Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. apríl 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/1061/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4610207313
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Pogranová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4610207313.5

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: HYZA, a.s., so sídlom Topoľčany, Odbojárov 2279/37, IČO:
31 562 540, zastúpený: agner & partners, s.r.o., so sídlom Bratislava, Špitálska 10, IČO: 36 722 758,
konajúcu prostredníctvom advokáta JUDr. Lukáša Garčára, proti žalovanej: M. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytomK.,B.XXXX/X,zastúpená:AdvokátskakanceláriaJURIKA&KELTOŠ,s.r.o.,sosídlomBratislava,
Mickiewiczova 2, IČO: 35 951 087, o určenie vecných bremien, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu

Okresného súdu Topoľčany č. k. 5C/227/2010-225 zo dňa 16. októbra 2015, jednohlasne, takto .

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu trov

náhradu trov prvostupňového konania vo výške 346,07 eura, a náhradu trov odvolacieho konania vo
výške 77,96 eura, a to do troch dní od právoplatnosti uznesenia, na účet právneho zástupcu žalovanej.
Svojerozhodnutieprávneodôvodnilustanoveniami§146ods.2zákonač.99/1963Zb.Občianskysúdny
poriadok (ďalej len „OSP“), § 11 ods. 1 písm. a), § 14 ods. 1 písm. a), b), c), ods. 5 písm. b), § 13a ods.
1 písm. a), c), d), ods. 2 písm. b), § 16 ods. 3, 4, § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal

určenia oprávnenia z vecných bremien. Žalobca zobral žalobu späť a konanie žiadal zastaviť z dôvodu,
že so žalovanou urovnali spor mimosúdne vzájomnou dohodou. V priebehu konania žalovaná vyjadrila
ochotu dohodnúť sa so žalobcom i mimosúdne. Dňa 20.01.2011 žalovaná podala vzájomný návrh,
ktorým sa domáhala určenia oprávnenia z vecného bremena. Dňa 07.02.2011 žalovaná zobrala svoj
vzájomný návrh späť.
Uznesením súdu prvého stupňa zo dňa 07.02.2011, č. k. 5C/227/2010-76 bolo konanie o vzájomnom

návrhu zastavené a rozhodnuté, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Listom
zo dňa 29.11.2013, dôjdeným súdu prvého stupňa dňa 09.12.2013, žalobca zobral svoj návrh späť
a konanie žiadal zastaviť z dôvodu, že so žalovanou urovnali spor mimosúdne vzájomnou dohodou.
Uznesením súdu prvého stupňa zo dňa 17.01.2014 č. k. 5C/227/2010-184 bolo konanie zastavené a
rozhodnuté o trovách tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a to za použitia
§ 146 ods. 1 písm. c/ OSP. Na základe odvolania žalovanej v časti do trov konania, bolo uznesenie

súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku o náhrade trov konania účastníkov uznesením Krajského
súdu v Nitre zo dňa 30.04.2014 č. k. 8Co/208/2014-199 zrušené a vec vrátená súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie. Uznesením súdu prvého stupňa zo dňa 16.09.2014 č. k. 5C/227/2010-202 bolo o
náhrade trov konania rozhodnuté tak, že žalovanej súd náhradu trov konania nepriznal vychádzajúc z
ustanovenia § 150 OSP. Proti predmetnému uzneseniu podala odvolanie žalovaná, o ktorom Krajský
súd v Nitre rozhodol uznesením č. k. 8Co/898/2014-219 zo dňa 30.04.2015 tak, že napadnuté uznesenie

súduprvéhostupňazrušilavecmuvrátilnaďalšiekonaniesodôvodnením,žeuvedenýdruhkonaniaani
procesnú situáciu nemožno považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa pre aplikáciu ustanovenia§ 150 OSP a že k zastaveniu konania došlo v dôsledku procesného zavinenia žalobcu, ktorý vzal
žalobu späť v plnom rozsahu bez toho, aby žalovaná splnila to, čoho sa petitom domáhal. Právny
zástupca žalovanej si uplatnil celkom trovy právneho zastúpenia vo výške 668,67 eura. V danej veci

súd prvého stupňa rozhodol o trovách konania v intenciách uznesenia Krajského súdu v Nitre č. k.
8Co/898/2014-219 zo dňa 30.04.2015 tak, že žalovanej náhradu trov konania priznal, vychádzajúc
pritom z ustanovenia § 146 ods. 2 OSP, nakoľko žalobca vzal návrh na začatie konania späť, čím zavinil
zastavenie konania, pričom žalovaná svojím správaním nedala príčinu na podanie návrhu na začatie
konania. Žalovanej tak priznal náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania, pozostávajúcu z:

