Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. august 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3CoE/21/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6400897623
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alojz Palaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6400897623.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: SR- Slovenská obchodná inšpekcia,
Ústredný inšpektorát, so sídlom Prievozská 32, 827 99 Bratislava, IČO: 17 331 927, proti povinnému: G.
Y., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom F. U. XX/X, XXX XX V., zomr. XX.XX.XXXX, vedenej pod sp. zn.
EX 46/2000 súdnym exekútorom Mgr. Katarínou Szabóovou, Exekútorský úrad Dunajská Streda, Nám.
A. Vámbéryho 5249/13B, 929 01 Dunajská Streda (zástupca súdneho exekútora Zoltána Slobodu), pre

vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 165,97 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 0Er/196/2000-13 zo dňa 23.08.2013, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g/ zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok) exekúciu zastavil a oprávnenému uložil

povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 40,83 Eur do 3 dní od právoplatnosti
uznesenia. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že Okresný súd Žiar nad Hronom poveril súdneho
exekútora poverením č. 5613 007332* zo dňa 29.02.2000 vykonaním exekúcie. Dňa 19.08.2013
bol súdu doručený návrh súdneho exekútora na zastavenie konania podľa § 57 ods. 1 písm. g/
Exekučného poriadku s poukazom na to, že povinný zomrel dňa 02.12.2012 v Poľskej republike.
Šetrením zo strany súdu bolo následne zistené, že na súde dedičské konanie po povinnom neprebieha,

nakoľko z Poľska nebol doručený úmrtný list. Z iných konaní mal však súd za preukázané, že povinný
nemá žiadny majetok, len veľké množstvo dlhov. Nemajetnosť povinného preto reálne znemožňuje
uspokojenie pohľadávky oprávneného a pokračovaním v exekúcii by dochádzalo k neúčelnému
zvyšovaniu exekučných trov. O náhrade trov exekúcie súd rozhodol podľa § 203 ods. 2/ Exekučného
poriadku.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie. Namietal, že súd vychádzal
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Exekučný titul- rozhodnutie SOI č. P/1174/6/1997 zo dňa
17.11.1197 nadobudlo právoplatnosť dňa 13.02.1998 a vykonateľnosť dňa 02.03.1998. Poverenie na
vykonanie exekúcie bolo exekútorovi udelené dňa 29.02.2000. Povinný zomrel dňa 02.12.2012 a podnet
exekútora na zastavenie exekúcie bol súdu doručený dňa 19.08.2013. Podľa § 71 ods. 3/ Správneho
poriadku v znení platnom do 31.04.2004 rozhodnutie možno vykonať najneskôr do 3 rokov po uplynutí

lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti. Podľa oprávneného táto prekluzívna lehota účinnosti
rozhodnutia ako exekučného titulu uplynula dňom 03.03.2001, pričom právny dôsledok takto vzniknutej
situácie upravuje § 57 ods. 1 písm. b/ Exekučného poriadku. Z uvedeného je zrejmé, že prvotnou
príčinou neprípustnosti a dôvodom na zastavenie exekúcie bolo to, že exekučný titul sa po začatí
exekúcie stal dňom 03.03.2001 neúčinným. Následné udalosti, o ktoré súd svoje rozhodnutie opiera
(zánik povinného ako účastníka konania úmrtím a zistenie jeho nemajetnosti) potom nemajú na právne

dôsledky, ktoré vznikli preklúziou už žiadny vplyv. Ďalej poukázal na to, že exekútor mal od udelenia
poverenia dostatočný priestor na vykonanie exekúcie alebo na zistenie nemajetnosti povinného, avšaktento vo veci začal konať až po 12 rokov po vzniku jej neprípustnosti. Oprávnený preto nenesie žiadne
procesné zavinenie na zastavení exekúcie, preto mu nie je možné uložiť povinnosť nahradiť trovy
exekúcie. Oprávnený tiež namietal výšku trov exekúcie, ktorú súd exekútorovi priznal. Úkony označené

exekútoromakovypracovanienávrhunazastavenieexekúcieavráteniepoverenianemožnokvalifikovať
akoúkonypotrebnénaúčelnévymáhanienároku,atedaúkonypodľa§14ods.1,2Vyhláškyč.288/1995
Z. z., ale ide o administratívne úkony podľa § 25 Vyhlášky. Úkony označené ako vypracovanie žiadosti
o udelenie poverenia a vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie tvoria neoddeliteľnú súčasť
úkonov odmeňovaných podľa § 15 ods. 1 písm. a, c/ Vyhlášky, teda patria medzi úkony ohodnotené

paušálnou odmenou po 3,32 Eur/úkon. Pri úkonoch, ktoré si exekútor uplatnil odmenu podľa § 15 ods.
1/ Vyhlášky oprávnený poukázal na § 200 ods. 1/ Exekučného poriadku, podľa ktorého exekútorovi patrí
odmena len za úkony potrebné na účelné vymáhanie nároku a úkony vykonané po vzniku neprípustnosti
exekúcie nemožno za také označiť, pričom to platí aj pre náklady spojené s vykonaním týchto úkonov.
Exekútorovi tiež nemala byť priznaná DPH aj z hotových výdavkov, pretože podľa § 196 Exekučného
poriadku sa o DPH zvyšuje len odmena. Z uvedených dôvodov preto oprávnený navrhol, aby odvolací

súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil, exekúciu zastavil z dôvodu uvedeného v § 57 ods. 1
písm. b/ Exekučného poriadku a exekútorovi odmenu za vykonanie exekúcie nepriznal.

