Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. august 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/96/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115209262
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7115209262.1

Uznesenie

KrajskýsúdvKošiciachvprávnejvecinavrhovateľa:K.N.,s.r.o.,N.6,V.,IČO:XXXXXXXXzastúpeného
advokátom JUDr. Františkom Kočkom, Stropkovská 48, Košice proti odporcom: 1. I. O., a.s., S. XX, H.,
IČO: XX XXX XXX a 2. I. D. a.s., S. XX, H., IČO: XX XXX XXX o návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia, o odvolaní odporcov proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 12.5.2015 č. k.
31Cb/80/2015-40 takto

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a.

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporcom v l. a 2. rade trovy odvolacieho konania každému z
odporcov 33,- eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením uložil:

Odporcovi v l. rade povinnosť v kalendárnom roku 2015 zabezpečovať pre navrhovateľa podporu vo
forme doplatku podľa § 3 ods. 1 písm. c/, § 4 ods. 1 písm. c/ zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore
obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých
zákonovapodľarozhodnutiaÚraduprereguláciusieťovýchodvetvíč.0015/2014/E-OZzodňa9.9.2013,
a to tak, že je povinný platiť navrhovateľovi doplatok na základe účtovného dokladu vystaveného

navrhovateľom na skutočné množstvo elektriny vyrobenej v zariadení na výrobu elektriny navrhovateľa
- fotovoltaickej elektrárne v k. ú. Rozhanovce s EIC kódom 24ZVS00006710639 za každý kalendárny
mesiacvroku2015azdržaťsavšetkýchúkonov,ktorýmibymoholvýkonprávanavrhovateľanapodporu
znemožniť alebo obmedziť do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej.

Odporcovi v 2. rade povinnosť v kalendárnom roku 2015 zabezpečovať pre navrhovateľa podporu

vo forme odberu a ceny za dodávku elektriny do distribučnej siete na straty podľa § 3 ods. 1 písm.
b/, § 4 ods. 1 písm. b/ zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko
účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa rozhodnutia Úradu pre
reguláciu sieťových odvetví č. 0015/2014/E-OZ zo dňa 9.9.2013 a podľa zmluvy o dodávke elektriny,
prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku č. PDS OZE_292_2011_15 zo dňa 9.12.2014 a to tak,
že je povinný odberať elektrinu, ktorú navrhovateľ vyrobí v zariadení na výrobu elektriny - fotovoltickej

elektrárnivk.ú.V.sEICkódomXXZVSXXXXXXXXXXXadodázakaždýkalendárnymesiacvroku2015
a že je povinný platiť navrhovateľovi cenu za dodávku elektriny do distribučnej siete na straty na základe
účtovného dokladu vystaveného navrhovateľom na skutočné množstvo elektriny vyrobenej v zariadení
na výrobu elektriny navrhovateľa - fotovoltickej elektrárne v k. ú. V. s EIC kódom XXZVSXXXXXXXXXXX
za každý kalendárny mesiac v roku 2015 a zdržať sa všetkých úkonov, ktorými by mohol výkon práva
navrhovateľa na podporu znemožniť alebo obmedziť do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej.

Navrhovateľovi uložil povinnosť do 30 dní od doručenia uznesenia podať návrh vo veci samej.V odôvodnení rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že navrhovateľ žiadal nariadiť predbežné
opatrenie v znení, ako je uvedené v prvom a druhom výroku napadnutého uznesenia z dôvodu, že je

vlastníkom a prevádzkovateľom zariadenia na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie (OZE)
- elektrárne s fotovoltickým zdrojom v V.. Navrhovateľ na preukázanie existencie nároku, ktorému je
potrebné poskytnúť predbežnú ochranu, predložil Potvrdenie o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov
vydané Úradom pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) dňa 28.3.2012 č. 1170/2012/PoP-OZE z
28.3.2012, rozhodnutie ÚRSO č. 0015/2014/E-OZ zo dňa 9.9.2013, ktorým schválil navrhovateľovi

