Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. júl 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2Tov/2/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114011286
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:8114011286.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr. Jozefa
Janíka a JUDr. Dušana Krč-Šeberu, v trestnej veci proti obžalovanej Q. D., nar. XX.X.XXXX v C. a
obžalovanému M. Y., nar. XX.XX.XXXX v B. C., pre prečin ublíženia na zdraví formou spolupáchateľstva
podľa § 20 Tr.zák. k § 156 ods.1 Tr.zák., o odvolaniach obžalovaných proti rozsudku Okresného súdu
Prešov zo dňa 22.5.2015, sp.zn. 41Tv/2/2014, na verejnom zasadnutí konanom dňa 12. júla 2016 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolania obžalovaných Q. D. a M. Y. z a m i e t a j ú , pretože nie sú dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 22.5.2015, sp.zn. 41Tv/2/2014, boli obžalovaní
Q. D. a M. Y. uznaní vinnými pre prečin ublíženia na zdraví formou spolupáchateľstva podľa § 20
Trestného zákona k § 156 ods.1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 2.3.2013 asi o
13.00 hod. v obci M. na ulici B., vo dvore rodinného domu č. XXX/XX po predchádzajúcej vzájomnej

dohode bezdôvodne fyzicky napadli Q. K. tým spôsobom, že najprv obvinená Q. D. päsťou ruky ju udrela
do oblasti ľavého líca, predlaktia ľavej ruky a do podbruška a následne po tomto konaní obžalovaný
M. Y. ju päsťou ruky udrel do oblasti pravej strany tváre, v dôsledku čoho narazila ľavou stranou hlavy
o stenu rodinného domu. Potom ju udrel päsťou ruky do oblasti ramena ľavej ruky a keď sa zohla k
vreciam s vecami tak ju kopol do oblasti rebier a do oblasti chrbta, čím týmto konaním jej boli spôsobené
zranenia, a to: pomliaždenie mäkkých tkanív tváre v oblasti ľavej strany sánky, pomliaždenie ľavého

sánkovo-spánkového kĺbu, pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy v ľavej čelovej a spánkovo-temennej
oblasti, otras labyrintu ľavého ucha so závratmi, tinnitom vľavo a poruchou sluchu (nedoslýchavosťou na
ľavom uchu), podvrtnutie krčnej chrbtice, poškodenie chrupkovitého spojenia dolných rebier obojstranne
(oblasť 10. rebra vľavo a 10. rebra vpravo, pomliaždenie prednej časti brušnej steny, pomliaždenie
driekovej oblasti, pomliaždenie prednej plochy pravého stehna, ktoré zranenia si vyžiadali liečenie
spojené s práceneschopnosťou v trvaní od 2.3.2013 do 29.3.2013, t.j. 28 dní.

Za to boli odsúdení: Obžalovaná Q. D. podľa § 156 ods.1 Tr.zák. v spojení s § 38 ods.2, 3 Tr.zák.,
pri prevahe poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm.j) Tr.zák., oproti neexistencii priťažujúcich okolností
podľa § 37 Tr.zák. na trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov, výkon ktorého jej bol podľa §
49 ods.1 písm.a) Tr.zák. podmienečne odložený a podľa § 50 ods.1 Tr.zák. jej bola určená skúšobná
doba v trvaní 18 mesiacov. Obžalovaný M. Y. bol odsúdený podľa § 156 ods.1 Tr.zák. v spojení s §

38 ods.2, 3 Tr.zák., pri prevahe poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm.j) Tr.zák., oproti neexistencii
priťažujúcich okolností podľa § 37 Tr.zák. na trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov, výkon ktorého mu
bol podľa § 49 ods.1 písm.a) Tr.zák. podmienečne odložený a podľa § 50 ods.1 Tr.zák. mu bola určená
skúšobná doba v trvaní 18 mesiacov. Podľa § 287 ods.1 Tr.por. boli obaja obžalovaní zaviazaní spoločne
a nerozdielne nahradiť poškodenej Q. K., nar. XX.XX.XXXX škodu vo výške 2.636,80 € a poškodenej
Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. so sídlom Bratislava, Mamateyova 17 škodu vo výške 759,72 €.Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho v zákonnej lehote napadli odvolaniami
obžalovaní Q. D. a M. Y.. V písomnom odôvodnení odvolania zhodne uvádzali, že súd prvého stupňa
vykonané dôkazy nesprávne vyhodnotil a v dôsledku toho dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.

