Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Nitra
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Eva Hritzová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15CoE/134/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4210206824
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Hritzová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4210206824.2
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska č. 5,
Bratislava, IČO: 35 724 803, zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36
613 843, proti povinnej: T. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. B. XX, W., o vymoženie sumy 144,--
eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k.
13Er/428/2010-31 zo dňa 30.05.2014, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Komárno č. k. 13Er/428/2010-31 zo dňa 30.05.2014 p o t v
r d z u j e .
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d/, § 44 ods. 2 zákona č.
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok) a § 45 ods.
1, ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.
Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že právny predchodca oprávneného
poskytol povinnému na základe uzavretej zmluvy úverový rámec vo výške 30.000,-- Sk (995,82
eura), ktorú sa povinný zaviazal platiť v pravidelných mesačných splátkach po 1.000,-- Sk (33,19
eura). Podľa článku XI. bod 59 obchodných podmienok pre vydanie a používanie platobných kariet
vydávaných VÚB, a.s., sa zmluvné stany dohodli, že všetky spory vzniknuté z tejto zmluvy budú
rozhodované v rozhodcovskom konaní Stálym rozhodcovským súdom Asociácie bánk podľa zákona
č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku. Zmluva o poskytnutí úveru spotrebiteľskou zmluvou, na ktorú sa
vzťahujú ustanovenia § 53 a nasl. OZ. Z predmetnej spotrebiteľskej zmluvy uzavretej medzi právnym
predchodcom oprávneného a povinným je zrejmé, že oprávnený ponúka svoje služby spotrebiteľom
prostredníctvom štandardných formulárových zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebiteľ
zmluvné podmienky nemôže ovplyvniť, čo platí aj pre rozhodcovskú doložku, ktorá je súčasťou
všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Táto doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť
si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa (oprávneného).
Jednostrannosť a nekalosť tohto zmluvného dojednania spočíva v tom, že faktickým subjektom, ktorý
definuje, ako sa budú prípadné spory riešiť, je v tomto prípade dodávateľ, čiže oprávnený, pretože tento
zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve, ktorú používal
v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Takéto dojednanie rozhodcovskej
doložky je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka
neplatná. Občiansky zákonník v tomto ustanovení s neprijateľnými zmluvnými podmienkami vždy spájal
sankciu neplatnosti, pričom ide o neplatnosť absolútnu, na ktorú musí súd prihliadať priamo zo zákona.Konštatoval, že neplatná rozhodcovská doložka nebola v prejednávanej veci spôsobilá založiť
právomoc rozhodcovského súdu. Predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci
rozhodcovského súdu v danej veci konať, a to s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, nie je
možné považovať za spôsobilý exekučný titul.
Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Poukázal
na to, že súd prvého stupňa v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú
mu zveril Exekučný poriadok. Mal za to, že exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť
exekučného titulu. Skúma iba materiálnu a formálnu vykonateľnosť. Poukázal na nesprávny preklad
rozhodnutia ASTURCOM. Exekučný súd podľa správneho prekladu nie je v zmysle rozhodnutia povinný
vykonať cielenú procesnú aktivitu smerujúcu k zisťovaniu a preskúmavaniu okolností prípadu. Uviedol,
že právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného
súdu SR, z čoho vyplýva, že je prekážkou pre opätovné prejednanie veci. Súdny dvor nemal v žiadnom
prípade úmysel uložiť exekučným súdom členských štátov, aby zrušili rozhodcovské nálezy so silou res
iudicata v prípadoch, kedy takýto postup podľa domáceho práva členského štátu nie je možný. To by
vyvolalo nebezpečnú právnu neistotu, najmä čo sa týka právneho osudu veriteľovej pohľadávky, ktorá
by sa musela neštandardným spôsobom opätovne žalovať. V slovenskom práve je výslovne zakotvený
postuppreprípad,aksaneplatnosťrozhodcovskejdoložkyzistívzákonomnatentoúčelurčenomkonaní
o neplatnosť rozhodcovského nálezu. Z uvedeného vyplýva, že slovenský exekučný súd by bol podľa
rozsudku ASTURCOM povinný vyhodnotiť rozhodcovskú doložku ex offo ako nekalú podmienku, ak by
slovensképrocesnéprávoumožňovaloexekučnémusúdu,abyvyhodnotilrozhodcovskúdoložkuvrámci
exekučného konania ako neplatnú a to z hmotnoprávneho dôvodu vyjadreného v slovenskom hmotnom
práve. V slovenskom právnom poriadku je príslušný na posúdenie platnosti rozhodcovskej zmluvy
súd, ktorý rozhoduje o žalobe účastníka rozhodcovského konania proti rozhodcovskému rozsudku,
pričom ak tento súd vysloví neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, je povinný vecne rozhodnúť o žalovanom
nároku. Neprijateľnosť rozhodcovskej doložky nemožno konštatovať ani s odvolaním sa na ustanovenia
Smernice č. 93/13/EHS. Za súčasného právneho stavu nemožno zo slovenského a ani z európskeho
práva vyvodzovať záver, podľa ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmavať exekučný titul a
nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich. S poukazom
na čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, mal za to, že
namietaným postupom súdu dochádza k neoprávnenému zásahu do základného práva oprávneného
na súdnu ochranu a efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní. Poukázal aj na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/11/2010 zo dňa 26.09.2011. Na podklade vyššie
uvedených skutočností navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.