1. trovy právneho zastúpenia v prvostupňovom konaní podľa § 11 ods. 1 písm. a), § 14 ods.1 písm. a),
b), c) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb:
a) Za rok 2011 - jeden úkon právnej služby a to za prevzatie a prípravu zastúpenia 57 eur a 1 krát režijný
paušál po 7,41 eur, spolu trovy vo výške 64,41 eura.
Súd žalovanej nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia za vyjadrenie sa k žalobe zo dňa 06.10.2011,
nakoľko predmetné vyjadrenie bolo podané bez predchádzajúcej výzvy súdu. Taktiež súd nepriznal

náhradu trov právneho zastúpenia za účasť na pojednávaní dňa 09.03.2011, nakoľko predmetné
pojednávanie bolo odročené na deň 02.05.2011 a zastupovanie právnym zástupcom žalovanej začalo
na základe plnomocenstva zo dňa 21.09.2011.
b) Za rok 2012 - jeden úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 04.04.2012 podľa § 14 ods. 5
písm. b) vyhlášky vo výške 1/4 základnej sadzby tarifnej odmeny, t.j. 14,67 eura a 1 krát režijný paušál

po 7,63 eura.
c) Za rok 2013 - jeden úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 08.06.2013 pri základnej sadzbe
tarifnej odmeny v sume 60,07 eura a režijný paušál vo výške 7,81 eura.
2. Z náhrady za stratu času podľa § 17 ods. 1 vyhlášky:
a) rok 2011 za deň 09.03.2011 - náhradu vo výške 74,10 eura súd žalovanej nepriznal, vzhľadom na

dátum udelenia plnomocenstva, ale i skutočnosť, že pojednávanie vytýčené na deň 09.03.2011 bolo
odročené na deň 02.05.2011;
b) rok 2012 za deň 04.04.2012 - 6 polhodín x 12,71 eura = 76,26 eura
c) rok 2013 za deň 08.06.2013 - 6 polhodín x 13,01 eura = 78,06 eura
3. Z cestovných nákladov podľa ustanovenia § 16 vyhlášky:

a) rok 2011 za deň 09.03.2011 - trasa Bratislava - Topoľčany - Bratislava (210 km), pri spotrebe paliva 5,8
l/100 km a cene benzínu 1,421 eur/1 = 17,31 eura. Tento nárok z dôvodov uvedených vyššie uvedených
súd žalovanej nepriznal.
b) rok 2012 za deň 04.04.2012 - trasa Bratislava - Topoľčany - Bratislava (210 km), pri spotrebe paliva
5,8 l/100 km a cene benzínu 1,573 eur/1 = 19,16 eura.

c) rok 2013 za deň 08.06.2013 - trasa Bratislava - Topoľčany - Bratislava (210 km), pri spotrebe paliva
5,8 l/100km, dňa 08.06.2013 a cene benzínu 1,478 eur/1= 18,00 eur
4. Z trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní (v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a/ v spojení
s § 13a ods. 1 písm. c/, ods. 2 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z.)
a) za rok 2014 - odvolanie zo dňa 28.01.2014 a odvolanie zo dňa 01.10.2014, t.j. 2 x 30,94 eura = 61,88

eura a 2 x režijný paušál vo výške 8,04 eura = 16,08 eura, t.j. spolu tarifná odmena v sume 77,96 eura.
O trovách odvolacieho konania rozhodol súd za použitia ustanovenia § 224 ods. 4 OSP.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal včas odvolanie žalobca, ktoré odôvodnil tým, že žalobca a
žalovaná uzatvorili kúpnu zmluvu, predmetom ktorej boli sporné pozemky, a to za účelom urovnania

sporu. Na uzatvorení kúpnej zmluvy, ktorou sa fakticky urovnalo to, čo bolo medzi účastníkmi sporné, sa
účastníci konania dohodli na osobnom stretnutí. Žalovaná na uvedenom stretnutí informovala žalobcu,
že už nie je zastúpená advokátom a o urovnaní sporu bude rokovať osobne. Výsledkom rokovania
medziúčastníkmibolapredmetnákúpnazmluvaadohodaoneuplatnenínárokunanáhradutrovkonania
ani jedným účastníkom konania. Žalobca považoval podanie odvolania a ďalšie konanie právneho

zástupcu žalovanej v rozpore s dobrými mravmi, ako aj v rozpore so zásadami profesijnej etiky a s
inými pravidlami, ktoré určujú predpisy advokátskej komory. Konanie právneho zástupcu podľa neho javí
známky disciplinárneho previnenia v zmysle § 56 a nasl. zákona o advokácii. Žalobca podal návrh na
späťvzatie návrhu iba z dôvodu, že došlo medzi účastníkmi konania k uzatvoreniu kúpnej zmluvy. Ak by
žalovanánesúhlasilasuzatvorenímtejtokúpnejzmluvyatedasmimosúdnymurovnanímsporu,žalobca

by svoju žalobu nikdy nevzal späť. Dodal, že žalovaná svojím správaním zapríčinila podanie žaloby,
lebo bránila žalobcovi k vstupu na vedľajší pozemok a žalobca nemal inú možnosť ako sa domáhať
ochrany svojich práv na súde. Považoval preto za spravodlivé, aby súd nepriznal náhradu trov konania
ani jednému účastníkovi konania z dôvodu, že obaja účastníci rovnakou váhou a správaním zapríčinilizánik predmetu sporu. Okrem toho, súd nemôže priznať náhradu trov konania žalovanej ani z dôvodu,
že žalovaná v zákonom stanovenej lehote nepredložila vyčíslenie trov konania. Súdu vyčíslenie trov
konania doručila až dňa 31.01.2014, a to aj napriek tomu, že ju súd vyzval na vyjadrenie k späťvzatiu

žaloby. Zdôraznil, že trovy právneho zastúpenia treba vždy vyčísliť v zákonom stanovenej lehote, inak
ich náhradu súd nemôže priznať. Na základe uvedených skutočností navrhol odvolaciemu súdu, aby
napadnuté uznesenie zmenil a určil, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov
konania.

Písomné vyjadrenie k odvolaniu žalobcu podané nebolo.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté
rozhodnutie súdu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 OSP, § 214
ods. 2 OSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 219 OSP potvrdiť.

Predmetom konania bola žaloba žalobcu o určenie vecných bremien - bezodplatnom práve uloženia,
pripojenia, údržby a opráv inžinierskych sietí na pozemkoch žalovanej a v bezodplatnom práve prechodu
a prejazdu cez pozemky žalovanej titulom vydržania práv zodpovedajúcich vecným bremenám.
Návrhom doručeným súdu prvého stupňa dňa 21.09.2010 sa žalobca domáhal vydania predbežného
opatrenia, ktorým by súd nariadil žalovanej, aby sa do právoplatného rozhodnutia vo veci samej zdržala

akéhokoľvek konania, ktorým by obmedzila žalobcovi nevyhnutný prístup ku stavbe žalobcu a prístup
k inžinierskym sieťam nachádzajúcim sa pod pozemkami žalovanej. Návrh na nariadenie predbežného
opatrenia bol uznesením súdu prvého stupňa č. k. 5C/227/2010-36 zo dňa 23.09.2010 zamietnutý, ktoré
rozhodnutiebolopotvrdenéuznesenímKrajskéhosúduvNitreč.k.6Co/303/2010-49zodňa15.11.2010.
Súd prvého stupňa pripustil zmenu petitu žaloby žalobcu spočívajúci v určení, že žalobca je ako vlastník

nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX oprávnený z vecného bremena, ktoré spočíva v práve
prechodu a prejazdu cez pozemky žalovanej a zároveň súd zastavil konanie čo do určenia, že žalobca
ako vlastník nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX je oprávnený z vecných bremien, ktoré spočívajú
v bezplatnom práve uloženia, pripojenia, údržby a opravy inžinierskych sietí na pozemku žalovanej.
Podaním zo dňa 29.11.2013, doručeným súdu prvého stupňa dňa 09.12.2013, žalobca vzal žalobu v

celom rozsahu späť dôvodiac uzatvorením kúpnej zmluvy medzi účastníkmi konania dňa 26.08.2013,
ktorej predmetom boli nehnuteľnosti, ktorých sa týkalo určenie vecných bremien. Súd prvého stupňa
uznesením č. k. 5C/227/2010-184 zo dňa 17.01.2014 konanie vo veci v plnom rozsahu zastavil. O
náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania. Na základe odvolania žalovanej voči výroku o náhrade trov konania,

