Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. máj 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/313/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113230545
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Martináková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3113230545.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ivety Martinákovej a sudkýň JUDr. Alice

Beňovej a JUDr. Oľgy Lichnerovej v právnej veci navrhovateľa D. P. Q., s.r.o., so sídlom v B., A. ul.č. 8,
D.: XX XXX XXX, právne zastúpeného JUDr. P. V., advokátom so sídlom v B., A. ul.č. X proti odporcovi
X. V., naposledy bytom v L. nad V., X. ul.č. XXX/X, v súčasnosti na neznámom mieste, zastúpeného
opatrovníčkou F. F., tajomníčkou Okresného súdu Považská Bystrica, o zaplatenie 1.013,34 eur s
príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 11. februára
2015, č.k. 13C/40/2014-73 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej výrokovej zamietajúcej časti a vo výroku o

náhrade trov konania p o t v r d z u j e.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu vo
výške 451,77 eur s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 451,77 eur od 21.03.2011 do zaplatenia,
a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa zamietol. Odporcovi
náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že odporca uzavrel dňa 19.03.2007
s právnym predchodcom navrhovateľa - Q. Q., a.s. zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej

veriteľ poskytol odporcovi splátkový úver vo výške XXX.XXX,- Sk t.j. 3.319,39 eur. Právny predchodca
navrhovateľa a odporca tak uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Po právnej stránke posúdil
súd zmluvné vzťahy z tejto zmluvy v súlade s právnou úpravou platnou v deň uzavretia zmluvy,
t.j. platnej ku dňu 19.03.2007. Predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods.
1 Občianskeho zákonníka, účinného do 31.12.2007, nakoľko ide o štandardnú formulárovú zmluvu,
uzavretú medzi veriteľom ako dodávateľom a odporcom ako spotrebiteľom. Na základe uzavretej zmluvy
navrhovateľ poskytol odporcovi úver v rámci svojej obchodnej činnosti a odporca túto finančnú službu

prijal ako spotrebiteľ- zmluvu podpísal ako fyzická osoba a zo samotnej zmluvy nevyplýva, že by zmluvu
podpísal v rámci svojej podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti. Táto zmluva je zároveň zmluvou
o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom
do 31.12.2007. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany opatrovníka odporcu, súd najprv
posudzoval plynutie premlčacej doby, a to s poukazom na spotrebiteľský charakter uzavretej zmluvy
podľa Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na povinnosť súdu prihliadať v prípade konaní o nárokoch zo
spotrebiteľských zmlúv na premlčanie bez vznesenej námietky, súd preskúmaval aj prípadné premlčanie

nároku navrhovateľa z uzavretej spotrebiteľskej zmluvy. V konaní nebolo preukázané, že by pred
konečnou splatnosťou úveru došlo k odstúpeniu od zmluvy právnym predchodcom navrhovateľa alebo
k zosplatneniu celého úveru, avšak nakoľko návrh bol podaný dňa 28.10.2013 došlo k premlčaniu
nezaplatených splátok, splatných do 20.10.2010. V zmysle § 103 Občianskeho zákonníka začala plynúťpremlčacia doba jednotlivých splátok úveru odo dňa ich zročnosti a uplynula po troch rokoch odo dňa
splatnosti tej- ktorej splátky. Z prehľadu transakcií úveru vyplýva, že odporca zaplatil na úver poslednú
splátku dňa 20.8.2010 vo výške 26,49 €, po tomto dátume už právny predchodca navrhovateľa a ani

samotný navrhovateľ od odporcu neeviduje žiadne splátky. Po dátume 20.10.2010 bol odporca povinný
zaplatiť ešte 5 splátok do konečnej splatnosti úveru po 2.722,- Sk t.j. sumu vo výške 451,77 eur, pričom
nakoľko uvedené splátky zo strany odporcu zaplatené neboli, od splatnosti každej splátky bol odporca
v omeškaní. Súd tak navrhovateľovi priznal iba sumu 451,77 eur (suma predstavuje súčet 5 splátok,
zahrňujúcich v sebe splátku istiny, úroku a poplatkov). Navrhovateľ okrem istiny vo výške 967,22 eur

požadoval aj uhradenie nesplatených zmluvných úrokov vo výške 46,12 eur. Nakoľko navrhovateľ súdu
nepredložil vo forme tvrdení, o úroky v akej výške, z akých súm a za aké obdobie ide, súd oprávnenosť
tejto žalovanej položky potvrdiť nevedel, a preto jeho návrh v tejto časti zamietol. Súd vzhľadom na
ustanovenia § 517 ods. 1,2 Obč. zák. a zistený skutkový stav zaviazal odporcu aj na zaplatenie úrokov
z omeškania. Nakoľko súd posudzuje vznik omeškania pre splátky splatné od 20.10.2010 aplikoval
nariadenie vlády, účinné do 31.01.2013. Navrhovateľ vo svojom návrhu si uplatnil právo na zákonný

úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 967,22 eur, a to od 21.03.2011. Súd vlastným šetrením
zistil, že výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky v období od 13.05.2009 do
12.04.2011 bola vo výške 1%. Vzhľadom na uvedené priznal navrhovateľovi uplatnenú výšku úroku z
omeškania 9% ročne a to odo dňa konečnej splatnosti tak, ako to požadoval navrhovateľ t.j. zo sumy
451,77 eur do zaplatenia. V ostatnej výške návrh navrhovateľa zamietol ako nedôvodný. Právne svoje

rozhodnutie odôvodnil podľa § 52 ods. 1,2,3, § 53 ods. 1,2,3, § 100, § 101 Obč. zák. Podľa § 142 ods. 2
Občianskehosúdnehoporiadkuakmalúčastníkvoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradutrovpomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Návrh na začatie konania
požadoval sumu 1.013,34 eur s príslušenstvom, pričom súd navrhovateľovi priznal sumu 451,77 eur, čím
úspešnejším účastníkom sa stal odporca. Nakoľko tomuto trovy konania nevznikli, súd mu ich náhradu

nepriznal.

Proti tomuto rozsudku, a to jeho výrokovej zamietajúcej časti a vo výroku o náhrade trov konania podal
v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v
napadnutej zamietajúcej časti zmenil tak, že zaviaže odporcu zaplatiť mu istinu 561,57 eur s úrokom

z omeškania vo výške 9% zo sumy 515,45 eur od 21.03.2011 do zaplatenia a náhradu trov konania v
sume 314,02 eur. Namietal aplikáciu ust. § 103 Obč. zák. súdom prvého stupňa v tom, že pre každú
splátku začala plynúť premlčacia doba odo dňa jej zročnosti. Poukázal na to, že v predmetnej veci bol
úver poskytnutý odporcovi jeho právnym predchodcom splatný dňa 20.03.2011 (čl. I bod 1 zmluvy).
Tento deň bol dňom konečnej splatnosti úveru. Zmluvná dohoda o uhradení úveru v splátkach nie je

dohodou o plnení v splátkach podľa § 103 Obč. zákonníka, nakoľko si zmluvné strany dohodli konečnú
splatnosť dlhu do 20.03.2011. Premlčacia doba pre celú sumu neuhradenej pohľadávky začala plynúť
dňa 21.03.2011 a na súde ju uplatnil pred jej uplynutím. Jeho právny názor je judikovaný aj rozsudkom
NS SR sp. zn 4Obo/54/2007. Mal za to, že jeho nárok bol opodstatnený v celom rozsahu a preto žiadal
žalobe v celom rozsahu vyhovieť.

Opatrovníčka odporcu sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrila.
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutej zamietajúcej výrokovej časti a vo
výroku o náhrade trov konania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 212 ods. 1, § 214 ods. 2 v
spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa založil svoje zamietajúce rozhodnutie na tom právnom názore, že zmluvu o
splátkovom úvere uzavretú dňa 19.03.2007 medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporom je
potrebné posudzovať v zmysle § 52 ods. 1 Obč. zák. platného ku dňu uzavretia zmluvy za zmluvu
o spotrebiteľskom úvere. Táto zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zák. č.

258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.12.2007. Vzhľadom na vznesenú
námietku premlčania zo strany opatrovníka odporcu súd s poukazom na spotrebiteľský charakter
uzavretej zmluvy posudzoval plynutie premlčacej doby podľa ust. § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka.
V konaní nebolo preukázané, že by pred konečnou splatnosťou úveru došlo k odstúpeniu od zmluvy
právnym predchodcom navrhovateľa alebo k zosplatneniu celého úveru, avšak nakoľko návrh bol

podaný dňa 28.10.2013, došlo k premlčaniu nezaplatených splátok splatných do 20.10.2010. Začiatok
plynutia premlčacej doby stanovil v súlade s § 103 Obč. zákonníka tak, že pre každú splátku začala
plynúť premlčacia doba odo dňa jej zročnosti. Z prehľadu transakcií úveru mal za preukázané, že
odporca zaplatil na úvere poslednú splátku dňa 20.08.2010 vo výške 26,49 eur. Po dátume 20.10.2010bol odporca povinný zaplatiť ešte 5 splátok do konečnej splatnosti úveru po 2722 Sk, t.j. sumu vo
výške 451,77 eur, pričom nakoľko uvedené splátky zo strany odporcu zaplatené neboli, od splatnosti
každej splátky bol odporca v omeškaní. Súd tak navrhovateľovi priznal iba sumu 451,77 eur (suma

