboli špecifikácie dodaných služieb, a tak mal žalobca možnosť takto
vystavené faktúry nezaplatiť a vrátiť spoločnosti MAYNET, s.r.o. Žalobca opakovane písomne vyzýval
spoločnosť MAYNET, s.r.o. na doloženie špecifikácie dodaných služieb, však táto na výzvy nereagovala.

Nakoľko žalovaný z pozície predsedu predstavenstva v spoločnosti žalobcu sám schvaľoval a dával na
úhradu všetky faktúry doručené spoločnosťou MAYNET s.r.o. a k časti faktúr nebola priložená podrobná
špecifikácia vykonanej činnosti, má žalobca dôvodné podozrenie, že suma, ktorú získala spoločnosť
MAYNET, s.r.o. na úkor žalobcu je podstatne vyššia. Dňa 1.4.2010 bola medzi žalobcom a spoločnosťouMAYNET, s.r.o. uzavretá ďalšia Zmluva o spolupráci, na základe ktorej sa spoločnosť MAYNET, s.r.o.
zaviazala pre žalobcu vykonávať činnosť smerujúcu k uzatvoreniu zmluvy o prevode vlastníctva vo
vzťahu k bytom pri realizácii projektu „Bytový dom Bakossova ulica, Banská Bystrica“ (ďalej len „zmluva

2“). V zmysle zmluvy 2 sa žalobca zaviazal poskytnúť spoločnosti MAYNET, s.r.o. províziu vo výške
2% z ceny nehnuteľnosti uvedenej v konkrétnej zmluve o prevode vlastníckeho práv, pričom nárok na
províziu vznikol kumulatívnym splnením dvoch podmienok - platným uzavretím zmluvy a zaplatením
celku kúpnej ceny. Žalobca má podozrenie, že faktúry vystavené spoločnosťou MAYNET, s.r.o. na
základe zmluvy 2 neobsahovali zákonom stanovené náležitosti, navyše výška fakturovaných súm

pravdepodobnepresahujezmluvoudohodnutúvýškuodplatyzaposkytnutéslužby.Žalobcovitakvznikla
porušením zmluvných a zákonných povinností žalovaného v prospech spoločnosti MAYNET s.r.o.
škoda vo výške 5 506,84 eur. Zdôraznil, že žalovaný bol v čase podpisu oboch zmlúv o spolupráci
jediným spoločníkom a zároveň konateľom obchodnej spoločnosti MAYNET, s.r.o. a zároveň predsedom
predstavenstvažalobcu.Obespoločnosti,vktorýchbolštatutárnymorgánom,resp.členomštatutárneho
orgánu, majú zhodný predmet činnosti, viažuci sa predovšetkým na reklamnú činnosť a realitnú činnosť

(sprostredkovanie predaja a prenájmu nehnuteľností). Žalovaný v rozpore so stanovami spoločnosti
a § 194 ods. 5 Obchodného zákonníka nekonal s odbornou starostlivosťou, keď uprednostnil záujmy
spoločnosti MAYNET, s.r.o. pred záujmami žalobcu a jej akcionárov, keď žalobcovi sprostredkoval
uzavretie oboch zmlúv o spolupráci. Žalovaný sa svoje nekalé úmysly snažil zakryť tým, že v mene
spoločnosti MAYNET, s.r.o. obe zmluvy o spolupráci podpísala jeho manželka Ing. Denisa Bobáková,

ktorá je tiež konateľkou spoločnosti MAYNET, s.r.o. Žalovaný bol zároveň v rozpore s ustanovením §
196 ods. 1 písm. b) a d) Obchodného zákonníka činný ako štatutárny orgán, resp. člen štatutárneho
orgánu v dvoch odlišných spoločnostiach s rovnakým predmetom činnosti a ako člen štatutárneho
orgánu spoločnosti sprostredkoval obchod spoločnosti MAYNET, s.r.o.. Žalovaný ako bývalý predseda
predstavenstva žalobcu tak porušením svojich zákonných a zmluvných povinností spôsobil žalobcovi

škodu vo výške minimálne 3 301 727,90 Sk (109 597,29 eur), ktorej zaplatenia sa podľa § 65
Obchodného zákonníka domáha v tomto konaní.

Žalovanývovyjadrenízodňa28.12.2012,doručenomsúdudňa09.01.2013uviedol,ženárokyuplatnené
žalobcom sú absolútne nedôvodné, a teda návrh vo veci samej požaduje zamietnuť v celom rozsahu.

Uviedol, že súčet všetkých súm fakturovaných spoločnosťou MAYNET, s.r.o. na základe zmluvy 1 sa
rovná sume 17.325.845,95 Sk bez DPH (575.112,73 eur bez DPH), t.j. sume, ktorá nielenže nie je
vyššia ako dohodnutá odmena, ale je dokonca o 174.154,05 Sk nižšia ako dohodnutá odmena. Toto
tvrdenie žalovaný preukazuje potvrdením spoločnosti EDIAS, s.r.o., ktorá poskytovala účtovnícke služby
žalobcovi. Žalovaný tak nemohol spôsobiť žalobcovi škodu na základe zmluvy 1, keďže spoločnosťou

MAYNET, s.r.o. vyfakturovaná a žalobcom uhradená odmena ani len nedosahovala výšku odmeny
dohodnutej v zmluve 1. Vo vzťahu k zmluve 2 je to práve žalobca, ktorý nemá z tohto titulu uhradený
splatný záväzok voči spoločnosti MAYNET, s.r.o., a to vo výške 24.008,91 eur bez DPH. Z listov žalobcu
podpísaných len podpredsedami predstavenstva zo dňa 31.10.2011 a zo dňa 22.11.2011, celkom
jednoznačne vyplýva, že žalobca v zastúpení podpredsedami predstavenstva uznáva ako oprávnený

nárok spoločnosti MAYNET, s.r.o. z titulu zmluvy 2 odmenu vo výške 31.279,25 eur bez DPH, pričom
spoločnosti MAYNET, s.r.o. bola uhradená odmena len vo výške 21.186,67 eur bez DPH, t.j. v sume
o 10.092,58 eur bez DPH nižšej ako je podľa žalobcu oprávnený nárok spoločnosti MAYNET, s.r.o.
Žalovaný ako predseda predstavenstva žalobcu tak nemohol spôsobiť žalobcovi škodu ani na základe
zmluvy 2. Žalovaný dodal, že valné zhromaždenie žalobcu každoročne schvaľovalo účtovnú závierku

ako i výročnú správu, a nikdy nevznieslo žiadne námietky voči faktúram vystaveným spoločnosťou
MAYNET, s.r.o. alebo voči úhrade pohľadávok spoločnosti MAYNET, s.r.o. voči žalobcovi, či už z titulu
zmluvy 1 alebo zmluvy 2, ba dokonca účtovné závierky žalobcu boli overené auditom nezávislého
audítora, ktorý potvrdil, že účtovné závierky žalobcu vyjadrujú objektívne vo všetkých významných
súvislostiach finančnú situáciu žalobcu a výsledok jeho hospodárenia a peňažné toky sú v súlade s

účtovníckymi predpismi. Tvrdenie žalobcu o nedostatkoch faktúr vystavených spoločnosťou MAYNET,
s.r.o žalovaný považuje vzhľadom na vyššie uvedené po niekoľkých rokoch bezproblémovej spolupráce
za účelové. Nie je pravdou, že faktúry vystavené spoločnosťou MAYNET, s.r.o. by nespĺňali všetky
náležitostivzmyslezmlúvakoivzmyslepríslušnýchprávnychpredpisov,pretožalobcaneboloprávnený
tieto faktúry vrátiť spoločnosti MAYNET, s.r.o. bez zaplatenia. Všetci traja akcionári žalobcu (žalovaný,

Rastislav Štofa a Ing. Ivan Varga) súhlasili s tým, že reklamnú, poradenskú a sprostredkovateľskú
činnosť žalobcu pri predaji bytov a nebytových priestorov developerského projektu „Bytový dom
Bakossova ulica, Banská Bystrica“ bude zabezpečovať spoločnosť MAYNET, s.r.o. Žalovaný ako
predseda predstavenstva nebol oprávnený konať navonok bez súhlasu niektorého z podpredsedovpredstavenstva, a teda sám v mene žalobcu nemohol uzatvárať zmluvy alebo uhrádzať akékoľvek platby
(disponovanie s účtom žalobcu si vyžadovalo nielen súhlas žalovaného ako predsedu predstavenstva,
ale súčasne súhlas i jedného z podpredsedov predstavenstva alebo súhlas P. ako akcionára žalobcu).

Taktiež vzhľadom na veľký časový odstup uplatnenia údajných nárokov žalobcu z titulu náhrady škody
sa žalovaný domnieva, že z dôvodu premlčania (4 ročná subjektívna premlčacia lehota v zmysle
Obchodného zákonníka) nemôžu byť žalobcovi priznané akékoľvek nároky z titulu náhrady škody, ktoré
mohli vzniknúť v období od prvej úhrady faktúry vystavenej spoločnosťou MAYNET, s.r.o. na základe
zmluvy 1, t.j. od 17.08.2007 do 31.05.2008 (žaloba vo veci samej bola podaná na súde 31.05.2012).

Žalovaný navyše upozornil, že v tomto konaní bol právny zástupca splnomocnený P., údajne poverenou
členkou dozornej rady žalobcu, avšak v čase udelenia poverenia, t.j. dňa 28.05.2012 bola Ing. Denisa
Vargová jedinou členkou dozornej rady, nakoľko ostatným členom dozornej rady žalobcu: A. jednak dňa
19.01.2012 uplynulo 5 ročné funkčné obdobie a jednak títo dvaja členovia dozornej rady sa vzdali svojich
funkcií členov dozornej rady niekoľko mesiacov pred údajným udelením poverenia, preto je oprávnenie
IH.j zastupovať žalobcu v súdnom konaní v zmysle § 199 ods. 2 Obchodného zákonníka minimálne

pochybné.