Už pred súdom prvého stupňa uviedli, že žiadneho napadnutia voči poškodenej K. sa nedopustili a
jej výpoveď považujú za nevieryhodnú a vymyslenú. Sama poškodená podľa názoru odvolateľov síce
zavolala políciu, avšak po ich príchode ako dôvod uvádzala niečo iné a nie napadnutie. Polícii tvrdila, že
ju nik nenapadol. Naviac bola pod vplyvom alkoholu a odmietla dychovú skúšku. Okresný súd zámerne
prehliadol, že zranenia poškodenej mohol spôsobiť jej druh, od ktorého tesne pred príchodom na miesto

činu odišla a ona to zvalila všetko na obžalovaných. Taktiež nie je zrejmé, kde sa poškodená zdržiavala
až do ošetrenia u lekára. Z uvedených dôvodov žiadali zrušiť napadnutý rozsudok s tým, aby boli spod
obžaloby oslobodení.

Na verejnom zasadnutí o odvolaní, konanom za splnenia zákonných podmienok v neprítomnosti
obžalovaných Q. D. a M. Y., zástupkyňa krajskej prokurátorky v konečnom návrhu s poukazom na

výpovede poškodenej, svedka Z. a znalecký posudok z odboru zdravotníctva uviedla, že považuje
skutkové a právne závery súdu prvého stupňa za správne a rozsudok za zákonný, preto navrhla
odvolania oboch obžalovaných ako nedôvodné podľa § 319 Tr.por. zamietnuť.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo

nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolania
obžalovaných nie sú dôvodné.

Preskúmajúc z podnetu podaných odvolaní obžalovanými napadnutý rozsudok v intenciách § 317 Tr.por.

odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vo vzťahu k rozhodovaniu o vine v záujme zistenia skutkového
stavu veci vykonal všetky dostupné a potrebné dôkazy, ktoré správne vyhodnotil na základe vnútorného
presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrne,
ako mu ukladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel k správnym skutkovým zisteniam i právnym
záverom, ktoré v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. aj podrobne a vecne správne v napadnutom

rozsudku odôvodnil. Obžalovaní sú jednoznačne usvedčovaní výpoveďami poškodenej Q. K., ktorá
zotrvala na svojich vyjadreniach i pri konfrontácii s obvinenými a táto je podporená tiež výpoveďou
svedka M. Z., V.. J. M., lekárskymi správami o ošetrení poškodenej, znaleckým posudkom znalca
MUDr. Hrubalu, ako i výpoveďami zasahujúcich príslušníkov polície V. C. a R. M.. Príslušníci polície
si síce na hlavnom pojednávaní už nevedeli vzhľadom na odstup času spomenúť na podrobnosti ich

zásahu na mieste činu, no potvrdili pravdivosť nimi spracovaného úradného záznamu, podľa ktorého im
poškodená po ich príchode na miesto činu uvádzala, že bola fyzicky napadnutá oboma obžalovanými.
Nie je teda pravdivé tvrdenie obžalovaných v odvolaní, že poškodená žiadne napadnutie neuvádzala.
Z výpovede poškodenej, ako i ďalších svedkov vyplýva aj ďalší pohyb poškodenej, preto nemožno
súhlasiť s tvrdením, že nie je zrejmé kde sa pohybovala, pričom už u svedka Z. sa sťažovala na

zraneniaspôsobenéobžalovanými,ktorétentoajvidel.Vzhľadomnavykonanédôkazyanajmävýpoveď
poškodenej možno tiež vylúčiť i tvrdenie obžalovaných, že poškodenú mal zbiť pred jej príchodom do
domu jej vtedajší druh. Naviac nie bez významu sú výpovede obžalovaných z hlavného pojednávania,
keď M. Y. na hlavnom pojednávaní potvrdil, že Q. D. sa mu priznala, že poškodenú mala chytiť
„za pysky“, za tvár a že do seba skočili. Poprel, že by nahováral Q. D., aby zobrala vinu na seba.

