Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. marec 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/90/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1411216191
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1411216191.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: E. V., Z.. XX.X.XXXX, B. G. XX, B., zast. JUDr.
PaedDr. Ivan Pecník PhD., MBA, advokát, so sídlom Karloveská 3154/32, Bratislava, proti odporcovi:
G. F., Z.. XX.X.XXXX, B. M. XXXX/XX, B. - L. Z. V., zast. Mgr. Eva Bognárová, advokátka, so sídlom
Krížna 17, Bratislava, o zaplatenie 19.916 Eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 27. októbra 2015 č.k. 24C 2/2012-175 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania p o
t v r d z u j e .
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal uloženia
pôvodnej odporkyni B. F., ktorá zomrela dňa X.X.XXXX, naposledy bytom O. XXXX/X/A, B. - L.B.

povinnosti zaplatiť mu sumu 19.916 Eur s prísl. z titulu pôžičky zo dňa 4.2.2008 vo výške 600.000 Sk
(19.916 Eur, ktorú sumu sa zaviazala vrátiť najneskôr do 31.12.2008 s dohodnutým úrokom vo výške
100.000 Sk (3.319 Eur) a súčasne sa zaviazal, že ako zábezpeku dáva svoj byt na B. R.. XXXX/X, B.
- L., však peniaze nevrátila, a to ani na základe poslednej upomienky zo dňa 16.1.2009, ktorá jej bola
doručená jeho zástupkyňou na základ splnomocnenia zo dňa 2.1.2009. Navrhovateľovi uložil povinnosť
zaplatiť odporcovi trovy konania (náhradu trov konania), pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo

výške 1 902,80 Eur.
Konštatoval. že uznesením sp.zn. 65D/76/2014, Dnot 13/2014 -13 zo dňa 2.4.2014 súd zastavil konanie
o dedičstve pre nemajetnosť. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.6.2014 a v časti odmeny
dňa 29.4.2014 a vykonateľnosť dňa 29.04.2014. V priebehu dedičského konania bolo zistené, že ako
dedič zo zákona v prvej dedičskej skupine by prišiel do úvahy syn poručiteľky G. F., ktorý sa aj postaral
o pohreb. Nakoľko po poručiteľke - B. F. zostala iba hotovosť vo výške 16,44 Eur v L. P. Ž., súd konanie

zastavil pre nemajetnosť.
Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 175 h ods. 1, § 460, § 460 ods.
1, § 473 ods. 1, § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka a vyslovil názor, že nakoľko poručiteľka - B.
F. zanechala po sebe majetok nepatrnej hodnoty hotovosť vo výške 16,44 Eur, uloženú v L. L. P.
Ž., súd vydal tento majetok nepatrnej hodnoty G. F., ktorý sa postaral o pohreb. Za dlhy poručiteľa
nezodpovedá ten, ktorému bol vydaný nepatrný majetok poručiteľa. Uviedol, že navrhovateľ ani na

základe výzvy súdu prostredníctvom svojho právneho zástupcu neoznámil, či trvá na podanom návrhu, a
ani jeho právnemu zástupcovi sa nepodarilo s ním skontaktovať, preto s prihliadnutím na skutočnosť, že
poručiteľka - pôvodná odporkyňa zomrela bez zanechania majetku a dedičské konanie bolo zastavené
pre nemajetnosť, návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcovi, ktorý mal
vo veci plný úspech, priznal náhradu trov konania, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške

1.902,80 Eur za úkony poskytnutých právnych služieb, a to prevzatie a príprava zastúpenia, písomné
podanie návrhu na súd, pojednávanie dňa 14.04.2015, pojednávanie dňa 27.10.2015, 4x režijný paušálza rok 2015 (á 8,39 eura,+ 20% DPH, spolu v sume 1.902,80 Eur (§ 9, § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm.
a/, c/, d/, § 15, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb v znení neskorších právnych predpisov). Súd pritom uložil navrhovateľovi

povinnosť zaplatiť náhradu trov konania právnemu zástupcovi navrhovateľa s poukazom na ust.§ 149
ods. 1 O.s.p..
Proti tomuto rozsudku v časti týkajúcej sa náhrady trov konania podal v zákonnej lehote prostredníctvom
svojho právneho zástupcu odvolanie navrhovateľ a žiadal ho v tejto napadnutej časti zmeniť a žiadnemu
z účastníkov nepriznať náhradu trov konania. Považoval priznanie náhrady trov konania odporcovi za

v rozpore nielen s princípom spravodlivosti, ale aj s dobrými mravmi. Uviedol, že sa domáhal vydania
platobného rozkazu, ktorým by bola pôvodná odporkyňa B. F. zaviazaná na vrátenie pôžičky, ktorú
si v sume 600 000 Sk dňa 4.2.2008 od neho požičala, o čom doložil aj Zmluvu o pôžičke zo dňa
4.2.2008. V dôsledku jej smrti a jej nemajetnosti predmetná peňažná suma mu nikdy nebude splatená,
čím mu vznikla podstatná majetková ujma vo výške 19 916 Eur, ktorú sumu v dobrej viere a predpokladu
dobrovoľného plnenia menovanej požičal. Mal preto za to, že navýšenie jeho ujmy o povinnosť zaplatiť

náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 1 902 Eur je voči nemu
vysoko nemorálne a nespravodlivé.
Odporca odvolanie ani vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa nepodal.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p. ) prejednal vec v napadnutej časti trov
konania podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu podaného odvolania bez pojednávania podľa § 214 ods. 2

O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.
Ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. vyjadruje základnú zásadu uplatňovanú pri rozhodovaní o náhrade
trov konania. Vyjadruje zásadu zodpovednosti za výsledok konania (zásada úspechu). Výnimky z tohto
pravidla musí ustanoviť zákon (čl. 46 ods. 4 a čl. 51 ods. 1 ústavy). Aj tieto výnimky sa uplatňujú len za
splnenia zákonom stanovených podmienok.

V ustanovení § 150 ods. 1 O.s.p. je ustanovené moderačné právo súdu zmierniť dôsledky uplatnenia
právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania; dáva súdu možnosť, aby za splnenia predpokladov
v tomto ustanovení uvedených nepriznal náhradu trov konania úspešnému účastníkovi konania, u
ktorého sú inak splnené predpoklady pre priznanie náhrady celkom alebo sčasti. Musí ísť o výnimočný
prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí odôvodnený. Výnimočnosť musí spočívať v okolnostiach danej veci

alebo v okolnostiach na strane účastníkov konania, t.j. osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery
účastníkov konania a okolnosti, ktoré ich viedli k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní.
Aplikácia ustanovenia § 150 O.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v
prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k
záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná.

Je potrebné mať na pamäti, že použitie uvedeného ustanovenia musí vždy zodpovedať osobitným
okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočnú povahu. Znamená tiež neprenášanie
zodpovednosti za výsledok konania na účastníka, ktorý začatie konania nezavinil. Musí ísť o výnimočný
prípad (o výnimočnosť v okolnostiach danej veci, ale ja v okolnostiach na strane účastníkov, a to
obidvoch) jeho aplikácie. Ustanovenie § 150 ods.1 O.s.p. neslúži k zmierňovaniu majetkových rozdielov

medzi účastníkmi konania, ale k riešeniu situácie, v ktorej je nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne bránil
svoje porušené alebo ohrozené práva alebo právom chránené záujmy, získal náhradu trov, ktoré pri
tomto konaní dôvodne vynaložil. Rozhodnutie súdu, podľa ktorého ten, kto v konaní napokon uspel,
znášal svoje náklady, sa preto bude javiť spravodlivým predovšetkým vzhľadom na existenciu okolností
súvisiacich so stavom pred začatím sporu, so správaním sa účastníkov v priebehu sporu, s okolnosťami

uplatnenia nároku a pod. Novela účinná od 15. októbra 2008 tým výrazne zmenila dovtedajšie chápanie
predmetného ustanovenia, v ktorom pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa pri
rozhodovaní o náhrade trov konania prevládalo najmä skúmanie majetkových, sociálnych, osobných a
ďalších pomerov všetkých účastníkov konania a následne skúmanie okolností, ktoré viedli k uplatneniu
nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod..

