Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. marec 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 10C/461/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115228315
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8115228315.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Martinom Baranom v právnej veci navrhovateľa: R. Š., nar.

X.X.XXXX, bytom N. XXXX/X, XXX XX T., t. č. U. XX, XXX XX T., zast. JUDr. Danielou Strakovou,
advokátkou, so sídlom Konštantínova 6, 080 01 Prešov, proti odporkyni: X. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom
N. XXXX/X, XXX XX T., o rozvod manželstva, takto

r o z h o d o l :

r o z v á d z a manželstvo R. Š. a X. Š., rod. J., uzavreté dňa XX.X.XXXX v T., ktoré je zapísané v
knihe manželstiev matričného úradu T., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým
číslom XXX,

účastníci n e m á j ú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ svojím návrhom podaným na Okresný súd Prešov dňa 23.11.2015 žiadal, aby súd rozviedol
jehomanželstvosodporkyňouzdôvodu,žeichmanželstvouždlhodoboneplnížiadnuzospoločenských
funkcií. Za dôvod nezhôd navrhovateľ označil odlišné názorové rozdiely a povahové vlastnosti, ktoré sa
preukázali najmä pri vedení spoločnej firmy a následne sa preniesli aj do rodinného života. Navrhovateľ
uviedol, že s odporkyňou dlhodobo žili oddelene v rámci jednej domácnosti, spoločne intímne nežili ani
finančne nehospodárili, vzájomne komunikovali len v obmedzenom rozsahu, zväčša však išlo o hádky,
ktoré vyústili do tej skutočnosti, že sa navrhovateľ v októbri 2015 odsťahoval zo spoločnej domácnosti

a taktiež skončil aj spoločné podnikanie s odporkyňou.

Odporkyňa s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasila, z dôvodu, že sa domnieva, že manželstvo
s navrhovateľom má do budúcna šancu. Uviedla, že manžel je len v kríze stredného veku a podaným
návrhom chce docieliť rozvod manželstva, aby sa následne mohol zosobášiť so ženou, ktorú stretol
v Thajsku počas svojich pravidelne sa opakujúcich dovoleniek. Čo sa týka majetkových pomerov
odporkyňa uviedla, že pre lajdáckosť navrhovateľa a z dôvodu ochrany ich majetku bol tento majetok

prevedený z navrhovateľa, ktorý podnikal ako fyzická osoba- podnikateľ, na odporkyňu. Následne však
odporca získal prevažnú časť tohto majetku podvodným spôsobom od odporkyne a tá sa domnieva, že
ju navrhovateľ po rozvode manželstva chce pripraviť o zdroj finančných príjmov, keďže má za to, že
navrhovateľ opustí priestory vo vlastníctve odporkyni a presídli svoju spoločnosť do iných priestorov,
čím odporkyňa príde o finančné prostriedky z nájmu.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkom konania a oboznámením potvrdenia o trvalom pobyte

účastníkov konania, sobášneho listu ako aj ostatného spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový
stav:Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX, ktoré je zapísané v knihe manželstiev
matričného úradu T.Š., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX.
Problémy v spolužití manželov začali pred viac ako desiatimi rokmi a súviseli s odlišnými názormi

pri výkone podnikateľskej činnosti. Z dôvodu ich dlhodobého pretrvávania došlo medzi manželmi k
takému citovému ochladeniu, že manželia prestali vzájomne komunikovať a často krát dochádzalo k
vzájomným hádkam. Odporca počas svojich zahraničných pobytov v Thajsku nadviazal mimomanželskú
známosť s ktorou plánuje spoločnú budúcnosť. Dňa 13.10.2015 sa navrhovateľ odsťahoval zo spoločnej
domácnosti.

Na základe uvedeného súd právne uzatvára:

Podľa § 18 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „zákon o rodine“) manželia sú si v manželstve rovní
v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť,
pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 23 ods. 1 zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak
sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2 zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí.

Podľa § 23 ods. 3 zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi

prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19 .

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že manželstvo účastníkov je narušené a rozvrátené do
tej miery, že manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel. Manželia v zmysle Zákona o rodine majú

žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti
a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Súd mal preukázané, že v manželstve účastníkov konania tieto
náležitosti manželstva absentujú. Hlavnou úlohou manželstva je vytvorenie harmonického vzťahu a to
po stránke osobnostnej, citovej, ekonomickej ako aj sexuálnej. Manželia sa majú vzájomne podporovať
a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Z výsluchu účastníkov konania bolo preukázané, že problémy

medzi manželmi začali vznikať pred viac ako desiatimi rokmi pri výkone podnikateľskej činnosti. Odlišné
charakterové vlastnosti spôsobili, že manželské vzťahy medzi účastníkmi konania ochladli, manželia
sa vzájomne odcudzili, prestali vzájomne komunikovať, ich spolužitie bolo iba formálneho charakteru.
Rozpad vzájomných citových väzieb medzi manželmi dospel až do takého štádia, že navrhovateľ sa
odsťahoval zo spoločnej domácnosti, odmietol sa podrobiť poradensko-psychologickému šetreniu v

špecializovanej poradni a plánuje si založiť novú rodinu so svojou známosťou z Thajska. Na základe
uvedeného má súd za preukázané, že vzťahy medzi účastníkmi konania sú len na báze obchodných
vzťahov a zabezpečenia si ekonomickej stránky. Do budúcna však vzhľadom na postoj navrhovateľa,
súd nevidel možnosť reálneho zlepšenia vzťahov medzi účastníkmi konania tak, aby mohli naďalej plniť
funkcie, ktoré manželstvo plniť má. Z týchto dôvodov považoval za právne dôvodné podanému návrhu

na rozvod manželstva vyhovieť.

Za dôvod rozvratu manželstva účastníkov konania súd považuje správanie sa odporcu, ktorý si našiel
po rozporoch medzi manželmi mimomanželskú známosť s ktorou plánuje spoločnú budúcnosť, pričom
odmieta akékoľvek odborné poradenstvo a snahu o obnovenie manželského spolužitia.

Súd rozhodol o trovách konania v zmysle § 144 Občianskeho súdneho poriadku a náhradu trov konania
účastníkom nepriznal, keďže okolnosti prípadu neodôvodňovali ich priznanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu

na Krajský súd v Prešove.Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Účastníci, ktorí sa vzdali práva podať odvolanie, toto právo nemajú.