Naopak obžalovaná D. na hlavnom pojednávaní poprela napadnutie poškodenej, no uviedla, že je
raz volal Y. a chcel od nej, aby sa priznala k tomu, že dala poškodenej facku. Je zrejmé, že ak
by k žiadnemu napadnutiu poškodenej z ich strany nedošlo, nemali by obžalovaní dôvod k takýmto
rozporným tvrdeniam jeden na druhého. Preto so zreteľom na vykonané dôkazy, na ktoré súd prvého
stupňapoukázalvodôvodnenínapadnutéhorozsudku,ktorénasebanadväzujú,navzájomsapodporujú

a dopĺňajú, nemal ani odvolací súd pochybnosti o vierohodnosti a správnosti skutkových zistení, ale i
záverov okresného súdu vo vzťahu k právnej kvalifikácii konania obžalovaných, ktoré majú oporu vo
vykonanomdokazovaní.Odvolacísúdpoukazujenato,ževdvojinštančnomsúdnomkonanírozhodnutia
súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vosvojom rozhodnutí všetky správne skutkové a právne závery súdu prvého stupňa, ktoré si odvolací súd
v plnom rozsahu osvojil a v podrobnostiach naň poukazuje. Pritom odvolacie námietky obžalovaných
sú len opakovaním argumentov a ich obrany uvádzanej už pred súdom prvého stupňa, s ktorou sa

okresný súd náležite vysporiadal a ktoré ani odvolací súd nepovažoval za dôvodné. Nepochybne teda
obžalovaní svojim konaním popísaným v skutku naplnili skutkovú podstatu prečinu ublíženia na zdraví
formou spolupáchateľstva podľa § 20, § 156 ods.1 Tr.zák., pretože spoločným konaním inému úmyselne
ublížili na zdraví. Vyššie uvedené skutočnosti sú len tie najdôležitejšie, ktoré považoval odvolací súd
za potrebné uviesť vzhľadom na argumentáciu uvádzanú v odvolaní vo vzťahu k skutkovým a právnym

záverom prvostupňového súdu, pričom s podrobnejším odôvodnením v tomto smere odkazuje na
odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Napokon tiež pri ukladaní trestu okresný súd správne prihliadol na všetky skutočnosti a zásady podľa
§ 34 ods. 1 až 4 Tr. zák. dôležité z hľadiska jeho ukladania, najmä na spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a

možnosti nápravy. K osobám obžalovaných v mieste bydliska neboli zistené negatívne pripomienky,
súdne trestaní doposiaľ neboli. Obom teda okresný súd priznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/
Tr.zák., naopak priťažujúce okolnosti zistené neboli. Zohľadniac všetky skutočnosti dôležité z hľadiska
potrestania obžalovaných potom súd prvého stupňa uložil obom obžalovaným trest odňatia slobody na
spodnej hranici upravenej trestnej sadzby v zmysle § 38 odsek 3 Trestného zákona a to v trvaní 6

mesiacov každému z nich, výkon ktorého u oboch podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 18
mesiacov. Po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu s
prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu a osoby páchateľov, dospel aj odvolací súd k záveru, že takto
uložené tresty súdom prvého stupňa sú zákonné a primerané a bude nimi splnený účel trestu v zmysle
§ 34 ods.1 Tr. zák.

Preskúmajúc i výrok o náhrade škody, ktorým boli obaja obžalovaní podľa § 287 ods.1 Tr.por. zaviazaní k
povinnosti spoločne a nerozdielne uhradiť poškodenej Q. K. škodu vo výške 2.636,80 Eur a poškodenej
Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., škodu vo výške 759,72 Eur, odvolací súd zistil, že tento je správny
a zákonný, majúci oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom aj v tomto smere poukazuje s podrobnejším
odôvodnením na napadnutý rozsudok.

Z týchto dôvodov potom odvolací súd odvolania obžalovaných Q. D. a M. Y. podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.