Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. december 2014

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 17Cpr/5/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214218651
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Pacherová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2014:1214218651.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave pred sudkyňou JUDr. Michaelou Pacherovou v právnej veci

navrhovateľa: A.. C. G., nar. XX. X. XXXX, bytom V. X, Bratislava proti odporcovi: SEVITECH a. s.,
IČO 31605052 so sídlom Mlynské Nivy 71, Bratislava, zastúpený advokátskou kanceláriou METIS Legal
s.r.o., Karadžičova 10, Bratislava o neplatnosť skončenia pracovného pomeru takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že výpoveď z pracovného pomeru daná navrhovateľovi listom odporcu zo dňa 24. 3. 2014
je neplatná.
Súd určuje, že pracovný pomer navrhovateľa u odporcu naďalej trvá.
Navrhovateľovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

Odporca je povinný zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok 99,50 euro do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 30. 7. 2014 domáhal, aby súd určil že výpoveď
z pracovného pomeru, ktorá mu bola daná listom odporcu zo dňa 24. 3. 2014 je neplatná , aby súd
určil, že jeho pracovný pomer naďalej trvá. Vo svojom návrhu uviedol, že dňa 24. 9. 2012 uzavrel s
odporcom pracovnú zmluvu č. SEV 09/2012 na dobu určitú do 30. 9. 2013, podľa ktorej bolo zaradený
na pozíciu "poverený riadením divízie Analýzy a architektúry". Dňa 25. 1. 2013 bol s účinnosťou od 1.
2. 2013 menovaný do funkcie riaditeľa divízie Analýzy a architektúry. Dodatkom číslo 1. k pracovnej

zmluve zo dňa 24. 6. 2013 bol zmenený článok IV. pracovnej zmluvy tak, že dňom 1. 10. 2013 sa jeho
pracovný pomer zmenil na dobu neurčitú. Dňa 9. 1. 2014 bolo navrhovateľovi písomne oznámené,
že rozhodnutím odporcu zo dňa 21. 3. 2014 bolo v rámci organizačných zmien rozhodnuté o zrušení
jeho pracovného miesta z ekonomických dôvodov, v dôsledku čoho sa mal navrhovateľ pre odporcu stať
nadbytočným. Zároveň mu bolo oznámené, že odporca
2
17Cpr/5/2014

nemá momentálne žiadne "otvorené " pracovné miesto. V ten istý deň bola navrhovateľovi doručená
výpoveď z pracovného pomeru z dôvodu organizačnej zmeny, prijaté rozhodnutím odporcu zo dňa 21.
3. 2014. Dňa 7. 5. 2014 požiadal navrhovateľ odporcu o stretnutie, pretože jeho rozhodnutie o zrušení
pracovného miesta "poverený riadením divízie Analýzy a architektúry" považoval za nezákonné a mal
záujem vyriešiť situáciu mimosúdnou cestou. Na stretnutí s odporcom nedošlo k vyriešeniu veci. Dňa
15. 5. 2014 bolo navrhovateľovi doručené oznámenie odporcu, že sa nemusí zdržiavať počas pracovnej

doby na pracovisku, nakoľko mu nebude prideľovaná zo strany zamestnávateľa žiadna práca. Následne
dňa27.5.2014vyzvalodporcanavrhovateľaabysavyjadril,čitrvánaďalšomzamestnávaníačinamieta
neplatnosť výpovede zo dňa 24. 3. 2014.Navrhovateľ nesúhlasil s výpoveďou z pracovného pomeru, poukázal na to že zamestnávateľ sa
nevysporiadal s jeho vzdaním sa funkcie riaditeľa divízia Analýzy architektúry zo dňa 9. 1. 2014 a
nevysvetlil, z akého dôvodu ho následne z tejto funkcie odvolal dňa 15. 1. 2014. Napriek tomu, že sa