predstavujúca súčet piatich splátok, zahrňujúcich v sebe splátku istiny, úroku a poplatkov). Navrhovateľ
okrem istiny vo výške 967,22 eur požadoval aj uhradenie nesplatených zmluvných úrokov vo výške
46,12 eur, avšak nakoľko nepredložil súdu špecifikáciu, o úroky v akej výške, z akých súm a za aké
obdobie ide, súd jeho návrh aj v tejto časti zamietol.

Navrhovateľ svojím odvolaním namieta nesprávne právne posúdenie veci v otázke premlčania, keď mal
za to, že začiatok plynutia premlčacej doby nie je možné stanoviť v súlade s § 103 Obč. zákonníka,
nakoľko medzi účastníkmi bola dohodnutá konečná splatnosť úveru (20.03.2011) a premlčacia doba pre
celú sumu neuhradenej pohľadávky začala plynúť až po konečnej splatnosti úveru, t.j. od 21.03.2011.
Preto svoj peňažný nárok nepovažoval za premlčaný.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s vysloveným právnym názorom súdu prvého stupňa aj s

odôvodnením napadnutého rozsudku v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. Na zdôraznenie jeho správnosti a k
odvolacím námietkam navrhovateľa uvádza nasledovné:

Odvolací súd v súlade s názorom súdu prvého stupňa konštatuje, že uzavretý zmluvný vzťah medzi
právnym predchodcom navrhovateľa Q. Q. a.s. a odporcom na základe zmluvy o splátkovom úvere

zo dňa 19.03.2007, na základe ktorého bol poskytnutý odporcovi úver vo výške 3319,39 eur, je
potrebné posudzovať v zmysle § 52 ods. 1 Obč. zákonníka ako spotrebiteľský vzťah. Vzhľadom na
vznesenú námietku premlčania zo strany opatrovníka odporcu, súd prvého stupňa správne posudzoval
plynutie premlčacej doby s poukazom na spotrebiteľský charakter uzavretej zmluvy podľa Občianskeho
zákonníka. Zo zmluvy o splátkovom úvere uzavretej medzi účastníkmi konania vyplýva, že splatnosť

prvej splátky istiny bola dohodnutá dňom 20.04.2007 a konečná splatnosť úveru dňa 20.03.2011, pričom
výška mesačnej splátky predstavovala 2722 Sk, t.j. 90,35 eur. V konaní nebolo preukázané, že pred
konečnousplatnosťouúverudošlokodstúpeniuodzmluvyprávnympredchodcomnavrhovateľa,alebok
zosplatneniu celého úveru, preto súd prvého stupňa správne začiatok plynutia premlčacej doby stanovil
v súlade s § 103 Obč. zák. tak, že pre každú splátku začala plynúť premlčacia doba osobitne odo dňa

jej zročnosti. Návrh na súd bol podaný dňa 28.10.2013, pričom odporca mal podľa zmluvy o úvere
splácať splátky istiny mesačne k 20-temu dňu v kalendárnom mesiaci a z prehľadu transakcií úveru
vyplýva, že odporca zaplatil na úvere poslednú splátku dňa 20.08.2010 vo výške 26,49 eur. Po dátume
20.10.2010 bol odporca povinný zaplatiť ešte 5 splátok do konečnej splatnosti úveru po 2722 Sk, t.j.
sumu vo výške 451,77 eur spolu s úrokom z omeškania. Súd prvého stupňa preto správne postupoval,

keď navrhovateľovi priznal istinu 451,77 eur s úrokom z omeškania a vo zvyšnej časti, t.j. o zaplatenie
istiny 561,57 eur s prísl. návrh navrhovateľa z dôvodu premlčania nárokov zamietol. Odvolací súd
nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvého stupňa odchýliť a preto nemôže dať
za pravdu navrhovateľovi, ktorý v odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, s ktorými by sa súd
prvého stupňa nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu rozsudku súdu prvého stupňa v

napadnutej časti.

Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej výrokovej zamietajúcej časti a vo výroku
o náhrade trov konania ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal podľa § 224 ods. 1 v spojení s §

142 ods. 1 O.s.p., nakoľko si náhradu týchto trov podľa § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnil.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .