Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. marec 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/472/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612217484
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Sopková Maximová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7612217484.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Sopkovej Maximovej

a sudcov JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Zuzany Matyiovej vo veci žalobkyne: S., s. r. o. so sídlom
v C., Pribinova XX, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o. so
sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: K. republika - Z. spravodlivosti SR,
za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie
13, v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku
Okresného súdu Spišská Nová Ves z 20. augusta 2014 č. k. 11C/127/2012-129 v spojení s dopĺňacím
rozsudkom z 29. júla 2015 č. k. 11C/127/2012-185

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobkyňa n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom zamietol
žalobný návrh žalobkyne, ako aj návrh na prerušenie konania. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal.
Dopĺňacím rozsudkom prvostupňový súd dodatočne rozhodol o trovách konania tak, že žalobkyni ich
náhradu nepriznal. Ostatné výroky rozsudku zostali nezmenené.

Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala od žalovanej náhrady škody a nemajetkovej
ujmy na základe nesprávneho úradného postupu, ku ktorému malo dôjsť v exekučných konaniach
vedených pred Okresným súdom Spišská Nová Ves, v ktorých žalobkyňa vystupovala ako oprávnená.
K nesprávnemu úradnému postupu malo dôjsť tým spôsobom, že súd v exekučných konaniach zamietol
žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (žaloby označené P. RS),
rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia po zákonnej 15-dňovej lehote
(žaloby označené NZP), rozhodol o vydaní poverenia súdneho exekútora na vykonanie exekúcie po

zákonnej 15-dňovej lehote (žaloby označené NP), alebo rozhodol o návrhu oprávneného na zmenu
súdneho exekútora po 30-dňovej zákonnej lehote (žaloby označené ZE), čím reálne ohrozil jej legitímne
očakávania na efektívne a účinné vymoženie jej pohľadávky a vystavil jej oprávnené záujmy riziku
insolvencie a zániku povinného, i zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, čo ovplyvnilo
jej ďalšie podnikateľské postupy a spôsobilo neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohla prijať.
ŽalobkyňavžalobáchoznačenýchakoP.RSnamietala,žesúdvrozporesozásadoulegalityzakotvenou
v čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky realizoval úplný judiciálny proces spočívajúci v preskúmavaní

zákonnosti exekučných titulov, t.j. opätovnom posudzovaní jej práva na zaplatenie dlhu v časti istiny
bez splnenia zákonných podmienok na takýto postup. Žalovaná na jej písomné žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy v uvedených spojených veciach zmysle §
15 zák. č. 514/2003 Z.z. pozitívne nereagovala.Uznesením z 9. októbra 2012, č. k. 11C/127/2012-7, ktoré nadobudlo právoplatnosť 11. októbra
2012, súd prvého stupňa, s poukazom na ustanovenie § 112 ods. 1 O.s.p., spojil na spoločné

konanie konania vedené na návrh žalobkyne pod sp. zn. 11C/127/2012, 11C/130/2012, 11C/158/2012,
11C/165/2012, 11C/173/2012, 11C/180/2012, 11C/191/2012, 11C/198/2012, 11C/200/2012,
11C/209/2012, 11C/219/2012, 11C/237/2012, 11C/248/2012, 11C/264/2012, 11C/268/2012,
11C/271/2012, 11C/291/2012, 11C/307/2012 a 11C/328/2012 s tým, že konanie je ďalej vedené pod sp.
zn. 11C/127/2012.

V žalobách, v ktorých žalobca namietal zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie (P. RS) uviedol, že exekučný súd spôsobom odporujúcim zákonu konal tak,
ako by sám rozhodoval vo veci samej, postavil sa do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné
preskúmavanie exekučného titulu metódou, ktorá mu v rámci zverenej právomoci ako exekučnému
súdu neprináleží a teda prekročil mieru možného rozhodovania o zákonom vymedzenom okruhu

spoločenských vzťahov a porušil tak zásadu legality. Exekučný súd pritom nekoná o zrušení
rozhodcovského rozsudku a ani nepokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo
vo vzájomnej žalobe. Z hľadiska princípu právnej istoty nemôže všeobecný súd zamedziť účinkom
rozhodcovského rozsudku na právne postavenie žalovaného tam, kde neexistujú. Opravu rozhodnutí
rozhodcovskýchsúdovniejemožnévyužiťdodatočnepotom,čotakýtoprostriedokužnemožnouplatniť.

Exekučný súd tým, že nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie práva žalobcu na zaplatenie
dlhu, vyvolal stav, ktorý založil prekážku veci rozhodnutej v právnom vzťahu medzi oprávneným a
dlžníkom. Na jednej strane existuje exekučný titul - rozhodcovský rozsudok, ktorý nie je možné zrušiť
pre uplynutie zákonnej lehoty, avšak z pohľadu exekučného súdu je materiálne nevykonateľný a na
strane druhej nie je možné zo strany žalobcu iniciovať občianske súdne konanie a požadovať súdnu

ochranu práva na zaplatenie istiny s príslušenstvom, a to z dôvodu že existenciou rozhodcovského
rozsudku je založená prekážka veci právoplatne rozhodnutej, ktorá je neodstrániteľnou vadou konania.
Majetkovúškodusižalobcavtýchtožalobáchuplatnilspravidlavovýškenáhradyistinyspríslušenstvom,
ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom
konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného zmluvou o úvere.

Zároveň si uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia
práva na súdnu ochranu nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na vzniknutú ujmu. Nesprávny
úradný postup súdu je takej intenzity, ktorá má za následok zmarenie vymožiteľnosti majetkového práva
žalobcu. V tomto prípade išlo o žaloby 11C/158/2012, 11C/191/2012, 11C/200/2012, 11C/219/2012,
11C/237/2012 a 11C/248/2012.

V žalobách, ktorými sa domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia po 15-dňovej lehote (NZP) žalobca uviedol, že je povinnosťou exekučného
súdu rozhodnúť o žiadosti do 15 dní odo dňa jej doručenia, ak je exekučným titulom vykonateľné
rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný súd napriek tomu rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie, a to zamietnutím tejto žiadosti, po uplynutí zákonom stanovenej doby. Žalobca
vyvinul úsilie, aby docielil vecný postup v exekučnom konaní, spísal a podal žiadosti o informáciu o
stave konania, kde namietal porušovanie svojich práv márnym plynutím času a požadoval informácie
o stave konania a oznámenie prekážky, ktorá bráni rozhodnutiu súdu o žiadosti o udelenie poverenia
a to dňa 2.7.2009, 23.9.2009, 13.11.2009, 25.2.2010 a v dňoch 30.8.2010, 23.11.2010 a 25.5.2011

podal sťažnosti na prieťahy v exekučných konaniach. Postup exekučného súdu bol nesprávny a v
rozpore so zákonom, konkrétne § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Vo veciach neexistovali okolnosti,
ktoré by umožňovali súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu
rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie exekúcie súd pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Z dôvodu
takéhoto nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si uplatňuje náhradu majetkovej škody ako

ajnemajetkovejujmyvpeniazoch.Majetkováškodapredstavujenáhraduúčelnevynaloženýchnákladov
spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávok v období, ktoré
zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím
o nej vo výške 125,- Eur. Zároveň si žalobca uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pri
určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal z doktríny prijatej ústavným súdom podľa

ktorej, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený
prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške cca 660,- Eur. Žalobca si preto uplatňuje ako primeranú náhradu
nemajetkovej ujmy vo výške 55,- Eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu. Išlo o
žaloby 11C/198/2012, 11C/268/2012, 11C/271/2012 a 11C/291/2012V žalobách, v ktorých namietal vydanie poverenia exekučným súdom pre súdneho exekútora na
vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote (žaloby označené NP) taktiež poukázal na povinnosť

exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti o udelenie poverenia do 15 dní odo dňa doručenia žiadosti
súdneho exekútora, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný
súd napriek tomu rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia a to vydaním poverenia po uplynutí zákonom
stanovenej doby. Postup exekučného súdu bol nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne § 44
ods. 2 Exekučného poriadku. Vo veciach neexistovali okolnosti, ktoré by umožňovali súdu postupovať

nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie
exekúcie súd pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného
súdu si uplatňuje náhradu majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. Majetková škoda
predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo
veci správy a udržateľnosti pohľadávok v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej vo výške 125,- Eur. Zároveň si žalobca

uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy,
aj v týchto žalobách vychádzal z doktríny prijatej ústavným súdom, podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné
prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia
vo výške cca 660,- Eur a uplatnil si ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy sumu 55,- Eur za
každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu. Žalobami označenými žalobcom ako NP boli

11C/127/2012, 11C/130/2012, 11C/209/2012, 11C/264/2012 a 11C/328/2012.

V žalobách, v ktorých žalobca namietal nesprávny úradný postup z dôvodu oneskoreného rozhodnutia
súdu o zmene exekútora (ZE) uviedol, že po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, žalobca
v rámci exekučného konania podal návrh na zmenu exekútora. K zmene exekútora rozhodnutím

súdu nedošlo v zákonom stanovenej lehote t.j. do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na
zmenu exekútora a to napriek tomu, že vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti. Jednalo
sa o žaloby 11C/165/2012, 11C/173/2012, 11C180/2012 a 11C/307/2012. V predmetnom prípade
neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene
a so zbytočnými prieťahmi. Postup exekučného súdu bol v rozpore so zákonom, konkrétne § 44 ods. 8

Exekučného poriadku. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si uplatňuje náhradu
majetkovej škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. Majetková škoda predstavuje náhradu účelne
vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti
pohľadávok v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora
a rozhodnutím o ňom vo výške 175,- Eur. Zároveň si žalobca uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v

peniazoch, pri určovaní výšky ktorej vychádzal z doktríny prijatej ústavným súdom, podľa ktorej, pokiaľ
ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi
vzťahuje satisfakcia vo výške cca 663,88 eur. Žalobca si uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej
ujmy sumu vo výške 55,32 eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu.

Z exekučného spisu tamojšieho súdu sp. zn. 1Er/422/2009 (pripojeného k sp. zn. 11C/127/2012) súd
zistil, že 24. júna 2009 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica
obsahujúca návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému L. D. pre vymoženie 804,920
Eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu
sp. zn. SR 13856/08 z 13. mája 2009. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúciebolavuvedenejvecidoručenásúdu24.júla2009.Následne,keďžepodkladomprerozhodnutie
bola úverová zmluva, súd vyzval oprávneného na jej predloženie, pričom predloženie aj urgoval. Po
jej predložení, uznesením z 21. apríla 2010 sp. zn. 1Er/422/2009-15 bola žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia čiastočne zamietnutá čo do časti istiny, úrokov z omeškania a trov právneho
zastúpenia v exekúcii a v ten istý deň bolo vo zvyšku vydané poverenie. Oprávnený podal proti tomuto

uzneseniu odvolanie, pričom odvolací súd uznesením z 9. marca 2011, odvolacie konanie z dôvodu
späťvzatia odvolania zastavil.

Z exekučného spisu tamojšieho súdu sp. zn. 1Er/10/09 (pripojeného k sp. zn. 11C/130/2012) súd
zistil, že 20. decembra 2008 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica

obsahujúca návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému G. D. pre vymoženie 284,14
Eur s príslušenstvom a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu z 5.
septembra 2008, sp. zn. SR 08592/08. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanieexekúcie bola v uvedenej veci doručená tamojšiemu súdu 9. januára 2009 a 13. januára 2009 bolo vo
veci vydané poverenie.

Z uznesenia tamojšieho súdu zo 7. septembra 2011, sp. zn. 1Er/562/2011-10 (pripojeného k sp. zn.
11C/158/2012) súd zistil, že bola zamietnutá žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorá bola na súde podaná na základe návrhu na vykonanie
exekúcie oprávneného proti povinnému C. S. pre vymoženie 1.048,87 Eur s príslušenstvom a to na
podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zo 6. apríla 2011, sp. zn. SR

1822/11. Uznesením z 3. októbra 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 14. októbra 2011, bolo exekučné
konanie zastavené.

Z exekučného spisu tamojšieho súdu 1Er106/2007 (pripojeného k sp. zn. 11C/165/2012) bolo zistené,
že 16. marca 2007 súd poveril na základe žiadosti súdneho exekútora Ing. Bc. Radoslava Kešeľáka,
Exekútorský úrad Sp. Nová Ves, na vykonanie exekúcie proti povinnému Z.P., pre vymoženie 339,71 Eur

(10.234,- Sk) s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu zo 6. novembra 2006, sp. zn. SR 5485/06. Následne 6. októbra 2010 požiadal oprávnený tamojší
súd o zmenu súdneho exekútora a oznámil meno a sídlo nového exekútora - JUDr. Rudolfa Krutého.
Dňa 20. októbra 2010 súd zaslal uvedenú žiadosť poverenému súdnemu exekútorovi na vyjadrenie
spolu so žiadosťou o vyčíslenie trov exekúcie a zaslanie exekučného spisu a 9. novembra 2010 požiadal

oprávneného o predloženie úverovej zmluvy a všeobecných obchodných podmienok poskytnutia úveru,
keďže tieto boli podkladom pre vydanie exekučného titulu. Po ich predložení uznesením z 18. mája 2011,
sp. zn. 1Er/106/2007-21 súd žiadosti o zmenu súdneho exekútora vyhovel.

Z exekučného spisu tamojšieho súdu sp. zn. 1Er/71/2005 (pripojeného k sp. zn. 11C/173/2012) súd

zistil, že 24. marca 2005 súd poveril na základe žiadosti súdneho exekútora Ing. Bc. Karola Mihala,
Exekútorský úrad Košice, na vykonanie exekúcie proti povinnému K. E., pre vymoženie 645,29 Eur
(19.440,- Sk) s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu - Notárskej zápisnice N 4410/2004,
NZ 80470/2004 zo 6. novembra 2004. Listom z 18. novembra 2010 doručeného súdu 22. novembra
2010, požiadal oprávnený súd o zmenu súdneho exekútora a oznámil meno a sídlo nového exekútora

- JUDr. Rudolfa Krutého. Tamojší súd 1. decembra 2010 zaslal uvedenú žiadosť poverenému súdnemu
exekútorovi na vyjadrenie spolu so žiadosťou o vyčíslenie trov exekúcie a zaslanie exekučného spisu.
Pôvodný súdny exekútor svoje vyjadrenie a vyčíslenie trov exekúcie predložil súdu 19. januára 2011.
Uznesením zo 14. februára 2011 súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú, zastavil ju a zmenu súdneho
exekútora zamietol. Proti uvedenému uzneseniu podal odvolanie oprávnený. Krajský súd v Košiciach

uznesením z 30. septembra 2011, sp. zn. 6CoE/65/2011-33, ktoré nadobudlo právoplatnosť 21. februára
2012, potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa a odmietol odvolanie čo do výroku o zamietnutí návrhu
na zmenu exekútora.

Z exekučného spisu tamojšieho súdu sp. zn. 1Er/1331/2002 (pripojeného k sp. zn. 11C/180/2012)

bolo zistené, že 27. augusta 2002 súd poveril na základe žiadosti súdneho exekútora JUDr. Vladimíra
Rudla, Exekútorský úrad Ružomberok, na vykonanie exekúcie proti povinnému Štefanovi Novákovi, pre
vymoženie 104,56 Eur (3.150,- Sk) s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu - Platobného
rozkazu tamojšieho súdu z 10. decembra 2001, sp. zn. 1Rob/915/2001. Listom z 8. októbra 2009,
doručeného súdu 15. októbra 2009, požiadal oprávnený súd o zmenu súdneho exekútora a oznámil

menoasídlonovéhoexekútora-JUDr.RudolfaKrutého.Tamojšísúd13.novembra2009zaslaluvedenú
žiadosť poverenému zastupujúcemu súdnemu exekútorovi JUDr. Ladislavovi Mikeskovi na vyjadrenie
spolu so žiadosťou o vyčíslenie trov exekúcie a zaslanie exekučného spisu. Následne túto žiadosť
urgoval, pričom zastupujúci súdny exekútor súdu oznámil, že exekúcia skončila vymožením pohľadávky
a dňa 28.5.2003 bolo súdu vrátené poverenie. Súd preto vyzval oprávneného na zaslanie vyjadrenia, či

za takejto situácie na návrhu na zmenu exekútora trvá. Tento na návrhu zotrval, preto súd uznesením zo
17. augusta 2010, sp. zn. 1Er/1331/2002-31, ktoré nadobudlo právoplatnosť 25. augusta 2010, návrh
na zmenu súdneho exekútora zamietol.

Z uznesenia tamojšieho súdu z 2. augusta 2010, sp. zn. 1Er/408/2009-17 (pripojeného k sp. zn.

11C/191/2012) súd zistil, že bola zamietnutá žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorá bola na súde podaná na základe návrhu na
vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému Z.P., pre vymoženie 187,37 Eur s príslušenstvom,
na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu z 11. mája 2009, sp. zn.SR 177/09. Rozhodnutie bolo napadnuté odvolaním oprávneného, avšak Krajský súd v Košiciach z
dôvodu späťvzatia odvolania odvolacie konanie zastavil. Uznesením zo 6. apríla 2011, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 11. apríla 2011, bolo exekučné konanie zastavené.

Z exekučného spisu tamojšieho súdu 1Er/521/2009 (pripojeného k sp. zn. 11C/198/2012) súd zistil, že
18. júla 2009 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica, obsahujúca
návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému B. F. pre vymoženie 147,76 Eur s
príslušenstvom na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu z 12. mája

2009, sp. zn. SR 13049/08. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bolavuvedenejvecidoručenásúdu26.augusta2009.Následnevýzvouz27.augusta2009súdpožiadal
oprávneného o predloženie zmluvy o úvere, pretože táto bola podkladom pre vydanie exekučného
titulu. Výzva bola urgovaná 9. novembra 2009, pričom podklady potrebné pre rozhodnutie súdu mu
boli doložené až 21. decembra 2009. Uznesením z 2. augusta 2010 bola žiadosť súdneho exekútora
zamietnutá. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a Krajský súd v

Košiciach uznesením z 21. januára 2011, sp. zn. 14CoE/140/2010-36 predmetné uznesenie zrušil. Dňa
14. júla 2011 bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia čiastočne zamietnutá čo do úrokov
na zákonnú výšku a dňa 8. septembra 2011 bola exekúcia v tejto časti zastavená. Vo zvyšku bolo 8.
septembra 2011 vydané poverenie.

Z exekučného spisu tamojšieho súdu 1Er/115/10 (pripojeného k sp. zn. 11C/200/2012) súd zistil, že 1.
februára 2010 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica obsahujúca
návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému Z. M. pre vymoženie 1.288,68 Eur
s príslušenstvom na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu z 24.
novembra 2009, sp. zn. SR 19448/09. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie bola v uvedenej veci doručená súdu 19. februára 2010. Uznesením z 28. júla 2010, sp.
zn. 1Er/115/2010-10 bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietnutá. Proti tomuto
rozhodnutiupodalodvolanieoprávnený,avšakKrajskýsúdvKošiciachuznesenímz29.novembra2010,
sp. zn. 5CoE/49/2010-25 rozhodnutie exekučného súdu potvrdil. Exekučné konanie bolo uznesením z
1. februára 2011 zastavené.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu 1Er/551/11 (pripojeného k sp. zn. 11C/209/2012) súd zistil, že 3.
júna 2011 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica, obsahujúca návrh
na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému T. E. pre vymoženie 787,27 Eur s príslušenstvom
na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zo 4. mája 2011, sp. zn. SR

02921/11. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola v uvedenej veci
doručená súdu 15. augusta 2011 a 7. septembra 2011 bolo vo veci vydané poverenie.

Z exekučného spisu tamojšieho súdu 1Er/568/10 (pripojeného k sp. zn. 11C/219/2012) súd zistil, že
16. júla 2010 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica, obsahujúca

návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému S. C. pre vymoženie 1.230,81 Eur s
príslušenstvomnapodkladeexekučnéhotitulu-rozsudkuStálehorozhodcovskéhosúduz26.novembra
2009, sp. zn. SR 20407/09. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola doručená súdu 30. augusta 2010. Uznesením z 8. septembra 2010, sp. zn. 1Er/568/2011-10 bola
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietnutá. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej

lehote odvolanie oprávnený, avšak Krajský súd v Košiciach odvolacie konanie z dôvodu späťvzatia
odvolania zastavil. Exekučné konanie bolo následne uznesením zo 6. apríla 2011 zastavené.

Z uznesenia tamojšieho súdu z 29. marca 2010, sp. zn. 1Er/865/2009-10 (pripojeného k sp. zn.
11C/237/2012) súd zistil, že bola zamietnutá žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, podaná na súde na základe návrhu na vykonanie exekúcie
oprávneného proti povinnému Z. X. pre vymoženie 2.567,08 Eur s príslušenstvom na podklade
exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu z 24. augusta 2009, sp. zn. SR 5423/09.
Uznesením z 23. júna 2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť 29. júna 2010, bolo exekučné konanie
zastavené.

Z uznesenia tamojšieho súdu z 19. septembra 2011, sp. zn. 1Er/487/2011-12 (pripojeného k sp.
zn. 11C/248/2012) súd zistil, že súd čiastočne zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to v časti istiny a úrokov z omeškania nadzákonnú výšku. Žiadosť súdneho exekútora bola na súde podaná na základe návrhu na vykonanie
exekúcie oprávneného proti povinnému A.B. pre vymoženie 1.093,84 Eur s príslušenstvom na podklade
exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu z 3. júna 2009, sp. zn. SR 4390/09.

Uznesením z 27. októbra 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 2. novembra 2011, bolo exekučné
konanie v zamietnutej časti zastavené.

Z exekučného spisu tamojšieho súdu 1Er/71/2009 (pripojeného k sp. zn. 11C/264/2012) súd zistil,
že 7. decembra 2008 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica,

obsahujúca návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému M. C. pre vymoženie 177,26
Eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu z 8.
septembra 2008, sp. zn. SR 07337/08. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola doručená súdu 9. januára 2009 a 13. januára 2009 bolo vo veci vydané poverenie.

Z exekučného spisu tamojšieho súdu 1Er/761/09 (pripojeného k sp. zn. 11C/268/2012) súd zistil,

že 30. septembra 2009 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica,
obsahujúca návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému A. C. pre vymoženie 581,53 Eur
s príslušenstvom na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu z 23. júna
2009, sp. zn. SR 06564/09. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola doručená súdu 28. októbra 2009. Keďže podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku bola

úverová zmluva, súd vyzval 2. novembra 2009 oprávneného na jej predloženie. Tento na výzvu
pozitívnenereagoval,pretouznesenímz2.februára2010,sp.zn.1Er/761/2009-9,bolažiadosťsúdneho
exekútora o udelenie poverenia zamietnutá. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie oprávnený, avšak
Krajský súd v Košiciach uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Exekučné konanie bolo následne
uznesením z 27. júla 2010 zastavené.

Z exekučného spisu tamojšieho súdu 1Er/667/10 (pripojeného k sp. zn. 11C/271/2012) súd zistil, že 26.
júla 2010 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica, obsahujúca návrh
na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému C. S. pre vymoženie 480,30 Eur s príslušenstvom
na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu z 26. augusta 2009, sp. zn.

SR 12682/09. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená
súdu 7. októbra 2010. Uznesením z 13. októbra 2010, sp. zn. 1Er/667/2010-11 bola žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia zamietnutá. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie oprávnený, avšak
Krajský súd v Košiciach odvolacie konanie z dôvodu späťvzatia odvolania zastavil. Exekučné konanie
bolo následne uznesením z 23. mája 2011 zastavené.

Z exekučného spisu tamojšieho súdu 1Er/981/09 (pripojeného k sp. zn. 11C/291/2012) súd zistil, že 30.
novembra 2009 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica, obsahujúca
návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému B. A. pre vymoženie 1837,92 Eur s
príslušenstvom na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zo 7. októbra

2009, sp. zn. SR 13526/09. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola doručená súdu 28. decembra 2009. Keďže podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku bola
úverová zmluva, súd vyzval 12. januára 2010 oprávneného na jej predloženie. Tento na výzvu pozitívne
nereagoval, preto uznesením z 23. februára 2010, sp. zn. 1Er/981/2009-8, bola žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia zamietnutá. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie oprávnený, avšak

Krajský súd v Košiciach uznesenie potvrdil. Exekučné konanie bolo následne uznesením z 19. augusta
2011 zastavené.

Z exekučného spisu tamojšieho súdu sp. zn. 1Er/551/2005 (pripojeného k sp. zn. 11C/307/2012) súd
zistil, že 9. marca 2006 súd poveril na základe žiadosti súdneho exekútora Ing. Bc. Karola Mihala,

Exekútorský úrad Košice, na vykonanie exekúcie proti povinnému A. Q. pre vymoženie 225,72 Eur
(6.800,- Sk) s príslušenstvom na podklade exekučného titulu - Notárskej zápisnice N 3751/2005, NZ
34330/2005 z 24. júla 2005. Listom z 18. novembra 2010 doručeného súdu 22. novembra 2010, požiadal
oprávnený súd o zmenu súdneho exekútora a oznámil meno a sídlo nového exekútora - JUDr. Rudolfa
Krutého. Tamojší súd zaslal 1. decembra 2010 uvedenú žiadosť poverenému súdnemu exekútorovi na

vyjadrenie spolu so žiadosťou o vyčíslenie trov exekúcie a zaslanie exekučného spisu. Pôvodný súdny
exekútor svoje vyjadrenie a vyčíslenie trov exekúcie predložil súdu 16. decembra 2010. Uznesením
zo 14. februára 2011 súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú, zastavil ju a zmenu súdneho exekútora
zamietol. Proti uvedenému uzneseniu podal odvolanie oprávnený. Krajský súd v Košiciach uznesenímz 28. novembra 2011, sp. zn. 4CoE/79/2011-37, ktoré nadobudlo právoplatnosť 7. marca 2012, potvrdil
rozhodnutie súdu prvého stupňa a odmietol odvolanie čo do výroku o zamietnutí návrhu na zmenu
exekútora.

Z exekučného spisu tamojšieho súdu sp. zn. 1Er/287/2009 (pripojeného k sp. zn. 11C/328/2012) súd
zistil, že 27. apríla 2009 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica,
obsahujúca návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému Z. M. pre vymoženie 751,49
Eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zo 16.

decembra 2008, sp. zn. SR 12736/08. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola doručená súdu 25. mája 2009. Následne, keďže podkladom pre rozhodnutia bola úverová
zmluva,súdvyzval28.mája2009oprávnenéhonajejpredloženie,pričompredloženienásledneurgoval.
Po jej predložení, uznesením z 21. apríla 2010, sp. zn. 1Er/287/2009-15 bola žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia čiastočne zamietnutá čo do časti istiny, úrokov z omeškania a trov právneho
zastúpenia v exekúcii a v ten istý deň bolo vo zvyšku vydané poverenie. Oprávnený podal proti tomuto

uzneseniu odvolanie, pričom odvolací súd uznesením z 25. februára 2011, odvolacie konanie z dôvodu
späťvzatia odvolania zastavil.

Podaním zo 7. februára 2014 a 14. augusta 2014 žalobca opätovne podal návrh na prerušenie
konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti žalobcu. Uviedol, že s

rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach o tom, že sudcovia tamojšieho súdu nie sú z prejednávania
veci vylúčení, nesúhlasí. K návrhu žalobca pripojil kópiu Sťažnosti na porušovanie základného práva
zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj základného práva na spravodlivý súdny proces zaručeného
čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorá sa týka
rozhodnutia uvedeného Krajského súdu v Košiciach. Súd prvého stupňa poukázal na to, že rozhodnutím

Krajského súdu v Košiciach z 22. októbra 2012, sp. zn. 2NcC/51/2012 - 13 o námietke zaujatosti
uplatnenej žalobcom, je viazaný súd, ale aj účastníci tohto konania. Okrem toho, ani opätovným
preskúmaním návrhu žalobcu nebolo zistené, aby všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka
tejto veci bol v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou. Ústavná sťažnosť podaná
žalobcom nezakladá konanie, v ktorom by sa riešila otázka majúca význam pre rozhodnutie súdu vo

veci samej. Z uvedených dôvodov súd návrh žalobcu na prerušenie konania v súlade s ustanovením §
109 ods. 1 písm. b) O.s.p. a § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. opätovne zamietol.

Súd ďalej uviedol, že žalovaná uplatnila námietku premlčania uplatneného nároku. Súd dospel k záveru,
že k premlčaniu žalobcom uplatneného nároku nedošlo a teda žalobný návrh bol podaný v rámci plynutia

3-ročnej premlčacej doby. V konaniach vedených pôvodne pod sp. zn. 11C/158/2012, 11C/191/2012,
11C/200/2012, 11C/219/2012, 11C/237/2012 a 11C/248/2012, (P. RS) žalobca namietal nesprávny
úradný postup spočívajúci v rozhodnutí o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie a v konaniach vedených pôvodne pod sp. zn.11C/198/2012, 11C/268/2012, 11C/271/2012 a
11C/291/2012 (NZP) v nerozhodnutí o jeho žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie resp.

jeho zamietnutí v zákonnej 15-dňovej lehote. V daných veciach 3-ročná premlčacia doba mohla začať
plynúť až momentom doručenia rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie žalobcovi resp. jeho právnemu zástupcovi v exekučných konaniach, keďže až vtedy sa žalobca
mohol dozvedieť o škode, ku ktorej malo dôjsť práve rozhodnutiami o zamietnutí žiadostí súdneho
exekútora. Z exekučných spisov pripojených k uvedeným konaniam súd zistil, že o žiadostiach o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo rozhodnuté tamojším súdom ako súdom exekučným v
priebehu roku 2010 a 2011, kedy aj boli rozhodnutia doručované právnemu zástupcovi oprávneného.
Žalobné návrhy boli žalobcom na súde podané 27. septembra 2012 t.j. vo všetkých uvedených
veciach v rámci plynutia 3-ročnej premlčacej doby. V konaní sp. zn. 11C/165/2012, 11C/173/2012,
11C/180/2012 a 11C/307/2012, v ktorých žalobca namietal neskoré rozhodnutie o jeho návrhu na

zmenu súdneho exekútora, premlčacia doba začala plynúť od doručenia rozhodnutia exekučného súdu
o zmene súdneho exekútora žalobcovi, ktoré mu bolo vo všetkých prípadoch doručované v roku 2010
a 2011, a teda aj v tomto prípade žalobný návrh bol podaný včas. V konaní pôvodne vedenom pod
sp. zn. 11C/127/2012, 11C/130/2012, 11C/209/2012, 11C/264/2012 a 11C/328/2012 žalobca namietal
nesprávnyúradnýpostupspočívajúcivovydanípoverenianavykonanieexekúciepozákonnej15-dňovej

lehote. V týchto konaniach, konkrétne v spise 11C/127/2012 bolo poverenie i uznesenie doručované
v roku 2010, v spise 11C/209/2012 v roku 2011 a v spise 11C/328/2012 taktiež v roku 2010, preto
premlčacia doba mohla začať plynúť až momentom doručenia uznesení resp. poverení právnemu
zástupcovi oprávneného resp. poverenému súdnemu exekútorovi, pretože z uvedených písomností samohol oprávnený tieto skutočnosti dozvedieť. Nárok žalobcu v tomto prípade rovnako premlčaný nie je.
Premlčanie možno konštatovať v spise 1Er/10/2009 (11C/130/2012), pretože tu bolo vydané poverenie
13. januára 2009 a v spise 1Er/7/2009 (11C/264/2012), kde poverenie bolo vydané 13. januára 2009.

Predmetné uznesenie bolo doručené súdnemu exekútorovi v prvom i v druhom prípade 2. februára 2009
a prostredníctvom neho sa o jeho vydaní mohol dozvedieť i oprávnený. Lehota na podanie žaloby po
troch rokoch od doručenia t.j. 3. februára 2012, teda ešte pred podaním žaloby, uplynula 27. septembra
2012.

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci podľa § 3 ods. 1, 2, § 5
ods. 1, § 6 ods. 1, 2, § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 17 ods. 1, 2, § 19 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, § 44 ods. 1, 2, § 41 ods. 2 písm. c) a d),
§ 44 ods. 8 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, § 45 ods. 1, 2 zák. č.
244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

V konaniach vedených pôvodne pod sp. zn. 11C/158/2012, 11C/191/2012, 11C/200/2012,
11C/219/2012, 11C/237/2012 a 11C/248/2012, žalobca namietal, že exekučný súd zamietol žiadosť
súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (P. RS). Žalobca poukázal na to, že
exekučnýsúdprirozhodovaníožiadostisúdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúcie
preskúmaval exekučný titul nad rámec právomoci zverenej exekučnému súdu tým, že preskúmaval

skutkový stav veci a konal tak, akoby sám rozhodoval vo veci samej, čím vykonal úradný postup bez
splnenia zákonných podmienok.

Z oboznámených exekučných spisov pripojených k vyššie uvedeným konaniam bolo zistené, že vo
všetkých prípadoch boli žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v

celom rozsahu zamietnuté, v konaní 1Er/487/2011 (11C/248/2012) čiastočne. V uvedených veciach
boli exekučným titulom rozsudky rozhodcovského súdu. Vo všetkých prípadoch právny vzťah medzi
oprávneným a povinným bol hodnotený exekučným súdom ako spotrebiteľský právny vzťah, či už na
základe predložených úverových zmlúv resp. aj na základe skutočností uvedených v odôvodneniach
exekučných titulov. Poukazujúc na ustanovenie § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z., v daných prípadoch

exekučný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania t.j. aj pri
rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, skúmať zákonnosť exekučného
titulu t.j. rozhodcovského rozsudku. V tejto súvislosti súd poukázal napr. na rozhodnutia Najvyššieho
súduSRsp.zn.5Cdo439/2012,sp.zn.6Cdo290/2012,čiÚstavnéhosúduSRsp.zn.I.ÚS278/2013,sp.
zn. IV. ÚS 55/2011. Posudzovanie zákonnosti rozhodcovských rozsudkov v rámci exekučného konania

preto nemožno hodnotiť ako nesprávny úradný postup.