pevnú cenu elektriny pre stanovenie doplatku vo výške 387,65 eur/MWh vyrobenej vo fotovoltickej
elektrárni na roky 2014 až 2026, rozhodnutie ÚRSO č. 0008/2015/E z 27.11.2014 vydané pre odporcu
v l. rade so stanovenou cenou za dodávku elektriny na straty na rok 2015 vo výške 44,015 eur/MWh
a uviedol, že výška doplatku je rozdielom medzi pevnou cenou, t. j. 387,65 eur/MWh a cenou elektriny
na straty, t. j. 44,015 eur/MWh, teda výška doplatku na rok 2015 za elektrinu vyrobenú vo fotovoltickej
elektrárni a dodanej do distribučnej siete je 343,635 eur/MWh, ktorý je navrhovateľovi povinný zaplatiť

odporca v l. rade. Navrhovateľ uviedol, že listom zo dňa 15.12.2014 mu odporca v l. rade oznámil, že
nesplnil podmienky uvedené v § 4 zákona o podpore, preto si nemôže uplatňovať podporu na elektrinu
vyrobenú z OZE pre kalendárny rok 2015. Navrhovateľ tvrdil, že splnil zákonom stanovené podmienky
pre poskytnutie podpory a s poukazom na prechodné ustanovenie § 18e ods. 1 zákona o podpore
uviedol, že fotovoltická elektráreň bola uvedená do prevádzky 23.6.2011, preto podmienky podpory

výroby elektriny z OZE zostávajú zachované v zmysle zákona o podpore v znení zákona č. 309/2009
Z. z. účinného do 31.12.2013. Zdôraznil, že povinnosť si splnil aj podľa § 4 ods. 2 písm. c/ zákona o
podpore, pretože oznámenie o uplatnení podpory a množstve elektriny pre rok 2015 podal pre ÚRSO na
poštovú prepravu dňa 15.8.2014. Uviedol, že odporcovi v l. rade vystavil faktúru na doplatok za január
2015, odporca v l. rade mu faktúru vrátil s odôvodnením, že pre fotovoltickú elektráreň nie je možné

uplatniť si podporu v zmysle zákona o podpore. Faktúru za január 2015 za dodávku elektriny za cenu
elektriny na straty vystavil navrhovateľ odporcovi v 2. rade, ktorý ju vrátil s tým, že navrhovateľ nemá
nárok uplatňovať si podporu vo forme výkupu elektriny za cenu elektriny na straty.

Navrhovateľ v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia uviedol, že vo veci samej sa mieni domáhať

vo vzťahu k odporcom v 1. a 2. rade uloženia povinnosti v rovnakom rozsahu a znení, ako proti nim
podal návrh na nariadenie predbežného opatrenia.

Nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy navrhovateľ odôvodnil tým, že na financovanie výstavby
fotovoltickej elektrárne použil aj cudzie zdroje a pri ich splácaní sa počítalo aj s doplatkom a cenou

elektriny na straty a splácanie úveru bolo zabezpečené aj zmluvou o zriadení záložného práva k
pohľadávkam a hnuteľným veciam navrhovateľa. Uviedol, že ak navrhovateľovi nebude poskytovaná
podpora, nebude môcť úver splácať a banka v súlade so zmluvou môže vyhlásiť okamžitú splatnosť
úveru. Bude to znamenať, že zariadenie fotovoltickej elektrárne ostane nevyužité, bude chátrať alebo
dôjde k jeho speňaženiu na uspokojenie pohľadávok veriteľov. Navrhovateľ zdôraznil, že ak súd

nenariadi predbežné opatrenie, hrozí mu vznik škody aj v podobe ušlého zisku a sankcií, ktoré bude
musieť uhradiť svojim veriteľom. Zdôraznil, že na podporu sú využívané prostriedky z verejných zdrojov
a nie prostriedky odporcov, ktorí si iba plnia povinnosti, ktoré im vyplývajú ako účastníkom trhu s
elektrinou. Navrhovateľ poukázal na písomné podania odporcov, z ktorých nepochybne vyplýva ich
neochota poskytovať navrhovateľovi podporu z OZE podľa zákona, porušujú účastníkmi platne uzavretú

zmluvu a svojimi podaniami vyvíjajú na navrhovateľa nátlak na nútené ukončenie prevádzky fotovoltickej
elektrárne.