navrhovateľ vzdal funkcie riaditeľa divízia Analýzy a architektúry resp. po odvolaní z tejto funkcii zostal
u odporcu v pracovnom pomere naďalej na pozícii "poverený riadením divízia Analýzy architektúry" na
základe platnej pracovnej zmluvy zo dňa 24. 9. 2012 v znení dodatku zo dňa 24. 6. 2013. Z funkcie, ktorá
mu vyplynula z pracovnej zmluvy, bol totiž povinný viesť naďalej divíziu Analýzy a architektúry. Napriek
tomu odporca poveril riadením divízie Analýzy a architektúry dňa 15. 1. 2014 H. D.. Dňa 21. 3. 2014

rozhodol odporca o zrušení pracovného miesta "poverený riadením divízie Analýzy a architektúry",
na základe čoho sa podľa oznámenia odporcu stal navrhovateľ nadbytočným. Ak bolo zrušené uvedené
pracovné miesto, mal sa stať nadbytočným podľa navrhovateľa aj H. D.. Odporca dňa 24. 3. 2014
doručil navrhovateľovi list označený ako "ponuka pracovného miesta", ktorým mu oznámil, že nemá
preňho žiadne "otvorené" pracovné miesto. Navrhovateľ poukázal na to, že termín "otvorené
pracovnémiesto"Zákonníkpráce nepozná,preto nepovažovaltentolistzaponukuvoľnéhopracovného

miesta ani za oznámenie, že voľné pracovné miesto k dispozícii nemá.
Odporca vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že s návrhom nesúhlasí a tento žiadal v celom
rozsahu zamietnuť z dôvodu, že navrhovateľom uvádzané argumenty a skutočnosti nezodpovedajú
skutkovému stavu veci, sú účelovo dezinterpretované a nespôsobujú neplatnosť skončenia pracovného
pomeru. Odporca nenamietal, že by medzi účastníkmi konania bola uzavretá pracovná zmluva na

základe ktorej bol navrhovateľ zaradený do pozície "poverený riadením divízie Analýzy a architektúry".
Napriek označeniu pracovnej pozície opisným spôsobom išlo podľa odporcu o konkrétnu a jasne určenú
pracovnú pozíciu. Dňom 1. 2. 2013 bol navrhovateľ následne menovaný do funkcie riaditeľa divízia
Analýzy a architektúry, na ktorú však neskôr sám, na základe vlastného rozhodnutia abdikoval dňa 9.
1. 2014, s čím generálny riaditeľ odporcu verbálne súhlasil. V dôsledku tejto zmeny sa tak navrhovateľ

vrátil na svoju pôvodnú pracovnú pozíciu, ktorá bola v pracovnej zmluve označená opisným názvom
"poverený riadením divízie Analýzy a architektúry", a to bez ohľadu na to, že v dôsledku vzájomnej
dohody po zmene pracovnej náplne navrhovateľa v nadväznosti na jeho abdikáciu z riaditeľa funkcie,
navrhovateľovi do náplne práce k riadeniu uvedenej divízia analýzy a architektúry už neprináležalo.

3
17Cpr/5/2014

Na základe písomného rozhodnutia vedenia spoločnosti odporcu zo dňa 21. 3. 2014 bola pracovná
pozícia nazvaná "poverený riadením divízie Analýzy a architektúry " zrušená, v dôsledku čoho sa

navrhovateľ stal nadbytočným. Zamestnávateľ v záujme korektného ukončenia pracovnoprávneho
vzťahu s navrhovateľom navrhol ukončenie pracovného pomeru dohodou, nakoľko zo strany
navrhovateľa nebol záujem o uzavretie dohody, pristúpil zamestnávateľ k ukončeniu pracovného
pomeru výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Po doručení výpovede navrhovateľ
spočiatku chodil do práce a jeho úlohou bolo predovšetkým odovzdanie agendy a súvisiacich informácií.

Navrhovateľ vytýkal zamestnávateľovi, že vzhľadom na zrušenie jeho pracovnej pozície nie je možné,
aby mu zamestnávateľ ďalej prideľoval prácu, čím na strane zamestnávateľa dochádza k prekážke v
práci,počasktorejdobybynavrhovateľvôbecnemalpracovať,hocimuprináležínáhradamzdy.Odporca
sa rozhodol navrhovateľovu výhradu prijať a umožniť mu poberať počas celej zvyšnej výpovednej doby
náhradu mzdy bez toho, aby navrhovateľ bol povinný chodiť do práce. Rovnako bol navrhovateľovi

doplatený rozdiel medzi už vyplatenou mzdou a náhradou mzdy za celú dobu od podania výpovede.
Po zrušení pracovnej pozície navrhovateľ odvodzoval svoje pracovnoprávne nároky (náhrada mzdy,
neexistencia povinnosti chodiť do práce pre tvrdenú prekážku v práci na strane zamestnávateľa, v čom
muboloajvyhovenéaje celkomabsurdné,nepochopiteľné,doslovazarážajúce,žežalobounavrhovateľ
dnes ako jeden z ním tvrdených dôvodov neplatnosti skončenia pracovného pomeru namietal to,

že jeho pracovná pozícia vlastne ani nebola odporcom platne zrušená. Podľa názoru odporcu bol
splnený aj ďalší hmotnoprávny predpoklad platnosti výpovede a to, že odporca nemal v čase dania
výpovede možnosti navrhovateľa zamestnávať v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu
práce, nemal v tom čase pre navrhovateľa žiadnu vhodnú ba ani akúkoľvek inú prácu, čím objektívne
nebolo možné splniť ponukovú povinnosť zamestnávateľa. Ak v súčasnosti navrhovateľ namieta, že k

zrušeniu jeho pracovnej pozície platne nedošlo, preukazuje to jednoznačne len to, že navrhovateľ si
účelovo argumentačne nekonzistentne dezinterpretuje skutočnosť podľa toho, v akom kontexte sa mu
to práve hodí, v snahe šikanóznym spôsobom vykonávať svoje práva a povinnosti v zmysle Zákonníka
práce, poťažmo si týmto spôsobom vynucuje plnenia, na ktoré nemá žiaden právny nárok (najskôršesťmesačné odstupné, ktorým podmieňoval ukončenie pracovného pomeru, neskôr sedemmesačné
odstupné).Odporcamalzato,žepracovnýpomernavrhovateľauodporcubolplatneskončenýuplynutím
dvojmesačnej výpovednej lehoty ku dňu 31. 5. 2014.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, právneho zástupcu odporcu, oboznámil sa s
obsahom pracovnej zmluvy č. SEV 09/2012 zo dňa 24. 9. 2012, prílohy číslo 1. k pracovnej zmluve zo
dňa 24. 9. 2012, menovacím dekrétom zo dňa 25. 1. 2013, dodatkom číslo 1. k pracovnej zmluve zo dňa
24.6.2013, vzdanímsafunkcieriaditeľadivízieAnalýzyadizajnuzodňa9.1.2014,odvolacímdekrétom
zo dňa 15. 1. 2014, rozhodnutím o organizačnej zmene zo dňa 21. 3. 2014, ponuky pracovného miesta

zo dňa 24. 3.2014, výpovede zo dňa 24. 3. 2014, nesúhlasu navrhovateľa s výpoveďou zo dňa 4. 7.
2014, organizačnou štruktúrou odporcu platnej ku dňu skončenia pracovného pomeru, organizačným
poriadkom odporcu, ako aj ďalším obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:
Dňa 24. 9. 2012 uzavreli účastníci konania pracovnú zmluvu č. SEV 09/2012, na základe ktorej
bol navrhovateľ zaradený do pracovnej pozície: "Poverený riadením divízie Analýzy a architektúry" s
miestom výkonu práce Bratislava, s dohodnutým dňom nástupu do práce od 1. 10. 2012. Pracovný

pomer bol dohodnutý na dobu určitú do 30. 9. 2013, so skúšobnou dobou 3 mesiace. Dodatkom číslo
1. zo dňa 24. 6. 2013 bol pracovný pomer
4
17Cpr/5/2014

dohodnutý na dobu neurčitú, bez skúšobnej doby. Prílohu číslo 1. k pracovnej zmluve tvorila pracovná
náplň, podľa ktorej mal navrhovateľ vykonávať funkciu analytika, ktorá okrem iných zahŕňala:
- vykonávanie funkčných analýz existujúceho stavu HW a SW riešenia systémov u zákazníka
- príprava návrhov riešení systémov u zákazníka na základe vykonanej analýzy skutkového stavu a
potrieb zákazníka

- tvorba funkčné a technickej špecifikácie návrhu riešenia
- podpora a údržba systému
- operatívne riešenie vzniknutých problémov a neštandardných stavbou informačných systémov a
softvérových chýb
- vytváranie vstupov zo systémov pre potrebu vedenia spoločnosti

- posudzovanie projektov, časové odhady, vo fáze analýzy, návrhu, implementácie a testovania projektu
- spolupráca na príprave plánov testovania
- vykonávanie testovacích prípadov, hlásenie chýb a hľadanie riešení
- spolupráca v projektových tímoch na projektoch.

V oblasti ľudských zdrojov bola pracovná náplň navrhovateľa nasledovná:
- príprava a realizácia stratég je divízie
- riadenie, vedenie, motivovanie, kontrola a hodnotenie tímu
- tvorba tréningových a rozvojových plánov
- prideľovanie zdrojov

- zúčastňovanie sa na výberových konaniach.

Menovacím dekrétom zo dňa 25. 1. 2013 bol navrhovateľ s účinnosťou od 1. 2. 2013 menovaný do
funkcie riaditeľa divízie analýzy a architektúry. Pri výkone tejto funkcie mal byť zodpovedný za plnenie
úloh a všetkých činností divízie Analýzy a architektúry. Rozsah práv a povinností pre výkon tejto funkcie

bol určený organizačným poriadkom odporcu, popisom pracovnej činnosti, vnútornými organizačnými
riadiacimi normami a rozhodnutiami výkonného riaditeľa. Odvolaním z tejto funkcie alebo vzdaním sa
tejto funkcie sa pracovný pomer navrhovateľa u odporcu nemal automaticky ukončiť. V súvislosti so
skončením pracovného pomeru mali platiť príslušné ustanovenia Zákonníka práce.
Listom zo dňa 9. 1. 2014 sa navrhovateľ vzdal funkcie riaditeľa divízie Analýzy a architektúry s

účinnosťou od 9. 1. 2014, zároveň odporca odvolacím dekrétom zo dňa 15. 1. 2014 odvolal
navrhovateľa z funkcie riaditeľa divízie Analýzy a architektúry.
E-mailom zo dňa 15. januára 2014 oznámil generálny riaditeľ odporcu A.. F., že dňa 15. 1. 2014 končí
pôsobenie na pozícii riaditeľa divízia analýzy architektúry navrhovateľ s tým, že s účinnosťou od 15. 1.
2014 je poverený riadením divízie Analýzy a architektúry H. D.C..

Dňa 21. 3. 2014 prijal odporca rozhodnutie o organizačnej zmene o znížení stavu zamestnancov
v dôsledku zrušenia jedného pracovného miesta: poverený riadením divízie Analýzy a architektúry z
ekonomických dôvodov, nakoľko úlohy pripadajúce na predmetné pracovné miesto boli zverené do
pôsobnosti riaditeľa divízie analýzy a architektúry.5
17Cpr/5/2014

Dňa 24. 3.2014 bola navrhovateľovi daná výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm.
b) Zákonníka práce z dôvodu, že na základe písomného rozhodnutia odporcu zo dňa 21. 3. 2014
bolo pôvodné pracovné miesto navrhovateľa pred menovaním do funkcie riaditeľa divízie Analýzy a
architektúry, t.j. pracovná pozícia: poverený riadením divízie Analýzy a architektúry zrušená, z ktorého
dôvodu sa navrhovateľ stal pre odporcu nadbytočným. Zároveň zamestnávateľ vyhlásil, že nemá

možnosť ho naďalej zamestnávať v mieste dojednanom ako miesto výkonu práce v pracovnej zmluve,
ani po predchádzajúcej príprave a to ani na kratší pracovný čas. Uvedená skutočnosť bola oznámená
navrhovateľovi aj listom zo dňa 24. 3. 2014, v ktorom zamestnávateľ zamestnancovi oznámil, že nemá
možnosť ho ďalej zamestnávať.
Navrhovateľ sa vo svojej výpovedi pred súdom pridržiaval písomne podaného návrhu a dodal, že z
pracovnej náplne, ktorá tvorila prílohu pracovnej zmluvy zo dňa 24. 9. 2012 je zrejmé, že bol funkčne

zaradený aj ako analytik. Prvá strana pracovnej náplne preto prislúcha pozícií analytik a pracovné
povinnosti uvedené pod názvom "ľudské zdroje" prislúchajú pracovnej pozícií povereného pracovníka
riadením divízia Analýzy a architektúry. V tomto období výlučne navrhovateľ vykonával celú činnosť
riadenia tejto divízie a jeho priamym nadriadeným bol H.. F.. V tomto období nebol menovaný žiaden
pracovník do pozície riaditeľa tejto divízie. Až s účinnosťou od 1. 2. 2013 bol navrhovateľ menovaný do

funkcie riaditeľa divízie Analýzy a architektúry, pričom svoje činnosti vykonával v rovnakom rozsahu ako
doposiaľ, teda v čase, keď bol iba poverený riadením tejto divízie. Okrem funkcie riaditeľa vykonával
navrhovateľ aj ďalšie práce analytika podľa pôvodnej pracovnej zmluvy. Pracovná náplň navrhovateľa
sa teda menovaním do funkcie riaditeľa žiadnym spôsobom nezmenila, nezmenilo sa ani jeho mzdové
ohodnotenie. Vzhľadom nato že Mgr. F. navrhovateľovi vytýkal nedostatky pri výkone funkcie, rozhodol

sa navrhovateľ vzdať funkcie riaditeľa, čo realizoval listom zo dňa 9. 1. 2014. Po vzdaní sa funkcie bol
poverený riadením divízie H. D. a navrhovateľ naďalej vykonával funkciu analytika. V marci 2014 mu H.
D.C. prikázal výsledky svojej práce odovzdať externému pracovníkovi pánovi F., ktorý vykonával práce
analytika pre odporcu externe, následne bola navrhovateľovi ponúknutá možnosť ukončiť pracovný
pomer dohodou, s čím nesúhlasil.

Právny zástupca odporcu vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že zotrváva na svojom písomnom
vyjadrení. Podľa pracovnej zmluvy bol navrhovateľ zaradený do funkcie: poverený riadením divízie
Analýzy a architektúry, neskôr bol menovaný do funkcie riaditeľa, z ktorej funkcie sa listom zo dňa
9. 1. 2014 vzdal a následne ho odporca odvolal z funkcie riaditeľa s účinnosťou od 15. 1. 2014.
Odporca následne prijal rozhodnutie o organizačnej zmene, ktorým bolo zrušené jedno pracovné miesto

pracovníka povereného riadením divízie Analýzy a architektúry. Následne listom zo dňa 24. 3. 2014
bol s navrhovateľom skončený pracovný pomer výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka
práce. Odporca ponúkol navrhovateľovi možnosť ukončiť pracovný pomer dohodou, s čím navrhovateľ
nesúhlasil. Výpoveď bola doručená navrhovateľovi na pracovisku dňa 24. 3. 2014 a jej prevzatie
navrhovateľ písomne potvrdil. Po doručení výpovede z pracovného pomeru sa navrhovateľ začal

