Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. máj 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/933/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912213536
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6912213536.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra

Priehodu a členov senátu JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Anny Snopčokovej v právnej veci žalobcu:
POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich
Paľko, s. r. o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská
republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné námestie
13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Rimavská Sobota č. k. 12C/269/2012-36 zo dňa 20. 08 2013, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu.

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu žalobcu o zaplatenie náhrady škody a náhrady
nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci zamietol a náhradu trov konania žalovanej nepriznal. Rozhodol tak s odôvodnením, že
žalobca nepreukázal, že by v exekučnej veci, na základe ktorej žalobu podal, došlo k nesprávnemu
úradnému postupu súdu (§ 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.), teda nepreukázal, že by boli splnené
zákonné podmienky pre zodpovednosť štátu podľa zákona, a tým ani splnenie predpokladov pre

priznanie náhrady škody a nemajetkovej ujmy.

Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalobca. Žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť a
vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V dôvodoch odvolania poukazoval na to, že súd
nesprávne postupoval, keď vec prejednal v neprítomnosti žalobcu. Poukazoval na to, že žalobca riadne
a včas požiadal o zrušenie pojednávania, uviedol dôležité dôvody a predložil súdu aj listiny spojené s
označenými dôvodmi. V konaní namietal zaujatosť všetkých sudcov Okresného súdu Rimavská Sobota,

preto okresný súd nemal vo veci konať, keďže jeho sudcovia boli vo veci zaujatí. Pokiaľ vo veci o
vylúčení sudcov okresného súdu rozhodoval krajský súd a rozhodol tak, že nevylúčil z pojednávania
len toho sudcu, ktorý rozhodoval v exekučnej veci, tak takéto rozhodnutie nepovažoval za správne.
Keďže žalobca podal aj návrh na prerušenie konania, tak súd nemal konať dovtedy, kým nebola
právoplatne vyriešená otázka prerušenia konania. Žalobca trval na tom, aby sa pojednávania zúčastnil
jeho právny zástupca, pričom však na takom, ktoré bude vedené nestranným sudcom na nestrannom
súde. Namietal, že žalobca sa nemal možnosť vyjadriť ani k dôkazom, ktoré súd v konaní vykonal a

na ktorých založil svoje rozhodnutie. Konajúci súd porušil právo na kontradiktórne konanie, pretože
žalobca nebol oboznámený s obsahom dôkazov a prednesov a nemal sa možnosť k týmto dôkazom
a prednesom vyjadriť. Žalobca má právo vyjadriť sa k dôkazom, ktoré získal súd z vlastnej iniciatívy.
Tiež namietal, že súd mal rozhodnúť o návrhu rozsudkom pre zmeškanie, keďže žalovaný nereagovalna výzvu súdu, aby predložil písomné vyjadrenie k žalobnému návrhu. Súd dospel k nesprávnemu
názoru, že nedošlo k škode a nemajetkovej ujme a poukazoval na to, že práve právnym titulom je
v danej veci nesprávny úradný postup exekučného súdu. Žalobca by mohol v konaní pred

súdom prostredníctvom vykonaného pojednávania predložiť dôkazy a výpočet majetkovej škody, a to
prostredníctvom znaleckého posudku, ktorého vyhotovenie zabezpečil. Súd však konanie neprípustne
skrátil na dôkazy vykonané ex offo a žalobcu nepoučil podľa ustanovenia § 120 ods. 4 O. s. p. a
neoznámil mu, že hodlá vyhlásiť rozhodnutie vo veci samej.

Vzhľadom na vyššie uvedené pochybenia okresného súdu je rozhodnutie aj vnútorne rozporné, existuje
porušenie práva, keď súd konštatoval toto porušenie a na tejto chybe postavil svoje rozhodnutie o
nepriznaní nemajetkovej ujmy. Žiadal preto podanému odvolaniu vyhovieť.

Na odvolanie žalobcu sa vyjadrila žalovaná. Rozhodnutie okresného súdu považovala za vecne správne
a žiadala ho potvrdiť. V dôvodoch odvolania poukazovala na to, že okresný súd správne pojednával

v neprítomnosti žalobcu, keďže tento bol riadne predvolaný a nepožiadal o odročenie z dôležitých
dôvodov. Pokiaľ ide o námietku nestrannosti sudcu, tak treba poukázať na to, že o námietke zaujatosti
v konaní už bolo právoplatne rozhodnuté Krajským súdom v Banskej Bystrici. Pokiaľ konajúci sudca
nebol vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, tak mohol konať a rozhodnúť vo veci. Taktiež
nepovažoval za správne tvrdenie žalobcu, že súd mal najskôr právoplatne rozhodnúť o prerušení