Súd prvého stupňa s poukazom na navrhovateľom predložené listinné dôkazy a ustanovenia § 75 ods.
1 vety prvej, ods. 2, ods. 4, ods. 6 a ods. 8, § 76 ods. 2 písm. e/ a písm. f/ a ods. 4 O. s. p., § 3 ods. 1,

§ 4 ods. 2 písm. c/ a § 18e zákona č. 309/2009 Z. z. uviedol, že pre nariadenie predbežného opatrenia
musia byť kumulatívne splnené zákonné podmienky - osvedčenie uplatňovaného nároku a existencia
skutočností odôvodňujúcich záver o potrebe dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania. Mal za to,
že navrhovateľ osvedčil základné skutočnosti pre nariadenie predbežného opatrenia a bez nariadenia
predbežného opatrenia by mohlo dôjsť k takému poškodeniu práv navrhovateľa, ktoré by mohlo byť

trvalé a neodstrániteľné po meritórnom rozhodnutí vo veci. Uviedol, že príkaz obsiahnutý v nariadenom
predbežnom opatrení nie je neprimeraným zásahom do práva odporcov, ktorí predbežným opatrením
nie sú nijako obmedzení vo výkone svojej podnikateľskej činnosti. Súd prvého stupňa sa stotožnil snávrhom na nariadenie predbežného opatrenia, so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu a návrhu
navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia vyhovel.

Súčasne uložil navrhovateľovi povinnosť v určenej lehote podať návrh vo veci samej.

Proti tomuto uzneseniu podali v zákonnej lehote odvolanie odporcovia.

Odporca v 1. rade v podanom odvolaní navrhol napadnuté uznesenie zrušiť, resp. zmeniť a návrh

navrhovateľa zamietnuť. Uviedol, že navrhovateľ neosvedčil existenciu nároku vo veci samej, pretože v
lehote do 15. augusta bežného roku na nasledujúci kalendárny rok nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu
z § 4 ods. 2 písm. c/ zákona č. 309/2009 Z. z., lebo oznámenie, na ktoré navrhovateľ poukazuje, bolo
odporcovi v l. rade doručené až 16.8.2014, teda po zákonom stanovenej lehote (15.8.2014), keďže ide
o hmotnoprávnu lehotu. Tvrdil, že v dôsledku nesplnenia tejto povinnosti zaniklo právo navrhovateľa
priamo zo zákona a oznámenie odporcu v 1. rade o nemožnosti uplatnenia si podpory pre kalendárny

rok 2015 malo len informatívny charakter. Odporca v 1. rade poukázal na oznámenie na webovej stránke
Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, kde v Zozname výrobcov elektriny, ktorí si nesplnili povinnosť
podľa § 4 zákona č. 309/2009 Z. z., je aj navrhovateľ. Zdôraznil, že ak navrhovateľ nepreukázal splnenie
oznamovacej povinnosti podľa citovaného ustanovenia, nemôže osvedčiť ani existenciu práva, ktorému
sa má predbežným opatrením poskytnúť dočasná ochrana. K námietke navrhovateľa, že sankcia podľa

citovaného ustanovenia sa naňho nemôže vzťahovať, pretože svoje zariadenie na výrobu elektriny
uviedol do prevádzky pred 1.1.2014 odporca v 1. rade uviedol, že podľa systematického výkladu sa
prechodné ustanovenie § 18e ods. 1 Zákona o podpore OZE vzťahuje na úpravu podmienok podpory
uvedených v § 3 tohto zákona a nie aj na ostatné práva a povinnosti výrobcu. Uviedol, že vzhľadom na
zmeny v ustanovené § 3 Zákona o podpore je potrebné zmenené ustanovenie § 4 ods. 3 uvedeného

zákona chápať ako sankciu za nesplnenie povinnosti, ktorá však znamená zánik podpory len na určitý
rok, k samotnému zániku práva na podporu však nedochádza. Pri inom výklade by sa podľa odporcu v 1.
rade vytvorilidvekategórievýrobcov,uktorýchbyto,čipodliehajúsankcii,záviselolenododňauvedenia
ich zariadenia na výrobu elektriny do prevádzky. Odporca v l. rade považoval tvrdenie navrhovateľa o
bezprostredne hroziacej ujme za neopodstatnené, pretože aj keď navrhovateľ stratil na rok 2015 právo

