Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. október 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 6C/134/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713211551
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Minková

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6713211551.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci navrhovateľa

CD Consulting s.r.o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká
republika, IČO: 264 29 705, zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava,
IČO: 36 864 421, proti odporkyni Q. Ď., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XXXX/X, XXX XX M. R., o zaplatenie
zmenkového úroku a ďalšieho príslušenstva pohľadávky, takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú odmenu vo výške 1,94 € do troch dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a .

Súd odporkyni p r á v o na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 28.03.2013 bol na tunajší súd doručený návrh navrhovateľa zo dňa 18.03.2013, ktorým sa
navrhovateľ domáhal, aby súd rozsudkom zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi zmenkový úrok vo
výške 0,25 % denne z postupne dlžných súm za príslušné obdobia od 21.11.2009 do 11.11.2012, ktorý v
kapitalizovanom vyjadrení predstavuje spolu sumu 1.458,05 €, ďalej 6 % ročný úrok z postupne dlžných
súm za príslušné obdobia od 04.02.2010 do 11.11.2012, ktorý v kapitalizovanom vyjadrení predstavuje

spolu sumu 84,93 €, bez sumy 86,- €, ktoré odporkyňa na úroky už zaplatila, ako aj zmenkovú odmenu
1/3-ina % zmenkovej sumy, teda 3,01 € a náhradu trov konania, a to trov právneho zastúpenia vo výške
227,54 € s DPH, a tiež zaplateného súdneho poplatku vo výške 87,- €.

Navrhovateľ návrh podal na vzorovom tlačive A návrhu na uplatnenie pohľadávky podľa článku 4
ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „nariadenie č. 861/2007“). Ako písomné dôkazy

na preukázanie svojej pohľadávky navrhovateľ predložil originál zmenky, výpis z obchodného registra
navrhovateľa, plnomocenstvo pre právneho zástupcu a osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej
hodnoty. Zároveň navrhovateľ poznamenal, že nechce aby sa nariadilo pojednávanie.
Navrhovateľ v tomto návrhu uviedol, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky,
ktorú vystavila odporkyňa dňa 22.07.2009 na zmenkovú sumu 904,- €, pričom sa zaviazala aj k úhrade
zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 21.11.2009. Indosovaná zmenka je vistazmenkou
opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenka bola vystavená dňa

22.07.2009 (dátum vystavenia) na sumu 904,- €, pričom do jej textu bol poňatý záväzok odporkyne
zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25 %
denným úrokom od 21.11.2009. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa.
Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil 990,- €, keď na zmenkovúsumu uhradil 904,- € a na úroky uhradil 86,- €. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez
protestu“, indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.

Dňa 22.11.2013 súd v zmysle článku 5 ods. 2 nariadenia č. 861/2007 doručoval odporkyni kópiu
tlačiva (návrhu) na uplatnenie pohľadávky spolu s vyplnenou časťou I vzorového tlačiva C na odpoveď.
Odporkyňa zásielku prevzala dňa 28.11.2013, nedoručila však súdu vyplnenú časť II tlačiva C na
odpoveď.

Po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní súd následne rozhodol o návrhu navrhovateľa
rozsudkom č.k. 6C/134/2013-74 zo dňa 24.03.2014, ktorým návrh navrhovateľa v celom rozsahu
zamietol a odporkyni právo na náhradu trov konania nepriznal.

Proti rozsudku podal odvolanie navrhovateľ, v ktorom uviedol, že predložil ako dôkaz o svojich nárokoch
platnú zmenku, ktorá je samostatným abstraktným záväzkom. Odporkyňa nemala námietky voči forme

a obsahu zmenky, ani nevzniesla žiadne kauzálne námietky v súlade s ust. § 17 zákona č. 191/1950 Zb.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa 30.06.2014 uviedla, že dlžnú sumu uhradila spoločnosti
Pohotovosť, napriek tomu sa neadekvátne zvyšujú úroky, čo považuje za úžeru. Nesúhlasí s platením
zmenkových úrokov.