nejasne vyjadrovať, že má možnosť výpoveď namietať, avšak nevyjadril sa jednoznačne. Práve z
tohto dôvodu žiadal neprideľovať ďalšiu prácu. Dodatočne sa odporca dozvedel, že navrhovateľ sa
počas výpovednej doby zamestnal u konkurenčnej firmy. Listom zo dňa 27. 5. 2014 odporca žiadal,
aby sa navrhovateľ jednoznačne vyjadril, či má námietky ohľadne výpovede aby odporca vedel zaujať
stanovisko. Listom zo dňa 19. 6. 2014 právna zástupkyňa navrhovateľa žiadala odporcu o zaujatie

stanoviska k jednotlivým namietaným
6
17Cpr/5/2014

okolnostiam, zároveň žiadala vyplatiť 7-mesačne odstupné s tým, že ani v tomto liste nebola namietaná

neplatnosť skončenia pracovného pomeru. Túto neplatnosť vyjadril navrhovateľ až listom zo dňa 4.
7. 2014. Právny zástupca odporcu na pojednávaní uviedol, že organizačnou zmenou bola zrušená
pozíciapracovníkapoverenéhoriadenímdivízie Analýzy aarchitektúry, poukazujúcnaobsahpracovnej
zmluvy, podľa ktorej bol navrhovateľ zaradený práve do pozície pracovníka povereného riadením a iba
z popisu pracovnej činnosti vyplývalo, že vykonával aj činnosť analytika.

Podľa bodu 4. 3. 2 Organizačného poriadku zamestnávateľa č. OS 01/2012 bol vedúci oddelenia
analýza a architektúra priamo podriadený generálnemu riaditeľovi, mal zaisťovať nasledovné činnosti:
realizácia nových produktov, spolupráca pri zaisťovaní zákaziek, zaisťovanie realizácia a nasadzovanie
produktov už zmluvných organizácií, je zodpovedný za odborné zostavenie a vedenie v riešiteľskýchkolektívoch pri riešení zákaziek a projektov, technickú úroveň riešených úloh, organizačne zaisťuje,
metodicky riadi a osobne sa zúčastňuje všetkých závažných meraní a hodnotení výsledkov riešených
úloh, študuje a analyzuje vývojové trendy a legislatívu v oblasti riešených úloh, spolupracuje pri

zaisťovaní zákaziek, zodpovedá za vypracovanie odbornej časti ponúk a špecifikácií, odbornú rozborovú
činnosť potrebnú pre rozhodnutie o zákazke, účasť na rokovaniach o zákazke, posúdenie vstupných
materiálov externých projektov a pod.
Po porovnaní pracovnej náplne navrhovateľa ako analytika a pracovnej náplne iného zamestnanca
v pozícii analytik (číslo listu 78 spisu) súd zisťuje, že pracovné náplne sú v časti funkčné zaradenie:

"analytik" v prevažnej časti totožné
pracovná náplň navrhovateľa:
- vykonávanie funkčných analýz existujúceho stavu hardwaru a softwaru, riešenie systémov u zákazníka
- komunikácia so zákazníkom, získavanie a spracovanie požiadaviek zákazníka, prezentácia návrhov
riešení pre zákazníka,
- operatívne riešenie vzniknutých problémov a neštandardných stavov informačných systémov a

softvérových chýb
- spolupráca na príprave plánov testovania,
- vykonávanie testovacích prípadov, hlásenie nedostatkov a hľadanie riešení s business analytikmi a
dodávateľmi,
- príprava testovacích dát a testovacích prostredí, takisto údržba počas vykonávania testov,

- poskytovanie informácii o vývoji testovania a včasné označenie problémov
- spolupráca v projektových tímoch na projektoch.

pracovná náplň podľa pracovnej zmluvy č SE 05/2013:
- analýza business požiadaviek, tvorba dátových analýz, spracovanie funkčnej špecifikácie, spracovanie

analytickej dokumentácie,
- konzultácia so zákazníkom, zber projektových požiadaviek, tvorba projektovej dokumentácie, správa
používateľov a aplikácii, školenie používateľov,
- riadenie a kontrola odstraňovania chýb aplikácií
- testovanie aplikácie, regresné testy, testy použiteľnosti, výkonnostné testy, testovacie scenáre,

aplikačná podpora.
7
17Cpr/5/2014

Podľa § 61 ods. 1, 2, 3, 4 Zákonníka práce, výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ

aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.
Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod
výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom,
inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.
Akzamestnávateľdalzamestnancovivýpoveďpodľa§63ods.1písm.b),nesmiepočasdvochmesiacov

znovu utvoriť zrušené pracovné miesto a prijať po skončení pracovného pomeru na toto pracovné miesto
iného zamestnanca.
Výpoveď, ktorá bola doručená druhému účastníkovi, možno odvolať len s jeho súhlasom. Odvolanie
výpovede, ako aj súhlas s jej odvolaním treba urobiť písomne.
Podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z

dôvodu,aksazamestnanecstanenadbytočnývzhľadomnapísomnérozhodnutiezamestnávateľaalebo
príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s cieľom
zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách .
Podľa § 62 ods. 1 Zákonníka práce, ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím
výpovednej doby.

Podľa § 62 ods. 2 Zákonníka práce, výpovedná doba je najmenej jeden mesiac, ak tento zákon
neustanovuje inak.
Podľa § 62 ods. 3 Zákonníka práce, výpovedná doba zamestnanca, ktorému je daná výpoveď z dôvodov
uvedenýchv§63ods.1písm.a)alebopísm.b)alebozdôvodu,žezamestnanecstratilvzhľadomnasvoj
zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, je najmenej

a) dva mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval
najmenej jeden rok a menej ako päť rokov,
b) tri mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval
najmenej päť rokov.Podľa § 78 ods. 1. Zákonníka práce, ak dal zamestnanec neplatnú výpoveď alebo ak skončil neplatne
pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a zamestnávateľ mu oznámil, že trvá na tom, aby
naďalej vykonával prácu, jeho pracovný pomer sa nekončí.

Výpoveď z pracovného pomeru navrhovateľ prevzal dňa 24.03.2014, výpovedná doba začala plynúť od
prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede, t.j. od 01.04.2014 a uplynula
dňa 31.07.2014 (§ 62 ods. 2 Zákonníka práce). Ak navrhovateľ podal návrh na určenie neplatnosti
výpovede na súd dňa 30.07.2014, podal ho včas (§ 62 ods. 1 Zákonníka práce).
Zákonník práce ani iný pracovnoprávny predpis presne nezakotvuje čo je druh práce, ani nezakotvuje

spôsob jeho dojednania zo strany účastníkov. Zo samotného pojmu " druh práce " však vyplýva, že musí
vykazovať druhové určenie práce. Druh práce môže byť vymedzený
8
17Cpr/5/2014

aj kumulatívne aj alternatívne. Druh práce podľa smernice č. 91/533/EHS nemá byť len krátke označenie

funkcie, ale má byť uvedený krátkou charakteristikou alebo opisom pracovných činností, ktoré tvoria
obsah pracovnej činnosti zamestnanca.
Medzi účastníkmi bolo nesporné, že dňa 24.09.2012 bol založený pracovnoprávny vzťah pracovnou
zmluvou, podľa ktorej bol navrhovateľ zaradený do pozície: "poverený nariadením divízie Analýzy a
architektúry". Ďalej bolo nesporné, že s účinnosťou od 1. 2. 2013 bol navrhovateľ generálnym riaditeľom