na podporu, vyrobenú elektrinu môže vždy predať a odkúpenie elektriny za trhovú cenu mu navrhol aj
odporca v l. rade. Podľa názoru odporcu v l. rade súd prvého stupňa nariadením predbežného opatrenia
prekročil rozsah ochrany navrhovateľa pred bezprostredne hroziacou ujmu a zaručil mu tvorbu zisku v
doterajšom rozsahu, čo považoval odporca v l. rade za neprimerané, lebo celý spor vyvolal nesplnením
zákonnýchpovinnostínavrhovateľ.Malzato,ženariadenépredbežnéopatrenieneupravujelendočasne

pomery účastníkov konania v nevyhnutnom rozsahu, ale priamo ukladá odporcom plniť navrhovateľovi
všetko, čo by mu podľa Zmluvy o podpore v roku 2015 patrilo. Napadnuté uznesenie považoval odporca
v l. rade za nevykonateľné, lebo z neho nie je zistiteľný presný rozsah plnenia, ktoré majú odporcovia
poskytnúť navrhovateľovi. Odporca v l. rade tiež uviedol, že napadnutým uznesením vytvoril súd prvého
stupňa stav neprípustnej retroaktivity, pretože uloženú povinnosť majú odporcovia povinnosť počas

celého roka, hoci predbežné opatrenie bolo nariadené v máji 2015. ´Poukázal aj na to, že predbežným
opatrením bola uložená odporcovi povinnosť totožná s povinnosťou, ktorá má byť predmetom konania
vo veci samej. Podľa judikatúry Ústavného súdu SR je takéto opatrenie prípustné len vo výnimočných
prípadoch, súd prvého stupňa však nijakým spôsobom výnimočnosť takéhoto postupu neodôvodnil.

Odporca v 2. rade v odvolaní navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie a návrh na
nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Namietal, že neboli splnené zákonné podmienky pre
nariadenie predbežného opatrenia, pretože navrhovateľ neosvedčil existenciu nároku vo veci samej,
ani nebezpečenstvo bezprostredne mu hroziacej ujmy. Odporca v 2. rade uviedol, že je podnikateľom
v energetike s povolením na dodávku elektriny a nie je subjektom, ktorému majú byť adresované

právne úkony potrebné pre vznik alebo uplatnenie práva na podporu obnoviteľných zdrojov energie
podľa zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore OZE, pretože nemá právomoc rozhodovať o poskytovaní či
neposkytovaní podpory. Zdôraznil, že výrobcovia elektriny z obnoviteľných zdrojov majú týmto zákonom
stanovené povinnosti voči Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) a voči prevádzkovateľovi
distribučnej sústavy, do ktorej je výrobné zariadenie pripojené, od ktorých odporca v 2. rade získal

informáciu, že navrhovateľ nesplnil povinnosť podľa § 4 zákona č. 309/2009 Z. z. Uviedol, že dôsledkom
nesplnenia zákonnej povinnosti bol zánik práva navrhovateľa na podporu v roku 2015. Mal za to,
že navrhovateľ neosvedčil existenciu nároku, ktorému je potrebné poskytnúť predbežnú ochranu.
K navrhovateľom tvrdenému nebezpečenstvu bezprostredne hroziacej ujmy, ak by nebolo vydanépredbežné opatrenie, odporca v 2. rade uviedol, že v prípade splnenia predpokladov mal navrhovateľ
podľa rozhodnutia ÚRSO v roku 2015 nárok na výkup elektriny za cenu elektriny na straty vo výške
44,015 eur/MWh. Za dodanú elektrinu v roku 2015 odporca v 2. rade ponúkol navrhovateľovi cenu

obvyklú (keďže nesplnil podmienky pre poskytnutie ceny elektriny na straty), pričom priemerná trhová
cena elektriny mala v januári 2015 hodnotu 31,26 eur/MWh, vo februári 2015 mala hodnotu 36,68 eur/
MWh, v marci hodnotu 31,00 eur/MWh a v apríli 2015 hodnotu 29,89 eur/MWh. Predpokladaná dodávka
elektriny navrhovateľom v roku 2015 v množstve ako v roku 2014, t. j. 107 MWh, predstavuje pri
obvyklej cene elektriny sumu asi 3 446 eur (asi 73%) a rozdiel medzi cenou na straty pre rok 2015 a