Podaním doručeným súdu dňa 13.02.2014 sa k odvolaniu povinného vyjadril súdny exekútor. Uviedol,
že trvá na pôvodnom zastavení exekučného konania a vyčíslení trov súdneho exekútora.

Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník Okresného súdu Žiar nad Hronom. Zákonný sudca predložil vec na
rozhodnutie krajskému súdu podľa § 374 ods. 4/ O. s. p. s vyjadrením, že podanému odvolaniu nemieni
vyhovieť.

Krajský súd, ako súd odvolací v dôsledku podaného odvolania preskúmal vec v medziach daných ust.
§ 212 ods. 1/ O. s. p. a postupom podľa § 214 ods. 2/ O. s. p. bez nariadenia pojednávania napadnuté
uznesenie v zmysle § 221 ods. 1 písm. h, ods. 2/ O. s. p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie.

Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie začalo dňa 01.02.2000, kedy bol
súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v predmetnej veci. Následne
súdny exekútor podaním zo dňa 11.02.2000 požiadal Okresný súd Žiar nad Hronom o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu- rozhodnutia Slovenskej obchodnej
inšpekcie č. P/1174/6/97 zo dňa 14.11.1997 (právoplatného dňa 13.02.1998 a vykonateľného dňa

28.02.1998) a návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie pre pohľadávku vo výške 165,97 Eur
(5.000,- Sk) s príslušenstvom. Okresný súd vydal dňa 29.02.2000 pre súdneho exekútora poverenie na
vykonanie exekúcie č. 5613 007332 *. Podaním doručeným súdu dňa 19.08.2013 súdny exekútor podal
na okresný súd podnet na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku z
dôvodu, že povinný zomrel. Súdny exekútor zároveň navrhol, aby súd uložil oprávnenému povinnosť

nahradiť trovy exekúcie vo výške 48,80 Eur.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci, pretože súdom tvrdený skutkový stav nie je náležite preukázaný.

V napadnutom uznesení súd konštatoval, že povinný zomrel dňa 02.12.2012 v Poľskej republike, pričom
šetrením zo strany súdu bolo následne zistené, že na súde dedičské konanie po povinnom neprebieha,

nakoľko z Poľska nebol doručený úmrtný list. Z iných konaní mal však súd za preukázané, že povinný
nemá žiadny majetok, len veľké množstvo dlhov. Nemajetnosť povinného preto reálne znemožňuje
uspokojenie pohľadávky oprávneného a pokračovaním v exekúcii by dochádzalo k neúčelnému
zvyšovaniu exekučných trov. Uvedené závery však podľa názoru odvolacieho súdu nezodpovedajú
obsahu spisu a len samotné konštatovanie okresného súdu o nemajetnosti povinného nie je pre tak

závažné rozhodnutie, akým nepochybne rozhodnutie o zastavení exekúcie je, postačujúce.

Pokiaľtedaexekučnýsúdvdanomprípadeustálildôvodzastaveniaexekúciepodľa §57ods.1písm.
g/ Exekučného poriadku s poukazom na nemajetnosť povinného, je potrebné tento záver považovaťza predčasný, a preto aj rozhodnutie exekučného súdu o trovách konania nemožno považovať za
správne. V tomto smere tiež odvolací súd dáva exekučnému súdu do pozornosti skutočnosť, že pokiaľ
zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, tomuto malo predchádzať vyhlásenie

exekúcie za neprípustnú.

Podľa§57ods.1písm.b/Exekučnéhoporiadkurozhodnutie,ktoréjepodkladomnavykonanieexekúcie,
bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.

Podľa § 71 ods. 3/ zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (v znení účinnom do 31.12.2003) rozhodnutie
možno vykonať najneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti (ods. 1).

Keďže súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, odvolací súd napadnuté uznesenie podľa §
221 ods. 1 písm. h) zrušil a podľa § 221 ods. 2/ O.s.p. mu vec vrátil na ďalšie konanie.

Súd prvého stupňa sa bude v ďalšom konaní opätovne zaoberať otázkou, či v danom prípade nenastal
niektorý z dôvodov zastavenia exekúcie, a to aj v tom smere, či nedošlo k prekludovaniu vymáhanej
pohľadávky s poukazom na § 71 ods. 3/ Správneho poriadku tak, ako to namietal oprávnený v podanom
odvolaní. Následne súd rozhodne o trovách exekúcie, keďže otázka, kto bude platiť trovy exekúcie závisí
od dôvodu zastavenia.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.