Ďalej súd dôvodí, že rozhodnutím exekučného súdu, ktorým bola zamietnutá žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, nedošlo k reálnej nevymožiteľnosti istiny a jej
príslušenstva, o ktorých už rozhodoval rozhodcovský súd. Pokiaľ nedošlo k zrušeniu rozhodcovských

rozsudkov, ktoré boli v exekučných konaniach exekučnými titulmi a na základe ktorých nedošlo k vydaniu
poverenia na vykonanie exekúcie postupom podľa § 40 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní, žalobca má právo iniciovať konanie pred všeobecným súdom, ktorý v občianskom súdnom
konaní posúdi dôvod, pre ktorý rozhodcovský rozsudok nemôže byť exekučným titulom. Napr. v prípade,
že rozhodcovský súd rozhodoval na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, nemôže založiť prekážku

res iudicata z dôvodu, že rozhodcovský súd nemal právomoc na rozhodovanie o uplatnenom nároku, a
teda o takomto nároku môže byť znova rozhodnuté všeobecným súdom. Súdu je známe, že tamojším
súdomsúvedenékonania,vktorýchjeuplatnenýnárokzozmeniekvystavenýchprávežalobcomvtomto
konaní. Zmenky žalobca postúpil na iný subjekt a pritom sa jedná o zmenky vystavené na zabezpečenie
pohľadávok z úverových zmlúv uzavretých so žalobcom, o nárokoch ktorých už bolo taktiež rozhodnuté

rozhodcovským súdom a taktiež už boli tamojším súdom vedené exekučné konania v týchto veciach.
Žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v týchto prípadoch boli prevažne zamietnuté.

Okrem toho, že exekučný súd mal oprávnenie preskúmavať exekučný titul, súd uviedol, že nie je
možné konštatovať nezákonnosť rozhodnutí exekučného súdu t.j. rozhodnutí o zamietnutí žiadosti o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Oboznámením sa s exekučnými spismi, pripojenými k vyššie
uvedeným konaniam, súd zistil, že ani jedno rozhodnutie tamojšieho súdu, ako súdu exekučného, o
zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, nebolo zrušené
resp. zmenené pre nezákonnosť. Žalobca ako oprávnený v niektorých týchto exekučných konaniachvyužil svoje právo na podanie riadnych resp. mimoriadnych opravných prostriedkov. Odvolanie bolo
žalobcom ako oprávneným podané v konaní sp. zn. 1Er/408/2009 (11C/191/2012) a v konaní
1Er/568/2010 (11C/219/2012), kde bolo odvolacie konanie pre späťvzatie odvolania zastavené, v konaní

1Er/115/2010(11C/200/2012,kdeodvolacísúdrozhodnutiesúduprvéhostupňa,ktorýmbolazamietnutá
žiadosť o udelenie poverenia na výkon exekúcie, potvrdil).

Skutočnosť, že tamojší súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote (NZP), žalobca uviedol ako dôvod náhrady škody a nemajetkovej

ujmy v konaniach vedených pôvodne pod sp. zn. č. 11C/198/2012, 11C/268/2012, 11C/271/2012 a
11C/291/2012. Oboznámením sa s exekučnými spismi pripojenými k uvedeným veciam mal súd za
preukázané, že vo všetkých týchto prípadoch bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietnutá, v konaní 1Er/521/2009 (11C/198/2011) to bolo len čiastočne. V týchto
exekučných konaniach, kde žalobca namietal neskoré rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia, však súdom po podaní žiadosti o udelenie poverenia boli žiadané správy resp. podklady

(úverová zmluva a všeobecné podmienky poskytnutia úveru), ktorých posúdenie bolo nevyhnutné pre
rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora t.j. pre posúdenie, či v danej veci je možné vydať poverenie na
vykonanie exekúcie alebo žiadosť súdneho exekútora má byť zamietnutá. Okrem toho súd má za to, že
podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zákonná 15-dňová lehota platí v prípadoch, kedy
exekučný súd vo veci vydá poverenie na vykonanie exekúcie, teda nie v prípadoch zamietnutia žiadosti

súdneho exekútora, ako to bolo v týchto prípadoch. V súvislosti s tým súd poukázal na skutočnosť, že aj
v uvedených veciach exekučnými titulmi boli rozsudky rozhodcovského súdu, kde súd okrem žiadosti o
udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu, sa zaoberal aj zmluvami o úvere
a všeobecnými zmluvnými podmienkami žalobcu, a to z dôvodu, že vo všetkých prípadoch sa jednalo
o spotrebiteľské zmluvy. Uvedené teda neposudzoval len podľa ustanovení Exekučného poriadku, ale

aj zákona č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní, zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
platného v čase uzavretia predložených úverových zmlúv, podľa všeobecných ustanovení Občianskeho
zákonníka, týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa, ako aj podľa Smernice č. 93/13/EHS. Navyše, v každom
prípade, kde bolo žalobcom proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia podané
odvolanie, bolo uznesenie súdu prvého stupňa odvolacím súdom potvrdené resp. odvolacie konanie

bolo z dôvodu späťvzatia odvolania zastavené, s výnimkou konania 1Er/521/2009 (11C/198/2011).

V súvislosti s namietanými skutočnosťami uvádzanými žalobcom v žalobnom návrhu, pokiaľ sa týka
oneskoreného rozhodnutia tamojšieho súdu o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
súd považoval za potrebné uviesť, že žalobca v konaní nepreukázal existenciu rozhodnutia, ktoré by

konštatovalo prieťahy v daným exekučných konaniach, teda nepreukázal nesprávny úradný postup
spočívajúci v nečinnosti súdu v uvedených veciach. V žalobnom návrhu žalobca uviedol, že vyvinul
enormné úsilie, aby docielil vecný posun v exekučných konaniach a uviedol konkrétne žiadosti o
informáciu o stave konania a sťažnosti na prieťahy v konaní, ktoré boli z jeho strany podané na tamojšom
súde 30. augusta 2010, 23. novembra 2010 a 25. mája 2011. Na uvedené súd uviedol, že podľa

oboznámených Spr č. 22/2010, č. 34/2010 a č. 12/2011 a odpovedí na sťažnosti žalobcu na prieťahy v
konaní, tieto boli vyhodnotené v celom rozsahu ako neopodstatnené. V konaní teda bolo preukázané,
že pri vybavovaní sťažností žalobcu na prieťahy v exekučných konaniach vedených tamojším súdom
neboli zo strany vedenia súdu konštatované prieťahy v konaní. V neposlednom rade súd v súvislosti
s prieťahmi v exekučných konaniach, na ktoré poukazuje žalobca a ku ktorým malo dôjsť neskorým

rozhodnutím exekučného súdu, poukázal na článok 48 ods. 2 Ústavy SR s tým, že porušenie uvedeného
článku na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov patrí výlučne do právomoci Ústavného súdu
SR. Tamojší súd teda nemá právomoc konštatovať prieťahy v súdnom konaní. Vzhľadom na vyššie
uvedené skutočnosti, a to nepredloženie rozhodnutia príslušného orgánu o existencii prieťahov v daných
exekučných konaniach a nedostatok právomoci tamojšieho súdu na rozhodnutie o prieťahoch, mal

súd za to, že v uvedených veciach nebol zo strany žalobcu preukázaný nesprávny úradný postup
exekučného súdu a v tomto smere teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno.

Pokiaľ sa týka konaní vedených pôvodne pod sp. zn. 11C/127/2012, 11C/130/2012, 11C/209/2012,
11C/264/2012 a 11C/328/2012, žalobca v týchto veciach namietal nesprávny úradný postup exekučného

súdu spočívajúci vo vydaní poverenia na vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote (NP).
Z oboznámených exekučných spisov mal súd preukázané, že v konaní sp. zn. 1Er/422/2009
(11C/127/2012) a v konaní 1Er/287/2009 (11C/328/2012), boli po doručení žiadostí súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie súdu, keďže exekučným titulom bol rozsudok stáleho rozhodcovskéhosúdu, zo strany súdu žiadané podklady potrebné pre rozhodnutie, úverová zmluva a všeobecné
podmienky poskytnutia úveru. Po ich doručení boli vo veciach vydané poverenia. Čo sa týka konania
1Er/10/2009 (11C/130/2012) tu žiadosť o udelenie poverenia napadla na súd 9. januára 2009 a už 13.

januára 2009 bolo vo veci vydané poverenie a v konaní 1Er/7/2009 (11C/264/2012) žiadosť napadla na
súd 9. januára 2009 a 13. januára 2009 bolo vo veci vydané poverenie. Súd zároveň konštatoval, že
v týchto konaniach došlo k premlčaniu nároku, ako je to odôvodnené vyššie. V konaní 1Er/551/2011
(11C/209/2012)žiadosťsúdunapadla15.augusta2011akeďžeexekučnýmtitulombolrozsudokstáleho
rozhodcovského súdu, po jeho preštudovaní spolu s ostatnými podkladmi potrebnými pre rozhodnutie

(úverová zmluva a všeob. podmienky poskytnutia úveru) bolo vo veci 7. septembra 2011 vydané
poverenie.