obvyklou cenou je asi 1 263 eur. Uviedol, že podľa verejne dostupných zdrojov je navrhovateľ úspešným
podnikateľom s hospodárskym výsledkom po zdanení v rokoch 2011 až 2014 vo výške viac ako milión
eur, teda výpadok 1 263 eur podľa odporcu v 2. rade nemôže navrhovateľovi spôsobiť nebezpečenstvo
bezprostredne hroziacej ujmy. Odporca v 2. rade mal za to, že nariadeným predbežným opatrením súd
prvého stupňa neprimerane znevýhodnil odporcov, ktorí vyplácajú podporu navrhovateľovi a v prípade
neúspechu navrhovateľa v konaní vo veci samej sa budú musieť domáhať navrhovateľovi neoprávnene

vyplatených peňazí. Napadnuté uznesenie považoval odporca v 2. rade za nevykonateľné, pretože
výška plnenia navrhovateľovi je závislá od skutočne vyrobeného a dodaného množstva elektriny v
príslušnom mesiaci roku 2015 na základe účtovného dokladu vytaveného navrhovateľom po vydaní
predbežného opatrenia, teda z napadnutého uznesenia nemožno zistiť výšku plnenia, ktoré majú
odporcovia poskytnúť navrhovateľovi. Odporca v 2. rade namietal retroaktivitu napadnutého uznesenia,

ktoré bolo vydané v máji 2015, ale ukladá odporcom plniť navrhovateľovi po celý rok 2015, hoci
predbežná úprava sa môže týkať len doby budúcej a nie minulej. Poukázal tiež na to, že predbežným
opatrením súd zaviazal odporcov na plnenie totožné s plnením, ktoré má byť predmetom konania vo
veci samej, čo je podľa judikatúry Ústavného súdu prípustné len vo výnimočných prípadoch, súd prvého
stupňa však v napadnutom uznesení výnimočnosť tohto konania neodôvodnil.

Navrhovateľ vo vyjadreniach k odvolaniam odporcov v l. rade a 2. rade navrhol napadnuté uznesenie
ako vecne správne potvrdiť. Uviedol, že odporca v l. rade ako prevádzkovateľ regionálnej distribučnej
sústavy je povinný navrhovateľovi ako výrobcovi elektriny z obnoviteľných zdrojov elektrickej energie
platiť doplatok podľa § 3 ods. 1 písm. c/ a § 4 ods. 1 písm. c/ zákona č. 309/2009 Z. z. a odporca v 2.

rade ako podnikateľ v energetike má povinnosť od navrhovateľa ako výrobcu elektriny z obnoviteľných
zdrojov elektrickej energie odobrať vyrobenú elektrinu a zaplatiť cenu elektriny na straty. Zdôraznil, že
obaja odporcovia sa zaviazali na splnenie týchto povinností vo vzťahu k navrhovateľovi a v Zmluve o
dodávke elektriny účinnej od 1.1.2015 uzavretej medzi účastníkmi konania. S poukazom na prechodné
ustanovenie § 18e ods. 1 Zákona o podpore tvrdil, že na navrhovateľa, ktorého zariadenie na výrobu

elektriny bolo dané do prevádzky pred 1.1.2014, sa vzťahuje právna úprava platná pred týmto dátumom,
preto jeho právo na podporu, ktoré mu bolo priznané na 15 rokov, nezaniklo. Zdôraznil, že povinnosť
podľa § 4 ods. 2 písm. c/ Zákona o podpore splnil, pretože dňa 15.8.2014 podal na poštovú prepravu
oznámenie o uplatnení podpory a množstve elektriny pre rok 2015. Potvrdil, že odporca v l. rade mu
ponúkol odkúpenie elektriny v roku 2015 za trhovú cenu, svoj nárok na doplatok však považoval za

dôvodný a ponuku odporcu v l. rade za nevýhodnú vzhľadom na investície, ktoré vložil do zariadenia
na výrobu elektriny.

Odvolací súd najprv skúmal, či navrhovateľ splnil povinnosť podať žalobu vo veci samej v súdom určenej
lehote, a teda či nariadené predbežné nezaniklo podľa § 77 ods. 1 písm. a/ O. s. p. z dôvodu, že

navrhovateľ nepodal v súdom určenej lehote návrh na začatie konania.

