Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Žilina

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Andrej Kekely

Forma rozhodnutia – Rozhodnutie

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/434/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115228137
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5115228137.4

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom Mgr. Andejom Kekelym, v právnej veci navrhovateľky:
O. N., J.. XX.X.XXXX, G. V. XX, XXX XX Ž., Q. N., právne zastúpený: JUDr. Karol Gordík, advokát, s
miestom výkonu činnosti Pivovarská 20, Žilina, proti odporcovi: O. N..V..Q.., F.: XX XXX XXX, N. N.: H.
X, XXX XX G., o zaplatenie sumy 1.270,84 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke sumu 1.270,84 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške

8,05 % ročne zo sumy 1.270,84 eur od 27.09.2014 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania v sume 76,- eur titulom náhrady
zaplateného súdneho poplatku za podanie návrhu a v sume 209,59 eur titulom náhrady trov právneho
zastúpenia k rukám právneho zástupcu navrhovateľky do 3dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom na začatie konania zo dňa 21.9.2015 podaným na súde dňa 23.9.2015
domáhala vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke sumu
1.270,84 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 1.270,84 eur od 27.9.2014
do zaplatenia a nahradiť jej trovy konania.
Svoj návrh navrhovateľka skutkovo odôvodnila tým, že odporca nevyplatil navrhovateľke mzdu za

mesiace júl a august 2014, ktorý nedostatok zistil aj Inšpektorát práce Bratislava (ďalej len „inšpektorát“).
Inšpektorát uložil odporcovi povinnosť tento nedostatok odstrániť, napriek tomu odporca do dňa podania
návrhu navrhovateľke dlžnú mzdu nevyplatil. Podľa dodatku k pracovnej zmluve zo dňa 26.2.2014 bola
dohodnutávýškahrubejmzdy820,-eur,ktorásumapoodpočítanípoistnéhoadanezpríjmupredstavuje
v čistom 635,42 eur.

Odporca sa k návrhu, ktorý mu bol doručený náhradným spôsobom dňa 18.2.2016, písomne nevyjadril.

Na nariadené pojednávanie dňa 27.5.2016 sa dostavila navrhovateľka a právny zástupca navrhovateľky,
nedostavil sa odporca, ktorý svoju neprítomnosť neospravedlnil, ani nepožiadal súd o odročenie
pojednávania z vážneho dôvodu. Preto súd podľa § 101 ods. 2 OSP vec prejednal v neprítomnosti
odporcu. Právny zástupca navrhovateľky na pojednávaní v celom rozsahu zotrval na podanom návrhu

na začatie konania.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu navrhovateľky ako aj oboznámením sa s
listinnými dôkaznými prostriedkami založenými v spise.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný stav:Súd mal preukázané, že dňa 1.12.2013 uzatvorila navrhovateľka s odporcom pracovnú zmluvu, na
základe ktorej vznikol medzi navrhovateľkou ako zamestnancom a odporcom ako zamestnávateľom
pracovný pomer dňom 1.12.2013. Navrhovateľ na základe pracovnej zmluvy vykonával pre odporcu

prácu, ktorej obsahom bolo zabezpečenie odbytu výrobkov pre odberateľov, s ktorými mal odporca
uzatvorené zmluvy. Pracovná zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú. Mzda bola stanovená vo výške
700,- eur brutto mesačne so splatnosťou k 27. dňu v kalendárnom mesiaci.

Dňa 26.2.2014 uzatvorili navrhovateľka a odporca dodatok k pracovnej zmluve zo dňa 1.12.2013,

predmetom ktorého bola dohoda o zvýšení mesačnej mzdy na sumu 820,- eur brutto mesačne.

Navrhovateľka pripojila k návrhu listinu označenú ako doplnenie návrhu, v ktorej uviedla, že z hrubej
mzdy 820,- eur mesačne predstavuje čistá mzda po odpočítaní poistného 13,40 %, t.j. sumy 109,88 eur,
a 19 % dane z príjmu fyzickej osoby, t.j. sumy 74,70 eur, sumu 635,42 eur.

Z Oznámenia o vybavení podnetu Inšpektorátom práce Žilina zo dňa 10.2.2015 má súd preukázané,
že príslušný inšpektorát práce zistil porušenie zákona na strane odporcu tým, že odporca ako
zamestnávateľ neposkytol navrhovateľke mzdu za vykonanú prácu za mesiace 07/2014 a 08/2014.
Podľa § 42 ods. 1 veta prvá zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov
(ďalej len „ZP“), pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom

a zamestnancom.
Podľa § 118 ods. 1 ZP, zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.
Podľa ust. § 1 ods. 4 ZP, ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne
vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka .

Podľa § 517 ods. 1 vety prvej OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, v znení platnom v čase, v ktorom došlo k omeškaniu odporcov s plnením
peňažného záväzku voči navrhovateľovi: Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením

peňažného dlhu.

Súd mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že medzi účastníkmi konania vznikol
pracovnoprávny vzťah na základe pracovnej zmluvy zo dňa 1.12.2013, kde obsahom tohto právneho
vzťahu bola na jednej strane povinnosť navrhovateľky ako zamestnanca plniť pracovné úlohy a na strane

druhej povinnosť odporcu ako zamestnávateľa platiť navrhovateľke mzdu za vykonanú prácu.