Na základe odvolania navrhovateľa vo veci rozhodoval Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací,
ktorý uznesením sp. zn. 41Cob/444/2014 zo dňa 17.02.2015 rozsudok Okresného súdu Zvolen č.k.
6C/134/2013-74 zo dňa 24.03.2014 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd dospel k
záveru, že prvostupňový súd mal postupovať podľa článku 5 ods. 3 a článku 7 nariadenia č. 861/2007

a o nároku zo zmenky mal rozhodnúť bez pojednávania. Odvolací súd sa nestotožnil s tým, že by
skutočnosť, že použitie zmenky na zabezpečenie spotrebiteľského úveru bolo regulované zákonom č.
258/2001 Z.z., oprávňovala súd skúmať podmienky vystavenia zmenky. Neplatnosť zmenky ako takej
nespôsobuje ani jej vyplnenie v rozpore s § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z., účinného v čase vystavenia
zmenky. Posúdenie základného vzťahu by malo význam vtedy, keby odporkyňa vzniesla relevantné

námietky týkajúce sa úverovej zmluvy, príp. zmenky, alebo ak by namietala, že k indosácii došlo na jej
škodu, čo by však musela aj preukázať. V zmysle rozhodnutia krajského súdu bolo uložené okresnému
súduvďalšomkonaníprocesnepostupovaťvzmyslenávrhunavrhovateľa,ktorýsiakoindosatáruplatnil
právo zo zmenky, pričom nie je povinný preukazovať existenciu žiadneho záväzkového vzťahu. Okresný
súd musí vychádzať z toho, že predložená zmenka obsahuje všetky formálne aj materiálne požiadavky

v zmysle § 75 zákona zmenkového a šekového a preto je platnou zmenkou. V prípade, že dlžník nepodá
také námietky, ktoré by odôvodňovali postup podľa § 17 zákona zmenkového a šekového a nepreukáže,
že navrhovateľ konal pri indosácii zmenky na jeho škodu, nie je okresný súd oprávnený vykonávať
dokazovanie ohľadom záväzkového vzťahu.

Podľa § 226 zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“), ak bolo rozhodnutie
zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný
právnym názorom odvolacieho súdu.

Keďže súd rozhodoval rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámil v lehote určenej v §

156 ods. 3 O.s.p. miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu.

Z predloženej zmenky súd zistil, že je na nej uvedené číslo zmluvy 601100057, zmenka bola vystavená
vo Zvolene dňa 22.07.2009 s tým, že „zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu

BratislavaI,oddielSro,vložkač.23636/B“zmenkovúsumuazmenkovýúrok0,25%denne,keďzmenka
bola vystavená „bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenka obsahuje
zmenkovú sumu 904,- € a dátum začiatku úročenia 21.11.2009. Ako vystaviteľ zmenky je uvedená Janka
Ďuricová, trvale bytom Šoltésovej 1249/3, 962 31 Veľká Lúka, a tiež je uvedené rodné číslo. Na druhej
strane je uvedené „Namiesto nás na rad CD Consulting s.r.o., K červenému dvoru 3269/25a, 130 00

Praha, Česká republika, IČO: 264 29 705, POHOTOVOSŤ, s.r.o. Jaroslav Fuchs, konateľ“ a nečitateľný
podpis.
Z prednesu odporkyne na pojednávaní dňa 24.03.2014 súd zistil, že mala dve pôžičky od firmy
POHOTOVOSŤ, ktoré spláca po 30,- €. Spláca aj úroky, ktoré považuje za veľmi vysoké.Podľa článku I § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb., zákon zmenkový a šekový (ďalej „zmenkový zákon“),
majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s

úrokami, ak boly dojednané; 2. šesťpercentové úroky odo dňa sročnosti; 3. trovy protestu a podaných
zpráv, ako aj ostatné trovy; 4.odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej
dohodnutej výške.
Podľa článku I § 75 zmenkového zákona, vlastná zmenka obsahuje : 1. označenie, že ide o zmenku,
pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný

sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj sročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho,
komu alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa.
Podľa článku I § 11 ods. 1 zmenkového zákona, každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno
previesť indosamentom ( rubopisom).
Podľa článku I § 17 zmenkového zákona, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky,
ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak

majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom
alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Prvostupňový súd v rámci nového prejednania veci po zrušení pôvodného prvostupňového rozsudku

v zmysle záverov odvolacieho súdu vec opätovne skutkovo a právne posúdil, keď s odkazom na
ustanovenie § 226 O.s.p., teda viazanosť prvostupňového súdu právnym názorom odvolacieho súdu, vo
veci rozhodol rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 07.10.2015, pričom súd dospel k záveru, že návrh
navrhovateľa je čiastočne dôvodný.

