Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. jún 2016

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 3Er/177/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8504113298
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Pavol Zamiška
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2016:8504113298.2

Uznesenie

Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného Slovenská republika - Ministerstvo vnútra,
Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866 proti povinnému X. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
O. Z. XXX, XXX XX o vymoženie sumy 16,60 eur takto

r o z h o d o l :

Súd z a s t a v u j e exekúciu.

Oprávnený a povinný n e m a j ú p r á v o na náhradu trov konania.

Súd p r i z n á v a trovy exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Stanislavovi Moskvičovi, Exekútorský
úrad Prešov so sídlom Floriánova 2, 080 01 Prešov vo výške 13,49 eur a u k l a d á povinnému, aby
tieto trovy uhradil súdnemu exekútorovi v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený (v tom čase Krajské riaditeľstvo PZ v Prešove) podal exekútorovi návrh na vykonanie
exekúcie na vymoženie peňažnej sumy vo výške 16,60 eur (500,- Sk) na základe právoplatného a
vykonateľného bloku na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA 253083 zo dňa 10.3.2003, ktorý vydalo
Obvodné oddelenie PZ v Starej Ľubovni. Súdny exekútor JUDr. Stanislav Moskvič požiadal súd o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd udelil poverenie súdnemu exekútorovi dňa 22.12.2004
pod číslom 5710 007748.

Rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o zrušení rozpočtových organizácií zo dňa
12.12.2012, č.p. SLV-PS-1120/2012 Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky v zmysle § 21 ods. 11 zák.
č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov zrušilo ku dňu 31.12.2012, okrem iných aj rozpočtovú organizáciu Krajské
riaditeľstvo Policajného zboru v Prešove, a to v súlade s uvedeným ustanovením a po predchádzajúcom

písomnom súhlase Ministerstva financií Slovenskej republiky č.p. MF/024448/2012-441 zo dňa
06.11.2012. V zmysle § 21 ods. 13 zák. č. 523/2004 Z.z. práva a povinnosti rozpočtových organizácií
prechádzajú dňom zrušenia na zriaďovateľa, ktorým je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Súd
preto ako so zástupcom oprávneného ďalej konal s Ministerstvom vnútra.

V priebehu exekučného konania exekútor navrhol exekúciu zastaviť z dôvodu preklúzie vymáhaného

nároku podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exek. poriadku.

Podľa § 58 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 1 písm. f) zák. č. 233/1995 Z. z. exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo
právo ním priznané.Podľa § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.8.2008 rozhodnutie o
uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do
troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.

Zákon o priestupkoch obsahuje úpravu výkonu rozhodnutia, v rámci ktorej mal do 31.8.2008 obsiahnutú
ajúpravulehoty,vktorejjepotrebnévýkonrozhodnutia(tedaajexekúciu)vykonať.Zákonopriestupkoch
je vo vzťahu k správnemu poriadku „lex specialis“, čiže v prípade úpravy určitej otázky v tomto zákone
má táto úprava prednosť pred úpravou v správnom poriadku. Súd preto na daný prípad aplikoval právnu

úpravu zákona o priestupkoch. V citovanom § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. bola upravená lehota
na vykonanie exekúcie, teda lehota, v ktorej bolo potrebné exekúcie nielen začať, ale aj vykonať, čiže
skončiť. Ak táto nebola skončená v určenej lehote, došlo k zániku práva na jej vymáhanie, keďže
uvedená lehota mala prekluzívny charakter.

Preklúzia predstavuje zánik práva pre jeho neuplatnenie v zákonom určenej dobe. Prípady preklúzie

nemožno rozširovať nijakou analógiou. V prípade preklúzie súd prihliadne na zánik práva ex offo, aj keď
to účastník konania nenamietne. Prekludovaná pohľadávka sa nemení na naturálnu obligáciu a už nijaké
dodatočné uznanie nemôže konvalidovať zánik práva a plnenie prekludovanej pohľadávky je plnením
bez právneho dôvodu (plnením nedlhu - indebitum), preto je s ním spojené bezdôvodné obohatenie.

Predmetné ustanovenie § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. bolo novelou priestupkového zákona č.
298/2008 Z.z. vypustené z textu priestupkového zákona, a to ku dňu účinnosti novely dňa 1.9.2008.
Zákonodarca pri prijatí novely nezakotvil do priestupkového zákona žiadne prechodné ustanovenia,
ktoré by určovali, či sa má dovtedy platná právna úprava použiť pre rozhodnutia, ktoré boli prijaté do
dátumuúčinnostinovely,alebosamápodátumeúčinnostinovelypoužiťvždyužlennováprávnaúprava,

ktorá časovo neobmedzuje výkon rozhodnutí o uložení pokuty za priestupok.

V danom prípade bolo rozhodnutie, ktoré je v danej veci exekučným titulom, vykonateľné dňa 25.3.2003.
Trojročná prekluzívna lehota uplynula v danom prípade dňa 25.3.2006. Logickým výkladom v tomto
konkrétnom prípade súd dospel k záveru, že keďže podľa zákona o priestupkoch účinného do 31.8.2008

zaniklo v zmysle jeho dovtedajšieho § 88 ods. 1 právo vykonať rozhodnutie o uložení pokuty za
priestupok už pred prijatím novely v roku 2008, nemôže toto právo opätovne vzniknúť.

Vzhľadom na citovanú zákonnú úpravu a vyššie uvedené skutočnosti súd exekúciu zastavil.

O trovách oprávneného a povinného rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. v spojení s § 251
ods. 4 O.s.p. tak, že nemajú právo na náhradu trov konania, pretože konanie bolo zastavené.