Žalobca vo vyjadrení zo dňa 08.11.2013, doručenom súdu dňa 14.11.2013 uviedol, že predmetné
faktúry boli spoločnosťou uhrádzané na pokyn žalovaného aj napriek tomu, že nespĺňali náležitosti v
zmysle článku III. bod III.3 zmluvy 1, a žalobca preto nemal možnosť preveriť, či došlo k reálnemu

poskytnutiu služieb fakturovaných spoločnosťou MAYNET, s.r.o., aké služby boli žalobcovi poskytnuté
a či ich rozsah a kvalita zodpovedali splneniu záväzku spoločnosti MAYNET, s.r.o., podľa uzatvorenej
zmluvy 1. Žalobca má za to, že spoločnosť MAYNET, s.r.o., neposkytla služby v dohodnutom rozsahu a
neoprávnene si vyúčtovala odmenu spolu vo výške 690.135,26 eur, ktorá jej bola na pokyn žalovaného
uhradená. Konanie žalovaného výlučne v súlade s jeho osobnými záujmami preukazuje aj dodatočný

platobný výmer Daňového úradu Banská Bystrica č. 9600303/5/33145/2012/Špit zo dňa 13.02.2012, v
zmyslektoréhobolžalobcovizníženýnadmernýodpočetzazdaňovacieobdobieseptember2011osumu
1.681,90 eur z dôvodu, že pri daňovej kontrole uskutočnenej u žalobcu, žalobca nepredložil relevantný
dôkaz o uskutočnení zdaniteľného plnenia, ktoré bolo žalobcovi vyúčtované faktúrou č. 20110914 zo
dňa 30.09.2011 a ktoré malo byť dodané spoločnosťou MAYNET, s.r.o. v súlade so zmluvou 2, napriek

tomu, že bol na predloženie takéhoto dôkazu vyzvaný. Žalobca nepreukázal uskutočnenie a prijatie
fakturovaných služieb z dôvodu, že faktúra žiadnu špecifikáciu poskytnutých služieb neobsahovala
a nepodarilo sa ju zabezpečiť ani výzvou adresovanou žalovanému ako predsedovi predstavenstva
a súčasne spoločníkovi a konateľovi spoločnosti MAYNET, s.r.o. Pri kontrole účtovníctva žalobca
ďalej zistil, že v čase keď bol žalovaný predsedom predstavenstva spoločnosti žalobcu a súčasne

spoločníkom a konateľom spoločnosti MAYNET, s.r.o., spoločnosť žalobcu prijala a uhradila nasledovné
faktúry vystavené spoločnosťou sicone, s.r.o., faktúru č. 070040 zo dňa 12.06.2007 na sumu 32.687
eur (984.728,50 Sk), faktúru č. 070074 zo dňa 24.08.2007 na sumu 65.374 eur (1.969.457,- Sk),
faktúru č. 070097 zo dňa 24.10.2007 na sumu 49.030,52 eur (1.477.093,50 Sk), a spoločnosťou JVP99,
s.r.o., a to faktúru č. 270100016 zo dňa 24.05.2007 na sumu 102,66 eur (3.092,80 Sk), a faktúru

č. 270100039 zo dňa 29.06.2007 na sumu 4.266,08 eur (128.520,- Sk). Vyššie uvedené faktúry boli
na pokyn žalovaného uhradené žalobcom aj napriek tomu, že medzi uvedenými spoločnosťami a
spoločnosťou žalobcu neboli uzatvorené žiadne zmluvy, v zmysle ktorých mali spoločnosti poskytovať
žalobcovi fakturované reklamné služby a ktoré by upravovali podmienky poskytovania daných služieb,
ako aj výšku dohodnutej odmeny. Navyše žalobca v čase prijatia a úhrad uvedených faktúr, mal

na zabezpečenie reklamných služieb uzatvorenú exkluzívnu zmluvu o spolupráci so spoločnosťou
MAYNET, s.r.o., ktorá žalobcu v článku V. bod V.1 tejto zmluvy obmedzovala na uzatvorenie rovnakej
alebo obdobnej zmluvy s konkurentom poskytovateľa bez predchádzajúceho súhlasu poskytovateľa.
Porušenie povinnosti žalovaného ako predsedu predstavenstva žalobcu viedlo tiež k zníženiu nároku
žalobcu na nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie september 2011 o sumu 1.681,90 eur, ako

aj k úhrade faktúr vystavených spoločnosťou sicone, s.r.o. a spoločnosťou JVP99, s.r.o. spolu vo
výške 151.460,26 eur. Vyššie uvedené skutočnosti nasvedčujú tomu, že žalovaný porušením právnej
povinnosti konať s odbornou starostlivosťou spôsobil žalobcovi škodu najmenej vo výške 200.000 eur,
ktorej zaplatenia sa domáha prostredníctvom súdu. Zároveň požiadal, aby súd vzhľadom na vyššie
uvedené v súlade s ustanovením § 95 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku pripustil zmenu petitu.

Podaním zo dňa 09.01.2014 žalobca špecifikoval výšku uplatnenej škody, keď do jej vyčíslenia zahrnul
faktúry vystavené spoločnosťou MAYNET, s.r.o., spoločnosťou sicone, s.r.o. a spoločnosťou JVP99,celkovo vo výške 837.526,48 Eur, pričom z ekonomických dôvodov a s poukazom na výšku súdneho
poplatku (6% zo žalovanej sumy) sa domáha od žalovaného náhrady škody len vo výške 200.000 eur.

Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 27.02.2014, doručenom súdu dňa 03.03.2014 uviedol, že mu nie je
známe ako dospel žalobca k celkovej výške sumy vystavených faktúr 690.135,26 eur, keďže táto suma
zo samotných listín priložených k návrhu nevyplýva. Poukázal na skutočnosť, že žalobca ako platca
DPH si riadne uplatnil odpočet DPH zo všetkých faktúr uvedených v návrhu, a preto nemôže byť suma
zodpovedajúca uplatnenej výške DPH predmetom nároku na náhradu škody. Ku všetkým faktúram

boli priložené prílohy vo forme dodatkov a monitoringov jednotlivých reklamných a propagačných
plnení, pričom v určitých časových obdobiach bol vypracovaný aj samostatný monitoring reklamných a
propagačných plnení. Všetky faktúry vyhotovené spoločnosťou MAYNET, s.r.o. a doručené žalobcovi
boli vyhotovené v súlade s účtovnými predpismi a v zmysle platnej právnej úpravy a taktiež obsahovali
špecifikáciu dodanej služby. Platby predmetných faktúr boli realizované formou prevodných príkazov,
ktoré vždy podpisoval žalovaný ako predseda predstavenstva a druhý člen predstavenstva alebo

akcionár P.. Nikdy žalovaný nedal samostatný pokyn banke na zaplatenie predmetných faktúr. K tvrdeniu
žalobcu, že žalovaný porušil zákaz konkurencie, žalovaný uviedol, že žalobca v skutočnosti nikdy
nevykonával každý predmet činnosti, ktorý má zapísaný v obchodnom registri, najmä reklamné činnosti,
prenájom nehnuteľností, sprostredkovateľskú činnosť v oblasti obchodu, výroby a služieb, poradenskú
činnosť a sprostredkovanie nákupu, predaja a prenájmu nehnuteľností. Základnou činnosťou žalobcu

bolo celkové zabezpečenie výstavby bytového komplexu na Bakossovej ulici v Banskej Bystrici,
zabezpečenie jej financovania a predaja bytov, pričom žalobca vôbec nedisponoval personálnym a
technickým zabezpečením a všetky činnosti vykonával prostredníctvom dodávateľov a subdodávateľov.
Žalobca pri realizácii tohto projektu vystupoval v pozícii investora, ktorý zabezpečil financovanie
prostredníctvom Slovenskej sporiteľne a pôžičiek akcionárov. Spoločnosť MAYNET, s.r.o. v čase

uzavretia predmetných zmlúv mala dlhoročné skúsenosti v oblasti reklamných a marketingových
služieb, sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľností (realitná činnosť) a mala vytvorené
personálne a technické zázemie k realizácii uvedených činností, ktoré boli aj predmetom poskytnutého
plnenia žalobcovi. Žalovaný nesprostredkoval pre iné osoby obchody žalobcu, nakoľko žalobca činnosti,
ktoré boli predmetom zmlúv so spoločnosťou MAYNET, s.r.o. nevykonával. Rozhodnutie o uzavretí

zmlúv a celkovej spolupráci so spoločnosťou MAYNET, s.r.o. bolo kolektívnym rozhodnutím všetkých
akcionárov a samotné zmluvy za žalobcu podpísal žalovaný a ďalší člen predstavenstva žalobcu.
Tvrdenie žalobcu, že konanie žalovaného výlučne s jeho osobnými záujmami preukazuje dodatočný
platobný výmer správcu dane, v zmysle ktorého bol žalobcovi krátený nadmerný odpočet vo výške
1.681,90 eur je nepravdivé, účelové a zavádzajúce. Žalovaný bol síce v čase výkonu daňovej kontroly

a v čase vydania tohto výmeru predsedom predstavenstva žalobcu, avšak nedisponoval účtovnou
a zmluvnou dokumentáciou žalobcu a nemal k nej prístup, nakoľko dňa 24.10.2011 došlo k výkonu
exekúcie, pri ktorej súdny exekútor zadržal všetku dokumentáciu žalobcu a zapečatil jeho priestory.
Žalovaný nemá žiadnu vedomosť, kde sa od toho času táto dokumentácia nachádza. V čase doručenia
výzvy Daňového úradu Banská Bystrica dňa 20.3.2012 na predloženie dokladov nebol žalovaný s touto