Súd v tomto konaní postupoval v súlade s nariadením č. 861/2007. S poukazom na znenie článku 19
nariadenia č. 861/2007 - Rozhodné procesné právo platí, že pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak,
európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v
ktorom sa konanie vedie. Vzhľadom k vyššie uvedenému súd v konaní postupoval aj v zmysle zákona
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok.

Pokiaľ ide o rozhodné hmotné právo, súd použil právo Slovenskej republiky v súlade s ust. § 91 a nasl.
zmenkového zákona, nakoľko zmenka bola vystavená na území SR a ako platobné miesto bolo uvedené
sídlo pôvodného majiteľa zmenky - spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., ktorá má sídlo v Slovenskej
republike.

Predložená zmenka okrem údaju splatnosti obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75
zmenkového zákona pre vlastnú zmenku. Napriek tomu nie je neplatná, keďže v zmysle čl. I. § 76 ods.
2 zmenkového zákona o vlastnej zmenke, v ktorej nie je údaj splatnosti, platí, že je splatná na videnie.
Zmenkanavideniejesplatnápripredložení,naplateniemusíbyťpredloženádojednéhorokuoddátumu
vystavenia, ale vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu (čl. I. § 34 ods. 1 v spojení s

§ 77 ods. 1 zmenkového zákona). V prípade žalovanej zmenky určil vystaviteľ pre predloženie zmenky
na platenie lehotu 4 roky odo dňa vystavenia. Z návrhu vyplýva, že odporkyni bola zmenka predložená
na platenie 04.02.2010.

V zmenkách splatných na videnie môže vystaviteľ v zmysle čl. I. § 5 v spojení s § 77 ods. 2 zmenkového

zákona ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. Úroková miera bola v zmenke uvedená sadzbou 0,25 %
denne, čo predstavuje 91,25 % ročne. Zmenkový zákon výšku úrokovej miery, ktorú je možné ustanoviť
vo vistazmenke, neupravuje, jej určenie ponecháva na vystaviteľa. Avšak aj napriek tomu, že zmenkový
zákon výšku úrokovej miery nelimituje, nie je jej stanovenie ponechané len na ľubovôli vystaviteľa. Aj
platnosť právnych úkonov, t.j. jednotlivých zápisov na zmenke, sa v prípade, ak zmenkový zákon ako

osobitný predpis neobsahuje inú úpravu, spravuje všeobecnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka
o právnych úkonoch. Pri posudzovaní úrokovej miery v úrokovej doložke na zmenke treba vychádzať z
ustanovenia § 39 OZ, najmä s prihliadnutím na to, či pre neprimeranú výšku úroku nie je právny úkon
ako priečiaci sa dobrým mravom neplatný.

Z predloženej zmenky vyplýva, že jej vystaviteľom je fyzická osoba - nepodnikateľ, zatiaľ čo
remitentom obchodná spoločnosť, ktorej predmetom činnosti podľa Obchodného registra je okrem
iného poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Táto skutočnosť môže indikovať, že ich vyjednávacia
pozícia nebola rovnaká alebo obdobná. Avšak bez ohľadu na to, aj keby sa jednalo o subjektys rovnakou alebo obdobnou vyjednávacou pozíciou, dokonca aj keby každý z nich bol držiteľom
oprávnenia na podnikanie, je vždy nevyhnutné vziať do úvahy, že v oblasti súkromného práva platí
obsahový korektív právnych úkonov v podobe dobrých mravov, ktorý je plne účinný v súkromnoprávnych

vzťahoch bez ohľadu na povahu ich subjektov. Týmto korektívom je jednak modifikovaná zmluvná
sloboda zúčastnených subjektov pri vzájomnej dohode o určení obsahu zmluvných dojednaní, jednak
predstavuje podmienku platnosti súkromnoprávnych úkonov vo všeobecnosti. Preto aj pri úrokovej
doložke na zmenke s ohľadom na zmysel a význam inštitútu zmenkového úroku jeho výška nemôže byť
bezbrehá a neobmedzená, ale je obmedzená jednak korektívom dobrých mravov a jednak zmyslom a

účelom predmetného inštitútu v systéme platného práva.

