Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. jún 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19CoE/38/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8515203578
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8515203578.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného BENCONT INVESTMENTS, s. r. o., Vajnorská
100/A, Bratislava, IČO: 36 432 105, právne zastúpený JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátkou,
Martinčekova 13, Bratislava, proti povinnému B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, o vymoženie 900,95
eura príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 4Er
423/2015- 22 zo dňa 28.01.2016 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie.

V odôvodnení uviedol, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu

zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., sp. zn. WH-A/0411/0017 zo dňa
13.04.2012. Právny vzťah medzi právnym predchodcom oprávneného Poštová banka, a.s. a povinným
vznikol na základe úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.05.2006 (správne má byť uvedené
12.05.2006 - poznámka odvolacieho súdu). Následne súd citoval ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,
§ 23a ods. 1 zákona č. 643/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, § 52 ods. 2 a 3, § 53 ods. 1 veta prvá,
ods. 4, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy. Uviedol,

že oprávnený sa domáha vykonania exekúcie voči povinnému na podklade rozhodcovského rozsudku,
pričom rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy (súčasť obchodných podmienok,
bod 9.2). Povinný ako spotrebiteľ si túto doložku osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na
jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami, čiže mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo
podrobiť sa všetkým podmienkam upravených v zmluve a všeobecných podmienkach. Znenie tejto
doložky pritom núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu a nedáva na výber riešenie sporov

aj pred všeobecným súdom. Rozhodcovskú doložku, ktorá bola spotrebiteľovi v podstate nanútená,
keďže nemal možnosť ju odmietnuť, súd považoval na neprijateľnú podmienku. Takéto dojednanie
dosahuje intenzitu hrubého nepomeru zmluvnej podmienky v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s
príslušnými ustanoveniami najmä § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, čo spôsobuje jej neplatnosť. Za
takéhoto stavu potom vo veci rozhodol orgán, ktorý na to nemal právomoc, čo je jednou zo základných
podmienok právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu, na ktorú súd pri posudzovaní žiadosti o

udelenie poverenia musí prihliadať. Z týchto dôvodov súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol.
Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom.

V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený. Uviedol najmä, že exekučný
súd prekročil zákonné limity pre skúmanie žiadosti o udelenie poverenia. Exekučný súd nemá zákonné

oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu o úvere, ktorá obsahuje rozhodcovskú doložku.
Postup súdu zasahuje do princípu právnej istoty a legitímnych očakávaní, lebo účastník konanianemôže jednoznačne predpokladať, ktoré normy súd v jeho veci bude aplikovať a ktoré dôkazy bude
vykonávať. Ďalej uviedol, že doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa §
37 Zákona o rozhodcovskom konaní, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako

právoplatný rozsudok súdu. Právoplatný rozhodcovský rozsudok je prekážkou pre opätovné prejednanie
veci, disponuje atribútom právnej záväznosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu, a je po
uplynutí lehoty na plnenie vykonateľný, t.j. spôsobilý byť podkladom pre exekúciu. Exekučný súd nie
je oprávnený skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, skúmať rozhodcovské konanie,
ani zmluvu, na základe ktorej bol vydaný. Navyše oprávnený ako právny nástupca Poštovej banky, a.s.

bol povinný postupovať v súlade s ustanoveniami Zákona o rozhodcovskom konaní. Ustanovenie § 93b
Zákona o bankách ukladalo povinnosť bankám ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky. Z tohto
dôvodu oprávnený ako právny nástupca nemal inú možnosť ako podať žalobu na rozhodcovskom súde.
Oprávnený namietal odňatie možnosti konať pred súdom, lebo exekučný súd vykonával dokazovanie
skutkového stavu, na základe ktorého dospel k odlišným právnym záverom ako rozhodcovský súd
v nachádzacom konaní, pričom oprávnený nemal možnosť sa vyjadriť k takto vykonaným dôkazom.

Navrhol zmeniť napadnuté uznesenie a udeliť poverenie na vykonanie exekúcie, alebo zrušiť napadnuté
uznesenie a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Zákonný sudca podanému odvolaniu nevyhovel postupom podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho
poriadku.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods.
1 Občianskeho súdneho poriadku), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle
zásad vyplývajúcich z ust. § 212 Občianskeho súdneho poriadku, bez nariadenia pojednávania (§ 214

ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvého
stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy.

Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva
ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny
predpis, ale ho nesprávne vyložil.
Rozhodujúcou právnou otázkou, ktorú správne prvostupňový súd aj bez návrhu prioritne riešil, je otázka
platnosti rozhodcovskej doložky. Najvyšší súd Slovenskej republiky už vo viacerých rozhodnutiach

konštatoval oprávnenie exekučného súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej zmluvy. Napr. vo veci sp.
zn.3Cdo146/2011uviedol,žepokiaľoprávnenývnávrhunavykonanieexekúcieoznačízaexekučnýtitul
rozsudokrozhodcovskéhosúdu,jeexekučnýsúdoprávnenýazároveňpovinnýskúmať,čirozhodcovské
konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej
zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský

rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať
daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd
je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už
pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so
zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný. Obdobný právny záver vyplýva aj z uznesení

NajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyvovecisp.zn.6Cdo143/2011,sp.zn.2Cdo245/2010,uznesenia
Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. IV. ÚS 55/2011, sp. zn. IV. ÚS 60/2011 a nálezu
Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 01.11.2011.

So zreteľom na skutkové a právne okolnosti v predmetnej veci (rozsudok Súdneho dvora Asturcom

C- 40/08) sa odvolací súd zaoberal otázkou, či predmetná rozhodcovská doložka predstavuje hrubú
nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.

Odvolací súd poukazuje na kritériá neprijateľnej podmienky, za ktorú sa považuje podmienka, ktorá
je obsiahnutá v štandardnej formulárovej zmluve, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach strán, pričom nerovnováha musí byť daná v neprospech spotrebiteľa.
Rozhodcovská doložka bola v danom prípade súčasťou obchodných podmienok právneho predchodcu
oprávneného (Poštovej banky, a.s., bod 9.2).Odvolací súd nevidí dôvod na odklon od spoločného stanoviska občianskoprávneho a
obchodnoprávnehokolégia KrajskéhosúduvPrešovez27.9.2010,podľaktorého:,,Zmluvnápodmienka
v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31.12.2007 alebo vo všeobecných obchodných

podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a
ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni
tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným
titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce
spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa

takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť
sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému
konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom
2008.“

S prihliadnutím na uvedené, ak spor vyvolá dodávateľ podaním žaloby na rozhodcovskom súde

spotrebiteľ sa takto začatému rozhodcovskému konaniu musel podrobiť. Bez pochýb možno
konštatovať, že obmedzenie možnosti spotrebiteľa brániť si svoje práva pred nezávislým súdom,
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Ide o podmienku, ktorú odvolací súd s poukazom na § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka považuje za
neprijateľnú, a preto neplatnú.

Ak teda dojednanie ukladajúce spotrebiteľovi povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu je pre
jeho neprijateľnosť neplatné, pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, a to právoplatný a
vykonateľný exekučný titul. Rozhodcovský súd totiž môže vec v rozhodcovskom konaní prejednať len
vtedy, ak medzi zmluvnými stranami bola uzatvorená platná rozhodcovská zmluva o tom, že majetkové

spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo inom právnom vzťahu, sa
rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred jediným rozhodcom. Bez takejto platnej zmluvy majúcej, buď
formu osobitnej zmluvy, alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve akýkoľvek rozhodcovský rozsudok
nemôže byť podkladom pre exekučné konanie.

Prvostupňový súd odôvodnil neprijateľnosť rozhodcovskej doložky tým, že si ju spotrebiteľ osobitne
(individuálne) nevyjednal a poukázal na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Ide o
zásadné rozhodnutie a odvolací súd sa s ním stotožňuje.

Je treba zdôrazniť, že Európska únia vzhľadom na význam ochrany spotrebiteľa a v záujme vyššej

kvality života ľudí podporuje v rozhodcovských veciach zbavenie účinku rozhodcovského rozsudku v
záujme dosiahnutia ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď spotrebiteľ v
rozhodcovskomkonanínenamietalrozhodcovskúdoložkuspoukazomnatzv.geografickúneprijateľnosť
miesta konania (Rozsudok Súdneho dvora C-240/98 -C-244/98 Oceano Grupo Editorial, tiež C-40/08
Asturcom ).

K námietke oprávneného, že postupom exekučného súdu boli porušené procesné práva účastníka
konania a bola mu odňatá možnosť vyjadriť sa k postupu súdu pri preskúmavaní exekučného titulu,
odvolací súd uvádza, že postup exekučného súdu nie je v rozpore s procesnými právami oprávneného.
Obsah listín predložených oprávneným bol v tomto prípade postačujúci na objasnenie veci a na

dostatočné posúdenie skutkového stavu. Práva oprávneného neboli porušené a postupom súdu mu
nebola odňatá možnosť konať pred súdom. Oprávnený využil svoje právo podať proti rozhodnutiu súdu
odvolanie, čím tak vyjadril svoje námietky a nesúhlas so skutkovými zisteniami a právnym záverom
súdu prvého stupňa, ku ktorým súd dospel z predložených listinných dôkazov. Podanie odvolania proti
rozhodnutiu súdu prvého stupňa tak možno bezpochyby považovať za zhojenie namietaného porušenia

práva oprávneného vyjadriť sa vo veci (pozri nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 38/2013
zo dňa 24.10.2013). Navyše výzvou zo dňa 24.11.2015 súd vyzval oprávneného prostredníctvom
súdneho exekútora na predloženie rozhodcovskej zmluvy alebo všeobecných obchodných podmienok
za účelom posúdenia prijateľnosti rozhodcovskej zmluvy/doložky vzhľadom na spotrebiteľský charakter
pôvodného právneho vzťahu. Oprávnený mal teda vedomosť o posudzovaní platnosti rozhodcovskej

zmluvy/doložky a mal tak možnosť sa k veci vyjadriť.

S oprávneným nie je možné súhlasiť, že išlo o naplnenie § 93b Zákona o bankách.Podľa § 93b ods. 1 Zákona o bankách, banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim
klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné
spory z obchodov [§ 5 písm. i)] budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským

súdom zriadeným podľa osobitného zákona, a to tak, aby klient mal možnosť voľby, či prijme alebo
neprijme predložený návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Banka a pobočka zahraničnej banky sú
pri predložení návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy tiež povinné preukázateľne poučiť klienta o
dôsledkochuzavretianavrhovanejrozhodcovskejzmluvynariešenieichvzájomnýchsporovzobchodov.

Uvedenéustanovenievyžadujeindividuálnedojednanierozhodcovskéhokonaniazostranyspotrebiteľa,
a to po poučení o dôsledkoch jeho rozhodnutia. Dodávateľ tak musí postupovať spôsobom
preukázateľným. Zákonom vyžadované preukázateľne poučenie spotrebiteľa a jeho voľba nenapĺňa
taký postup dodávateľa, ak sa rozhodcovská doložka uvedie len ako súčasť všeobecných obchodných
podmienok. Podstatou všeobecných obchodných podmienok je, že sa v rámci kontraktácie nemenia, že
sú všeobecné a buď záujemca o službu prijme tieto podmienky alebo zmluva nevznikne. V tom spočíva

faktická nerovnosť pri kontraktácii. Je zrejmé, že spotrebiteľ je tak čo do vyjednávacej pozície ako čo
do informovanosti v nevýhodnom postavení oproti dodávateľovi (Mostaza Claro bod 25-28, uznesenie
POHOTOVOSŤ C-76/10 bod 37 a iné).

Ako je zrejmé, uvedená norma vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje

rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Z obsahu spisu nevyplýva, že by v rámci kontraktácie došlo
k naplneniu zákona, a že by s odbornou starostlivosťou príslušný zamestnanec banky najprv poučil
povinného nechal mu priestor na rozhodnutie a voľbu. Oprávnený si v tomto smere dôkazné bremeno
nesplnil.

Judikatúra súdov vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva nevyžaduje, aby na každý argument strany
(účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z
29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a
ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-
I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací

súd so zreteľom na neplatnú rozhodcovskú doložku nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými
odvolacími námietkami.

Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto napadnuté
uznesenie ako správne potvrdil v súlade s ust. § 219 ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.