VdanomprípadesanavrhovateľdomáhalvráteniapôžičkyodpôvodnejodporkyneB.F.,ktorávpriebehu
konania dňa 2.1.2014 zomrela a dedičské konanie po nej bolo zastavené pre nemajetnosť. Vzhľadom
k tomu súd prvého stupňa vyzval navrhovateľa na oznámenie, či napriek uvedenej skutočnosti trvá na
podanom návrhu a tento prostredníctvom svojho právneho zástupcu súdu oznámil, že na podanom
návrhu naďalej trvá. Odporca G. F.M. ako dedič po neb. B. F.M. na svoju obranu v konaní voči odporcovi

splnomocnil na svoje zastupovanie právnu zástupkyňu, ktorá si za odporcovi poskytnuté právne služby
uplatnila aj náhradu trov konania v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, a to
príprava a zastúpenie, vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa a účasť na pojednávaniach dňa 14.4.2015
a 27.10.2015, 4 x režijný paušál + DPH, spolu v sume 1 902,80 Eur.Vo veci samej bolo rozhodnuté zamietnutím návrhu navrhovateľa a súd prvého stupňa priznal náhradu
trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia odporcovi v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p..
Odvolací súd sa s týmto rozhodnutím súdu prvého stupňa stotožnil a odvolací dôvod navrhovateľa

spočívajúci v jeho poukaze na to, že mu priznaním náhrady trov konania odporcovi vznikne ešte ďalšie
majetková ujma. ktorá mu už vznikla tým, že sa nemôže domôcť vrátenia pôžičky poskytnutej pôvodnej
odporkyni a že navýšenie jeho ujmy o povinnosť zaplatiť náhradu trov konania pozostávajúcich z trov
právneho zastúpenia vo výške 1 902 Eur je voči nemu vysoko nemorálne a nespravodlivé, z ktorého
dôvodu by odporcovi nemala byť náhrada trov konania priznaná, nepovažoval za dôvodný. Popri tejto

skutočnosti, ktorú označil navrhovateľ ako dôvod hodný osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady
trov konania odporcovi v konaní podľa § 150 ods. 1 O.s.p., treba vziať do úvahy aj skutočnosť, že
navrhovateľ zotrval na svojom návrhu voči odporcovi aj po tom, ako ho súd prvého stupňa vyzval, či
napriek dedičskému rozhodnutiu po poručiteľke pôvodnej odporkyni trvá na svojom návrhu, oznámil
prostredníctvom svojho právneho zástupcu, že na svojom návrhu aj napriek tomu trvá. Práve v
dôsledku toho odporca na obranu svojho práva splnomocnil svoju právnu zástupkyňu na jeho procesné

zastupovanie, v súvislosti s čím mu vznikli trovy poskytnutím právnych služieb, ktoré boli riadne
uplatnené a vyčíslené. Bolo tak potrebné prihliadať nielen na uplatnenie svojho práva navrhovateľom,
ale aj na jeho postoj v konaní, v dôsledku ktorého napokon vznikli odporcovi trovy právneho zastúpenia a
zodpovednosť za výsledok konania tak nemožno prenášať na účastníka, ktorý začatie konania nezavinil
a ani jeho výsledok.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa trov
konania podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. v
spojení s § 151 ods. 1 O.x.p. a odporcovi, úspešnému v odvolacom konaní, náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal, nakoľko si ich neuplatnil a ani žiadne trovy mu v tomto konaní nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.