konania a až potom postupovať procesne v danej veci. Z hľadiska hospodárnosti konania mohol okresný
súd najskôr rozhodnúť o prerušení konania a súčasne s tým rozhodnúť aj vo veci samej. Otázku
správnosti procesného postupu okresného súdu o prerušení konania bude posudzovať odvolací súd na
základe podaného odvolania proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa. Pokiaľ ide o rozsah dokazovania, tak
okresný súd vykonal dokazovanie oboznámením exekučného spisu, teda dôkazu, ktorý bol navrhnutý zo

strany samotného žalobcu. Pokiaľ súd žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca v namietanom exekučnom
konaní nepreukázal prieťahy a teda nesprávny úradný postup, tak potom pre rozhodnutie vo veci nebolo
významné posúdenie vzniku škody a nemajetkovej ujmy. Rozhodnutie okresného súdu teda považovala
za vecne správne.

Krajský súd preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p.,
bez nariadenia pojednávnaia podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O. s. p. a tento v zmysle ustanovenia §
219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.

V zmysle ustanovenia § 212 ods. 1 O. s. p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Je

tiež viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v
odsekoch 2 až 7 § 213 ods. 1 O. s. p.

Odvolací súd nezistil, že by v danej veci bol dôvod na procesný postup podľa ustanovenia § 213 ods.
3 až 5 O. s. p. Nezistil teda dôvod na opakovanie vykonaných dôkazov alebo doplnenia dokazovania v

danej veci. Vychádzal preto zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa.

V zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,

prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania žalobcu dospel krajský súd k záveru, že okresný
súd v danej veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s §
132 O. s. p. a svoje rozhodnutie aj náležitým spôsobom odôvodnil podľa ustanovenia § 157 ods. 2 O. s.

p. S dôvodmi rozhodnutia okresného súdu sa krajský súd stotožňuje a na tieto poukazuje.

Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa sa dostatočne jasne, zrozumiteľne a právne
argumentačne presvedčivo vysporiadal v odôvodnení rozsudku s preskúmaním právneho základu a
dôvodnosti uplatneného nároku žalobcu, preto dôvody obsiahnuté v odvolaní žalobcu namietajúce

vnútornú rozpornosť a nedostatočnosť zdôvodnenia úvah súdu obsiahnutých v odôvodnení
napadnutého rozsudku nie sú opodstatnené.Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že žalobca nepreukázal splnenie
zákonných podmienok pre priznanie náhrady škody a nemajetkovej ujmy v zmysle ustanovenia § 5 ods.
1, § 6 ods. 1, § 9 ods. 1 až 4 a § 17 ods. 1, 2, 3 zákona č. 514/2003 o zodpovednosti za škodu spôsobenú

pri výkone verejnej moci a neosvedčil právny základ a dôvodnosť uplatneného nároku, a to tak ohľadom
nároku na náhradu majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy.

Za nedôvodné považuje krajský súd argumenty obsiahnuté v odvolaní spochybňujúce procesný postup
súdu, v dôsledku ktorého malo byť údajne žalobcovi odňaté právo konať pred súdom. Žalobca v odvolaní

tvrdí, že napriek tomu, že riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania, uviedol dôležité dôvody a
predložilsúdulistinyspájanésoznačenýmidôvodmi,súdvrozporesozákonomkonalpodľaustanovenia
§ 101 ods. 2 O. s. p. v neprítomnosti žalobcu.

Okresný súd v danej veci vytýčil termín pojednávania na 20. 08. 2013 o 11.15 h. Urobil tak s dostatočným
časovým predstihom, aby účastníci konania sa mohli pojednávania na okresnom súde zúčastniť.

Žalovaný sa na pojednávanie pred okresným súdom ospravedlnil. Žalobca o pojednávaní okresného
súdu včas vedel, pretože doručoval súdu návrh na zrušenie nariadeného pojednávania z dôvodu
objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu. V tejto súvislosti žalobca poukazoval na
ústavnúsťažnosť,ktorúpodalprotiuzneseniuKrajskéhosúduvBanskejBystricisp.zn.13NcC/600/2012
a do tej doby, kým o tejto sťažnosti nebude rozhodnuté, žiadal o prerušenie konania. Bol teda názoru,

že existuje objektívne prekážka pre to, aby súd mohol vo veci v danej veci konať.

Okresný súd Rimavská Sobota uznesením vyhlásením na pojednávaní dňa 20. 08. 2013
žiadostižalobcuozrušenienariadenéhopojednávanianevyhovelanávrhžalobcunaprerušeniekonania
zamietol.