výzvou oboznámený, pričom by ani nemohol kvalifikovane reagovať z už uvedených dôvodov. Navyše
dňa 16.4.2012, kedy bol predmetný protokol o výsledku daňovej kontroly prerokovaný, už žalovaný
nebol členom štatutárneho orgánu žalobcu, a k tomuto protokolu sa ani nemohol vyjadriť. Žalobca
tvrdil, že zo spoločnosťami sicone, s.r.o. a JVP99, s.r.o. neboli uzavreté žiadne zmluvy. Toto tvrdenie je
nepravdivé, nakoľko žalobca v máji 2007 uzavrel so spoločnosťou sicone, s.r.o. písomnú zmluvu, ktorej

predmetom bolo zabezpečenie reklamných kampaní v printových médiách a na internetových stránkach
v časovom rozsahu niekoľkých mesiacov, pričom bola dohodnutá cena za poskytnutie plnenia vo výške
147.091,52 eur (4.431.279,00 Sk) s DPH a táto suma bola zaplatená v troch platbách na základe
uvedených faktúr č. 070040, 070074 a 070097. Žalobca taktiež dňa 24.5.2007 uzavrel so spoločnosťou
JVP99, s.r.o. písomnú zmluvu, ktorej predmetom bolo zriadenie internetovej stránky www.bakossova.sk

a internetových vizualizácií a prezentácií projektu bytového domu a prevod práv na použitie diela. Obe
zmluvy boli uzavreté pred uzavretím zmlúv so spoločnosťou MAYNET, s.r.o. Existenciu týchto zmlúv
preukazuje aj správa spoločnosti EC Harris, s.r.o. v časti prílohy č. 1. Žalobca neposkytol spoločnostiam
MAYNET, s.r.o., sicone, s.r.o. a JVP99, s.r.o. žiadne plnenie nad rámec dohodnutého plnenia alebo bez
protiplnenia a nie je tak založený nárok žalobcu na náhradu škody žalovaným, nakoľko ani žiadna škoda

nevznikla.

Žalobca vo vyjadrení zo dňa 28.04.2014, doručenom súdu dňa 29.04.2014 k námietke žalovaného
ohľadne plnomocenstva udeleného právnemu zástupcovi žalobcu uviedol, že udelenie plnej mocijedinou členkou dozornej rady P.u právnemu zástupcovi bolo platné. Zákon nevyžaduje, aby člen
dozornej rady oprávnený konať za spoločnosť bol schválený hlasovaním všetkých členov dozornej
rady, ale stačí, že je zrejmé, ktorý z členov dozornej rady bude v konaní pred súdom oprávnený

nárok uplatňovať. Navyše právny zástupca uvádza, že plnomocenstvo na zastupovanie v konaní
mu bolo udelené nielen členkou dozornej rady, ale aj štatutárnym orgánom spoločnosti, a to
predsedom predstavenstva A. a podpredsedom predstavenstva P. bola v súlade so zákonom zvolená
za členku dozornej rady a súčasne predsedníčku dozornej rady, preto jej prináležia všetky práva a
povinnosti vyplývajúce z ustanovení Obchodného zákonníka, medzi ktoré patrí aj právo zastupovať

spoločnosť žalobcu v konaní pred súdom proti členovi predstavenstva v zmysle ustanovenia § 199
ods. 2 Obchodného zákonníka. Nedostatočný počet členov dozornej rady nemôže mať za následok
paralyzovanie dozornej rady v tom smere, že právoplatne zvolení členovia stratia svoje oprávnenia
vyplývajúce zo zákona (dohľad nad výkonom pôsobnosti valného zhromaždenia, kontrola vedenia
účtovníctva, zastupovanie pred súdmi a iné) a nebudú spôsobilí kontrolovať podnikateľskú činnosť
spoločnosti. Žalobca má za to, že medziobdobie, keď dozorná rada nemá potrebný počet členov,

nemôže byť na ujmu spoločnosti v tom zmysle, že v prípade neschopnosti vymenovať nových členov
dozornejrady(prenezhodymedziakcionármi),niejemožnéžalovaťčlenapredstavenstvapreporušenie
ustanovenia § 194 ods. 5 Obchodného zákonníka. Takýto výklad zákona by bol v hrubom rozpore so
záujmami spoločnosti, a to aj s poukazom na plynutie premlčacích lehôt na uplatnenie nároku, ktorý je
predmetom tohto konania. Žalobca poukázal na rozsudok NS ČR sp.zn. 29 Cdo/2733/2010, v zmysle

ktorého účelom ustanovenia § 199 ods. 2 Obchodního zákonníka (ktoré je totožné s ustanovením §
199 ods. 2 Obchodného zákonníka) je chrániť záujmy spoločnosti a jej spoločníkov a skutočnosť, že
spoločnosťzastupuječlendozornejradyjelennástrojomnazvýšenieadekvátnejmieryochranyzáujmov
spoločnosti, pričom nie je rozhodujúce, či bol člen dozornej rady zvolený, určený, alebo poverený.
Stačí, ak je zrejmé, ktorý člen dozornej rady bude spoločnosť zastupovať a tento aj reálne uskutočňuje

kroky smerujúce k uplatneniu nárokov voči členovi predstavenstva. K námietke premlčania uplatnených
nárokov žalobca uviedol, že žalobca sa o existencii škody a protiprávnom konaní žalovaného dozvedel
až v priebehu mesiaca september 2009, keď inicioval určenie osôb zodpovedných pre finančné operácie
spoločnosti a nakladanie s majetkom spoločnosti, čo preukazuje Notárska zápisnica č. 31826/2009 z
mimoriadneho valného zhromaždenia žalobcu zo dňa 21.09.2009 v jej bode 8, ako aj skutočnosť, že

01.04.2010 došlo k uzatvoreniu novej Zmluvy o spolupráci medzi žalobcom a spoločnosťou MAYNET,
s.r.o., kde bola už odmena poskytovateľa podmienená aj reálnym uskutočnením plnenia t.j. uzatvorením
kúpnej zmluvy a zaplatením kúpnej ceny kupujúcim. Žalobca nerozporuje uzatvorenie zmluvy 1,
avšak z dôvodu rozporuplného tvrdenia žalovaného, že nikdy nevykonával reklamnú činnosť, nakoľko
nedisponoval personálnym a technickým zabezpečením, považuje za potrebné preukázanie opaku. V

roku 2007 žalobca vykonával okrem iného aj činnosť v oblasti reklamy, keď zabezpečoval organizáciu
kultúrneho programu - Uvedenie nového člena do Siene Slávy počas Galavečera „Zlatý puk 2007“ a
od roku 2005 má registrovanú ochrannú známku - arena servis, pod ktorou danú činnosť vykonával.
Konanie žalovaného v rozpore so záujmami žalobcu preukazuje aj výzva predsedníčky dozornej rady
adresovaná žalovanému, ktorou bol žalovaný upozornený na opakované a sústavné porušovanie

ustanovení Obchodného zákonníka, neplnenie si povinností predsedu predstavenstva, absenciu účasti
nazasadnutiachdozornejrady,rokovaniachpredstavenstva,akoajneplnenieúlohschválenýchorgánmi
žalobcu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom právnych zástupcov účastníkov, žalovaného, výsluchom

svedkov Q. oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, a to najmä Zmluvou o spolupráci zo
dňa 01.07.2007, Zmluvou o spolupráci zo dňa 01.04.2010, faktúrami, stanovami žalobcu, potvrdením
spoločnosti EDIAS s.r.o. zo dňa 25.05.2012, príkazmi na úhradu, správou EC HARRIS, fotokópiami
ústrižkov z novín, fotografiami trolejbusu, ako aj fotografiami billboardov, ako i s obsahom celého
spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Právny zástupca žalobcu aj právny zástupca žalovaného zotrvali na obsahu svojich podaní, v celom
rozsahu na ne odkazovali a sa ich pridržiavali.

Žalovaný v konaní potvrdil, že ako predseda predstavenstva podpisoval príkazy na úhradu, avšak

vždy spolu s podpredsedom predstavenstva. Na príkaze na úhradu sú teda dva podpisy, podľa
podpisového vzoru, ktorý bol v banke. Zdôraznil, že faktúry od spoločnosti MAYNET s.r.o. kontrolovali
vždy najmenej dvaja akcionári, ale väčšinou ich kontrolovali všetci traja. S obsahom predkladaných
faktúr boli teda oboznámení všetci akcionári ako aj účtovníčka spoločnosti pani G. zo spoločnostiEDIAS s.r.o., ktorá zabezpečovala účtovníctvo pre žalobcu. Pokiaľ by akákoľvek faktúra neobsahovala
náležitosti, neprešla by kontrolou akcionárov, účtovníka a bankového dozoru firmy EC HARRIS a
banka by neuvoľnila finančné prostriedky. Každá jedna faktúra mala prílohu, tzv. monitoring (čo je

súhrn podkladov fotodokumentácie), ktorá v jednom origináli bola doručená do spoločnosti žalobcu.
Služby vyúčtované spoločnosťou MAYNET, s.r.o. na základe faktúr boli žalobcovi aj reálne poskytnuté.
Na reklamnú kampaň bol vyčlenený balík peňazí spolu 17.500.000 Sk, ktoré žalobcovi poskytla za
týmto účelom K., pričom dopredu bolo určené, akým spôsobom sa bude reklamná kampaň realizovať,
aké aktivity sa budú vykonávať, napr. čo pôjde na billboardy, v televízii, v rádiách, letáky a pod.

a tieto aktivity boli schválené akcionármi žalobcu a bankou. Žalovaný nepopiera, že v rozhodnej
dobe bol súčasne aj predsedom predstavenstva žalobcu ako aj jediným spoločníkom a jedným z
konateľov spoločnosti MAYNET s.r.o. Spoločnosti mali obdobný predmet činnosti, avšak žalobca iné
aktivity ako projekt Bakossová nerealizovala, nemala personálne obsadenie. Zmluva so spoločnosťou
MAYNET sa uzatvorila so súhlasom všetkých 3 akcionárov a súhlasom banky. Všetci vedeli, že v oboch
spoločnostiach, v ktorých žalovaný vystupuje, je obdobný predmet činnosti, nikomu to neprekážalo, nik

to nenamietal. Poprel, že by nepostupoval pri riadení spoločnosti žalobcu s odbornou starostlivosťou.