Nakoľko v konaní nebolo preukázané, že by odporca uhradil navrhovateľke mzdu za vykonanú prácu
za obdobie mesiacov júl 2014 a august 2014, súd považoval nárok navrhovateľky za dôvodný. V
zmysle medzi navrhovateľkou a odporcom uzatvoreným dodatkom k pracovnej zmluve prináležala

navrhovateľke za toto obdobie mesačná mzda vo výške 820,- eur brutto. Navrhovateľka žiada priznať
nárok na zaplatenie sumy 1.270,84 eur, ktorá suma pozostáva z dvoch mesačných miezd vo výške
635,42 eur netto. Podľa vyjadrenia navrhovateľky ide o hrubú mesačnú mzdu vo výške 820,- eur, od
ktorej sú odpočítané preddavky na sociálne a zdravotné poistenie hradené zamestnancom a 19 % daň
z príjmu fyzických osôb.

Pokiaľ ide o zdravotné a sociálne poistenie, ktoré hradí zamestnanec, súd pri učení jeho výšky vychádzal
z príslušných ustanovení zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení (ďalej v texte len „zákon
o zdravotnom poistení“) a zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej v texte len „zákon o
sociálnom poistení“). Sadzba zdravotného poistenia predstavuje v zmysle ust. § 12 ods. 1 písm. a/

zákona o zdravotnom poistení 4 % z vymeriavacieho základu (hrubá mzda, t.j. 820,- eur), ktorá suma
je 32,80 eur.Zákon o sociálnom poistení definuje štyri typy sociálneho poistenia, ktoré hradí zamestnanec zo
svojej mzdy. Ide o nemocenské poistenie, starobné poistenie, invalidné poistenie a poistenie v
nezamestnanosti. Sadzba poistného na nemocenského poistenie je v zmysle ust. § 130a zákona o

sociálnom poistení vo výške 1,4 % z vymeriavacieho základu (hrubá mzda, t.j. 820,- eur), čo predstavuje
čiastku 11,48 eur. Sadzba poistného na starobné poistenie je v zmysle ust. § 131a zákona o sociálnom
poistení vo výške 4 % z vymeriavacieho základu (hrubá mzda, t.j. 820,- eur), čo predstavuje čiastku
32,80 eur. Sadzba poistného na invalidné poistenie je v zmysle ust. § 132a zákona o sociálnom poistení
vo výške 3 % z vymeriavacieho základu (hrubá mzda, t.j. 820,- eur), čo predstavuje čiastku 24,66 eur. A

napokon sadzba poistného na poistenie v nezamestnanosti je v zmysle ust. § 136a zákona o sociálnom
poistení vo výške 1 % z vymeriavacieho základu (hrubá mzda, t.j. 820,- eur), čo predstavuje čiastku 8,20
eur. Spolu platby na zdravotné a sociálne poistenie predstavujú sumu 109,88 eur.

Pokiaľideodaňzpríjmufyzickýchosôbsúdvychádzalzpríslušnýchustanovenízákonač.595/2003Z.z.
o dani z príjmov (ďalej v texte len „zákon o dani z príjmov“). Sadzba dane je v danom prípade v zmysle

ust. § 15 písm. a) bod 1/ zákona o dani z príjmov 19 % zo základu dane. Základ dane je suma hrubej
mzdy820,-eur,odktorejsaodpočítajúplatbynazdravotnéasociálnepoisteniehradenézamestnancom,
t.j. 820,- eur mínus 109,88 eur. Z tejto sumy je nutné odpočítať tzv. nezdaniteľné mininum (t.j. suma,
z ktorej sa daň z príjmu fyzickej osoby nevyrubuje), ktorá suma predstavuje v zmysle ust. § 11 ods. 2
písm. a/ zákona o dani z príjmov v spojení s ust. § 2 písm. a/ zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime

sumu 316,94 eur. Základ dane je teda suma 393,18 eur (t.j. 820,- eur mínus 109,88 eur mínus 316,94
eur= 393,18 eur), z ktorej sumy 19 % predstavuje čiastku 74,70 eur. Tzv. čistá mzda navrhovateľky teda
predstavuje sumu 635,42 eur (t.j. 820,- eur mínus 109,88 eur mínus 74,70 eur= 635,42 eur)

Nazákladevyššieuvedenýchskutočnostíacitovanýchzákonnýchustanovenísúdnávrhunavrhovateľky

na zaplatenie sumy 1.270,84 eur ako skutkovo a právne dôvodnému v celom rozsahu vyhovel.

Okrem toho súd priznal navrhovateľke v zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a ust. § 3 ods.
1 nariadenia vlády č. 87/1995 v spojení s ust. § 1 ods. 4 Zákonníka práce a s poukazom na účastníkmi
dohodnutú splatnosť mzdy aj nárok na úroky z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 1.270,84

eur od 27.9.2014 do zaplatenia.

O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 142 ods. 1, § 151 ods. 1 a 2 OSP.

Podľa § 142 ods.1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 OSP, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Navrhovateľ bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu súd k rukám jeho právneho zástupcu
v súlade s ust. § 142 ods. 1 a ust. §149 ods. 1 O.s.p. priznal náhradu trov voči odporcovi, ktorý vo
veci úspech nemal, vo výške 285,59 eur, a to trov pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku z
návrhu na začatie konania v sume 76,- eur a trov právneho zastúpenia advokátom, ktorý navrhovateľa

v konaní zastupoval, vo výške 209,59 eur (za 3 úkony právnej služby: 1. za prevzatie a prípravu
zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, 2. za podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu zo
dňa 21.9.2015 a 3/ účasť na pojednávaní dňa 27.5.2016; za každý úkon odmena vo výške 61,41 eur
v zmysle ust. § 9 a § 10 ods. l s použitím § 13a ods. l písm. a) a c) vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb + paušálna náhrada miestnych

telekomunikačných a prepravných výdavkov vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon
právnej služby v zmysle § 16 ods. 3 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. pre rok 2015 8,39 eur a pre rok
2016 8,58 eur).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Žilina.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP), t.j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované

dôkazy,
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na

súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.