Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. jún 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/331/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115220036
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7115220036.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov

senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté
deti E.: 1. Q. nar. X.X.XXXX 2. Z. nar. XX.X.XXXX zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny A. dieťaťa rodičov K. L. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v A.D. na ul. V. Č.. XX za
účasti otca F. E. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v A. na ul. V. Č.. XX prechodne v A. na ul. X. Č.. XX u
pani F. E. v konaní o úpravu výkonu práv a povinností rodičov k maloletým deťom o odvolaní matky proti
rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 6.10.2015 č.k. 21P 116/2015-42 takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok v napadnutom výroku o zvýšení výživného tak, že zvyšuje výživné od otca pre mal.

Q. naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Košice I č.k. 22P 246/2004-30 zo dňa 10.1.2006 z
24,90 € na 80 € mesačne od 1.8.2015 do budúcnosti, ktoré je otec povinný platiť matke maloletej vždy
do 15. dňa v mesiaci vopred.

Dlžné výživné, ktoré vzniklo zvýšením výživného za obdobie od 1.8.2015 do 30.9.2015 v sume 110,20
€ zaväzuje otca zaplatiť matke mal. Q. do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

M e n í rozsudok v napadnutom výroku o určení výživného tak, že zaväzuje otca prispievať na výživu
mal. Z. 60 € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred matke maloletej od 1.8.2015 do budúcnosti.

Dlžné výživné, ktoré vzniklo určením výživného za obdobie od 1.8.2015 do 30.9.2015 v sume 120 €
zaväzuje otca zaplatiť matke mal. Z. do 30. dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zveril mal. Z. do osobnej starostlivosti matky, ktorú ustanovil
zajejmajetkovúopatrovníčku.Odotcaurčilvýživnépremal.Z.50€mesačneod1.8.2015dobudúcnosti,
ktoré zaviazal otca prispievať matke vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Dlžné výživné za obdobie od

1.8.2015 do 30.9.2015 v sume 100 € povolil otcovi splácať spolu s bežným výživným v 20 € mesačných
splátkach až do zaplatenia. Zvýšil výživné od otca pre mal. Q. z 24,90 € na 50 € mesačne od 1.8.2015
do budúcnosti, ktoré zaviazal otca prispievať matke vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Dlžné výživné
za obdobie od 1.8.2015 do 30.9.2015 v sume 50,20 € povolil otcovi splácať spolu s bežným výživným v
20 € mesačných splátkach až do zaplatenia. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka. Navrhla zrušiť napadnutý rozsudok,
pretožesúdprvéhostupňanevykonaldokazovanieohľadnezisteniapríjmuotca,pretožeotecnepredložil
súdu svoj príjem od zamestnávateľa, ale len povedal sumu, ktorá nemusí byť pravdivá. Poukázala na
to, že má vedomosť o tom, že otec sa zúčastnil víkendového pobytu v Taliansku, kde sa zúčastnilfutbalového zápasu a má vedomosť o tom, že to nie je lacná záležitosť. Uviedla, že má vedomosť o tom,
že otec sa presťahoval potom, čo opustil spoločnú domácnosť s ňou, bývať k svojej mame, ktorá žije
v sociálnom byte, napriek tomu, že mala možnosť kúpiť si vlastný byt, kde nájom nepresahuje 150 €.

Vyslovila názor, že otec svojej matke príspevok na bývanie nepoukazuje. Podľa jej názoru má výdavky
len na stravné lístky. Poukázala na to, že ona svoje výdavky zdokladovala, musela hľadať spôsoby ako
uživiť rodinu a požičiavala si peniaze v banke a v spoločnostiach S., O. C. a podobne. Poukázala na
svoj príjem 900 € mesačne a v spoločnosti, kde pracuje, má k dispozícii aj služobné auto. Zdôraznila,
že otec deti za posledné 2 mesiace nevidel a neprispel na ich výživu.

Otec ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadrili.

Podľa § 220 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa
§ 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156
ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa síce riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa
správnychustanoveníZákonaorodine,ktorévšaknesprávneaplikovalnazistenýskutkovýstavadospel
tak k nesprávnym právnym záverom. Zmenou pomerov v zmysle citovaných zákonných ustanovení v

odôvodnení rozsudku súdu prvého stupňa sa rozumie výrazná zmena tých okolností na jednej alebo na
druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia
súdu o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nie len prechodnú a musí ísť o zásadnú zmenu v tých
okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. Preto v konaní o zvýšení
výživného je potrebné porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o

výživnom s pomermi v čase rozhodovania o návrhu na zmenu výživného. Aj pri rozhodovaní o výživnom
v dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. V danom
prípade ide o ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorých okrem iného
vyplýva, že pri rozhodovaní o rozsahu výživného je potrebné vychádzať z toho, aká peňažná suma
je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo

vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby
súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou
na budúce povolanie, kultúrne a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom,
t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto
potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom

ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na
výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Z vyššie citovaných ustanovení nepochybne tiež vyplýva,
že okrem odôvodnených potrieb oprávnenej osoby, sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové
schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale
aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam

rodičov. Odvolací súd vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa dospel k
záveru, že od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov zo strany maloletých detí v tom,
že mal. Q. má 12 rokov, navštevuje 7. ročník ZŠ, mal. Z. má 10 rokov a navštevuje 5. ročník ZŠ. Obe
deti sa stravujú v školskej jedálni, kde za jedno dieťa platí matka mesačne 27 €. Každý školský rok
uhrádza poplatky do ZRPŠ a triedneho fondu 60 € pre obe deti a v priebehu školského roka im pravidelne

dopĺňa školské pomôcky. Za obe deti zaplatila doučovanie z anglického jazyka 250 €, na pracovné zošity
vynaložila 50 €, na oblečenie, hygienické potreby 20 € až 30 €, mal. Q. potrebuje okuliare, navštevuje
bedmintonový krúžok, za ktorý sa platí mesačne 2 € a mal. Z. navštevuje Zumbu, kde sa doplácajú 2
€ a je alergička, v súvislosti s čím má zvýšené odôvodnené potreby na nákup liekov, za ktoré dopláca
15 € mesačne a na celodenné stravovanie pre celú rodinu matka mesačne vynaloží 250 € až 300 €.

Príjmové a zárobkové pomery oboch rodičov súd prvého stupňa zisťoval vyžiadaním odpisov mzdových
listín oboch rodičov, z ktorých zistil čistý priemerný mesačný príjem otca 539,37 € a matky 1.246,37 €.
Maloleté deti navštevujú záujmové krúžky, majú zvýšené odôvodnené potreby v dôsledku dokupovania
liekov na udržiavanie ich zdravotného stavu. Otec býval v spoločnej domácnosti so svojou matkou, ktorá
je starobná dôchodkyňa a prispieva jej na bývanie a stravu a deťom zakupuje nad rámec určeného

výživného darčeky z príležitostí sviatkov, osobných jubileí a stretáva sa s nimi na výletoch. Matka býva
s maloletými deťmi a plnoletým synom, ktorý jej prispieva na bývanie v 4-izbovom byte, na ktorý si
zobrala hypotekárny úver. Od zamestnávateľa má k dispozícii osobné motorové vozidlo na cestovanie.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že v dôsledku podstatnej zmeny pomerov nastrane účastníkov boli splnené zákonné podmienky na zvýšenie výživného vo väčšom rozsahu ako
rozhodol súd prvého stupňa, pretože maloleté deti sú v období intenzívneho rastu a dospievania, kedy
jednoznačne je všeobecne známou skutočnosťou, že ich odôvodnené potreby sú výrazne zvýšené,

dokonca vo väčšom rozsahu ako u dospelých osôb, preto odvolací súd zmenil podľa § 220 O.s.p.
rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zvýšenie výživného tak, že zvýšil výživné od 1.8.2015 pre mal.
Q. na 80 € mesačne a mal. Z. na 60 € mesačne. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd zmenil rozsudok
o zvýšenie výživného od otca pre maloleté deti bolo potrebné zmeniť aj výrok o dlžnom výživnom za
rozhodné obdobie, t.j. od 1.8.2015 do 30.9.2015, ktoré činí pre maloletú Q. 110,20 € (rozdiel medzi

pôvodne určeným výživným 24,90 € a zvýšeným výživným 80 € činí 55,10 € x 2 mesiace = 110,20
€), a pre maloletú Z. 120 € (60 x 2 mesiace = 120 €). Dlžné výživné zaviazal otca zaplatiť do troch
dní od právoplatnosti rozsudku matke maloletých detí v súlade s ust. § 160 ods. 1 O.s.p. vzhľadom k
pomerom otca, výška dlhu a charakteru predmetného konania, ktorým je zvýšenie a určenie výživného
pre maloleté deti, preto by nebolo spravodlivé priznať výhodu splátok, prípadne dlhšiu lehotu splatnosti
aj preto, že ide o výnimku zo zásady, že povinnosť uloženú v rozsudku treba splniť do troch dní. Odvolací

súd pri rozhodovaní o spôsobe zaplatenia dlhu na výživnom prihliadol aj na tú skutočnosť, že matka
pri uspokojovaní potrieb maloletých detí nebola zvýhodnená splátkami, ale musela tieto uspokojovať
postupne tak, ako vznikali a dlžné výživné zaplatené naraz umožňuje jeho lepšie využitie v prospech
maloletých detí.

Odvolací súd poznamenáva, že výrok rozsudku súdu prvého stupňa o výchove mal. Z. odvolaním
napadnutý nebol, nadobudol právoplatnosť, preto nebol predmetom preskúmavania v odvolacom konaní
(§ 206 ods. 2 O.s.p.).

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodol, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov

konania nežiadal (§ 151 ods. 1, § 224 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.