odporcu Mgr. H. F.C. menovaný do funkcie riaditeľa divízie Analýzy a architektúry s tým, že v prípade
odvolania z tejto funkcie sa jeho pracovný pomer skončiť nemal ale v ďalšom by platili pre navrhovateľa
ustanovenia Zákonníka práce. Funkcie riaditeľa sa navrhovateľ dobrovoľne vzdal dňa 9. 1. 2014 a
následne bol generálnym riaditeľom z tejto funkcie odvolaný s účinnosťou od 15. 1. 2014. Následne mal
preto navrhovateľ vykonávať prácu podľa pracovnej zmluvy ako " poverený riadením divízie Analýzy

a architektúry". S účinnosťou od 15. 1. 2014 však zamestnávateľ poveril riadením divízie Analýzy a
architektúry H. D.. Nastal teda stav, keď po 15.01.2014 pôsobil aj H. D. aj navrhovateľ ako poverení
riadením divízie Analýzy a architektúry. V období od 15.01.2014 do 21.03.2014 teda pôsobili popri
sebe dve riadiace pozície v divízii Analýzy a architektúry. Uvedenú situáciu riešil zamestnávateľ tak,
že zrušil pracovnú pozíciu navrhovateľa. Súd je však toho názoru, že bola zrušená len časť pracovnej

pozície navrhovateľa a to ako povereného riaditeľa, keďže z obsahu pracovnej náplne je zrejmé, že
navrhovateľ okrem riadiacej funkcie vykonával aj kumulovanú prácu analytika, čo jednoznačne vyplýva
z porovnania pracovných náplní navrhovateľa ako aj ďalšieho zamestnanca, ktorý bol zaradený len
ako analytik (č.l. 78). Okrem uvedeného z organizačnej štruktúry zamestnávateľa vyplýva, že na čele
divízie Analýzy a architektúry bol po 15.1.2014 H. D. a ako jeho podriadený na oddelení Analýzy bol

vedený aj navrhovateľ. Súd teda z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že zamestnávateľ po
vzdaní sa funkcie navrhovateľa ako riaditeľa sa dostal do situácie, keď pozícia "povereného riadením
divízie Analýzy a architektúry" bola zdvojená. Navrhovateľ však naďalej pracoval u odporcu ako analytik
a ako analytik bol vedený aj v organizačnej štruktúre odporcu. Ak odporca prijal organizačnú zmenu a
zrušil pozíciu "povereného riadením divízie Analýzy a architektúry" bola zrušená len riadiaca pozícia

navrhovateľa (ktorej pôsobnosť bola špecifikovaná v druhej časti pracovnej náplne označenej
ako "ľudské zdroje" aj v Organizačnom poriadku ) a nebola zrušená pozícia navrhovateľa ako analytika,
ktorá pozícia jasne vyplývala z pracovnej náplne, ktorá tvorila súčasť pracovnej zmluvy. Súd má za
to, že medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou navrhovateľa ako analytika neexistuje vzťah
príčinnej súvislosti, z ktorého dôvodu ak bola navrhovateľovi daná výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b)

Zákonníka práce, je takéto skončenie pracovného pomeru neplatné, pretože odporca nepreukázal, že
organizačná zmena sa týkala aj kumulovanej pozície analytika.
Otrováchkonaniarozhodolsúdpodľa §142ods.1O.s.p.apriznalúspešnémunavrhovateľoviprávona
náhradu trov konania proti odporcovi, ktorý v konaní úspech nemal. Vzhľadom na to, že navrhovateľovi
v konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu náhradu nepriznal.

O povinnosti odporcovu zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok rozhodol súd podľa § 2 ods. 2
zák. č. 71/1992 Zb. v znení neskorších zmien o súdnych poplatkoch , keďže

9
17Cpr/5/2014

navrhovateľ bol od súdneho poplatku oslobodený (§ 4 ods. 2 písm. d) zák. č. 71/1992 Zb. v znení
neskorších zmien o súdnych poplatkoch).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom
súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené

(§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 205a ods. 1 O. s. p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu ( prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
b) má byť nim preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa.

Podľa § 205a ods. 2 O. s. p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa odseku 120 ods.
2 O. s. p.
10

17Cpr/5/2014

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.