V súvislosti s týmito konaniami, súd opätovne poukázal na skutočnosť, že v uvedených veciach
exekučnými titulmi boli rozsudky rozhodcovského súdu, kde sa súd okrem žiadosti o udelenie poverenia,
návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu, musel zaoberať aj zmluvami o úvere a všeobecnými

zmluvnými podmienkami žalobcu z dôvodu, že vo všetkých prípadoch sa jednalo o spotrebiteľské
zmluvy. Uvedené teda neposudzoval len podľa ustanovení Exekučného poriadku, ale aj zákona č.
244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platného v
čase uzavretia predložených úverových zmlúv, podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka,
týkajúcichsaochranyspotrebiteľa,akoajpodľaSmerniceč.93/13/EHS.Vtýchto exekučnýchkonaniach

bolo postupované plynulo, bez zbytočných prieťahov, podľa toho ako si svoje povinnosti na predloženie
požadovaných dokladov plnil oprávnený.

Vo veciach pôvodne vedených pod sp. zn. 11C/165/2012, 11C/173/2012, 11C/180/2012 a 11C/307/2012
malo dôjsť podľa žalobcu k nesprávnemu úradnému postupu exekučného súdu tým, že súd nerozhodol

o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase, t.j. do 30-tich dní
od doručenia návrhu na zmenu exekútora (ZE). Z oboznámených exekučných spisov ku každému
z konaní bolo zistené, že po podaní návrhu na zmenu exekútora bola exekučným súdom zaslaná
pôvodnému exekútorovi žiadosť na vyjadrenie spolu so žiadosťou o vyčíslenie trov a predloženie
exekučného spisu. Ihneď po predložení vyjadrenia, exekučného spisu a vyčíslení dovtedy vzniknutých

trov exekúcie, boli exekučným súdom vydané uznesenia, a to v konaní 1Er/71/2005 (11C/173/2012)
a v konaní 1Er/551/2005 (11C/307/2012), ktorými súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju a
zmenu súdneho exekútora zamietol. Proti uvedeným uzneseniam podal odvolanie oprávnený, Krajský
súd v Košiciach však v oboch prípadoch potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa a odmietol odvolanie
čo do výroku o zamietnutí návrhu na zmenu exekútora. V konaní 1Er/106/2007 (11C/165/2012) bolo

žiadosti o zmenu súdneho exekútora vyhovené a v konaní 1Er/1331/2002 (11C/180/2012) bol návrh na
zmenu súdneho exekútora zamietnutý, pretože už pred jeho podaním exekúcia skončila vymožením
pohľadávky. V každom z vyššie uvedených prípadov bola teda potrebná súčinnosť pôvodne povereného
súdneho exekútora a súd mohol vo veci rozhodnúť až po doložení požadovaných dokladov. Zároveň súd
poukázal na ust. § 44 ods. 8 a 9 Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že pôvodný súdny exekútor

vykonáva úkony v rámci exekučného konania až do právoplatnosti rozhodnutia súdu o zmene súdneho
exekútora, teda v súvislosti s nerozhodnutím v lehote tak nemohlo dôjsť k vzniku škody. Rozhodnutie
súdu je výsledkom štúdia spisového materiálu, právnych predpisov, aplikácie právnych noriem na ten
ktorý prípad, na čo je potrebný určitý čas; vzhľadom na skutočne veľký počet exekučných konaní s
obdobným skutkovým základom toto rozhodnutie bolo vydané v primeranej lehote. Okrem toho súd

poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 16/02,v zmysle ktorej prieťahy sa posudzujú
podľa jednotlivých okolností prípadu a nedodržanie lehoty sa nepovažuje automaticky za zbytočný
prieťah, ktorý by mal spôsobilosť porušiť právo účastníka na včasné prejednanie a rozhodnutie veci.

Žalobca 24. februára 2014 v konaní vedenom tamojším súdom pod sp. zn. 9C/112/2012 predložil

súdu znalecký posudok č. 1/2014 zo 17. januára 2014, ktorý bol vypracovaný Znaleckým ústavom
Ekonomickou univerzitou v Bratislave s tým, že týmto znaleckým posudkom bola stanovená majetková
škoda, ktorá mu bola spôsobená v dôsledku nesprávneho úradného postupu exekučného súdu v
exekučných veciach. Žalobca poukázal na to, že v súlade so zásadou hospodárnosti predkladá
jeden originál znaleckého posudku, na ktorý bude v ostatných konaniach vedených tamojším súdom,

odkazovať. Z predloženého znaleckého posudku bolo zistené, že žalobcom bola ako zadávateľom
znaleckému ústavu zadaná úloha určiť výšku majetkovej škody, ktorá bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom a nezákonnými rozhodnutiami okresných súdov SR v exekučných konaniach, a to
najmä v súvislosti s poručovaním zákonných lehôt, nečinnosťou, či zbytočnými prieťahmi v exekučnýchkonaniach pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie,
alebo pri rozhodovaní o zmene súdneho exekútora. Znalecký ústav na základe vykonanej analýzy
mzdových nákladov, nákladov na poštovné, telekomunikačné služby, tlač a úpravu informačného

systému realizoval výpočet majetkovej ujmy vzniknutej žalobcovi, pričom túto diferencoval podľa
jednotlivých typov žalôb nasledovne: Žaloby NZP a NP - mzdové náklady 4,15 Eur, náklady na
tlač 5,31 Eur, náklady na úpravu informačného systému 13,86 Eur, poštovné 3,01 Eur, náklady na
telekomunikačné služby 4,43 Eur, t.j. spolu 30,76 Eur. Žaloby ZE - mzdové náklady 5,07 Eur, náklady
na tlač 5,31 Eur, náklady na úpravu informačného systému 13,86 Eur, poštovné 3,01 Eur, náklady

na telekomunikačné služby 4,43 Eur, t.j. spolu 31,68 Eur. Pokiaľ sa týka uplatnenej majetkovej škody
a nemajetkovej ujmy, žalobcom bol predložený listinný dôkaz, citovaný znalecký posudok č. 1/2014,
týkajúcisavýškymajetkovejškodypožadovanejžalobcom.Zdôvodu,ževkonanínebolpreukázanýprvý
z predpokladov priznania náhrady škody, a to nesprávny úradný postup exekučného súdu v exekučných
veciach, súd už z dôvodu hospodárnosti konania nevykonal ďalšie dokazovanie na preukázanie škody a
nemajetkovejujmy,ktorúsižalobcavkonaníuplatnil.Súdpretoprenepreukázanieexistenciepodmienok

priznania náhrady škody a nemajetkovej ujmy zo strany žalobcu, jeho návrh v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. V konaní žalovaná bola úspešná,
táto však v zákonom stanovenej lehote trovy konania nevyčíslila a z obsahu spisu jej žiadne trovy
nevyplynuli a žalobkyňa bola v danom prípade neúspešná. Preto rozhodol tak, že náhradu trov konania

žalovanej a žalobkyni nepriznal.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalobkyňa z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm.
a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. f), g), h), § 205 ods. 2 písm. c), f) a navrhla odvolaciemu súdu zrušiť
rozsudok a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania vytkla súdu prvého

stupňa, že vec prejednal v neprítomnosti účastníkov z dôvodu, že sa žalobkyňa bez ospravedlnenia
na pojednávanie nedostavila, ale na takýto postup neboli splnené podmienky podľa § 101 ods. 2
O.s.p. Podľa názoru odvolateľky vo veci rozhodoval sudca, ktorého vylúčenie žalobkyňa navrhla, teda
táto skutočnosť vyvoláva objektívne pochybnosti o nedostatku nestrannosti sudcov okresného súdu,
napriek rozhodnutiu krajského súdu o tom, že sudca prejednávajúci danú vec nie je vylúčený. V

tej súvislosti poukázal na iné rozhodnutie Krajského súdu v Trnave, ktorý vylúčil všetkých sudcov
Okresného súdu Dunajská Streda (rozhodnutie zo dňa 17.10.2012 sp. zn. 11NcC/46/2012-24). Takýto
postup súdu je v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu SR a ESĽP. Postup súdu prvého stupňa
porušil aj jej základné právo na kontradiktórny súdny proces, keď súd vo veci neuskutočnil ústne
pojednávanie za prítomnosti účastníkov konania. Žalobkyňa ako strana konania nebola pred vynesením

rozsudku oboznámená so súdom vykonanými listinnými dôkazmi uloženými v exekučnom spise a k
vykonanému dokazovaniu nemala možnosť vyjadriť sa. Nemala sa možnosť vyjadriť ani k dôkazom a
tvrdeniam, nebola oboznámená s ich obsahom a nemala možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich
tvrdení. V danej veci navyše nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. V prípade, že
súd na základe informácie o skutkových a právnych okolnostiach, ktorými disponuje, alebo s ktorými

sa oboznámil v dôsledku dokazovania vykonaného ex offo zistil, že existuje okolnosť brániaca vydať
pre žalobkyňu pozitívne rozhodnutie, mal o tom informovať účastníkov konania a umožniť im, aby sa k
tomu kontradiktórne vyjadrili. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z
odôvodnenia rozhodnutia poznateľný a nie je zrejmé, či išlo o listiny založené v exekučnom spise. Ďalej
žalobkyňa v odvolaní uvádza, že súd prvého stupňa sa dopustil viacerých omylov, keď konštatoval, že