Krajský súd v Nitre ako odvolací súd podľa § 10 ods. 1 OSP vec prejednal podľa § 212 ods. 1 OSP, bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k
záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné ako vecne správne v zmysle § 219 ods. 1 OSP potvrdiť.
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie začalo dňa 20.05.2010,
kedy bola pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica o návrhu na vykonanie exekúcie na základe
exekučného titulu - rozsudku sp. zn. EP 63052/09, ktorý vydal dňa 24.02.2010 Rozhodcovský súd
zriadený pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o., ktorý sa stal právoplatným dňa 15.03.2010 a
vykonateľnýmdňa19.03.2010.Dňa01.06.2010súdprvéhostupňaobsadenývyššímsúdnymúradníkom
vydal uznesenie č. k. 13Er/428/2010-9. Proti predmetnému uzneseniu podal oprávnený odvolanie,
o ktorom dňa 11.08.2010 rozhodol Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 15CoE/208/2010-18 tak, že
napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Následne súd prvého
stupňa obsadený vyšším súdnym úradníkom vydal napadnuté uznesenie.
Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Odvolací
súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, a preto s poukazom naustanovenie § 219 ods. 2 OSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.
Odvolací súd v zmysle vyššie citovaného ustanovenia konštatuje správnosť zistenia skutkového
stavu súdom prvého stupňa a jeho správne právne posúdenie, preto v celom rozsahu poukazuje na
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.
Odvolací súd na zdôraznenie správnosti má za potrebné predovšetkým poukázať na to, že právna
úprava spotrebiteľskej zmluvy je v našom právnom poriadku obsiahnutá v ustanovení § 52 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je
skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ, pričom jej charakteristickým znakom je
to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Charakteristickým znakom
týchto zmlúv je to, že sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie je vytvorený priestor na
dojednávanie obsahu týchto zmlúv alebo ich zmien. Súd prvého stupňa preto správne posúdil predmetný
právny vzťah ako spotrebiteľský, na ktorý sa musí použiť spotrebiteľské právo.
V tomto smere je potrebné poukázať aj na ustanovenia § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní
v spojení s ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V zmysle týchto ustanovení, v prípade,
ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie musí posudzovať aj to, či bol rozhodcovský
rozsudok vydaný v súlade so zákonom o rozhodcovskom konaní a či nie sú naplnené dôvody na
zastavenie exekúcie podľa § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní. Ak by exekučný súd tieto
dôvody zistil, musí exekúciu zastaviť. V prípade, ak by takéto dôvody súd zistil už v štádiu rozhodovania
o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie môže žiadosť o udelenie
poverenia podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietnuť, nakoľko by bolo nelogické
vydať poverenie a následne exekúciu zastaviť.
Súd prvého stupňa preto v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 45 ods. 1 a 2 zákona o
rozhodcovskom konaní správne preskúmal nielen žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul, ale aj zmluvu o úvere, a to v súlade s ustanoveniami,
ktoré upravujú spotrebiteľské vzťahy, nakoľko predmetná zmluva o úvere môže obsahovať viaceré
neprijateľné podmienky.
Podľanázoruodvolaciehosúdujednouzneprijateľnýchpodmienok,takakosprávneustálilajsúdprvého
stupňa, v napadnutom rozhodnutí, je aj samotná rozhodcovská doložka, ktorá akákoľvek, bez ohľadu
na jej formu a znenie obsiahnutá v zmluve uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom je podľa
§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou, ak spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa a nebola
individuálnedojednaná.Takátorozhodcovskádoložkajepretopodľa§53ods.5Občianskehozákonníka
neplatná. V predmetnom exekučnom konaní ide o tento prípad. Značná nerovnováha v právach a
povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa bola spôsobená aj tým,
že spotrebiteľovi bolo zároveň týmto postupom odňaté právo brániť sa a podať žalobu alebo akýkoľvek
iný opravný prostriedok na všeobecný súd, pričom ide o právo spotrebiteľa upravené v čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky (každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva
na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej
republiky) a taktiež nebola individuálne dojednaná, spotrebiteľ - povinný si ju nemohol osobitne vyjednať
a nemal reálnu možnosť ovplyvniť jej obsah.
Odvolací súd preto považuje celý postup od rozhodcovskej doložky až po rozhodcovský rozsudok za
prejav zneužitia práv dodávateľa. Ide o také konanie dodávateľa, ktorý si vlastne takýmto postupom
zaobstará ekvivalent rozsudku súdu takmer na akékoľvek plnenie zo zmluvy, pričom výkon práv
oprávneného - dodávateľa podľa predmetnej rozhodcovskej doložky, ktorá je neplatná, považuje
odvolací súd za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou ochrany spotrebiteľa. Preto odvolací
súd konštatuje, že súd prvého stupňa správne už v štádiu rozhodovania exekučného súdu o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie aplikoval ustanovenie § 45 ods. 1
a 2 zákona o rozhodcovskom konaní, nakoľko súdny exekútor žiadal vykonať exekúciu na podkladeexekučného titulu, ktorý vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú doložku)
ani nemal byť vydaný. S poukazom na charakter predmetnej rozhodcovskej doložky rozhodcovský súd
nemal ani právomoc rozhodovať spor účastníkov konania. Súd prvého stupňa preto taktiež správne
zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ako celok. Odvolací
súd sa tak nestotožňuje ani s jedným z odvolateľových tvrdení, a preto napadnuté rozhodnutie podľa §
219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil ako vo výroku vecne správne.
Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.