Svedok Q.a v konaní uviedol, že v roku 2007 sa stal akcionárom žalobcu aj spolu s ďalším akcionárom
pánom Vargom a žalovaným, pričom on mal 26 akcií, žalovaný 25 akcií a pán Varga 27 akcií. Dokopy
išlo o 78 akcií a od počtu akcií sa odvíjalo aj rozhodovanie predstavenstva spoločnosti dvomi tretinami

akcionárov. To znamená, že vždy spolurozhodoval s pánom Vargom buď on sám alebo žalovaný.
Spoločnosť MAYNET s.r.o. mala zabezpečovať pre žalobcu marketingovú a reklamnú činnosť, a za
tým účelom bol aj poskytovaný úver bankou. Všetky výdaje s tým súvisiace sa podrobovali nielen
schvaľovaniu žalobcu, ale ich odsúhlasovala aj banka. O tomto všetkom vedel aj akcionár P., ten nič
voči uzavretiu tejto zmluvy nenamietal ani voči spôsobu, ako sa bude plniť. V banke bol nadstavený

rámec reklamnej kampane ako aj priebežné čerpanie finančných prostriedkov na základe fakturácie
jednotlivých poskytnutých služieb a plnení spoločnosťou MAYNET s.r.o.. Banka skontrolovala plnenie,
porovnala čerpanie na ten ktorý mesiac alebo obdobie a na základe toho uvoľňovala financie. Banka,
ktorá poskytovala úver mala zabezpečený tretí subjekt a dozor nad realizáciou, išlo o spoločnosť EC
HARIS, ktorá kontrolovala vždy mesačnú fakturáciu, či reálne došlo k plneniu, či je to v porovnaní s

pôvodným plánom, čiže nemohlo prísť k nejakým zmenám, o ktorých by banka alebo niekto nevedel.
V spoločnosti žalobcu kontrola fungovala tak, že sa minimálne 2 krát do mesiaca osobne stretli všetci
akcionári, oboznámili sa, čo všetko sa vykonalo spoločnosťou MAYNET, s.r.o. a dohodli sa na vyplatení
faktúr, ktoré boli v tom ktorom mesiaci doložené. O tejto činnosti nejaké osobitné záznamy neexistovali,
nebol to nejaký osobitný schvaľovací proces, vždy si to predebatovali a odsúhlasili. Túto neformálnosť

rozhodovania žiaden z akcionárov nenamietal. Spoločnosť MAYNET s.r.o. pred uzavretím zmluvy o
spolupráci vypracovala ponuku, kde bol uvedený celý rozsah reklamnej kampane, ktorá sa mala na daný
projekt vzťahovať, obdobie, druh reklamy, tlač, rozhlas a podobne. V ponuke bola určená výsledná cena
a obdobie realizácie. Pri návšteve Banskej Bystrice a okolia bolo možné vidieť, že reklama sa skutočne
realizuje, a preto nemali najmenšiu pochybnosť ani o rozsahu ani o spôsobe. Priznal, že nie je možné pri

každejfakturáciizajednotlivémesiacereálnezistiťaspočítaťbillboardy,naktorýchbolavedenáreklama.
Nikomu to však neprekážalo, nikto to nenamietal počas realizácie ani pán Varga. Na otázku súdu,
prečo spoločnosť žalobcu nerealizovala činnosť, ktorú vykonávala spoločnosť MAYNET s.r.o. sama
odpovedal, že spoločnosť žalobcu bola kúpená výlučne len na realizáciu spojenú s projektom výstavby
Bytového domu Bakossová. Okrem toho, spoločnosť žalobcu nemala okrem predstavenstva žiadnych

zamestnancov. Tiež kvôli kontrole bolo požiadavkou banky, aby jednotlivé dodávky boli realizované
inými spoločnosťami. Z toho dôvodu reklamnú činnosť vykonávala spoločnosť MAYNET s.r.o., ďalšia
spoločnosť R STAV Hlohovec vykonávala stavebnú činnosť. V tejto spoločnosti bol v tej dobe on sám
konateľom, a nikomu to neprekážalo. Takýmto spôsobom boli dohodnutí všetci akcionári od samého
počiatku. Výslovne poprel, že by žalovaný schvaľoval faktúry sám. Takisto poprel, že by žalobca

plnil na základe predložených faktúr spoločnosťou MAYNET s.r.o. len na základe pokynu žalovaného,
ktorý mal dávať takéto pokyny a príkazy banke, sám. Platobný príkaz vždy podpisoval za spoločnosť
predseda predstavenstva a jeden z podpredsedov predstavenstva, to znamená, že žalovaný a jeden z
podpredsedov pán S., pán X., pán N.. Počas jeho účasti v spoločnosti žalobcu nikto z akcionárov, ani
členov predstavenstva či dozornej rady nevzniesol nijaké pochybnosti o poskytnutom plnení zo strany

spoločnosti MAYNET s.r.o. ani pochybnosti o rozsahu kvalite poskytnutých služieb.

Svedok P. v konaní uviedol, že zmluva o spolupráci so spoločnosťou MAYNET, s.r.o., bola podpísaná už
pred jeho vstupom do spoločnosti. Pripustil, že sa s touto mohol oboznámiť, vedel o nej, ale nepripisovaljej nejakú dôležitosť, akceptoval stav, ktorý už bol. Obdobne to bolo aj u spoločnosti R - Stav ako
dodávateľom a projektantom. Vedel o tom, že pán N. bol v tom období konateľom R - Stav a žalovaný
konateľom spoločnosti MAYNET, s.r.o.. Nič voči tomu nenamietal, pretože predpokladal, že tak ako mu

predložili rozpočet projektu, tak sa bude aj plniť. Sám videl a pozoroval, že marketingová reklamná
činnosť na projekt Bakossová sa spoločnosťou MAYNET, s.r.o. realizuje. Spoločnosť MAYNET, s.r.o.
zasielala faktúry za vykonané služby žalobcovi, tieto prevzala účtovníčka a tá predkladala akcionárom
k určitým dátumom správy o čerpaní jednotlivých položiek rozpočtu. Prevodné príkazy na úhradu
plnení spoločnosti MAYNET, s.r.o. vyhotovovala účtovníčka pani M., pričom súhlas na úhradu týchto

faktúr dával predseda predstavenstva a podpredseda. On úhrady jednotlivých faktúr a platobné príkazy
neschvaľoval. Faktúru vystavenú spoločnosťou MAYNET, s.r.o. videl až v roku 2009 - 2010, keď
zistil, že všetky náklady, ktoré boli plánované, boli už vyčerpané. Vtedy upozornil žalovaného, že by
mal hospodárnejšie nakladať s prostriedkami, pretože všetky sú minuté. Pripustil, že s faktúrami sa
mohol oboznámiť, ale nepokladal to v tej dobe za potrebné. Až neskôr, keď mal určité pochybnosti
o financovaní resp. čerpaní financií roku 2009 si spätne preveroval faktúry a zistil nedostatky. Poprel

tvrdenie svedka N., že predmetom osobných stretnutí asi tak 2 krát do mesiaca bolo aj oboznámenie sa
akcionárov a odsúhlasenie jednotlivých faktúr predkladaných spoločnosťou MAYNET, s.r.o.. Uviedol, že
sa stretali v Hlohovci v kaviarni, avšak na stretnutia sa nenosili žiadne faktúry. Potvrdil, že bol prítomný
a oboznámený s podmienkami, ktoré si Slovenská sporiteľňa dala pri financovaní daného projektu.
Na otázku žalovaného, či predstavenstvo spoločnosti žalobcu mohlo voľne disponovať s účtom, ktorý

mala spoločnosť žalobcu v Slovenskej sporiteľni alebo bol na to potrebný súhlas K., odpovedal, že sa
vyžadoval súhlas K. Dohľad a kontrolu vykonávala aj spoločnosť EC Haris, ktorá bola najatá K. ako
stavebný expert na kontrolu stavby. Osobne si myslí, že čerpanie úveru na marketingovú reklamnú
činnosť táto spoločnosť nekontrolovala.

Svedok P. v konaní uviedol, že v spoločnosti žalobcu pôsobil ako podpredseda predstavenstva od 2007
do leta 2009. Ako podpredseda predstavenstva aj spolu so žalovaným uzatváral rámcovú zmluvu o
spolupráci so spoločnosťou MAYNET s.r.o., predmetom ktorej bola reklamná a marketingová činnosť.
Príkazy do banky vyhotovovala vždy účtovníčka na základe došlých faktúr, ktoré predložila na podpis
členom predstavenstva. Pripustil, že tieto bankové platobné príkazy ako jeden z členov predstavenstva

musel podpisovať. Uspokojil sa s vyjadrením žalovaného, že tieto faktúry nie je nutné podrobne
kontrolovať a že ich môžu podpísať. V spoločnosti žalobcu to fungovalo tým spôsobom, že okrem
stavebnej činnosti sa faktúry bližšie neskúmali. Uviedol, že projekt bol z väčšej miery financovaný
z úveru K.., ktorá si nadstavila isté požiadavky a podmienky, čo sa týkalo kontroly faktúr. Pre SF.
vykonávala audítorskú činnosť EC Haris, avšak nevie, či správy obsahovali aj kontrolnú činnosť

reklamnej činnosti. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, či bolo možné podpísať prevodný príkaz do
banky bez predchádzajúceho súhlasu akcionárov spoločnosti, resp. či títo dávali predchádzajúci súhlas
k jednotlivým úhradám, odpovedal, že súhlas nedávali, nakoľko to nebolo treba. Na otázku súdu, či
pán Varga, po tom čo sa stal akcionárom spoločnosti žalobcu vzniesol niekedy nejaké námietky alebo
výhrady k personálnemu prepojeniu medzi oboma spoločnosťami, kde žalovaný je konateľom MAYNET

s.r.o. a akcionárom žalobcu, ako aj k obsahu zmluvy, odpovedal, že jemu osobne takéto výhrady nikdy
nevzniesol.

Svedkyňa G. uviedla, že od roku 2007 do 2011 prostredníctvom spoločnosti EDIAS s.r.o., ktorej je
konateľkou,poskytovalaprespoločnosťžalobcuúčtovníckeslužby.SpoločnosťMAYNET,s.r.o.zvyčajne

raz za mesiac predložila faktúru na úhradu odmeny za vykonané služby, ktorú realizovala. Faktúry
obsahovali náležitosti v zmysle uzatvorenej zmluvy o spolupráci, pričom prílohou faktúr bola špecifikácia
poskytnutých plnení. S došlými faktúrami sa oboznámili akcionári, títo ich odsúhlasili, predložili ich jej
a banke. Svedkyňa faktúry ďalej predkladala spoločnosti EC Harris, ktorá vlastne schvaľovala úhradu
faktúr pre banku. V celom procese bola rozhodujúcou banková správa, ktorá obsahovala aj faktúry a

jednotlivé položky faktúr. Každý akcionár sa mohol oboznámiť so správou, nakoľko im bola zasielaná
mailom, a prípadne mohol vzniesť pripomienky. Pán Varga voči správam predloženým audítorskou
firmou nevyjadril žiadne námietky ani nemal žiadne výhrady. Na základe takto vypracovanej správy
vypracovala príkaz na úhradu, ktorý následne podpisovali predseda a podpredseda predstavenstva.

Žalobca vo vyjadrení zo dňa 13.10.2014, doručenom súdu dňa 16.10.2014 spochybnil dôveryhodnosť
vypočutých svedkov, a to Rastislava Štofu a Ing. Evu Dianovú z dôvodu ich blízkeho vzťahu so
žalovaným. Obaja svedkovia mali pred ich vypočutím vedomosť o predmete konania priamo od
žalovaného a ich výpovede napriek rozporuplnosti smerovali výlučne k hájeniu záujmov žalovaného.Svedok Rastislav Štofa sám nepoprel blízky vzťah so žalovaným, keď uviedol, že má viaceré spoločné
podnikateľské aktivity. Taktiež je potrebné poukázať na skutočnosť, že spoločnosť R-STAV Hlohovec,
s.r.o., ktorej bol spoločníkom a súčasne konateľom bola hlavným dodávateľom stavby „Bytový dom

Bakossova ulica, Banská Bystrica“ a poskytovala plnenia žalobcovi, ktoré boli financované z rozpočtu
projektu rovnako ako údajné plnenia poskytnuté žalovaným. V neposlednom rade konanie svedka
v zhode so žalovaným preukazujú na pojednávaní súdu predložené listinné dôkazy, z ktorých je
zrejmé, že žalovaný sa spolu s Q. prostredníctvom s nimi spriaznených firiem pokúsili zabezpečiť
vyhlásenie konkurzu na majetok žalobcu. Uvedené spoločné konanie žalovaného a svedka je možné

považovať jednoznačne za konanie v rozpore so záujmami žalobcu a s úmyslom poškodiť jeho
finančnú stabilitu. Nedôveryhodnosť svedkyne Ing. G.j odvodzuje od skutočnosti, že táto nielenže viedla
účtovníctvo pre žalobcu a to najmä podľa pokynov žalovaného ako predsedu predstavenstva žalobcu,
ale súčasne poskytovala účtovné služby pre spoločnosť R-STAV Hlohovec, s.r.o., ktorá si fakturovala
poskytnuté plnenia žalobcovi. Je preto v záujme tejto svedkyne, aby v konaní neboli zistené pochybenia
súvisiace s vedením účtovníctva a jeho spracovaním. V nadväznosti na opakované tvrdenia svedkov

o predkladaní správ spoločnosťou EC HARRIS, s.r.o. žalobca upozornil na skutočnosť, že spoločnosť
EC HARRIS, s.r.o. vykonávala kontrolu výlučne stavebných prác a stavebných plnení a nezaoberala sa
kontrolou plnení poskytovaných spoločnosťou MAYNET, s.r.o., čo preukazuje aj výpis z OR spoločnosti
EC HARRIS, s.r.o., ktorá ma v predmete činnosti zapísané výlučne vykonávanie činností v oblasti
stavebníctva. Rovnako nie je pravdou, že správy EC HARRIS, s.r.o. obsahovali jednotlivé faktúry

spolu s ich špecifikáciou a prílohami. Ich obsahom bolo preskúmanie faktúr na stavebnú činnosť a
faktúry spoločnosti MAYNET, s.r.o. v nich boli obsiahnuté iba odkazom na číslo faktúry a jej výšku.
Plnenia poskytnuté spoločnosťou MAYNET, s.r.o. neboli z hľadiska obsahu kontrolované žiadnym
ďalším subjektom a podmienkou pre možnosť ich úhrady bolo iba zistenie, že nedôjde k prečerpaniu
rozpočtu vyhradeného na reklamu a marketing. Akcionári žalobcu preto nemali možnosť oboznámiť sa

s jednotlivými faktúrami, ich obsahom a reálne poskytnutými plneniami v zmysle zmluvy 1, tak ako to
uviedla svedkyňa P. Žalobca v tomto konaní, nespochybňuje úhradu predmetných faktúr, ale namieta
skutočnosť,ževýškafaktúrviacnásobneprevyšovalaobjemposkytnutýchplnení,čímdošlokvyčerpaniu
rozpočtovaných prostriedkov na reklamu a marketing pred splnením samotného projektu, a to odpredaju
jednotlivých bytov v bytovom dome. Účelom zmluvy 1 bola predovšetkým reklama a zabezpečenie

predaja všetkých bytov v rámci projektu, k čomu reálne nedošlo napriek tomu, že všetky finančné
prostriedky určené na splnenie tohto cieľa boli spoločnosti MAYNET, s.r.o. vyplatené.

Zo zmluvy o spolupráci zo dňa 1.7.2007 uzavretej medzi žalobcom ako objednávateľom a spoločnosťou
MAYNET, s.r.o. ako poskytovateľom, súd zistil, že poskytovateľ sa zaviazal vykonávať pre objednávateľa

reklamné, poradenské a sprostredkovateľské služby a objednávateľ sa zaviazal zaplatiť poskytovateľovi
za vykonané služby odmenu vo výške 17.500.000 Sk + DPH. Takto určená odmena bola dohodnutá
ako úplná, pevná a nemenná. Zmluvu za objednávateľa podpísal predseda predstavenstva - žalovaný
a podpredseda predstavenstva P.o a za poskytovateľa Ing. M.á. V zmysle článku III. bod 3 zmluvy,
faktúra musí obsahovať špecifikáciu dodanej služby a všetky náležitosti v zmysle platných právnych

predpisov. V zmysle článku III. bod 4 zmluvy, v prípade, že faktúra nebude obsahovať náležitosti
dohodnuté v právnom poriadku alebo v tejto zmluve alebo faktúra bude obsahovať chyby v písaní
alebo počítaní, objednávateľ je oprávnený faktúru vrátiť bez zaplatenia. Oprávneným vrátením faktúry
prestáva plynúť lehota splatnosti a táto plynie celá znova odo dňa doručenia opravenej (novej) faktúry.
V zmysle článku IV. sa predmetná zmluva uzatvorila na dobu určitú, a to na dobu od 1.7.2007 do

úplného ukončenia predaja všetkých nehnuteľností v rámci projektu „Bytový dom Bakossova ulica,
Banská Bystrica“, najneskôr však do 31.03.2010.

Zo zmluvy o spolupráci zo dňa 1.4.2010 uzavretej medzi žalobcom ako objednávateľom a spoločnosťou
MAYNET, s.r.o. ako poskytovateľom, súd zistil, že poskytovateľ sa zaviazal vykonávať pre objednávateľa

činnosť smerujúcu k uzatvoreniu zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam bližšie špecifikovaným
v preambule a objednávateľ sa zaviazal zaplatiť poskytovateľovi za túto činnosť províziu vo výške 2
% z ceny nehnuteľnosti, uvedenej v zmluve o prevode vlastníckeho práva medzi objednávateľom a
kupujúcim, ktorej predaj sprostredkoval poskytovateľ. Zmluvné strany sa tiež dohodli, že poskytovateľovi
vzniká nárok na províziu okamihom kumulatívneho splnenia podmienok, a to platné uzavretie zmluvy

o prevode vlastníctva a zaplatenie kúpnej ceny nehnuteľnosti v celom rozsahu. V zmysle článku IV.
sa predmetná zmluva uzatvorila na dobu neurčitú s trojmesačnou výpovednou lehotou.. Zmluvu za
objednávateľa podpísal predseda predstavenstva - žalovaný a podpredseda predstavenstva P. a za
poskytovateľa IH.Z faktúr predložených žalobcom (č.l. 85-132) súd zistil, že spoločnosť MAYNET s.r.o. si na ich základe
vyúčtovala odmenu v zmysle zmluvy o spolupráci zo dňa 1.7.2007 voči žalobcovi.

Z faktúr predložených žalobcom (č.l. 66-84) súd zistil, že spoločnosť MAYNET s.r.o. si na ich základe
vyúčtovala províziu v zmysle zmluvy o spolupráci zo dňa 1.4.2010 voči žalobcovi.

Z potvrdenia spoločnosti EDIAS s.r.o. zo dňa 25.05.2012 súd zistil, že na základe zmluvy o spolupráci
zo dňa 01.07.2007 bola spoločnosti MAYNET s.r.o. na základe faktúr uhradená suma 17.325.845,95 Sk

bez DPH. Na základe zmluvy o spolupráci zo dňa 1.4.2010 bola spoločnosti MAYNET s.r.o. na základe
faktúr uhradená suma 21.186,67 eur bez DPH, pričom zostáva uhradiť ešte 24.008,85 eur bez DPH.