žalobkyňou namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané, avšak v odôvodnení prezentované
časové úseky tomu nenasvedčujú. Je nepochybné, že žalobkyňou tvrdený nesprávny úradný postup
bol v konaní jednoznačne preukázaný, súd bol bezdôvodne nečinný a tak spôsobil zbytočné prieťahy v
konaní a nerozhodol o návrhu žalobkyne v zákonnej lehote. V napadnutom rozhodnutí sa súd prvého
stupňa nevyporiadal so všetkými vytýkanými zložkami nesprávneho úradného postupu, preto jeho

rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

Žalovaná sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadrila, aj keď toto jej bolo doručené 22. septembra 2014.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204

ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody [§ 205 ods.
2 písm. d) a f) O.s.p.], preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmiodvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné, pretože
rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.

Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach 30. marca 2016 o 9,05 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 215, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
boli zverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach (§ 211 ods. 2 O.s.p.
v spojení s § 156 ods. 1, 3 O.s.p. a § 214 ods. 2 O.s.p.).

Odvolací súd dospel k záveru, že uvedený rozsudok je vecne správny, preto ho odvolací súd potvrdil
podľa § 219 ods. 1 O.s.p..

Žalobkyňa v odvolaní uvádza odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a), c) a f) O.s.p., t.j. v
konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. f), g), h) O.s.p.

Žalobkyňa konkrétne namieta, že postupom súdu jej bola odňatá možnosť konať pred súdom, pretože
súd pojednával v jej neprítomnosti, hoci pre to neboli splnené podmienky v zmysle ust. § 101 ods. 2
O.s.p., vo veci rozhodoval vylúčený sudca a súd nesprávne právne vec posúdil tým, že nepoužil správne
ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Pod odňatím možnosti konať pred súdom [§ 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.] je potrebné rozumieť taký
procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon
priznáva. Vo všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho
procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov. K odňatiu možnosti pred súdom konať dochádza tiež vtedy, keď súd vec prejedná

a rozhodne v neprítomnosti účastníka konania, hoci nie sú pre to splnené podmienky vyplývajúce z ust.
§ 101 ods. 2 O.s.p.

Súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na
pojednávanie, ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti

takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy (§ 101 ods. 2 O.s.p.).

Zo zákonného ustanovenia vyplýva, že predpokladom uskutočnenia pojednávania a rozhodnutia v
neprítomnosti účastníkov je riadne predvolanie účastníka na pojednávanie, ktorý sa nedostaví a ani
nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania.

Predvolanie na pojednávanie sa musí účastníkom doručiť tak, aby mali dostatok času na prípravu,
spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať (§ 115 ods. 2 O.s.p.).

Žalovanej bol rovnopis žaloby doručený 17. januára 2013, žalovaná sa k žalobe písomne vyjadrila 4.

februára 2013, jej písomné vyjadrenie prevzal právny zástupca žalobkyne 18. februára 2013.

V prejednávanej veci z obsahu spisu je preukázané splnenie podmienok pre pojednávanie súdu dňa 20.
augusta 2014 v neprítomnosti účastníkov, preto ak súd vec prejednal a rozhodol na tomto pojednávaní
v neprítomnosti účastníkov, neodňal tým žalobkyni (ani žalovanej) právo konať pred súdom.

Predvolanie na pojednávanie na deň 20. augusta 2014 bolo doručené právnemu zástupcovi žalobkyne
i žalovanej 9. júna 2014. Bola tak zachovaná lehota na prípravu pojednávania v zmysle ustanovenia §
115 ods. 2 O.s.p.

Dňa 14. augusta 2014 žalobkyňa doručila súdu prvého stupňa žiadosť o odročenie nariadeného
pojednávania na neurčito z dôvodu, že v tomto konaní požiadala o prerušenie konania do rozhodnutia
Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práva žalobkyne
na zákonného sudcu a práva na nestranný súd a ktorej dôsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského
súdu vo veci nevylúčenia sudcu povereného prejednávaním veci. Neprítomnosť na pojednávaní 20.

augusta 2014 žalovaná písomne ospravedlnila.

Žalobkyňa ani jej právny zástupca sa na pojednávanie, konané 20. augusta 2014 nedostavili, svoju
neúčasť iným dôvodom, ako v podaní doručenom 14. augusta 2014 neospravedlnili, a keďže súd prvéhostupňa nepovažoval žalobkyňou tvrdený dôvod za dôležitý v zmysle ust. § 119 ods. 2 O.s.p., za situácie,
že žalovaná sa z neúčasti na pojednávaní ospravedlnila, prejednal vec v neprítomnosti účastníkov.
Na tomto pojednávaní oboznámil výsledky prípravy pojednávania a vykonal dokazovanie obsahom

listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou tohto spisu, ako aj oboznámením pripojených vyššie označených
exekučných spisov Okresného súdu Spišská Nová Ves a vo veci rozhodol.

Ak sa žalobkyňa ako riadne predvolaná účastníčka na pojednávanie súdu z vlastnej vôle nedostavila
ani nepožiadala z dôležitého dôvodu o odročenie (spoliehajúc sa na opakovane podávanú a tými

istými dôvodmi odôvodňovanú žiadosť o „zrušenie“ pojednávania), sama sa zbavila procesnej možnosti
svojimi tvrdeniami, vyjadreniami a navrhovaním, resp. predkladaním dôkazov na súdnom pojednávaní
realizovať svoj vplyv na rozhodnutie súdu. Pokiaľ by sa žalobkyňa súdneho pojednávania zúčastnila,
malabymožnosťvyjadriťsakvykonanýmdôkazomirealizovaťďalšieprocesnéprávaspojenésúčasťou
na pojednávaní, vrátane možnosti vyjadriť sa k skutkovým a právnym otázkam veci a navrhnúť dôkazy
na podporu svojich tvrdení. Zásada kontradiktórnosti konania, ani právo žalobkyne na súdnu ochranu,

preto porušené neboli.

Z uvedeného je zrejmé, že nebol naplnený odvolací dôvod v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. a) v
spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., teda postupom súdu, keď vec prejednal v neprítomnosti
žalobkyne,nebolajejodňatámožnosťkonaťpredsúdom.Keďževyjadreniežalovanejkžalobebolosúdu

doručené, neboli splnené ani podmienky pre rozhodnutie v zmysle ust. § 153b ods. 2 O.s.p. rozsudkom
pre zmeškanie.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. g) O.s.p. je daný vtedy,
ak vo veci rozhodoval vylúčený sudca.

Z obsahu spisu bolo zistené, že zákonná sudkyňa JUDr. Júlia Weiserová, ktorej podľa rozvrhu práce bola
náhodným výberom pridelená vec 11C/127/2012 (a k nej spojené veci), nie je vylúčená z prejednávania
a rozhodovania veci, o čom rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením z 22. októbra 2012, sp. zn.
2NcC/51/2012-13. Toto uznesenie bolo právnemu zástupcovi žalobkyne doručené 17. januára 2013.

V prejednávanej veci preto tento odvolací dôvod nie je naplnený, pretože zákonná sudkyňa JUDr.
Júlia Weiserová nebola vylúčená z prejednávania a rozhodovania tejto veci, o čom bolo právoplatne
rozhodnuté vyššie označeným uznesením Krajského súdu v Košiciach.

Aj pokiaľ ide o žalobkyňou namietané odvolacie dôvody v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. c) a f) O.s.p.
odvolací súd dospel k záveru, že ani tieto nie sú dané.

Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo,

že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo
že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov
nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až 135 O.s.p., alebo že by
na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia, alebo použité zákonné ustanovenie
nesprávne vyložil. Rozsudok vo veci nie je ani nepreskúmateľný, ani nebola zistená iná vada, ktorá by

mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav,
vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny

právnyzáver,pretoodvolacísúdjehorozsudokakovecnesprávnypodľaust.§219ods.1O.s.p.potvrdil.

Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu prvého
stupňa, v zmysle ktorého neboli splnené podmienky zodpovednosti žalovanej za škodu podľa zákona
č. 514/2003 Z.z., ktorá mala byť spôsobená žalobkyni tvrdeným nesprávnym úradným postupom

Okresného súdu Spišská Nová Ves v exekučných konaniach vedených na tomto súde pod vyššie
uvedenými spisovými značkami a nezákonnými rozhodnutiami vydanými v týchto konaniach, z ktorého
dôvodu základ nároku nie je daný.Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva úvaha súdu, na základe ktorej dospel k záveru o vylúčení
zodpovednosti žalovanej za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom a nezákonným
rozhodnutím aj s poukazom na príslušné právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav.
Nenáležitá je preto námietka žalobkyne o nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti záverov súdu prvého
stupňa, na ktorých založil svoje rozhodnutie.

Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynul záver, že Okresný súd Spišská Nová Ves sa v
uvedených exekučných konaniach nedopustil nesprávneho úradného postupu tým, že nerozhodol o
žiadosti o udelenie poverenia v lehote 15 dní od jej doručenia súdu v zmysle ustanovenia § 44
Exekučného poriadku, tým, že pred rozhodnutím o udelení poverenia preskúmaval súlad exekučného
titulu, t.j. rozhodcovského rozsudku so zákonom, tým, že zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie

poverenia po zákonnej 15 - dňovej lehote a ani tým, že nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho
exekútora v zákonnej 30 dňovej lehote.

Podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na

podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení
neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu; táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) (notárske zápisnice a vykonateľné

rozhodnutia rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených - poznámka
odvolacieho súdu). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom,
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je
prípustné odvolanie.

Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že lehota 15 dní je určená na vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie v prípade, ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia alebo návrhu na
vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. V ostatných prípadoch, t.j. ak takýto rozpor
súd zistí, nie je viazaný lehotou 15 dní, a nie je ani povinný v tom prípade vydať poverenie pre exekútora.
Naopak, v tom prípade musí takúto žiadosť o udelenie poverenia zamietnuť. Určená lehota 15 dní však

neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d), a teda ak ide o notárske zápisnice, ktoré
obsahujú právny záväzok a ak ide o vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských súdov.

V prejednávaných veciach exekučným titulom je práve rozhodcovský rozsudok, z ktorého dôvodu súd
nebol viazaný lehotou 15 dní. V exekučných veciach, v ktorých súd zamietol žiadosť o udelenie

poverenia, urobil tak z dôvodu rozporu exekučného titulu so zákonom. Vzhľadom na tieto skutočnosti
bolo vylúčené, aby súd rozhodol v lehote 15 dní a vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Vo vyššie
uvedených konaniach preto nemožno vidieť nesprávny úradný postup, ako to namietala žalobkyňa.

Je treba konštatovať, že aj za situácie, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, ako aj

za situácie, že súd zistí rozpor exekučného titulu so zákonom, je povinný rozhodnúť v primeranej
lehote. Vzhľadom na znenie ust. § 9 ods. 2 zákona 514/2013 Z.z. od 1.1.2013, teda aj v čase
rozhodovania súdu prvého stupňa, však otázku prieťahov môže súd posudzovať len vychádzajúc z
výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenia vybavenia sťažnosti na prieťahy, z
právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa

dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného
rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o
ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd SR konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov. Žalobkyňa nepreukázala existenciu žiadneho relevantného rozhodnutia, ktorým

bybolokonštatovanéporušenieprávanaprerokovanievecibezzbytočnýchprieťahov,aninepreukázala,
že by jej sťažnosť na prieťahy v konaní bola vybavená spôsobom, z ktorého by existencia prieťahov
bola preukázaná.Pokiaľ žalobkyňa nesprávny úradný postup súdu videla v tom, že súd v exekučnom konaní preskúmaval
zákonnosťrozhodcovskéhorozsudku,stýmtonázoromniejemožnésastotožniť.Povinnosťsúduexoffo
v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania skúmať zákonnosť exekučného titulu, t.j. či rozhodcovský

rozsudok nie je v rozpore so zákonom (nezaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je objektívne nemožné,
právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom), vyplýva z ust. § 45 ods. 2 zákona 244/2002 Z.z.,
v zmysle ktorého súd exekúciu zastaví aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa
odseku 1 písm. c) (rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je objektívne nemožné,
právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom). Táto otázka bola už riešená v rozhodnutiach

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. sp.zn. 5 Cdo 439/2012, ako aj Ústavného súdu Slovenskej
republiky , napr. sp. zn. I. ÚS 278/2013, IV. ÚS 55/2011 atď.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov záver súdu prvého stupňa o nepreukázaní nesprávneho
úradného postupu Okresného súdu Spišská Nová Ves v označených exekučných konaniach vedených
na tomto súde je vecne správny.

Správny je aj záver súdu prvého stupňa o nepreukázaní splnenia zákonných podmienok pre priznanie
nároku na náhradu škody titulom nezákonného rozhodnutia, ktorým je uznesenie o zamietnutí žiadosti
o udelenie poverenia.

V zmysle ust. § 6 ods. 1 zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

V prejednávaných veciach zrušenie (pre nezákonnosť) alebo zmena právoplatného rozhodnutia
okresného súdu, ktorým bola žiadosť o udelenie poverenia zamietnutá, preukázané neboli a vzhľadom
na nesplnenie tejto podmienky pre vznik nároku, je skúmanie existencie ďalších podmienok bez
právneho významu, keďže jednotlivé zákonné predpoklady vzniku práva na náhradu škody v zmysle

zákona č. 514/2003 Z.z. musia byť splnené kumulatívne.

Vzhľadom na správny záver súdu, že v danom prípade nie je daný základ nároku, nebolo povinnosťou
súdu skúmať výšku škody a nemajetkovej ujmy a vykonávať v tomto smere dokazovanie. Súd v
odôvodnení rozsudku uviedol, z akého dôvodu sa nezaoberal samotnou výškou škody či nemajetkovej

ujmy a v tomto smere nie je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné.

Z uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalobkyne nedôvodné, preto odvolací súd napadnutý
rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak
prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak
súd dal na takéto konanie podnet. Toto ustanovenie upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, to
znamená prerušenie konania, ktoré nie je pre konanie nevyhnutné. Predmetné ustanovenie sa týka
procesných situácií, v ktorých súd môže konanie prerušiť, ale nemusí tak urobiť. Prerušenie konania

je tu na úvahe konajúceho súdu a je upravené len ako procesná možnosť tohto súdu, nie však jeho
povinnosť. Rozhodujúcim hľadiskom je hospodárnosť konania, s prihliadnutím na ktorú prerušenie
konania predstavuje vo všeobecnosti skôr výnimku ako pravidlo.

Prerušenie konania v zmysle § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. je procesným inštitútom, ktorý sa zvolí vtedy, ak

je vhodné dočasne nepokračovať v konaní. Všeobecným účinkom prerušenia konania je, že sa nekonajú
pojednávania, neplynú lehoty (§ 111 O.s.p.) a účastníci (dočasne) nevykonávajú procesné úkony inak
spojené s konaním. Tak, ako nedochádza k vylúčeniu účastníka konania z realizácie jeho procesných
oprávnení postupom súdu, ktorý konanie prerušil, nedochádza k odňatiu možnosti pred súdom konať
ani procesným postupom súdu, ktorý konanie v zmysle § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. neprerušil.

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že v danej veci neprebieha žiadne konanie,
v ktorom by sa riešila otázka významná pre rozhodnutie súdu v prejednávanej veci [§ 109 ods. 2 písm.
c) O.s.p.], že rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach z 22. októbra 2012, sp. zn. 2NcC/51/2012-13 onámietke zaujatosti uplatnenej žalobcom, je viazaný súd, ale aj účastníci tohto konania. Okrem toho, ani
opätovným preskúmaním návrhu žalobcu nebolo zistené, aby všeobecne záväzný právny predpis, ktorý
sa týka tejto veci, bol v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou. Ústavná sťažnosť

podanážalobcomnezakladákonanie,vktorombysariešilaotázkamajúcavýznamprerozhodnutiesúdu
vo veci samej. Preto s[d prv0ho stupňa postupoval správne, ak z uvedených dôvodov návrh žalobkyne
na prerušenie konania v súlade s ustanovením § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. a § 109 ods. 2 písm. c)
O.s.p. opätovne zamietol.

Žalobkyňa nemala úspech v odvolacom konaní, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania
(§ 224 ods. 1, § 142 ods. 1 O.s.p.), a žalovaná si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila, preto o
jej trovách nebolo rozhodnuté (§ 224 ods. 1, § 151 ods. 1 prvá veta O.s.p.).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.