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd uznesením č. k. 8Co/208/2014-199 zo dňa 30.04.2014 rozhodnutie
súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku o náhrade trov konania účastníkov zrušil a vec vrátil
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Súd prvého stupňa uznesením č. k. 5C/227/2010-202 zo dňa
16.09.2014 žalovanej nepriznal náhradu trov konania. Na základe odvolania žalovanej, Krajský súd v
Nitre uznesením č.k. 8Co/898/2014-219 zo dňa 30.04.2015 napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa

zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Následne súd prvého stupňa vydal napadnuté
uznesenie.

Podľa § 137 OSP, trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho
poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za

vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, odmena správcu dedičstva a jeho hotové
výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 146 ods. 1 písm. c) OSP žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Podľa § 146 ods. 2 OSP, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená
zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by
pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. K zastaveniu
konania môže dôjsť z rôznych procesných dôvodov (napríklad pre nezaplatenie súdneho poplatku,pre nedostatok podmienok konania, z dôvodu späťvzatia návrhu alebo žaloby a pod.). Pri zastavení
sporového konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či, a
pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil. Kritérium procesného

zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca
strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca
strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie
žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu
zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani

procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takomto prípade
nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie
účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu. Pokiaľ dôjde k zastaveniu
sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách
konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách (na
strane žalujúcej i žalovanej) a definitívne ju vyriešiť v rámci právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení §

146 ods. 2 OSP. Nie je pritom vylúčené, aby súd súčasne došiel i k záveru, že sú splnené predpoklady
na aplikáciu ustanovenia § 150 OSP (nepriznanie náhrady trov konania z dôvodov hodných osobitného
zreteľa) (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 14.09.2011, sp. zn. 7 M Cdo 4/2010).

Z previazanosti § 146 ods. 1 písm. c/ OSP s § 146 ods. 2 OSP vyplýva, že ak súd zastavuje konanie

v dôsledku späťvzatia, musí sa zaoberať pri rozhodovaní o náhrade trov konania otázkou, či niektorý
z účastníkov zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Pretože nárok na náhradu trov konania je
nárokom vyplývajúcim nie z hmotného ale procesného práva, otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu,
je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, t.j. z hľadiska vzťahu výsledku chovania žalovaného
k požiadavkám žalobcu. Ide teda o to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd

neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie (uznesenie Najvyššieho súdu SR
z 25.10.2010, sp. zn. 3 Sžo 225/2010).
Vzhľadom na to, že ustanovenie § 146 ods. 1 písm. c) OSP je všeobecnou a teda subsidiárnou
úpravou k ustanoveniu § 146 ods. 2 OSP, upravujúcemu zásadu zodpovednosti za zavinenie, použije
sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania len vtedy, ak nejde o zavinenie zastavenia konania jedným

z účastníkov konania v zmysle § 146 ods. 2 prvej alebo druhej vety OSP. Z uvedeného vyplýva
záver, že súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania pri zastavení konania musí najprv dôsledne
skúmať zavinenie zastavenia konania účastníkmi konania a až následne, ak zavinenie nemožno pričítať
žiadnemu z účastníkov, rozhodnúť o trovách zastaveného konania v zmysle § 146 ods. 1 písm. c) OSP.

Odvolací súd už vo svojom predchádzajúcom uznesení č.k. 8Co/898/2014-219 zo dňa 30.04.2015
konštatoval, že predmetom tohto konania bolo určenie vecného bremena a konanie vo veci bolo
zastavené pre späťvzatie návrhu žalobcom v dôsledku uzatvorenia kúpnej zmluvy. Uvedený druh
konania ani procesnú situáciu nemožno považovať za dôvody osobitného zreteľa pre aplikáciu
ustanovenia § 150 OSP. K zastaveniu konania došlo v dôsledku procesného zavinenia žalobcu, ktorý

vzal žalobu späť v plnom rozsahu bez toho, aby žalovaná splnila to, čoho sa petitom domáhal. Navyše
kúpnu zmluvu nemožno považovať za dohodu o urovnaní sporu. Na základe uvedeného súd prvého
stupňapostupovalsprávne,keďpriviazanostiprávnymnázoromodvolaciehosúduvyjadrenomvovyššie
uvedenom uznesení, priznal žalovanej trovy konania a na ich náhradu zaviazal žalobcu.

