Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. február 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoE/246/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214209048
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4214209048.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom 811 09 Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený: advokátska kancelária Advocate s.r.o., so sídlom 811 09
Bratislava, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, v mene ktorej vykonáva advokáciu ako konateľ advokát JUDr.
Martin Máčaj, proti povinnej: Y. Q., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko XXX XX F., T. XXX/XX, o vymoženie sumy
811,13 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno z 27.

júla 2015 č.k. 13Er/622/2014-19 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

NapadnutýmuznesenímsúdprvéhostupňazamietolžiadosťsúdnehoexekútoraJUDr.RudolfaKrutého,
PhD., so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave, Záhradnícka 60, o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Vychádzal zo zistenia, že súdny exekútor na základe návrhu oprávneného požiadal o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnej na vymoženie sumy 811,13 eura s príslušenstvom.
Konštatoval, že účastníci konania dňa 07.06.2011 uzatvorili zmluvu o úvere a rozhodcovskú zmluvu,
v ktorej sa dohodli na rozhodcovskej doložke. Opierajúc sa o ust. § 41 ods. 2 písm. d) a § 44 ods.
2 Exekučného poriadku, preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul, a zistil, že tieto sú v rozpore so zákonom. Zmluvný vzťah medzi
oprávneným a povinnou, založený zmluvou o úvere, posúdil ako spotrebiteľský úver podľa § 25 ods.

2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a aplikoval naň ust. § 3ods. 1, § 52 ods. 1-4, §
53 ods. 1, 4, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ako i Smernicu Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej
zmluvy, ktorá bola podpísaná v rovnaký deň ako zmluva o úvere a jej podpísanie bolo podmienkou
poskytnutia úveru, neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka
neplatná. Rozhodcovskú zmluvu si spotrebiteľ osobne nevyjednal a nemal na výber, pričom v zmysle

jej znenia sa vopred vzdal práva výberu, kde sa budú možné spory medzi stranami riešiť. Mal len
možnosť zmluvu ako celok odmietnuť, alebo sa podrobiť všetkým úverovým podmienkam, teda aj
tomu, že prípadný spor sa bude riešiť v rozhodcovskom konaní. Takto formulovaná zmluva spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia bolo potrebné v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietnuť.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, domáhajúc sa ním jeho zrušenia a vrátenia
veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodil, že súd prvého stupňa v prejednávanej veci prekročil
rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok a v jeho nadväznosti zák.
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Mal za to, že exekučný súd nemôže skúmať samotné
rozhodcovské konanie, keďže samotné ustanovenie, o ktoré sa opiera súd v napadnutom uznesení
stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský rozsudok a nie rozhodcovské

konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. Exekučný súd sa tak v rámci materiálneho prieskumu musí
obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavnéhosúdu SR sp.zn. ÚS 5/2000. Zdôraznil, že postupom súdu a jeho výkladom ust. § 45 zákona o
rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských
rozsudkov v intenciách ust. § 40 zákona o rozhodcovskom konaní exekučným konaním, čo je v rozpore

s obsahom a účelom tohto zákona. Uviedol, že s povinnou uzatvoril rozhodcovskú zmluvu podľa § 3
a nasl. zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu, a to
na samostatnej listine. Uzavrel, že v zmysle článku 2 ods. 2 veta druhá sa účastníci zmluvy dohodli,
že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne
z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy vrátane sporu o platnosť, výklad alebo

zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku
rozhodcovskej zmluvy, pričom povinnej nebola odňatá možnosť obrátiť sa v prípade akýchkoľvek
sporných otázok spojených so zmluvou o úvere na všeobecný súd.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Predmetom tohto konania je žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., so sídlom
Exekútorského úradu v Bratislave, Záhradnícka 60, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
predloženej súdu prvého stupňa dňa 06.05.2014. Spolu s ňou bol predložený i návrh oprávneného,

ktorým sa domáha od povinnej vymoženia sumy 811,13 eura s príslušenstvom a exekučný titul,
ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská a.s. zo dňa 05.06.2012 sp.zn. SR 01676/12, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
18.06.2012 a vykonateľnosť dňa 21.06.2012. Súčasťou spisu je i zmluva o úvere č. 400700777,
uzatvorená účastníkmi konania dňa 07.06.2011, všeobecné podmienky poskytnutia úveru, zmenka zo

dňa 07.06.2011 č. 400700777, a rozhodcovská zmluva uzatvorená účastníkmi konania dňa 07.06.2011.

Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak
priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo postihuje majetok.

Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských
komisií a zmierov nimi schválených (§ 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku).

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.01.2015, na exekučné konania
začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v
rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a
ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

Podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, v znení účinnom do 31.
decembra 2014, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov
na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie
o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka

rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje
dobrým mravom.