Z faktúry č. 070097, splatnej dňa 07.11.2007, súd zistil, že spoločnosť sicone s.r.o. vyúčtovala žalobcovi
sumu 1.477.093,50 Sk za reklamné služby podľa zmluvy.

Z faktúry č. 070040, splatnej dňa 26.06.2007, súd zistil, že spoločnosť sicone s.r.o. vyúčtovala žalobcovi
sumu 984.728,50 Sk za reklamné služby.

Z faktúry č. 070074, splatnej dňa 07.09.2007, súd zistil, že spoločnosť sicone s.r.o. vyúčtovala žalobcovi
sumu 1.969.457 Sk za reklamné služby podľa zmluvy.

Z faktúry č. 270100016, splatnej dňa 31.05.2007, súd zistil, že spoločnosť JVP99 s.r.o. vyúčtovala
žalobcovi sumu 3.092,80 Sk za registráciu a prevádzku domény bakossova.sk.

Z faktúry č. 270100039, splatnej dňa 14.09.2007, súd zistil, že spoločnosť JVP99 s.r.o. vyúčtovala

žalobcovi sumu 128.520,- Sk za vizualizáciu projektu bakossova.sk a za flashovú internetovú
prezentáciu

Z príkazov na úhradu zadávaných Slovenskej sporiteľni, a.s. (č.l. 221-254) súd zistil, že tieto boli vždy
za žalobcu podpísané dvoma osobami.

V zmysle ustanovenia § 5 stanov, predstavenstvo zastupuje spoločnosť tak, že v mene predstavenstva
koná a podpisuje vždy predseda predstavenstva spoločne s podpredsedom predstavenstva.

V zmysle ustanovenia § 29 stanov, predstavenstvo má 3 členov volených valným zhromaždením.

V zmysle ustanovenia § 32 stanov spoločnosti, predstavenstvo je uznášaniaschopné, ak sú prítomní
aspoň dvaja členovia predstavenstva. Predstavenstvo rozhoduje nadpolovičnou väčšinou hlasov.

V zmysle ustanovenia § 34 stanov spoločnosti, členovia predstavenstva sú povinní vykonávať svoju

pôsobnosť s náležitou starostlivosťou, ktorá zahŕňa povinnosť vykonávať ju s odbornou starostlivosťou
a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej akcionárov.

Podľa ustanovenia § 194 ods. 5 veta zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalen len „ObZ“),
členovia predstavenstva sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s náležitou starostlivosťou, ktorá zahŕňa

povinnosť vykonávať ju s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej
akcionárov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie
týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach,
ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo
záujmy jej akcionárov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len

niektorých akcionárov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti.

Podľa ustanovenia § 196 ods. 1 písm. b) ObZ, člen predstavenstva nesmie sprostredkúvať pre iné osoby
obchody spoločnosti.

Podľa ustanovenia § 196 ods. 1 písm. d) ObZ, člen predstavenstva nesmie vykonávať činnosť ako
štatutárny orgán alebo člen štatutárneho alebo iného orgánu inej právnickej osoby s podobným
predmetom podnikania, ibaže ide o spoločnosť, na ktorej podnikaní sa zúčastňuje spoločnosť, ktorej
štatutárneho orgánu je členom.Podľa ustanovenia § 196 ods. 2 ObZ, porušenie týchto ustanovení má dôsledky uvedené v § 65.

Podľa ustanovenia § 65 ods. 2 ObZ, spoločnosť je oprávnená požadovať, aby osoba, ktorá tento zákaz
porušila, vydala prospech z obchodu, pri ktorom porušila zákaz konkurencie alebo previedla tomu
zodpovedajúce práva na spoločnosť. Tým nie je dotknuté právo na náhradu škody.

V zmysle ustanovenia § 194 ods. 6 ObZ, členovia predstavenstva, ktorí porušili svoje povinnosti pri

výkone svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti
spôsobili.

Podľa § 199 ods. 2 ObZ, dozorná rada určí svojho člena, ktorý zastupuje spoločnosť v konaní pred súdmi
a inými orgánmi proti členovi predstavenstva.

Podľa § 757 ObZ, pre zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinností ustanovených týmto
zákonom platia obdobne ustanovenia § 373 a nasl.

Podľa § 373 ObZ, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu
tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami

vylučujúcimi zodpovednosť.

Súd, na základe návrhu žalobcu doručeného súdu dňa 14.11.2013, na pojednávaní dňa 15.01.2014
pripustil zmenu žalobného návrhu tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 200.000 eur ako aj
náhradu trov konania, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, a takto zmenený návrh je predmetom

rozhodovania súdu.

Predtým, ako súd pristúpil k právnemu posúdeniu nároku žalobcu, bolo potrebné sa vysporiadať s
námietkou vznesenou žalovaným, že oprávnenie P.j zastupovať žalobcu v súdnom konaní je pochybné,
nakoľko táto osoba nemohla v mene žalobcu platne udeliť plnomocenstvo právnemu zástupcovi žalobcu

na zastupovanie v tomto konaní. Súd považuje predmetnú námietku za nedôvodnú, pričom poukazuje
v tomto smere na argumentáciu právneho zástupcu žalobcu, s ktorou sa stotožňuje, a na ktorú v
plnom rozsahu odkazuje. P.á bola v súlade so zákonom zvolená za členku dozornej rady a súčasne
predsedníčkou dozornej rady žalobcu, preto jej prináležia všetky práva a povinnosti vyplývajúce z
ustanovení Obchodného zákonníka, medzi ktoré patrí aj právo zastupovať žalobcu v konaní pred súdom

proti členovi predstavenstva v zmysle ustanovenia § 199 ods. 2 ObZ. Nedostatočný počet členov
dozornej rady nemôže mať za následok paralyzovanie dozornej rady v tom smere, že právoplatne
zvolení členovia stratia svoje oprávnenia vyplývajúce zo zákona (dohľad nad výkonom pôsobnosti
valnéhozhromaždenia,kontrolavedeniaúčtovníctva,zastupovaniepredsúdmiainé)anebudúspôsobilí
kontrolovať podnikateľskú činnosť spoločnosti. Medziobdobie, keď dozorná rada nemá potrebný počet

členov, nemôže byť na ujmu spoločnosti v tom zmysle, že v prípade neschopnosti vymenovať nových
členov dozornej rady, nie je možné žalovať člena predstavenstva pre porušenie ustanovenia § 194
ods. 5 Obz. Takýto výklad zákona by bol v hrubom rozpore so záujmami spoločnosti. Súd svoje
tvrdenia opiera aj o rozsudok NS ČR sp.zn. 29 Cdo/2733/2010, v zmysle ktorého účelom ustanovenia
§ 199 ods. 2 Obchodního zákonníka (ktoré je totožné s ustanovením § 199 ods. 2 ObZ) je chrániť

záujmy spoločnosti a jej spoločníkov a skutočnosť, že spoločnosť zastupuje člen dozornej rady je len
nástrojom na zvýšenie adekvátnej miery ochrany záujmov spoločnosti, pričom nie je rozhodujúce, či
bol člen dozornej rady zvolený, určený, alebo poverený. Stačí, ak je zrejmé, ktorý člen dozornej rady
bude spoločnosť zastupovať a tento aj reálne uskutočňuje kroky smerujúce k uplatneniu nárokov voči
členovi predstavenstva. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd považuje plnomocenstvo udelené právnemu

zástupcovi žalobcu za platné a žalobný návrh ako aj ďalšie vyjadrenia a listinné dôkazy predložené súdu,
za podané oprávnenou osobou.

Spochybňovanie vierohodnosti svedkov Rastislav Štofu a Ing. Evy Dianovej zo strany žalobcu z dôvodu
ich blízkeho vzťahu so žalovaným súd považoval za účelové a neopodstatnené, keď má za to, že

títo svedkovia vypovedali o pojednávaných skutočnostiach pravdivo podľa svojich vlastných znalostí.
Žalobca žiadnym hodnoverným spôsobom nepreukázal zaujatosť týchto svedkov, nepravdivosť ich
výpovedí ani skutočnosť, že by ich výpoveď bola ovplyvnená žalovaným. Zo strany žalobcu išlo o ničím
nepodložené domnienky a špekulácie. Súd preto na ich výpoveď ako riadne vykonaný dôkaz prihliadal.Žalobca si v tomto konaní uplatňuje nárok na náhrady škody, ktorú mal žalovaný ako predseda
predstavenstva žalobcu údajne spôsobiť žalobcovi porušením svojich zákonných a zmluvných

povinností, a to tým, že nekonal s odbornou starostlivosťou, keď uprednostnil záujmy spoločnosti
MAYNET, s.r.o. pred záujmami žalobcu a z dôvodu, že bol činný ako štatutárny orgán, resp. člen
štatutárneho orgánu v dvoch odlišných spoločnostiach s rovnakým predmetom činnosti.

Súd mal v konaní za preukázané, že spoločnosť MAYNET, s.r.o. poskytovala na základe zmluvy 1

žalobcovi marketingové a reklamné služby, pričom zo strany žalobcu jej bola uhradená odmena za
poskytnuté služby vo výške 575.112,72 eur bez DPH (17.325.845,95 Sk), teda nižšia ako bolo zmluvne
dohodnutá výška plnenia (17.500.000 Sk). Spoločnosť MAYNET, s.r.o. poskytovala žalobcovi plnenia aj
na základe zmluvy 2 a za tieto plnenia jej bola žalobcom vyplatená celková sumu 21.186,67 eur bez
DPH, ktorá taktiež nepresiahla zmluvne dohodnutú výšku plnenia. Uvedené vyplýva zo samotných faktúr
predloženýchžalobcomakoajzpotvrdeniaspoločnostiEDIAS,s.r.o.,BanskáBystricazodňa25.5.2012,

ktorá zabezpečovala vedenie účtovníctva žalobcu. Z tohto potvrdenia jednoznačne vyplýva, v akej výške
spoločnosť MAYNET, s.r.o. fakturovala svoje služby žalobcovi na základe zmluvy 1 a v akej výške
žalobca uhradil spoločnosti MAYNET, s.r.o. odmenu za služby, a zároveň jednoznačne vyplýva, v akej
výške spoločnosť MAYNET, s.r.o. fakturovala svoje služby žalobcovi na základe zmluvy 2, a v akej výške
žalobca uhradil spoločnosti MAYNET, s.r.o. odmenu za služby. Skutočnosť, že spoločnosť MAYNET,

s.r.o. reálne poskytovala žalobcovi služby a plnenia v zmysle zmluvy 1 a zmluvy 2 je preukázaná
množstvom listinných dôkazov predložených žalovaným vo forme fotokópií ústrižkov z novín, fotografií
trolejbusu, fotografií billboardov, ako aj výpoveďou svedkov. Logicky je potom zrejmé, že žalovaný ako
predseda predstavenstva žalobcu nemohol spôsobiť žalobcovi škodu, a teda spoločnosť MAYNET, s.r.o.
sa nemohla bezdôvodne obohatiť na úkor žalobcu na základe zmluvy 1, keďže spoločnosťou MAYNET,

s.r.o. vyfakturovaná a žalobcom uhradená odmena ani len nedosahovala výšku odmeny dohodnutej v
zmluve 1. Spoločnosť MAYNET, s.r.o. sa konaním žalovaného nemohla bezdôvodne obohatiť na úkor
žalobcu ani na základe zmluvy 2, keďže odmena vyfakturovaná spoločnosťou MAYNET, s.r.o. nielenže
prevyšuje sumu odmeny, ktorá jej bola žalobcom uhradená, ale dokonca samotný žalobca uznáva, že
nárok spoločnosti MAYNET, s.r.o. titulom zmluvy 2 nebol v plnej výške uhradený.

Žalobca v konaní tvrdil, že žalovaný sám schvaľoval faktúry bez kontroly ďalšími osobami, a sám
dával pokyn na úhradu všetkých faktúr doručených spoločnosťou MAYNET s.r.o. Toto tvrdenie sa
v konaní ukázalo ako nepravdivé. Platby predmetných faktúr boli realizované formou prevodných
príkazov, ktoré vždy podpisoval žalovaný ako predseda predstavenstva a druhý člen predstavenstva.

Túto skutočnosť zhodne potvrdili všetci svedkovia, pán Štofa, pán Varga, pán Piffko ako aj pani
Dianová a táto skutočnosť je preukázaná aj doloženými príkazmi na úhradu, na ktorých sa vždy
nachádzajúdvapodpisyzažalobcu.Zosamotnýchstanovžalobcuvyplýva,žepredstavenstvozastupuje
spoločnosť tak, že v mene predstavenstva koná a podpisuje vždy predseda predstavenstva spoločne
s podpredsedom predstavenstva. Žalovaný ako predseda predstavenstva tak nebol oprávnený konať

navonok bez súhlasu niektorého z podpredsedov predstavenstva, a teda sám v mene žalobcu nemohol
uzatvárať zmluvy alebo uhrádzať akékoľvek platby. Disponovanie s účtom žalobcu si taktiež vyžadovalo
nielen súhlas žalovaného ako predsedu predstavenstva, ale súčasne súhlas i jedného z podpredsedov
predstavenstva alebo súhlas akcionára Ivana Vargu. Táto skutočnosť tiež bola potvrdená výpoveďami
svedkov.

Ohľadne samotnej kontroly faktúr, bolo taktiež svedkami v konaní zhodne potvrdené, že projekt „Bytový
dom Bakossova ulica, Banská Bystrica bol z väčšej miery financovaný z úveru K. ktorá vykonávala
kontrolu a dozor nad projektom prostredníctvom spoločnosti EC Harris. V celom procese čerpania úveru
bola rozhodujúcou banková správa, ktorá obsahovala aj faktúry vydané spoločnosťou MAYNET, s.r.o.,

a v ktorej sa uvádzalo, či spoločnosť EC Harris odporúča uvoľniť finančné prostriedky alebo nie. To, že
faktúry sú súčasťou tejto správy, vyplýva aj zo samotného spisu, v ktorom sa banková správa EC Harris
nachádza (č.l. 267 a nasledujúce). Každý akcionár sa mohol oboznámiť s touto správou, nakoľko im
bola zasielaná mailom, a prípadne mohol vzniesť pripomienky. Žiaden z akcionárov však voči správam
predloženým touto spoločnosťou nevyjadril žiadne námietky ani nemal žiadne výhrady. Na základe takto

vypracovanej správy bol účtovníčkou vydaný príkaz na úhradu, ktorý následne podpisovali predseda
a podpredseda predstavenstva. Svedkyňa Dianová v konaní potvrdila, že pokiaľ by akákoľvek faktúra
neobsahovala náležitosti, neprešla by kontrolou akcionárov, účtovníka ani bankového dozoru EC Harris,
takže by banka nedala súhlas na uvoľnenie finančných prostriedkov.V konaní bolo tiež preukázané, že žalovaný, ako aj podpredsedovia predstavenstva žalobcu i samotní
akcionári žalobcu boli pravidelne informovaní o čerpaní jednotlivých položiek rozpočtu, a teda o sumách,

ktoré sa spoločnosti MAYNET, s.r.o. vyplácali. Z výpovedí svedkov vyplynulo, že počas celej doby
poskytovania vzájomných plnení medzi žalobcom a spoločnosťou MAYNET, s.r.o. žiadny z akcionárov
nespochybňoval ani nenamietal obsah a rozsah vzájomných plnení. Navyše, valné zhromaždenie
žalobcu každoročne schvaľovalo účtovnú závierku ako i výročnú správu, a nikdy nevznieslo žiadne
námietky voči faktúram vystaveným spoločnosťou MAYNET, s.r.o. alebo voči plneniu spoločnosti

MAYNET, s.r.o.. Všetky účtovné závierky žalobcu boli overené auditom nezávislého audítora, ktorý
potvrdil, že účtovné závierky žalobcu vyjadrujú objektívne vo všetkých významných súvislostiach
finančnú situáciu žalobcu a výsledok jeho hospodárenia a peňažné toky sú v súlade s účtovnými
predpismi.

Žalobca v konaní poukazoval, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu stanov a k porušenie zákazu

konkurencie. Súd sa stotožnil s právnym názorom právneho zástupcu žalovaného, že porušením zákazu
konkurencie nie je, ak člen štatutárneho orgánu jednej právnickej osoby je členom štatutárneho orgánu
v druhej právnickej osobe s rovnakým alebo podobným predmetom podnikania, pokiaľ tieto právnické
osoby skutočne nevykonávajú rovnakú alebo obdobnú činnosť. Totiž k reálnemu naplneniu porušenia
zákazu konkurencie by musel žalovaný svojim konaním realizovať svoj vlastný, od záujmov žalobcu

odlišný záujem, pričom realizáciou tohto záujmu by muselo dôjsť k poškodeniu záujmov spoločnosti, k
čomu však v danom prípade nedošlo. Žalovaný nesprostredkoval pre iné osoby obchody žalobcu, keďže
žalobca činnosti, ktoré boli predmetom zmlúv so spoločnosťou MAYNET, s.r.o. reálne nevykonával.
Okrem toho, rozhodnutie o uzavretí zmlúv a celkovej spolupráci so spoločnosťou MAYNET, s.r.o. nebolo
iba rozhodnutím žalovaného, ale bolo kolektívnym rozhodnutím všetkých akcionárov a samotné zmluvy

za žalobcu okrem žalovaného podpísal aj ďalší člen predstavenstva žalobcu, pričom všetci akcionári
boli s týmito zmluvami oboznámení, a nikdy uvedenú skutočnosť nenamietali. Pokiaľ by aj súd pripustil,
že došlo k porušeniu stanov žalobcu a k porušeniu ustanovenia § 196 ObZ, takéto porušenie nie je bez
ďalšieho(bezpríčinnejsúvislosti)samoosebespôsobiléspôsobiťžalobcoviakúkoľvekškodu.Zpodania
právneho zástupcu žalovaného č.l. 262 vyplýva, že porušenie zákazu konkurencie štatutárnymi orgánmi

žalobcu je u žalobcu obvyklé a tolerované, keďže tento výslovne označil bývalých a aj súčasných
členov predstavenstva žalobcu ako aj konkrétne orgány iných spoločností so zhodným alebo obdobným
predmetom činnosti žalobcu, v ktorých majú tieto osoby účasť. Navyše v konaní nebola preukázaná
existencia príčinnej súvislosti medzi porušením zákazu konkurencie žalovaným a vznikom škody z
dôvodov, ktoré uvádza žalobca.

Žalovaný v konaní poprel tvrdenie žalobcu, že medzi žalobcom a spoločnosťami sicone, s.r.o. a
JVP99, s.r.o. neboli uzatvorené žiadne zmluvy, v zmysle ktorých mali spoločnosti poskytovať žalobcovi
fakturované reklamné služby a ktoré by upravovali podmienky poskytovania daných služieb, ako aj
výšku dohodnutej odmeny. Žalovaný uviedol, že žalobca v máji 2007 uzavrel so spoločnosťou sicone,

s.r.o. písomnú zmluvu, ktorej predmetom bolo zabezpečenie reklamných kampaní v printových médiách
a na internetových stránkach v časovom rozsahu niekoľkých mesiacov, pričom dohodnutá cena za
poskytnutie plnenia bola vo výške 147.091,52 eur (4.431.279,00 Sk) s DPH a táto suma bola zaplatená v
troch platbách na základe uvedených faktúr č. 070040, 070074 a 070097. Žalobca taktiež dňa 24.5.2007
uzavrel so spoločnosťou písomnú zmluvu, ktorej predmetom bolo zriadenie internetovej stránky Y. a

internetových vizualizácií a prezentácií projektu bytového domu a prevod práv na použitie diela. Obe
zmluvy boli uzavreté pred uzavretím zmlúv so spoločnosťou MAYNET, s.r.o., pričom existenciu týchto
zmlúv preukazuje správa spoločnosti EC Harris, s.r.o. v časti prílohy č. 1., takže súd považoval tieto
tvrdenia žalobcu za nepravdivé.

Osobitná právna úprava zodpovednosti člena predstavenstva obsiahnutá v Obchodnom zákonníku
v rámci právnej úpravy akciovej spoločnosti je kogentná, založená na objektívnom princípe a rieši
zodpovednosť tých členov predstavenstva, ktorí pri výkone svojej funkcie porušili povinnosti, pričom
na jej vznik sa aplikuje všeobecná právna úprava predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu.
Vychádzajúc z uvedeného, na vznik zodpovednosti člena predstavenstva za škodu, ktorú spôsobil

akciovej spoločnosti, sa vyžaduje kumulatívne splnenie podmienok, a to porušenie povinnosti (či už
zákonnejalebozmluvnej),vznikškodyapríčinnásúvislosťmedzivznikomškodyaporušenímpovinnosti.
Iba v prípade, ak skutočne vznikne škoda je možné sa domáhať jej náhrady. Vzniknutá škoda musí byť
spôsobená bez pochybnosti práve porušením právnej povinnosti žalovaného. Avšak porušenie právnejpovinnosti samo o sebe nezakladá zodpovednosť za škodu. Príčinná súvislosť medzi vznikom škody a
porušením právnej povinnosti musí byť nielen tvrdená, ale aj bezpečne preukázaná, pričom dôkazná
povinnosť a dôkazné bremeno na preukázaní tejto príčinnej súvislosti zaťažuje žalobcu. Žalobca však

v konaní nepreukázal, že by mu vznikla škoda a nepreukázal ani kauzálny nexus medzi porušením
konkrétnej právnej povinnosti žalovaným a vznikom škody. Práve naopak, v konaní sa preukázalo, že
žalobca neposkytol spoločnostiam MAYNET, s.r.o., sicone, s.r.o. a JVP99, s.r.o. žiadne plnenie nad
rámec dohodnutého plnenia alebo bez protiplnenia, a nie je tak založený nárok žalobcu na náhradu
škody žalovaným, nakoľko žiadna škoda nevznikla.

Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že nárok uplatňovaný žalobcom nebol v konaní
preukázaný, a preto rozhodol tak, že žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. Súd ešte
podotýka, že sa nezaoberal námietkou premlčania vznesenou žalobcom, vzhľadom k tomu, že vec po
právnej stránke posúdil tak, že ku škode nedošlo a teda posudzovanie premlčania nároku na náhradu
škody by bolo nadbytočné a neúčelné.

V závere je ešte nutné dodať, že za účelom zistenia hodnoty skutočne poskytnutých plnení a reálneho
vynaloženia nákladov vyúčtovaných spoločnosťou MAYNET, s.r.o. žalobca navrhol ustanoviť v konaní
znalca a tiež navrhol, aby boli v konaní ďalej vypočutí ako svedkovia A. bývalá podpredsedníčka
predstavenstva žalobcu, P.r, podpredseda predstavenstva žalobcu, P., predsedníčka dozornej rady

žalobcu a P. podpredseda predstavenstva žalobcu. Žalobca však neuviedol k akým skutočnostiam majú
byť títo svedkovia vypočutí a čo by malo z ich výpovedi vyplynúť. Keďže súd nevidel akýkoľvek dôvod
doplniť dokazovanie o žalobcom navrhované dôkazy, tieto odmietol a nepripustil ich vykonanie. Súd
navrhnuté dôkazy nevykonal najmä z dôvodu, že skutkový stav považoval za dostatočne zistený, ako
aj z dôvodu, že ďalšie dokazovanie by bolo nehospodárne (vznikali by ďalšie trovy konania), neúčelné

(vzhľadom k tomu, že vykonané dokazovanie by nič nezmenilo na právnom posúdení veci) a viedlo by
k predlžovaniu konania.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti

účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý

mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie
práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Nakoľko žalovaný bol v konaní plne úspešný, súd
mu priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 7.002,32 eur, ktorú je žalovaný povinný uhradiť
v súlade s § 149 ods. 1 O.s.p. do rúk právneho zástupcu žalobcu
Špecifikácia trov právneho zastúpenia v zmysle vyhl. MS SR 655/2004 Z.z.:

- prevzatie a príprava zastupovania (§ 13a ods. 1 písm. a).................................824,93 eur
- písomné podanie na súd - vyjadrenie vo veci (§ 13a ods. 1 písm. c)..............824,93 eur
- účasť na pojednávaní dňa 22.11.2013 (§ 13a ods. 4)......................................206,23 eur
- účasť na pojednávaní dňa 15.01.2014 (§13a ods. 1 písm. d)...........................824,93 eur
- účasť na pojednávaní dňa 30.04.2014 (§ 13a ods. 4).......................................206,23 eur

- účasť na pojednávaní dňa 01.10.2014 (§13a ods. 1 písm. d)....................... 1.649,86 eur
- účasť na pojednávaní dňa 26.11.2014 (§13a ods. 1 písm. d)............................824,93eur
- spolu............................................................................................................ 5.362,04 eur

- náhrada výdavkov za 2 úkony právnej služby v roku 2013 á 7,81 eur..............15,62 eur

- náhrada výdavkov za 5 úkonov právnej služby v roku 2014 á 8,04 eur............40,20 eur
- vecné náklady za vyhotovenie kópií listín zo spisu (§ 15a)................................8,76 eur
- spolu................................................................................................................. 64,58 eur- náhrada za cestovné na trase NR - TT - NR (§ 15a), počet km 100; základná náhrada za 1 km 0,183;
spotreba paliva 7 l/100 km; cena PHM v závislosti od dňa vykonania pracovnej cesty
- náhrada za cestovné dňa 22.11.2013 (cena za 1l paliva - 1,440 eur)................28,38 eur

- náhrada za cestovné dňa 15.01.2014 (cena za 1l paliva - 1,444 eur)................28,41 eur
- náhrada za cestovné dňa 30.04.2014 (cena za 1l paliva - 1,476 eur)................28,63 eur
- náhrada za cestovné dňa 01.10.2014 (cena za 1l paliva - 1,480 eur)................28,66 eur
- náhrada za cestovné dňa 26.11.2014 (cena za 1l paliva - 1,404 eur)................28,13 eur
- spolu............................................................................................................... 142,21 eur

- náhrada za stratu času dňa 22.11.2013 (§ 17 ods. 1)......................................................... 4 polhodiny
x 13,01 eur.....................................................................................52,04 eur
- náhrada za stratu času dňa 15.01.2014, 30.04.2014, 01.10.2014, 26.11.2014 (§17 ods. 1 )...........4 x
(4 polhodiny x 13,40 eur) .........................................................214,40 eur
- spolu............................................................................................................... 266,44 eur

- 20 % DPH zo sumy 5.835,27 eur (§18 ods. 3)..............................................1.167,05 eur
- spolu trovy právneho zastúpenia aj s DPH .............................................7.002,32 eur

Súd právnemu zástupcovi žalovaného nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia za 5 úkonov právnej

služby, a to za ďalšie porady s klientom v celkovej výške 8.957,48 eur (zahŕňajúcej aj 5 režijných
paušálov á 8,04 eur a daň z pridanej hodnoty), nakoľko tieto úkony považoval za nadbytočné, neúčelné
a nedostatočne preukázané. Právny zástupca sa musel oboznámiť s predmetom konania (skutkovým
stavom) v momente, keď prevzal zastúpenie žalovaného, pričom v rámci prípravy zastúpenia prebehla
aj prvá porada s klientom, za ktorú súd právnemu zástupcovi priznal náhradu. V predmetnom konaní

sa uskutočnili len dve také pojednávania, na ktorých sa účastníci konania a svedkovia vyjadrovali
k meritu veci, a teda ku ktorým by mohla byť ďalšia porada právneho zástupcu so žalovaným, z
titulu potrebného opätovného prediskutovania veci, eventuálne dôvodná. Podľa názoru súdu však v
konaní (počas výpovedí svedkov) nedošlo k takej zmene skutkového stavu, ktorá by si vyžadovala
niekoľkohodinové a opakované konzultácie so žalovaným. Z konania tiež vyplýva, že žalovaný sa od

začiatku konania až do jeho skončenia bránil tými istými argumentmi, pričom ani on sám neuvádzal
nové skutkové okolnosti. Ak to však právny zástupca žalovaného považoval za potrebné, mohol sa
poradiť s klientom pred alebo aj po skončení pojednávaní, a nenavyšovať tak trovy právneho zastúpenia
ďalšími poradami s klientom až do výšky 15.959,81 eur, ktoré si právny zástupca žalovaného uplatnil. S
ohľadomnapočetporádsožalovanýmajsohľadomnapočetpísomnýchvyjadrenížalobcu,sktorýmibol

právny zástupca oboznámený, je tiež na zamyslenie, že právny zástupca reagoval iba jediným podaním
- vyjadrením k veci, a to podaním zo dňa 27.02.2014.

Vzhľadom na vyššie uvedeného súd rozhodol o priznaní náhrady trov právneho zastúpenia žalovanému
len do výšky, ktorá bola podľa názoru súdu účelne a preukázateľne vynaložená, t.j. vo výške 7.002,32

eur, pričom zvyšnú uplatnenú časť súd neuznal a ani nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.