O trovách exekučného konania rozhodol súd podľa § 197 ods. 1 zák. č. 233/95 Z.z. tak, že zaviazal
povinného nahradiť exekútorovi jeho trovy. Súd pritom vychádzal z toho, že v zásade znáša trovy

exekúcie povinný, ktorý tým, že dobrovoľne neplní povinnosť vyplývajúcu mu z exekučného titulu,
zapríčiní vznik trov exekúcie. Exekučný poriadok pozná tri výnimky z tejto zásady, kedy trov exekúcie
znáša oprávnený. Všetky výnimky prichádzajú do úvahy v prípade zastavenia exekúcie, a to pokiaľ bola
exekúcia zastavená zavinením oprávneného, druhou výnimkou je situácia, pokiaľ sa exekúcia zastaví z
dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a treťou je situácia, ak na majetok

povinného bol vyhlásený konkurz (§ 203 ods. 1, 2 a 3 EP). Z týchto výnimiek by do úvahy v tomto
prípade prichádzala prvá z možností - zavinenie oprávneného, avšak súd po preskúmaní okolností
prípadu dospel k záveru, že oprávnenému nemožno pričítať zavinenie zastavenia. Oprávnený podal
návrh na vykonanie exekúcie včas, preto procesné zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie z
dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej na jeho vykonanie neprichádza do úvahy. Oprávnený totiž

postup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku
trvania tohto postupu, teda aj prípadné vykonanie exekučného titulu do uplynutia prekluzívnej lehoty v
priebehu konania, nemohol ovplyvniť. Vzhľadom na výšku vymáhanej sumy a možnosti exekútora pritom
podľa názoru súdu bolo možné aj za čas do prekludovania nároku na vymáhanie vymôcť pohľadávku.

O trovách exekúcie teda súd rozhodol v súlade s § 197 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. a §§ 14, 15 a 22 vyhl.
MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov účinnej do 30.4.2008 tak, že
priznal exekútorovi trovy exekúcie vo výške 13,49 eur a zaviazal povinného, aby ich uhradil exekútorovi
v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.Tieto trovy pozostávajú z:

1/ § 15 cit. vyhl. - paušálna odmena

- získanie poverenia na vykonanie exekúcie 3,32 eur
- doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 3,32 eur

2/ § 22 cit. vyhl. - náhrada hotových výdavkov

- poštovné (3 x 0,45 eur, 1 x 1,36 eur, 1 x 1,40 eur) 4,11 eur
- náklady na obálky (7 x 0,07 eur) 0,49 eur

3/ 20% DPH z odmeny a hotových výdavkov (t.j. zo sumy 11,24 eur) 2,25 eur

Trovy exekúcie celkom: 13,49 eur

Súd pri rozhodovaní o odmene exekútora podľa § 14 ods. 1 písm. a) a b) v spojení s § 15 vyhl. 288/95
Z.z. účinnej do 30.4.2008 vychádzal z výkladu založeného na tom, že exekútorovi za úkony paušálne

odmeňované v zmysle § 15 ods. 1 cit. vyhlášky patrí iba paušálna odmena v zmysle § 14 ods. 3 cit.
vyhlášky, ale nie odmena za čas účelne vynaložený na vykonanie exekúcie (ďalej len časová odmena)
pri vykonávaní tohto úkonu v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) cit. vyhlášky, nakoľko požadovanie časovej
odmeny za úkony inak odmeňované paušálnou sumou by viedlo k duplicitnému počítaniu odmeny za
úkony exekučnej činnosti. Jednotlivé úkony exekučnej činnosti vymenované v § 15 ods. 1 exekútorskej

tarify v sebe totiž zahŕňajú ich vyhotovenie, podanie, ako aj následné spracovanie.

Súd preto nepriznal exekútorovi po preskúmaní jeho vyúčtovania uplatnenú odmenu podľa § 14 ods. 1
písm. a) v spojení s ods. 2 tohto ustanovenia. Čas potrebný na vykonanie úkonu „vypracovanie žiadosti
o udelenie poverenia“ v rozsahu 60 minút, resp. 1 začatej hodiny a úkonu „spracovanie upovedomenia o

začatí exekúcie“ v rozsahu 60 minút, resp. 1 začatej hodiny súd nezahrnul do času účelne vynaloženého
na vykonanie exekúcie, pretože v zmysle vyššie uvedeného sú tieto úkony odmeňované paušálne vo
výške 3,32 eur podľa § 15 ods. 1 písm. a) a c) cit. vyhlášky, za ktoré bola exekútorovi priznaná odmena.

Súd pri rozhodovaní o hotových výdavkov nepriznal súdnemu exekútorovi poštovné vo výške 1,75

eur za zaslanie spisu, pretože spis súdu nezasielal. Následne aj DPH bolo priznané iba z priznaného
poštovného.

Súd pri priznávaní odmeny aplikoval ustanovenia vyhl. MS SR č. 288/95 Z.z. účinnej do 31.4.2008
vzhľadom na prechodné ustanovenie § 27a tejto vyhlášky, pričom zároveň sumy odmeny v slovenských

korunách prepočítal konverzným kurzom na eurá v súlade s ustanoveniami zákona č. 659/2007 Z. z. o
zavedení meny euro v Slovenskej republike, najmä § 2 ods. 3 tohto zákona.

Poučenie:

Proti prvému výroku tohto uznesenia je možné podať odvolanie, ktoré sa podáva na tunajšom súde do
15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia tohto uznesenia. V odvolaní sa má popri všeobecných

náležitostiach (§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Proti druhému a tretiemu výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné (§ 58 ods. 6 zák. č. 233/1995
Z.z. v znení účinnom od 1.11.2013 v spojení s 202 ods. 2 O.s.p.).

Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu
podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu
vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca
odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho
úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa
podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 O.s.p.).