Podľa§45ods.2zákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaní,súdpríslušnýnavýkonrozhodnutia
alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak

zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Exekučný poriadok pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší priebeh, vyžaduje splnenie zákonom
stanovených podmienok, ktoré sú procesného a hmotnoprávneho charakteru. K procesnýmpodmienkamexekúciepatriaspôsobilosťúčastníkov,právomocapríslušnosťsúdu,akoispôsobilýnávrh
a listina, o ktorej oprávnený tvrdí, že je vykonateľným exekučným titulom. Všetky ostatné predpoklady
exekúcie sú predpokladmi hmotnoprávnymi, ktorých nedostatok síce nebráni začatiu a pokračovaniu

exekučného konania, ale bráni prípustnosti samotnej exekúcie. Dôvody zastavenia exekúcie uvedené v
ust. § 45 ods. 1 ZRK preto nie sú procesnými podmienkami exekučného konania, ale hmotnoprávnymi
predpokladmi prípustnosti exekúcie ako takej. Z toho plynie, že súlad rozhodcovského rozsudku ako
exekučného titulu s ust. § 45 ZRK je hmotnoprávnym predpokladom vykonania exekúcie. Keďže ust.
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku zakotvuje pre exekučný súd povinnosť už pri rozhodovaní o udelení

poverenia na vykonanie exekúcie preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom, je preto povinný aj
v tejto fáze konania prihliadnuť na to, či sú tu dôvody neprípustnosti exekúcie vykonávanej na základe
rozhodcovského rozsudku, tak ako tieto vyplývajú z ust. § 45 ZRK. V prípade ich zistenia preto súd
musížiadosťoudeleniepoverenianavykonanieexekúciezamietnuť.Jedinýmobmedzenímexekučného
súdu v tejto fáze je, že vzhľadom na neúčasť povinného v tejto etape konania, sa nemôže zaoberať
tými dôvodmi neprípustnosti exekúcie, na ktoré môže prihliadnuť len na návrh (§ 45 ods. 1 písm. a) v

spojení s ods. 2 ZRK).

Predmetná zmluva o úvere je nepochybne zmluvou spotrebiteľskou podľa § 52 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, uzatvorená štandardným formulárovým systémom, a preto ju bolo potrebné podrobiť súdnej
kontrole a zisťovať, či plnenie uplatnené v tomto konaní sa nevymáha na základe neprijateľnej zmluvnej

podmienky tak, ako to správne učinil i súd prvého stupňa. Tento v potrebnom rozsahu vykonal
dokazovanie, na základe ktorého správne zistil skutkový stav veci a túto i správne právne posúdil. Keďže
odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením jeho rozhodnutia, využijúc postup podľa
§ 219 ods. 2 OSP sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia súdu prvého
stupňa a na ne v podrobnostiach ďalej poukazuje.

Reagujúc na námietky odvolateľa uvádzané v jeho odvolaní odvolací súd osobitne poukazuje na
ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorého závery sa považujú za konštantné.
Uznesením zo dňa 09.02.2012 sp.zn. 3 Cdo 122/2011 Najvyšší súd zaujal stanovisko, podľa ktorého
pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského

súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo
na základe uzavretej, resp. platnej rozhodcovskej zmluvy. Povinnosťou exekučného súdu pred vydaním
poverenia na vykonanie exekúcie je skúmať, či návrh na vydanie exekúcie a exekučný titul nie sú v
rozpore so zákonom a či rozhodcovský súd mal právomoc vo veci konať (§ 45 ods. 1 písm. b) ZRK),
pričom právomoc súdu skúmať samotné rozhodcovské konanie vyplýva z ust. § 45 ods. 1, 2 citovaného

zákona (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.01.2012 sp.zn. 2 Cdo 5/2012).

V predmetnej rozhodcovskej zmluve sa účastníci v čl. II dohodli že „všetky spory, ktoré vzniknú zo
zmluvy o úvere č. 400700777 uzatvorenej dňa 07.06.2011 vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo
zrušenie ako aj spory vzniknuté z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcich uvedenú úverovú zmluvu

a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú
riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom
rozhodcovskomsúde;rozhodcovskékonaniebudevedenépodľavnútornýchpredpisovrozhodcovského
súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b)
pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa

príslušného právneho predpisu. Pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie
akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku vrátane
sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto
skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije
v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský

súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho
rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu“. I podľa názoru odvolacieho
súdu takto koncipovaná rozhodcovská doložka v predmetnej rozhodcovskej zmluve celkom zjavne
spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, a to v neprospech
spotrebiteľa. Táto nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná a spotrebiteľ nemal reálnu možnosť

ju ovplyvniť. Predmetná rozhodcovská zmluva obsahuje neprijateľné dojednanie v tom, že vylučuje
právo zmluvnej strany podať žalobu na všeobecný súd potom, čo jedna zo zmluvných strán podá
žalobu na Stály rozhodcovský súd. Sú preto namieste obavy, že povinná si z takéhoto fakticky
nerovnovážneho vzťahu ďalší postup vo veci, akým je rozhodcovský proces, nedokázala náležiteuvedomiť,pričomzrozhodcovskejzmluvyvôbecnevyplýva,vakomrozsahuaakouosoboubolapovinná
ako spotrebiteľ poučená o následkoch uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy. Povinná tak nemala reálnu
možnosť obsah rozhodcovskej zmluvy ovplyvniť. Je notorietou, že v spotrebiteľských veciach zvlášť

vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodcovského procesu s ohľadom na ochranu spotrebiteľa ako
slabšiustranuvkonaní,pričomiostatnépodmienkyrozhodcovskéhokonaniasúskôrlenindikátorom,do
akých polôh môže viesť dojednávanie rozhodcovského konania so slabšou stranou zmluvného vzťahu.
Je preto dôvodný záver, že takéto dojednanie rozhodcovskej doložky formou samostatnej zmluvy v
spotrebiteľskom právnom vzťahu je neprijateľnou podmienkou, ktorá je neplatná, ako už bolo vyššie

uvedené. Naviac výkon práv oprávneného podľa predmetnej rozhodcovskej zmluvy odporuje dobrým
mravom, ako i právnej úprave, týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa. Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského
súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský
rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým
exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnej vznikol nárok, ktorého vymoženia
by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa
ako vecne správne, podľa § 219 ods. 1 OSP, potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.