Podľa § 151 ods. 4 OSP, ak sa rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, nevyhlasuje a bol podaný návrh
na rozhodnutie o trovách, súd vyzve účastníka na vyčíslenie trov do troch pracovných dní od doručenia
výzvy. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane.

Vyčíslenie trov konania je predpokladom na to, aby boli účastníkovi priznané všetky trovy (§ 137 OSP),

ktoré v konaní účelne vynaložil. Občiansky súdny poriadok presne stanovuje lehotu, v ktorej je účastník
povinnýtrovykonaniavyčísliť.Vždysaviaženarozhodnutie,ktorýmsakonaniekončí.Aksarozhodnutie
vyhlasuje, je účastník povinný vyčísliť trovy konania do troch pracovných dní odo dňa jeho vyhlásenia.
Vyčíslenie trov musí urobiť účastník bez toho, aby ho súd musel vyzvať na splnenie tejto povinnosti. Súd
je povinný vyzvať účastníka, aby vyčíslil trovy konania v zákonnom stanovenej lehote troch pracovných

dníoddoručeniavýzvyibavprípade,žesarozhodnutienevyhlasuje(§168ods.1acontrario)(uznesenie
Najvyššieho súdu SR zo dňa 12. 10. 2010, sp. zn. 5 Cdo 39/2010).Vzhľadom na to, že v danej veci nedošlo k vyhláseniu napadnutého uznesenia, zákonná lehota na
vyčíslenie trov žalovanej mohla začať plynúť až od doručenia výzvy súdu na vyčíslenie trov konania. S
poukazom na to, že k doručeniu žiadnej takejto výzvy zo strany súdu prvého stupňa nedošlo (logicky

ani nemohlo dôjsť, keďže súd prvého stupňa v uznesení, ktorým zastavil konanie zároveň rozhodol,
že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a teda nebolo potrebné vyčísľovať trovy
konania), žalovanej nemohla uplynúť zákonná lehota na vyčíslenie trov konania. Žalovaná si vyčíslila
trovy prvostupňového konania v odvolaní proti uzneseniu súdu prvého stupňa č.k. 5C/227/2010-184 zo
dňa 17.01.2014 (č.l. 187 spisu) a trovy odvolacieho konania v odvolaní proti uzneseniu súdu prvého

stupňa č.k. 5C/227/2010-202 zo dňa 16.09.2014 (č.l. 208 spisu). Preto odvolací súd odvolaciu námietku
žalobcu, že žalovaná v zákonom stanovenej lehote nepredložila vyčíslenie trov konania považoval za
neopodstatnenú.

Odvolací súd zároveň konštatuje, že súd prvého stupňa priznal žalovanej náhradu trov prvostupňového
konania vo výške 346,07 eura a náhradu trov odvolacieho konania vo výške 77,96 eura v súlade s § 11

ods. 1 písm. a), § 13a ods. 1 písm. a), d), ods. 2 písm. b), § 16 ods. 3, 4, § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004
Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, pričom je potrebné dodať,
že výška priznanej náhrady trov konania nebola odvolaním žalobcu ani namietaná.

Odvolaciemu súdu neuniklo, že pri určovaní náhrady trov konania súd prvého stupňa nepostupoval

v zmysle ust. § 151 ods. 8 OSP, keď vo výroku o náhrade trov konania súd prvého stupňa osobitne
nevyjadril, že náhrada sa účastníkovi priznáva titulom trov právneho zastúpenia. Uvedený nedostatok
však nemal za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Účelom úpravy ust. § 151 ods. 8
OSP je len presné stanovenie výšky trov, ktoré patria právnemu zástupcovi účastníka a zjednodušenie
následného vysporiadania vzájomných nárokov účastníka a jeho právneho zástupcu.

Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 219
ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol s poukazom na § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP a žalovanej,

ktorá bol v odvolacom konaní úspešná náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože si žiadne
neuplatnila a ani jej žiadne nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.