Súd prvého stupňa v treťom výroku napadnutého uznesenia uložil navrhovateľovi povinnosť do 30 dní od
doručenia uznesenia podať návrh vo veci samej. Napadnuté uznesenie bolo navrhovateľovi doručené
21.5.2015, posledným dňom na podanie žaloby bol 20. jún 2015 - sobota, preto posledný deň na podanie

žaloby pripadol podľa § 57 ods. 2 vety druhej O. s. p. na najbližší pracovný deň - pondelok 22.6.2015.
Podľa oznámenia Okresného súdu Košice I návrh vo veci samej podal navrhovateľ dňa 19.6.2015 a je
vedenýpodsp.zn.33Cb/104/2015.Navrhovateľvšaktentonávrhvovecisamejpodallenprotiodporcovi
v 2. rade - I. D., a.s., H. a predmetom žaloby je nárok navrhovateľa na zaplatenie 1 527,92 eur s prísl.

Podľa § 76 ods. 3 po bodkočiarku O. s. p. súd pri nariadení predbežného opatrenia uloží navrhovateľovi,
aby v lehote, ktorú mu určí, podal návrh na začatie konania na súde alebo na rozhodcovskom súde.Citované ustanovenie určuje, že navrhovateľ predbežného opatrenia musí podať návrh na začatie
konania vo veci samej v súdom stanovenej lehote na súde, inak predbežné opatrenie zo zákona zanikne
(§ 77 ods. 1 písm. a/ O. s. p.). To znamená, že v posledný deň stanovenej lehoty musí byť návrh na

začatie konania vo veci samej doručený alebo podaný na súde.

Navrhovateľ nepodal návrh na začatie konania vo veci samej proti odporcovi v l. rade, preto predbežné
opatrenie nariadené Okresným súdom Košice I dňa 12.5.2015 č. k. 31Cb/80/2015-40 proti odporcovi
v l. rade zaniklo zo zákona v rozsahu uloženej povinnosti zabezpečovať pre navrhovateľa podporu vo

forme doplatku, resp. odberu elektriny a ceny na straty za mesiace február až december 2015.

Súd prvého stupňa uložil odporcovi v l. rade predbežným opatrením zabezpečovať pre navrhovateľa
podporu formou doplatku len v kalendárnom roku 2015 (teda mesiace január až december 2015) na
základe navrhovateľom vystavenej faktúry na skutočné množstvo elektriny vyrobenej navrhovateľom za
každý kalendárny mesiac v roku 2015. Z oznámenia Okresného súdu Košice I odvolací súd zistil, že

navrhovateľ podal dňa 16.3.2015 (teda pred podaním návrhu na nariadenie predbežného opatrenia)
proti I. O., a.s., H. žalobu o zaplatenie 740,19 eur s prísl., ktorá je vedená na tomto súde pod sp. zn.
25C/135/2015 a v ktorej uplatňoval nárok proti odporcovi v l. rade na doplatok za január 2015.

V časti, v ktorej navrhovateľ žiadal nariadiť predbežné opatrenie za január 2015 a napadnuté uznesenie,
ktorým súd prvého stupňa predbežné opatrenie za január 2015 nariadil, podľa názoru odvolacieho súdu
by mohlo ísť len o predbežné opatrenie navrhované a nariadené po začatí konania vo veci samej (§102
ods. 1 O. s. p.). Podmienky nariadenia predbežného opatrenia po začatí konania sú však totožné s
podmienkami, ktoré zákon ustanovuje pre nariadenie predbežného opatrenia pred začatím konania (§

74 až 77a O. s. p.). To znamená, že aj po začatí konania možno nariadeným predbežným opatrením
dočasne upraviť pomery účastníkov konania alebo nariadiť predbežné opatrenie, ak je tu obava, že by
výkon rozhodnutia bol ohrozený.

Odvolací súd prejednal odvolania odporcov v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods.

1 a 3 Občianskeho súdneho poriadku bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., pretože
nejde o také odvolania podľa § 214 ods. 1 O. s. p., na prejednanie ktorých je potrebné nariadiť odvolacie
pojednávanie a dospel k záveru, že odvolania sú dôvodné.

Predbežné opatrenie, ako jeden zo zabezpečovacích prostriedkov v občianskom súdnom konaní,

slúži na dočasné zabezpečenie ochrany porušených alebo ohrozených práv účastníkov konania, ak
sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. V návrhu na nariadenie predbežného opatrenia navrhovateľ musí
osvedčiť základné skutočnosti o pravdepodobnosti jeho nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná
ochrana a musí tiež osvedčiť, že bez nariadenia navrhovaného predbežného opatrenia mu hrozí určitá
bezprostredná ujma. Navrhovateľ musí tiež preukázať, aký vzťah má navrhované predbežné opatrenie

k predmetu konania vo veci samej a súd musí zvážiť, či nariadením predbežného opatrenia nevznikne
neprimeraná ujma niektorému z účastníkov, teda ujma odporcu nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú
nariadením predbežného opatrenia získa navrhovateľ predbežného opatrenia.

Prvým predpokladom pre nariadenie predbežného opatrenia je, aby navrhovateľ osvedčil

pravdepodobnosť existencie práva, ktorému sa má navrhovaným predbežným opatrením poskytnúť
dočasná ochrana.

V posudzovanej veci navrhovateľ tvrdil a preukazoval listinnými dôkazmi, že je výrobcom elektriny
z obnoviteľných zdrojov energie, rozhodnutím príslušných štátnych orgánov mu bolo povolené

prevádzkovanie fotovoltickej elektrárne a cenovým rozhodnutím mu Úrad pre reguláciu sieťových
odvetví schválil pevnú cenu elektriny pre stanovenie doplatku na roky 2014 až 2026 a v roku 2014 mu
takto stanovená cena bola odporcami zrejme aj vyplácaná. Či navrhovateľovi vzniklo právo na podporu
podľa zákona č. 309/2009 Z. z. aj v roku 2015, bude predmetom dokazovania v konaní vo veci samej,
odvolací súdsavšakstotožňujesozáveromsúduprvéhostupňa,ženavrhovateľtýmitolistinamiosvedčil

pravdepodobnosť existencie práva, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana.

Druhou zákonnou podmienkou pre nariadenie predbežného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej,
aj keď len dočasnej úpravy pomerov by bolo právo účastníka ohrozené, to znamená, že by muhrozila nenapraviteľná alebo len ťažko napraviteľná ujma a práve navrhované predbežné opatrenie
svojim obsahom zabraňuje vzniku tejto ujmy. Z judikatúry súdov vyplýva, že nebezpečenstvo ujmy
navrhovateľovi predbežného opatrenia musí hroziť bezprostredne (teda nie niekedy v budúcnosti) a

musí byť reálne, to znamená, že navrhovateľ predbežného opatrenia musí osvedčiť určité konkrétne
už existujúce správanie sa protistrany (nepostačuje len obava z možného takéhoto sa správania) a
naliehavosť takejto úpravy, ktorou by sa zabránilo vzniku či rozširovaniu škody, či inej ujmy.

Je nepochybné, že ak podpora podľa zákona č. 309/2009 Z. z. nie je navrhovateľovi od januára 2015

odporcami poskytovaná, nepochybne mu vzniká aj určitá majetková ujma. Pre nariadenie predbežného
opatrenia však nepostačuje, že navrhovateľovi ujma konaním odporcov vznikla, lebo ak bude v konaní
o veci samej úspešný, môže priznaný nárok aj vymáhať. Teda v tomto prípade nejde na strane
navrhovateľa o takú ujmu, ktorá by bola nenapraviteľná, či ťažko napraviteľná, keďže odporcovia sú
solventné spoločnosti, u ktorých nehrozí, že pre nedostatok majetku navrhovateľ súdom priznanú
pohľadávku nevymôže. Navrhovateľ odôvodňuje nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy tým, že

nevyplatením podpory „dôjde k nesplácaniu splatných záväzkov navrhovateľa a k možnosti predčasnej
splatnosti celého jeho záväzku“. Odvolací súd si overil listinné dôkazy predložené odporcom v l.
rade na verejne dostupnej stránke daňového úradu a zistil aj z výročnej správy navrhovateľa za rok
2013, že navrhovateľ sa zameriava najmä na výstavbu fotovoltických elektrární a dodávku zariadení k
fotovoltickým elektrárňam, z čoho má najvýznamnejšie príjmy. V roku 2013 jeho výsledok hospodárenia

po zdanení (teda zisk na rozdelenie) činil 334 327 eur a v roku 2014 bol výsledok hospodárenia po
zdanení 18 162 eur. Z uvedeného vyplýva, že hlavným predmetom činnosti navrhovateľa (ani podľa
výpisu z obchodného registra) nie je prevádzkovanie fotovoltickej elektrárne a že podstatné príjmy má
z iných činností, preto neposkytnutie podpory (za január 2015 žiadal podporu vo výške 853,96 eur)
nemôže mať nepriaznivý vplyv na jeho podnikanie, ani na splácanie úveru.

Odvolací súd vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že navrhovateľ nesplnil zákonnú podmienku pre
nariadenie predbežného opatrenia, pretože neosvedčil, že bez nariadenia predbežného opatrenia mu
bezprostredne hrozí nenapraviteľná, či ťažko napraviteľná ujma.

Navrhované predbežné opatrenie je podľa názoru odvolacieho súdu v rozpore s účelom predbežného
opatrenia, pretože pomery účastníkov konania neupravuje len dočasne v nevyhnutnom rozsahu na
ochranu práv navrhovateľa, ale ukladá odporcom plniť navrhovateľovi všetko, čo by mu podľa jeho
tvrdenia patrilo na základe právneho predpisu a zmluvy. Odvolací súd je toho názoru, že predbežným
opatrením možno uložiť odporcovi povinnosť poskytnúť peňažné plnenie, musí však byť odôvodnené

výnimočnými okolnosťami a v nevyhnutnom rozsahu tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 76 ods. 1 písm.
a/ a písm. c/ O.s.p., pri uložení povinnosti platiť výživné v nevyhnutej miere a poskytnúť aspoň časť
pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje.
Nariadeniepredbežnéhoopatreniavsúvislostisnárokomnavýživnéčiposkytovanímpracovnejodmeny
si vyžadujú nepochybne závažné okolnosti, pričom ani v týchto prípadoch zákon nepočíta s úhradou

celého nároku, ale s poskytnutím peňažného plnenia len v nevyhnutnej miere. V posudzovanej veci sa
sporný nárok navrhovateľa týka len roku 2015 a navrhovateľ podľa zistenia odvolacieho súdu ku dňu
rozhodnutia o odvolaní nepodal určovaciu žalobu, proti odporcom podal samostatné žaloby o plnenie
len za január 2015. Podľa nariadeného predbežného opatrenia by však odporcovia museli plniť celú
sumu zodpovedajúcu tvrdenému nároku navrhovateľa až do konca roka 2015, aj keď práve dôvodnosť

požadovaného plnenia je sporná.

Odvolací súd považuje nariadené predbežné opatrenie aj za nevykonateľné. Materiálnym predpokladom
vykonateľnosti súdneho rozhodnutia je presné označenie oprávneného, povinného a jednoznačné
vymedzenie práv a povinností vrátane rozsahu plnenia a lehoty na plnenie. To znamená, že z výroku

súdneho rozhodnutia, prípadne z jeho odôvodnenia musí byť nepochybne zistiteľné, kto má plniť, komu,
čo má plniť a dokedy. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je síce zistiteľná pevná cena elektriny
pre stanovenie doplatku vo výške 387,65 eur/MWh, výška plnenia odporcov za jednotlivé mesiace je
však závislá od skutočne vyrobeného a odovzdaného množstva elektriny navrhovateľom. To znamená,
že z výroku napadnutého uznesenia nie je známa výška plnenia, ktorú sú odporcovia povinní poskytnúť

navrhovateľovi za jednotlivé mesiace roku 2015, preto takéto predbežné opatrenie by nebolo možné
vykonať.Vzhľadom k tomu, že napadnuté uznesenie z týchto dôvodov nebolo možné v odvolacom konaní
potvrdiť, ale nie sú ani zákonné dôvody pre jeho zrušenie, odvolací súd podľa § 220 O. s. p. napadnuté
uznesenie zmenil tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p. a
navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť odporcom, ktorí boli v odvolacom konaní plne úspešní, trovy
odvolacieho konania každému z odporcov po 33,- eur. Priznané trovy odvolacieho konania pozostávajú
zo súdneho poplatku zaplateného odporcami za podané odvolania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.