Procesný postup okresného súdu v danej veci bol správny, pretože o tvrdenej námietke zaujatosti bolo
už rozhodnuté Krajským súdom v Banskej Bystrici, ktorý rozhodol takým spôsobom, že z konania vylúčil
len toho sudcu, ktorý konal v exekučnom veci, od ktorej žalobca odvodzoval nesprávny úradný postup.
Ostatní sudcovi Okresného súdu Rimavská Sobota neboli vylúčení z prejednania a rozhodnutia veci. O

námietke zaujatosti bolo teda riadnym spôsobom rozhodnuté krajským súdom, a preto toto rozhodnutie
bolo záväzné aj pre žalobcu.

Pokiaľ bol žalobca presvedčený, že krajský súd nesprávne rozhodol o námietke zaujatosti, mal zákonnú
možnosťpodaťprotirozhodnutiukrajskéhosúdudovolanieakomimoriadnyopravnýprostriedokvsúlade

s § 237 písm. g/ O. s. p. Najvyšší súd ako súd dovolací bol povolaný na poskytnutie ochrany základným
právam žalobcu. Takýto záver zaujal Ústavný súd SR v rozhodnutí zo dňa 06. 02. 2013 č. I.ÚS 89/2013.
Okrem iného poukázal aj na to, že nemá dostatok právomocí na preskúmanie sťažovateľových námietok
nezákonného sudcu, ktoré smerovali proti napadnutým rozhodnutiam krajského súdu v iných obdobných
veciach.

Keďže nebol daný dôvod na prerušenie konania, správne okresný súd ešte pred tým, ako rozhodol vo
veci samej, rozhodol o tom, že návrhu žalobcu na prerušenie konania nevyhovuje a tento zamietol.
Mohol tak procesne a z hľadiska hospodárnosti konania urobiť ešte pred rozhodnutím vo veci samej.

Krajskýsúdtiežnepovažovalzadôvodnúnámietku,podľaktorejžalobcatrvalnatom,abysajehoprávny
zástupca zúčastnil pojednávania pred okresným súdom. V tejto súvislosti však treba poukázať na to,
že z podaného odvolania proti rozsudku okresného súdu vyplýva, že žalobca sa chcel zúčastniť len
takéhopojednávaniasúdu,ktorébudevedenénanestrannomsúdeanestrannýmsudcom.Zuvedeného
teda možno vyvodiť, že nie takého pojednávania, v ktorom v danej veci konal sudca Okresného súdu

Rimavská Sobota.

Keďže neboli splnené dôvody na prerušenie konania a pre zrušenie nariadeného termínu pojednávania,
pričom iné vážne dôvody, ktoré by bránili súdu prvého stupňa vo veci o žalobe žalobcu konať, neboli
zistené, tak správne okresný súd konal v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu ako aj žalovaného

podľa § 101 ods. 2 O. s. p.

Taktiež nebol dôvodný argument žalobcu o tom, že súd nepoučil účastníkov v zmysle ustanovenia §
120 ods. 4 O. s. p. pred tým, ako vo veci meritórne rozhodol. Poučenie súdu podľa § 120 ods. 4 O.s. p. bolo obsiahnuté v predvolaní na pojednávanie, čo súd konštatoval a poznamenal do zápisnice
na pojednávaní okresného súdu pred tým, ako vyhlásil dokazovanie za skončené. Okrem toho treba
poukázať na to, že súd vykonal na pojednávaní hlavný dôkaz, ktorý bol navrhnutý zo strany žalobcu,

a to oboznámenie exekučného spisu, z ktorého odvodzoval žalobca nesprávny úradný postup. Aj v
podanom odvolaní proti rozsudku okresného súdu samotný žalobca poukazuje na to, že exekučný spis
je podstatný pre zistenie správnosti úradného postupu.

V podanom odvolaní žalobca tiež vytýkal okresnému súdu, že tento mal rozhodnúť o žalobe rozsudkom

pre zmeškanie podľa ustanovenia § 153b O. s. p., lebo žalovaný sa k žalobe nevyjadril, resp. nereagoval
na výzvu súdu, aby predložil písomné vyjadrenie k žalobnému návrhu v zmysle ustanovenia § 114 ods.
3 O. s. p. Tento argument žalobcu nie je dôvodný, nakoľko žalovaný súdu doručil vyjadrenie k podanej
žalobe, v ktorom uviedol svoje procesné stanovisko k žalobe a uplatnenému nároku žalobu.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody nepovažoval krajský súd odvolanie žalobcu za dôvodné, a preto

rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p. v
spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a žalovanej ako v odvolacom konaní úspešnému účastníkovi náhradu trov
druhostupňového konania nepriznal, nakoľko táto si trovy odvolacieho konania nevyčíslila, ani nežiadala

priznať.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.