Všeobecne záväzné právne predpisy platné a účinné v SR neobsahujú vymedzenie pojmu dobré
mravy. Ide o otvorený pojem, ktorého obsah súd určuje vždy s ohľadom na okolnosti konkrétnej
posudzovanej veci. Dobré mravy nepredstavujú paušálne pravidlo správania sa, ale prostredníctvom
toho, že sú obsiahnuté v hypotézach konkrétnych právnych noriem, dochádza týmto spôsobom k

prepojeniu práva a neprávnych normatívnych systémov, najmä morálky. Prostredníctvom dobrých
mravov je právo prepojené so systémom hodnôt, z ktorých pramení jeho existencia. Najvyšší súd ČR vo
svojom rozhodnutí sp. zn. 33 Cdo 1682/2007 uviedol, že „Právny úkon sa prieči dobrým mravom, ak sa
jeho obsah ocitne v rozpore so všeobecne uznávanou mienkou, ktorá vo vzájomných vzťahoch medzi
ľuďmi určuje, aký má byť obsah ich konania, aby bolo v súlade so základnými zásadami mravného

poriadku demokratickej spoločnosti. Dobré mravy netvoria spoločenský normatívny systém, ale sú skôr
meradlom etického hodnotenia konkrétnych situácií zodpovedajúcim všeobecne uznávaným pravidlám
slušnosti, poctivého jednania a pod. Dobré mravy sú vykladané ako súhrn spoločenských, kultúrnych a
mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické
tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných.“

Zmenkový úrok, rovnako ako úrok z pôžičky alebo úveru, plní funkciu odmeny za poskytnuté peňažné
prostriedky. Jeho výška preto musí zodpovedať danému účelu. Súd preto zameral svoju pozornosť
na výšku zmenkového úroku, pričom zistil, že zmenkový úrok pri sadzbe 0,25 % denne predstavuje
v danom prípade pri zmenkovej sume 904,- € za jeden kalendárny rok nárast dlhu odporkyne voči

majiteľovi zmenky o 824,90 €. Z bankovej úrokovej štatistiky, vedenej Národnou bankou Slovenska a
dostupnej na jej webovom sídle, vyplýva, že v čase vystavenia predmetnej zmenky bola priemerná
úroková miera novoposkytnutých úverov v závislosti od začiatočnej doby fixácie pri spotrebiteľských
úveroch v rozmedzí 7,89 - 14,84 % ročne a pri ostatných úveroch pre domácnosti v rozmedzí 5,32 - 6,80
% ročne. Predmetný zmenkový úrok tieto sadzby mnohonásobne prevyšuje.

Podľa názoru súdu je v danom kontexte nepochybné, že úroková doložka v zmenke ako právny úkon,
ktorým vznikol záväzok dlžníka platiť majiteľovi zmenky odplatu zo zmenkovej sumy vo výške 91,25 %
ročne, t.j. úrok, ktorý za obdobie jedného roka takmer dosiahne výšku zmenkovej sumy, je v rozpore
s pravidlami slušnosti a poctivého konania. Úrokovú doložku na zmenke preto súd ako priečiacu sa

dobrým mravom považuje v zmysle § 39 OZ za neplatnú. Súd má zato, že na absolútnu neplatnosť
úrokovej doložky na zmenke je povinný prihliadať ex offo, aj bez návrhu. Súd však, rešpektujúc právny
názor nadriadeného súdu vyslovený napr. v rozhodnutí zo dňa 30.9.2014, č.k. 43Cob/443/2014, že
„ úkony, ktoré sa vzťahujú na zmenku sú právnymi úkonmi a preto sa na posúdenie ich platnosti
subsidiárne vzťahuje Občiansky zákonník ( prípadne aj Obchodný zákonník, v závislosti od povahy

daného vzťahu). Pokiaľ teda zmenkový zákon neurčuje inak, z hľadiska vecného obsahu zmenkového
právneho úkonu je možné aplikovať § 39 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého neplatný je právny
úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči
dobrým mravom. Je však nutné zdôrazniť, že pôsobnosť Občianskeho zákonníka je subsidiárna.
Zmenkový zákon pritom predpokladá, že posúdenie kauzálneho vzťahu ( a teda posúdenie otázky

platnosti alebo absolútnej neplatnosti vystavenia zmenky pre rozpor s ktorýmkoľvek právnym
predpisom) je možné pri indosovanej zmenke výlučne za splnenia podmienok uvedených v čl. I § l7
ZŠZ, poukazuje nato, že v prejednávanej veci pritom na rozpor navrhovateľom uplatneného plnenia s
dobrými mravmi poukázala vo svojich vyjadreniach aj odporkyňa. Z dôvodu neplatnosti úrokovej doložky
na zmenke súd návrh v časti, v ktorej sa navrhovateľ domáhal od odporkyne zmenkového úroku vo

výške 0,25 % denne z postupne dlžných súm za príslušné obdobia od 21.11.2009 do 11.11.2012, ktorý
v kapitalizovanom vyjadrení predstavuje spolu sumu 1.458,05 €, zamietol.V zmysle čl. I. § 48 ods. 1 v spojení s § 77 ods. 1 zmenkového zákona zostala navrhovateľovi možnosť
postihom žiadať od odporkyne zmenkovú sumu, šesťpercentné úroky odo dňa splatnosti a odmenu
vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy. V prejednávanej veci si navrhovateľ od odporkyne

zmenkovú sumu neuplatňoval, nakoľko túto uhradila ešte pred začatím konania. Uplatnený 6 % ročný
úrok z postupne dlžných súm za príslušné obdobia od 04.02.2010 do 11.11.2012 predstavuje v prepočte
čiastku 84,93 €. Z návrhu vyplýva, že na úroky už odporkyňa zaplatila sumu 86,- €. Keďže, ako už súd
ustálil vyššie, úroková doložka v predmetnej zmenke je neplatná, je zrejmé, že pred začatím konania
vykonaná úhrada odporkyne vo výške 86,- € na rámec zmenkovej sumy plne pokrýva uplatnený 6

% ročný úrok vo výške 84,93 €. Prevyšujúcu uhradenú sumu vo výške 1,07 € súd potom započítal
na uplatnenú zmenkovú odmenu vo výške 3,01 € a zaviazal preto odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi
neuhradenú časť zmenkovej odmeny vo výške 1,94 €. V prevyšujúcej časti súd návrh zamietol. Na
doplnenie súd uvádza, že pokiaľ odporkyňa v priebehu konania tvrdila, že stále vykonáva úhrady, resp.
že sú jej stále vykonávané zrážky zo mzdy na úhradu dlhu, ktorý má voči spoločnosti POHOTOVOSŤ,
s.r.o., súd sa týmito úhradami bližšie nezaoberal, nakoľko účastníkom konania v prejednávanej veci je

spoločnosť CD Consulting s.r.o., ktorá si uplatnila nárok zo zmenky, ktorá je samostatným abstraktným
záväzkom a preto prípadné úhrady odporkyne inej obchodnej spoločnosti z iného právneho dôvodu sú
v prejednávanej veci bez významu a svoje prípadné nároky z tohto titulu by si mohla odporkyňa
uplatňovať len voči spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. .

O trovách konania súd rozhodol podľa čl. 16 nariadenia č. 861/2007, podľa ktorého trovy konania znáša
strana, ktorá nemala v konaní úspech, v spojení s ust. § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník
vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, a tiež v spojení s ust. § 151 ods. 1
O.s.p., podľa ktorého o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. Odporkyňa bola v konaní pri bránení svojho práva úspešná v prevažujúcej

časti a ako úspešný účastník by mala nárok na pomernú náhradu trov konania. Nakoľko si však žiadne
trovy konania neuplatnila a ani z obsahu súdneho spisu nevyplynulo, že by jej boli nejaké trovy vznikli,
súd jej náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá
veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis
s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví

kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších

predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie

5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát

8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.

1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,

4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).

Toto rozhodnutie je vykonateľné bez ohľadu na akýkoľvek možný opravný prostriedok (článok 15 ods. 1
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu).